Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

+

22. 4. 2022

The Chosen: Falošný Kristus?
Chris Jackson

Nižšie je link na nedávno vysielanú scénu z populárneho televízneho seriálu  "The Chosen - Vyvolený", ktorý zachytáva evanjeliami opísané udalosti zo života Krista:


V tejto scéne televízna verzia Nášho Pána hovorí Márii Magdaléne (scéna sa odohráva po tom, ako Magdaléna, ktorú Pán najprv zachránil pred kameňovaním, opätovne upadla do hriechu):
„Naozaj si si myslela, že už nikdy nezhrešíš?

Ako vieme, pravý Kristus, keď zasiahol, aby ju zachránil pred kameňovaním, povedal Márii Magdaléne: „Choď a už nehreš“. Teraz, v televíznej relácii jej hovorí: „Naozaj si si myslela, že už nikdy nezhrešíš? Otázka, ktorú náš Pán kladie, je absurdná. Dal by snáď Náš Pán niekomu pokyn, aby „šiel a už nehrešil“, len aby mu neskôr povedal niečo v zmysle „naozaj si veril, že je to možné?“ Podľa môjho názoru to hraničí s rúhaním, no pre mnohých povrchných kresťanov je scéna akýmsi spôsobom dojímavá a hreje pri srdci.

V scéne tiež Mária Magdaléna hovorí Ježišovi, že nedokáže podľa toho žiť (teda podľa kresťanskej morálky). TV Ježiš je na to hovorí, že nemusí (!). Jediné, čo chce, je „jej srdce“. TV Ježiš potom Márii Magdaléne odpustí, pretože ona sa skutočne kajá. Odpustenie recidívy by sa dalo chápať ako sviatosť pokánia, ale toto nie je problém tejto scény.

Problém je v tom, že každý, komu Boh odpustí vo sviatosti pokánia, musí mať pevné predsavzatie sa  napraviť a už nikdy nespáchať daný hriech. O čo potom ide, ak kajúcnik neverí, že s Božou milosťou je možné „už nehrešiť ? Náš Pán povedal: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Nebeský Otec." Aj tu len  žartoval? Zdá sa, že televízny "Vyvolený" si to myslí.
Okrem toho, Ježiš z „The Chosen“, ktorý nám hovorí „nemusíš“ žiť v súlade s kresťanskou morálkou a že všetko, čo Boh potrebuje, je tvoje srdce (nech to znamená čokoľvek), môže priviesť diváka k nebezpečnému záveru, že na skutkoch a smrteľných hriechoch až tak veľmi nezáleží. A to sa ľahko stane ospravedlnením zotrvania v hriechu. Jediný a naozaj istý spôsob, ako spoznať, že človek dal Ježišovi svoje srdce, je z lásky k Nemu utiecť pred hriechom. Preto nám povedal: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.


„The Chosen“  proti s trvalému panenstvu Panny Márie

Okrem toho vo svojej vianočnej epizóde z roku 2021 „The Chosen“ zachytáva Máriu, v pôrodných bolestiach, ktoré sprevádzali narodenie Ježiša. Ako katolíci vieme, že to je nepravda:


Ako hovorí o. Brian Grable vo svojom nedávnom článku z 25. marca na túto tému :

Pri opakovaní udalostí Narodenia v tejto epizóde, je pri Ježišovom narodení Mária zobrazená v pôrodných bolestiach. Chosen tu nasleduje iné populárne adaptácie, vrátane slávnej série Franca Zeffirelliho z roku 1977 Ježiš Nazaretský a menej známeho filmu z roku 2006 Príbeh narodenia. Scéna Máriiných pôrodných bolestí je v každom z nich je krátka a vkusná a tiež úplne nesprávna...

Doktrína o Máriinom večnom panenstve sa na prvom mieste netýka absencie akýchkoľvek sexuálnych vzťahov počas jej života. Je to v prvom rade doktrína o jej tele, konkrétne o jej fyzickej integrite. To znamená, že fyzická pečať jej panenstva zostala neporušená, neporušená ani sexuálnym stykom, ani následným pôrodom. Doktrína je zjavne delikátna a špekulácie o mechanizme Ježišovho narodenia nemajú v nej diskusii miesto. Podobne ako pri Zmŕtvychvstaní, nevieme presne, ako sa to stalo, vieme len, že sa to stalo. Rôzni cirkevní otcovia používali na opis udalosti poetické metafory, ako napríklad svetlo prechádzajúce sklom. To, čo považujeme za božsky zjavené, je, že bez ohľadu na to, ako sa Ježišovo narodenie skutočne odohralo, Máriino telo zostalo nedotknuté.

S týmto chápaním sa môžeme vrátiť k vyššie spomínaným filmom. Fyzická neporušenosť tvorí podstatu Máriinho panenstva pred, pri a po pôrode a bezbolestnosť pôrodu je neoddeliteľne spojená s touto doktrínou. Časť tohto spojenia je deduktívna: Absencia fyzických účinkov pôrodu vylučuje ich sprievodné bolesti. Súvislosť je aj teologická. V rámci trestu za dedičný hriech povedal Boh Eve: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti “ (Genesis 3:16). Tu sa dokrína o narodení z panny a o Nepoškvrnenom počatí navzájom dopĺňajú. Mária, uchránená od všetkej poškvrny dedičného hriechu, nemôže znášať následky, ktoré pri pôrode zažívajú všetky ostatné ženy.[i]

Pozor na o. Martina!


Ďalším dôvodom na vynechanie „Vyvoleného“ je chvála a inciatíva neslávne známeho o. Jamesa Martina, SJ. (Martin je vyznamný propagátor prijatia homosexuality v katolíckom prostredí)  V auguste 2020 usporiadal The Bellarmine Jesuit Retreat House v Illinois „Virtuálny večer s reflexiami“  s o. Martinom a hviezdou z "The Chosen", hercom, ktorý hrá Ježiša, Jonathanom Roumie.[ii]

Roumie je sám katolík. V jeho životopise stojí: „Pôsobí ako viceprezident dvoch neziskových mediálnych spoločností, Catholics in Media Associates a The G.K. Chesterton Theatre Co., a bol nedávno nominovaný Rádom svätého Gregora Veľkého na pápežského rytiera.“ Avšak spojenie s jezuitským "retreat housom" a o. Martinom, ako aj teologicky sporné prvky z „The Chosen“ vedú k otázke, aký druh katolicizmu Roumie presadzuje, ak vôbec nejaký.


Väčšina kresťanských produkcií je cringe

Problémom mnohých kresťanských televíznych relácií a filmov, ktoré sa oslobodzujú od Písma, sú falošné alebo zavádzajúce teologické posolstvá, ktoré vysielajú. Žiaľ, veľký počet kresťanov naďalej sleduje tento seriál, s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli absolútnemu nedostatku kvalitných programov v súčasnosti a ešte väčšiemu nedostatku kvalitných kresťanských programov. Obávam sa, že väčšina v blaženej nevedomosti o veľmi nebezpečných úpravách a zmenách, ktoré sa odohrávajú na ich obrazovkách.

A čo viac,  pokúsiť sa oživiť evanjeliá prostredníctvom akejkoľvek dramatickej inscenácie s hercami a scenárom je mimoriadne náročná a nebezpečná úloha. A je to v podstate nemožné, ak scenáristi a ľudia, ktorí stoja za produkciou, nie sú katolíci. Spomeňte na absurdné, smiešne a svätokrádežné inscenácie Godspell a Jesus Christ Superstar - tie nám ukazujú kam až môže ohavnosť pri zobrazovaní nášho Pána zájsť. A to nespomínam svätokrádežné a rúhavé Posledné pokušenie Krista.

To znamená, že „The Chosen“ spadá skôr do kategórie pofidérnej kresťanskej kinematografie, ale s dostatočne realistickým nádychom na to, aby oklamal tých, ktorí nič nevedia. Skutočnosť, že drvivá väčšina amerických kresťanov túto show miluje, je deprimujúca. Medzi mladými je dnes veľmi obľúbené slove cringe. (Cringe vyjadruje pocit hanby za ostatných, je popisom trápnosti alebo nepríjemnej situácie.) Zistil som, že čím viac úryvkov seriálu som zhliadol, tým viac cringe sa cítim. Herecký je na mnohých miestach alebo mimoriadne sladký, alebo prehnane melodramatický.

Správne urobené zobrazenie Krista si vyžaduje nesmiernu úroveň talentu v réžii a herectve, ako aj odhodlanie dosiahnuť teologickú presnosť každého detailu. Preto je „Umučenie Krista“ od Mela Gibsona najlepším zobrazením Kristovho bolestného mystéria, aké kedy vzniklo a práve preto sa stalo kasovým trhákom. Ja by som pozeral televízny seriál o Kristovom živote iba za predpokladu, že je na úrovni toho, čo vytvoril pán Gibson.

Myslím si, že doplnenie evanjeliových príbehov množstvom detailov by sa dalo oveľa lepšie spraviť, ak by sme siahli po farbistých správach katolíckych mystikov, ako je ctihodná Anna Katarína Emmerichová. Tak by producenti seriálu zabezpečili, že žiadne beletrizované časti nebudú v rozpore s katolíckou vierou a morálkou, a hoci im nie je nutné veriť ako zjaveným pravdám, sú prinajmenšom hodné viery, ak by sa niekto veriť rozhodol. To isté nemožno povedať o „The Chosen“.

https://youtu.be/dpa_D4K8c1c


[i] https://www.ncregister.com/blog/virginity-in-partu-the-chosen
[ii] https://www.jesuitretreat.org/retreats/August-21-2020?fbclid=IwAR0BTI_wzQ8fqz0SbI04Y4JY_AjUNnjqwO5HuY7qswiSeONPzRfoWfnFeXk

Prímerie zo 68 roku končí
Darrick Taylor

Pred dvadsiatimi rokmi vytvoril spisovateľ George Weigel frázu „prímerie z roku 1968“, čím chcel opísať dôsledky verejného odporu k Humanae Vitae, encyklike Pavla VI., ktorá potvrdzuje učenie Cirkvi o antikoncepcii. Weigel povedal, že obrovská chyba Cirkvi, ktorá odmietla verejne napomenúť a potrestať teológov, ktorí odmietali Humanae Vitae (Vatikán umožnil kňazom, ktorí verejne nesúhlasili, aby odvolali súkromne), naučila katolíkov, že možno bez väčších dôsledkov nesúhlasiť s  morálnymi a dogmatickými stanoviskami Cirkvi a že Vatikán nepodporuje biskupov, ktorí sa snažili dodržiavanie encykliky presadiť.

So slovom „prímerie“ vo Weigelovej metafore by sa dalo polemizovať, keďže, kroky Vatikánu vyzerajú ako kapitulácia a nie ako vzájomné prímerie, ale inak je táto metafora pomerne trefná a opisuje stav katolíckej cirkvi ako celku od  60. rokov 20. storočia. V spore o antikoncepciu sa Cirkev definitívne rozdelila na bojujúce frakcie a táto tichá dohoda, už viac neeskalovať spor v týchto otázkach, je to, čo v uplynulých rokoch bránilo tomu, aby sa Cirkev rozpadla na kusy. Princíp tejto nevyslovenej dohody je v tomto: zo strany Vatikánu nedôjde k žiadnemu zásahu proti odporcom cirkevnej náuky, pokiaľ nebudú presadzovať zmeny v sporných otázkach. Aspoň nie príliš otvorene.

Súčasťou tohto prímeria bol zákaz kritiky Druhého vatikánskeho koncilu a reforiem, ktoré po ňom nasledovali. Po roku 1968 ste ako teológ mohli robiť prakticky čokoľvek, ale nemohli ste otvorene kritizovať Druhý vatikánsky koncil. To je jeden z dôvodov, prečo bol Marcel Lefebvre cirkevnými autoritami ostrakizovaný a nakoniec exkomunikovaný, kým Hans Küng iba stratil právo nazývať sa katolíckym teológom, ale zomrel v "jednote" s Cirkvou, napriek tomu, že vydal knihu, ktorá v popiera pápežskú neomylnosť.

Existuje niekoľko dobrých dôvodov, prečo sa toto prímerie stalo kľúčovým elementom. Jedným z nich je, že mnohí cirkevní predstavitelia považovali Druhý vatikánsky koncil za mierovú zmluvu Cirkvi s moderným, sekulárnym svetom a rozhodujúci nástroj pre dosah Cirkvi na tento svet. Akákoľvek kritika Druhého vatikánskeho koncilu sa potom javí ako návrat k predchádzajúcej ére konfliktov a sporov. Táto obava ženie mnohých „liberálnych“ katolíkov, ako to pred niekoľkými rokmi vyjadril kardinál Müller, ktorí veria, že sekularizácia je nezvratná, a preto sa snažia nájsť priestor, kde by Cirkev mohla prežiť v nepriateľskej sekulárnej spoločnosti.

Samozrejme, v roku 1968 to boli progresívci, ktorí využili svojich spojencov mimo Cirkvi – napríklad v sekulárnych médiách – v prvom rade aby vyjednali toto „prímerie“. To vysvetľuje zákaz kritiky Druhého vatikánskeho koncilu: ak by sa kritika pripustila, signalizovalo by to sekulárnemu svetu, že Cirkev sa vracia k bojovnému postoju, čo by narušilo dohodu so sekulárnou spoločnosťou.

Ako zdôraznil Weigel, toto prímerie spôsobilo ohromné ťažkosti tým, ktorí v kontroverzných otázkach obhajovali cirkevnú náuku, najmä biskupom. Vyvolávalo to tiež dojem, že cirkevné učenie v akejkoľvek téme je nezáväzné. A hoci sa v otázke nevyhnutnosti a definitívnosti sekularizáce títo liberáli mýlili, nemýlili sa v ohľadom tlaku nepriateľskej sekulárnej spoločnosti.

V roku 1965 John Rockefeller III žiadal a bolo mu vyhovené, o 45-minútové stretnutie s Pavlom VI. Tam sa pokúsil presvedčiť pápeža, aby zmenil cirkevné učenie o antikoncepcii. Rockefeller sa dokonca ponúkol, že mu napíše na túto tému encykliku. Inštitúcie ako Ford Foundation, ktoré spolu s Rockefelerovou nadáciou, boli a zostávajú hlavnými propagátormi „populačnej kontroly“, na Pavla VI. tiež tlačili, a žiadali zmeniť náuku Cirkvi. Vieme si predstaviť o koľko sú dnes tieto tlaky väčšie. Nikto by si nemal robiť ilúzie o tom, aké spoločenské sily sa proti Cirkvi zošikovali – sú veľmi reálne a mimoriadne hrozivé.

Napriek všetkým progresívnym nárekom nad nepredstaviteľným útlakom, bojazlivé ​​pokusy Jána Pavla II. ani Benedikta XVI. potrestať teológov ako Hans Küng a Leonardo Boff nepriniesli zrušenie tohto prímeria. Zvolením Františka sa to dramaticky zmenilo. Od začiatku svojho pontifikátu, svojimi výrokmi o homosexuálnom správaní „kto som, aby som súdil“ František signalizuje svoju ochotu zmeniť podmienky prímeria a možno ho aj zrušiť.

To viedlo progresivistov k tomu, aby otvorene komunikovali svoje požiadavky, takže dnes máme kardinála, kardinála Hollericha, pápežovho priateľa, ktorý bez obáv úplne otvorene odmieta učenie Cirkvi o homosexualite. Najväčšou výzvou pre status quo je samozrejme, „Synodálna cesta nemeckej cirkvi“, ktorá požaduje revíziu takmer kompletnej cirkevnej doktríny a vzájomné prímerie z roku 1968 už neberie do úvahy.

Nech už kardináli od jeho zvolenia očakávali čokoľvek, mnohí z progresívnej frakcie si jednoznačne želajú, aby František raz a navždy ukončil toto prímerie. To sa im však doteraz úplne nepodarilo; odporcom sa podarilo tieto snahy pribrzdiť na synode o rodine v roku 2014 a odpor sa zdvihol aj proti snahe o zrušenie celibátu, zreteľnej na amazonskej synode v roku 2019. Zdá sa tiež, že pokus o potlačenie starej liturgie v Traditionis Custodes takisto neuspel. Naviac väčšina Františkových dekrétov má formu mottu proprio, teda jeho nástupcovia ich môžu bez problémov odvolať.

„Synodálna cesta“ je ale úplne iný príbeh. Je to verejné odmietnutie kompromisu z roku 1968, príliš očividné na to, aby sme ho ignorovali alebo zmietli zo stola. Preto si myslím, že sa to nakoniec nepodarí. Dá sa to vidieť aj v reakcii na Traditionis Custodes. Dôvod, prečo sa nariadenia TC neboli prijaté a implementované nie je v tom, že by veľký počet biskupov a laikov súhlasil alebo dokonca sympatizoval s obavami tých, ktorí priľnuli k starej liturgii. TC zlyhalo, pretože to bol príliš zrejmý pokus potrestať domnelý „nesúhlas“ tradicionalistov, ktorí údajne „neakceptujú Druhý vatikánsky koncil“.

Inými slovami, aj "mainstreamoví" katolíci bránili tradicionalistov, pretože videli, ako sa progresívci snažia potrestať nesúhlas, čím sa porušilo tabu z roku '68. Ukázalo sa tiež, že pokus Benedikta XVI. normalizovať tradicionalistov funguje (fungoval?) až do bodu, v ktorom sa „prímeria“ z roku '68 dovolávajú aj tí, ktorí si ho v desaťročiach po koncile nevšímali. Svedčí o tom správa, ktorá koluje vo vatikánskych kruhoch a ktorú nedávno zverejnil vatikánsky novinár Sandro Magister.

Synodálna cesta je ešte drzejším pokusom zrušiť túto nevypovedanú dohodu, no trpí rovnakými  nedostatkami. Jedným z jej nevyslovených predpokladov je, že Druhý vatikánsky koncil nezašiel dostatočne ďaleko progresívnym smerom. Inými slovami, implicitne odsudzuje Druhý vatikánsky koncil ako zlyhanie, kardinálny prečin proti status quo. Myšlienka, že Druhý vatikánsky koncil je  hlavným kritériom pre modernú Cirkev, je základom kňazskej formácie od 60. rokov 20. storočia a možno sa mýlim, ale neverím, že je dosť biskupov ochotných zahodiť tento kľúčový aspekt svojho kňazstva kvôli nemeckej zombie cirkvi a jej ambíciam. Zdá sa, že rastúca kritika zo strany biskupov namierená na Synodálnu cestu to potvrdzuje.

Mnohí katolíci s tradičnými inklináciami a medzi nimi aj ja, sa niekedy trápia tým, že „mainstreamoví“ katolíci nie sú ochotní kritickejšie sa pozrieť na Druhý vatikánsky koncil a reformy, ktoré nasledovali po koncile. Musím povedať, že súhlasím s predstaviteľmi nemeckej synodálnej cesty, že Druhý vatikánsky koncil, prinajmenšom v praktickom zmysle, zlyhal a Cirkev by ho mala prestať považovať za „super dogmu“ ako raz povedal Joseph Ratzinger. Ale kým sa nenájde niečo iné, čo zabrání schizmatickému roztrhaniu Cirkvi, zostane takáto kritika na okraji mainstreamu cirkevného života.

Toto je hlavný dôvod, prečo prímerie z roku 68, nech už to verných katolíkov akokoľvek znervózňuje, trvá. Pohoršenie, ktoré vyvolávajú katolícki preláti, kňazi i laici, ktorí popierajú články viery, je dôvodom, prečo mnohí verní katolíci považujú toto prímerie za ohavnosť a chceli by ho ukončiť. Ľudia stojaci za Synodálnou cestou by s nimi v tomto súhlasili. 

A majú pravdu: prímerie nemôže trvať večne. V určitom bode Cirkev bude musieť alebo opustiť podstatné prvky svojej viery, ktoré sú v konflikte so svetskou mocou, (čo pravá Cirkev nemôže urobiť), alebo bude trpieť následkami ich obhajovania v čoraz viac odkresťančenom západnom svete. Ale ten deň, zdá sa, ešte neprišiel.


9. 4. 2022

Podporujem aktuálnu vec

Nedávno bolo na Youtube zverejnené zaujímavé video. Pretože nie každý vie dobre anglicky a tiež je dosť možné, že bude čochvíľa stiahnuté, tak si dovoľujeme autorovi poďakovať za brilantný kúsok a uvádzame slovenský prepis. Úroveň originálu to samozrejme nedosahuje. Originál je mimoriadne podarený pokus odkryť unikátny, vnútorne koherentný a mravne vyspelý vnútorný svet ľudí, ktorí cítia potrebu po sociálnych sieťach a iných verejných fórach demonštrovať svoji mravnú nadradenosť. Začalo to s „Je suis Charlie“ a nemá to konca kraja. Odznačiky s "All For Jan" a "Vakcína je sloboda" už v móde nie sú, teraz je všetko treba premaľovať na žltomodro.

https://www.youtube.com/watch?v=toGMjVVhkiM



Ahojte,

som človek, ktorý vždy podporuje aktuálnu vec a aktuálna vec ktorú teraz podporujem z celého srdca je Ukrajina.






Kameraman: Tú vlajku máš hore nohami.
Naozaj? Myslel som, že hore má byť žltá.


Vždy keď sa presvedčivo opakuje jediný naratív a nesúhlasu sa nenecháva žiadny priestor, tak viete, že to musí byť pravda. Osvojím si to vždy veľmi rýchlo. Pozrite na moju profilovku. Už je to dlho, čo sa neúnavne venujem virtue signalingu (okázalému predvádzaniu morálnych hodnôt pozn. prekl.) v rôznych veciach a neplánujem s tým prestať:

„Zostaňte doma, aby ste zastavili šírenie covidu“ (ja som ešte z domu nevyšiel, dva týždne pre život bejby!). Potom „Defund the police!“, potom „Build back better“ s Hunterovým otcom (Bidenom), prvá dávka, booster, druhý booster, tretí booster a teraz je to všetko len o podpore Ukrajiny. Zakladám hnutie proti rastu stromov, lebo v Rusku stále rastú stromy a to nie je správne.

Vynaložil som nesmierne úsilie, aby som preskúmal situáciu okolo Ukrajiny a Ruska. 100 percent môjho výskumu spočíva v tom, že sedím pred televízorom s otvorenými očami a vypnutým myslením. Na moje obrovské prekvapenie, môj výskum jednoznačne potvrdil ako pravdivé presne to, o čom mi v správach povedali, že je pravda. Aby ste boli dostatočne informovaní, musíte zapnúť televízor a vypnúť rozum. Situácia vôbec nie je zložitá. Zistil som že Ukrajina je dobrá a Rusko je zlé. Je to veľmi jednoduché. Nie sú v tom žiadne nuansy.



(otočí sa a volá na suseda)

Hej John! Odsúdiš Rusko?
Prečo?
Lebo ti podpálim dom!
OK, Rusi sú zlí ľudia!
Ďakujem.




Rozhodne by sme mali ísť do vojny, najmä pokiaľ tam budú umierať deti niekoho iného. Len pomyslite: Tretia svetová vojna. V tom nie sú žiadne nevýhody. A každý miluje trilógie.

Keď si zrovna nevymývam mozog sledovaním najnovších správ, trávim veľa času na sieti, kde trolujem veľké firmy aby prestali podnikať v Rusku. Vďaka rozhnevaným ľuďom ako ja, ktorí na tieto firmy neúnavne vyvíjajú tlak, McDonalds už v Rusku nefunguje. Zničujúce! Predstavte si, čo sa teraz stane s Rusmi, ktorí nebudú môcť nepretržite jesť to najnezdravšie jedlo na planéte. To ich pravdepodobne oslabí. Dosiahli sme aj to, že Netflix prestal v Rusku streamovať. Idem pozrieť či sa Putin už vzdal. Visa, Master Card a American Express zastavili všetky transakcie ruských občanov. Skvelé.

Zabrániť nevinným ľuďom kupovať veci, ako jedlo, to nakoniec určite zastaví ruskú armádu. Je to skvelé. Zamyslite sa: Rusom vládne diabolský diktátor, ktorému na nich nezáleží, takže ubližovanie nevinným ľuďom, na ktorých Putinovi nezáleží, pravdepodobne zasiahne jeho city a on zastaví inváziu na Ukrajinu.

Tým že zastávam takéto veci každému zreteľne ukazujem, aká skvelá osobnosť som. Som dobrý človek, preto absolútne podporujem, aby sa na nevinných Rusov uvalil čo najväčšie bremená, pretože mi povedali, že toto je správna vec.

Potrebujeme na svete viac lásky. Nenávidím Rusov. A ak ty k Rusom nenávisť necítiš, nie si zjavne dosť nenávistný, aby si mohol byť dobrý človek. Aaa, paráda, BlackRock pozastavili všetku činnosť v Rusku. Keď diabolská spoločnosť, ktorá sa snaží zničiť svet, tak ako ho poznáme, bojkotuje Rusko, tak viete, že to je správna vec.

Ak to spočítam, toto sú výsledky všetkých mojich aktivít na podporu Ukrajiny:

Ľudia na Ukrajine, ktorým sa naozaj pomohlo: 0
Ľudia na internete, ktorí vedia, že musia o mne teraz lepšie zmýšľať: 10

Ale počas svojej podpory aktuálnym veciam v minulosti som sa naučil, že matematika je rasistická, takže tieto čísla sú úplne irelevantné. Tak budem tlačiť vozík svojho narcisizmu ďalej, lebo Ukrajina ma potrebuje.

Zelenský je môj hrdina. Práve som poslal tweet ako veľmi ma inšpiruje všetkými tými hrdinskými skutkami, ktoré mi média hovoria, že robí.

Ako človek, ktorý podporuje aktuálnu vec som vložil za posledné dva roky veľa úsilia do obhajoby núteného zatvárania ľudí v ich domoch, povinného nosenia masiek a obhajoby štátnych zásahov do slobody jednotlivca rozhodovať o vlastnom tele, pretože obetovať slobodu a demokraciu za väčšie dobro je správna vec. A ak si to nemyslíš, tak vlastne chceš aby ľudia umierali. Ale poviem ti aj toto: Musíme poslať našu armádu na Ukrajinu, aby chránila slobodu a demokraciu a ak si to nemyslíš, lebo nechceš aby ľudia umierali, si ultrapravicový, extrémistický, proputinovský popierač vedy.

Budem k vám úprimný. Na konci tej celej pandemickej veci som prestal médiám veriť. Odhalil som celú tú propagandu, lži a predajnosť a po dvoch rokoch klamania stratili moju dôveru. Ale o Rusku a Ukrajine by si nedovolili vysielať nič iné, ako najčistejšiu pravdu. Prečo by ich niekto platil, aby vysielali nejakú propagandu, čo by z toho mali? Ba myslím si, že také niečo ani nie sú schopní urobiť, i keby chceli. Nie je pravdepodobné, že by presvedčili milión ľudí, aby uverili lži. Myslím, že to nie je možné. Ľudia nie sú takí hlúpi.

Neviem čím to je, ale cítim sa oveľa bezpečnejšie keď so mnou veľa ľudí súhlasí v aktuálnej veci. Človeče, Starbucks končí v Rusku, to je významná pomoc. Myslíte, že je možné zastaviť dodávky vzduchu do Ruska? Ale keď ľudia majú iný názor na aktuálnu vec, iný ako zdieľam ja a médiá, cítim sa tak ohrozený, že dostávam záchvat hnevu, že by som ich najradšej chytil pod krk a zničil im život. Všetko na pomoc Ukrajine.

Som si istý že masová psychóza funguje len pri kovide.
Héej, prečo nemáš oblečenú žltú a modrú?


Nebolo by skvelé, keby začali zatýkať ľudí, ktorí nepodporujú Ukrajinu a zatvárať ich do táborov? Niektorí hovoria, že Zelenský je sám diktátor, ktorý pozatváral svojich politických rivalov do väzenia. Nie, na základe svojej osobnej skúsenosti s Ukrajinou, ktorú som získal sledovaním televízie viem, že toto je niečo, čomu nechcem veriť. Je to určite ruská dezinformácia, ktorú pravdepodobne našli v počítači Huntera Bidena, ktorý vlastne, podľa médií, ktorým verím, neexistuje. Hunter naozaj miluje Ukrajinu, však?

Podporovať Ukrajinu každým pórom svojej bytosti nikdy neprestanem, lebo je to môjmu srdcu nekonečne blízke a drahé. Teda pokiaľ nepríde iná aktuálna vec, ktorá mi pomôže viac morálne vyniknúť.

6. 4. 2022

Klamstvo počas vojny 

Vďaka moderným masovokomunikačným prostriedkom máme možnosť sledovať priebeh niektorých veľkých a svetom hýbucich udalostí priamo z gauča. Pandémie, vzbury, protesty, vojny, hladomory a revolúcie to všetko s náležitým ideovým komentárom dostávame priamo, bez námahy ako na striebornom podnose. Pre pivo a čipsy treba zájsť do kuchyne.

Má to však aj tienistú stránku. Tí čo informácie predkladajú, nie sú anjelsky čisté a nezištné bytosti, ale majú svojich pánov, svoju agendu a svoje ciele a tie sa usilujú dosiahnuť. Ako sme sa už viac krát presvedčili pri rôznych príležitostiach, vojna v Iraku, Afganistane, Sýrii, farebné revolúcie, Majdan a naposledy pri Covide, klamstvo, podvod, zavádzanie a zastrašovanie si nepatentovali iba v tábore "hoaxerov a dezinformátorov," ale je bežnou pracovnou metódou aj naväčších mediálnych hráčov. A preto, aby sme si vytvorili objektívny názor na udalosti spojené s vojnou na Ukrajine a nedostali sa do rovnakých psychologických pascí nastražených tým istým establišmentom, ktorý nás posledné dva roky klamal, zakrýval a systematicky zavádzal pri organizovaní najväčšej šarády v dejinách,  osviežme si základné princípy propagandy uvedené v knihe Arthura Ponsonbyho Falsehood in War Time (1928). 

Sú trvale platné a aplikované boli univerzálne. V dobách dávno minulých však propaganda mala dopad len na neveľký kruh ľudí, ktorí mali tú smolu, že sa vyskytovali blízko centra diania.  Rozhlas, televízia a internet však rozsah a dosah a teda význam propagandy neuveriteľne zväčšili a ak je pero mocnejšie než meč, tak tieto tri sú mocnejšie než atómová bomba. V rozpore s dnes prevládajúcim presvedčením sa však ľudia nemenia, lebo ich prirodzenosť je stále rovnaká a preto sa propagandistické princípy, ako ich identifikoval a formuloval Ponsonby tiež vo svojej podstatne nemenia, mení sa len ich dosah a dopad. 

Sú to tieto:

1.     My vojnu nechceme, chce ju druhá strana.
2.     Za túto vojnu je vinná výhradne druhá strana.
3.     Nepriateľ je bytostne zlý a diabolský.
4.     My bránime ušľachtilú vec, vôbec nám nejde o vlastné záujmy.
5.     Nepriateľ pácha zverstvá úmyselne; ak sa prihodili na našej strane, bolo to neúmyselne a nedobrovoľne.

6.     Nepriateľ používa zakázané zbrane, my nie.
7.     Naše straty sú malé, straty nepriateľa sú obrovské.
8.     Uznávaní umelci a intelektuáli podporujú našu vec.
9.     Naša vec je svätá, bránime univerzálne a všetkým sväté princípy
10.  Všetci, ktorí pochybujú o našej propagande, sú zradcovia.


Odporúčam pri sledovaní mediálneho pokrytia ukrajinských udalostí zobrať si tento zoznam, a robiť si čiarky. Sotva nájdete reportáž, správu alebo komentár, v ktorom by neboli všetky body. Ak náhodou niekde niektoré chýbajú, stačí pozrieť nasledujúci článok na webstránke, či ďalšiu reportáž v poradí.

Keďže na Slovensku bola ruská propaganda vypnutá a v mene slobody slova bola sloboda slova obmedzená, môže si Slovák robiť čiarky iba pri správach s ukrajinskou propagandou: za vojnu môže len a výhradne Rusko, Putin je Hitler, Satan, Rusko je krajina temna, Ukrajinci bránia slobodu, demokraciu a to najlepšie z ľudstva, Rusi sú diabli, ktorí chcú ovládnuť svet, zverstvá, vraždy a násilie páchajú len a iba Rusi, Rusi majú a používajú kazetové bomby, chcú použiť biologické a jadrové zbrane, Rusi stratili desaťtisíce vojakov, Ukrajinci len pár. Celá umelecká, vedecká a intelektuálna obec je na strane Ukrajiny, ktorá bojuje hrdinsky ako posledná bašta svetla, pravdy a lásky a kto si myslí niečo iné, je proruský špión a vlastizradca a treba ho zatvoriť. To je oficialny "naratív" v našej republike. 

Je ruská propaganda iná? Z toho, čo sa sem dostalo sa zdá že nie je. Vojnu chce Západ, ktorý šíri satanské ideológie a chcel si vybudovať baštu a vojenský oporný bod na Ukrajine, Rusi bránia svätú vec, kresťanstvo, prirodzenosť a morálku proti nacistickým a zvráteným ukrajinským diablom, Ukrajinci majú biologické zbrane, zabijajú a mučia etnických Rusov v krajine a kto o tom pochybuje je zradca a dostane 15 rokov za mrežami. 

Keby naši "demokratickí" a slobodu "brániaci" vládcovia pripustili aplikáciu prastarého pravidla "Audiatur et altera pars", a zaznelo by tu ruské stanovisko v celej, necenzurovanej šírke,  možno by mohlo byť tých čiarok na ruskom zozname viac. A možno by sme sa dozvedeli to, čo nevieme.

Keďže však, podľa prezidentky v prípade ukrajinskej vojny už neplatí nepriestrelná mantra, ktorú liberáli vyťahujú vždy, keď sa snažia presadiť nejakú zvrátenosť - teda už neplatí, že pravda je niekde medzi, že veci nie sú čiernobiele a že realita je zložitejšia, že každá minca má dve strany a že raz sa možno ukáže ako to naozaj je  - a takto dnes uvažuje takmer celá, zázračne zjednotená liberálna i konzervatívna mediálna scéna podporená štátom vynúteným vypínaním nekompatibilných entít, tak na situáciu na Ukrajine sa hľadí len a iba z jedného jediného uhla pohľadu a prípustný je len jeden jediný názor.

Preto je vhodné zopakovať si všeobecne platne propagandistické zásady a pri konzumácií  voľne dostupného a štátom povoleného spravodajského obsahu postupovať opatrne. Veriť v dobe štátom vynucovanej cenzúry štátnym médiam nie je znakom rozumného človeka.