Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

17. 11. 2021

Prečo majú slobodomurári radi pápeža Františka?  1/3

Steve Skojec


„To, čo musíme žiadať a očakávať, tak ako Židia očakávali Mesiáša, je pápež podľa našich potrieb. Alexander VI. so všetkými svojimi osobnými zločinmi by nevyhovoval, pretože v náboženských záležitostiach sa nikdy nepomýlil. Klement XIV. by sa nám naopak úplne hodil."  (zo stálej inštrukcie Alta Vendita, článok XIX, 1. polovica 19. storočia)

Ako vysvetlil zosnulý John Vennari, niekdajší šéfredaktor Catholic family news: Alta Vendita bola najvyššou lóžou karbonárov, talianskej tajnej spoločnosti prepojenej so slobodomurárstvom, ktorú, rovnako ako slobodomurárov, katolícka cirkev zavrhla. “

Tento citát z inštrukcie Alta Vendita nám teda ukazuje, čo niektorí slobodomurári od pápeža katolíckej cirkvi očakávali. V roku 1861 vydal Jacques Joly Cretin knihu s názvom „Cirkev pred revolúciou“. Tento francúzsky autor prvýkrát publikoval ‘Alta Vendita des Carbonari’, ktorá bola podľa bádateľov špecializujúcich sa na slobodomurárstvo de facto ozbrojenou vetvou slobodomurárstva; Tí, ktorí dosiahli vedúce pozície v tejto tajnej spoločnosti, už boli slobodomurári, najmä slobodomurári vysokého stupňa. [1]   Podľa tohto i ďalších slobodomurárskych dokumentov, ktorých sa zmocnila pápežova polícia, slobodomurári dúfali, že raz dostanú pápeža podľa svojich vlastných potrieb, nie v pápeža, ktorý je súčasťou ich „bratstva“, ale v pápeža, ktorý je v zhode s ich mentalitou. Alta Vendita žiadala pápeža – podobného Klementovi XIV. [2] – ktorý by bol pripútaný k panujúcim mocnostiam (poháňaný strachom) a neveriacim (ktorí by velebili jeho toleranciu). „Alta Vendita“ vedela, že dostať cirkev do tohto stavu môže trvať dlho, kľudne i storočie. [3]  Tento dokument publikovali v roku 1861, dávno predtým, ako existovali tradicionalistickí katolíci. Bolo to v časoch Pia IX.

Teraz  späť do našich dní.

V rozhovore z roku 1999 a v ďalšom z roku 2009 právnik Gustavo Raffi, veľmajster Lóže Veľkého Orientu Talianska (1999-2014), povedal, že počas pontifikátu pápeža Pavla VI. „zažívalo slobodomurárstvo veľké obdobie dialógu s Cirkvou, viacerí z kléru potom hovorili o ukončení protislobodomurárskej cenzúry a prihovárali sa za zhodu medzi cirkvou a lóžou“. [4] Ale s pápežom Jánom Pavlom II. sa vrátil protislobodomurársky „mráz“: v roku 1983 Kongregácia pre náuku viery (CDF), ktorej predsedal kardinál Joseph Ratzinger, zopakovala, medzi cirkvou a slobodomurármi nie je možná zhoda. Pápež Wojtyla toto vyhlásenie potvrdil.

Od roku 1999 však je čestným členom Rotary klubu aj arcibiskup (neskôr kardinál) z Buenos Aires Jorge Mario Bergoglio. 

V zime 2004-2005 sa nemecký slobodomurár Axel Pohlmann, v britskom časopise „Freemasonry Today“, sťažoval na pápeža Wojtylu (v tom čase ešte žijúceho) a kardinála Ratzingera. Pohlmann navrhoval, aby sa po smrti poľského pontifika slobodomurári zo všetkých síl pokúsili presvedčiť cirkev, aby zrušila všetky odsúdenia slobodomurártva. [5] Vo svojom článku sa pýtal: „A čo chystá budúcnosť? Keď sa otca Sebott pýtali, či sa majú udržiavať kontakty, povedal: „Nie, pokiaľ budú pri moci muži [vrátane Ratzingera], ktorí rozhodovali v roku 1980, vrátane pápeža."

Toto vyhlásenie mohlo byť negatívne pre súčasnosť, ale nádejné pre budúcnosť. Zdalo sa, že sny slobodomurára Pohlmanna sa stali skutočnosťou: niekoľko mesiacov po uverejnení jeho článku zomrel Ján Pavol II. Nasledovalo konkláve v roku 2005. Medzi voliteľnými kandidátmi bol aj kardinál Carlo Maria Martini (jezuita), ktorý sa zaujímal o slobodomurárov. [6] Zdá sa však, že na tomto konkláve rozhodujúca voľba oscilovala medzi arcibiskupom z Buenos Aires Jorgem Bergogliom (tiež jezuita) a Josephom Ratzingerom. [7] Joseph Ratzinger zvíťazil (na zlosť slobodomurárov) a Benedikt XVI. sa stal pápežom dekrétu Summorum Pontificum, pápežom považovaným za zástancu jasnej a silnej ochrany hodnôt, o ktorých nemožno vyjednávať.

Za Ratzingerovho pontifikátu dochádzalo k častým mediálnym útokom na pápežovu osobu, v niektorých obdobiach na dennej báze, ku konšpiráciám „špiónov“, únikom dokumentov, rôznym kritikám teológov proti pápežovi a masívnemu bojkotu Motu Proprio Summorum Pontificum. Zdá sa, že Jorge Mario Bergoglio nebol zrovna najhlasnejší podporovateľ  Summorum Pontificum. [8] 

V roku 2010 bol argentínsky slobodomurársky časopis Hiram Abif , sklamaný z pápeža Benedikta XVI. špekuloval o jeho budúcom nástupcovi. Píše: ‚Prvé roky vlády Benedikta XVI. zanechávajú v katolíckej cirkvi pocit stupňujúcej sa krízy. Nikdy predtým neboli nezhody také silné vo Vatikáne, i  mimo neho. […] A čo po Benediktovi XVI.? Aké sú možnosti? Kto by mohol viesť k novej ére?‘  [9]
 
11. februára 2013 zverejnil Benedikt XVI. svoje obavy o schopnosť zastávať efektívne pontifikát a rezignoval. Uskutočnilo sa nové konkláve. Tentoraz sa na balkóne Baziliky sv. Petra, 13. marca 2013, objavil ako pápež ten istý Jorge Bergoglio, o ktorom sa hovorilo ako o preferovanej alternatíve k Ratzingerovi v konkláve v roku 2005. Bývalý kardinál arcibiskup z Buenos Aires prijal meno František, ako prvý pápež tohoto mena. Po jeho zvolení neúprosne útoky médií a kritické výhrady takmer okamžite skončili a  tí, ktorí sa stavali proti Summorum Pontificum, nabrali nové sily. Verejnosť zaplavili početné kázne o „milosrdenstve“ ako téme nového pontifikátu , ale zdá sa, že konzervatívnym častiam cirkvi nebolo toto milosrdenstvo dopriate.

Vieme však s istotou je, že počas rokov svojej vlády,  Bergoglio potešil rôzne slobodomurárske skupiny do tej miery, že sa potrebovali verejne pochváliť, ako sú s ním spokojní. Priblížme si teraz niekoľko slobodomurárskych vyhlásení v prospech pápeža Františka. Také množstvo verejnej pochvaly sa neušlo žiadnemu inému pápežovi. (v čase písania tohto článku sme zhromaždili viac ako 60 príkladov verejných vyhlásení slobodomurárov v prospech argentínskeho pápeža.)

Niektorí si zrejme povedia, že tento mediálny obraz pápeža Františka, ako slobodomurárskeho obľúbenca, je výsledkom slobodomurárskeho intrigovania a že samotný pápež s tým nemá nič spoločné. Kľudne to tak môže byť. Treba si však položiť otázku, prečo slobodomurári podobným spôsobom nezneužili a nechválili Pia IX., Pia X., Pia XI. a Pia XII.?  Ako rozumná odpoveď sa zdá  byť záver, že títo pápeži im nedali veľa príležitosti na chválu a ani na to, aby slobodomurári mohli i interpretovať ich skutky a reči priaznivo pre svoje ciele.

Pozrime sa na dôkazy ich podpory pápežovi Františkovi:

1) Pápež František po svojom zvolení prijal blahoželanie a chváluo d  B’nai B’rith [10], mocnej paražidovskej slobodomurárskej organizácie určenej len pre Židov. B'nai B'rith (BB) tvrdí, že nie sú slobodomurárskuou organizáciou, no jej zhromaždenia sa nazývajú „Lóže“ a „Veľké lóže“. B'nai B'rith bola založená v roku 1843 a čerpala rôzne svoje prvky zo slobodomurárstva. Zdá sa, že B'nai B'rith ako organizácia má s ezoterikou len málo spoločné. Byť pochválený B'nai B'rith neznamená veľa; B. B. bola spokojná aj s Pavlom VI. a Jánom Pavlom II. a je aj s Františkom. Ale je tu istý rozdiel. Ján Pavol II. otvorene odsúdil slobodomurárov a slobodomurári ho nechválili hneď, ako bol zvolený. Príležitostne ho chválili po ekumenickom zhromaždení v Assisi v roku 1986, čo vyvrcholilo cenou, ktorú mu v roku 1996 udelil Veľký orient talianskych slobodomurárov, ale nič viac. Predchádzajúce  odsúdenie z roku 1983 uhasilo väčšinu slobodomurárskeho nadšenia pre poľského pápeža.

2) V deň jeho zvolenia zverejnila informačná stránka Impulso Baires komuniké Gran Logia de la Argentina de Libres y Aceptados; Sám veľmajster, Angel Jorge Clavero, privítal nového pápeža Františka a bývalého kardinála arcibiskupa z Buenos Aires. [11] 

3) 15. 3. 2013 webová stránka Veľkej lóže Talianska, GLVDI, vydala vyhlásenie (hoci je datované 13. marca 2013) veľmajstra Luciana Nistri k voľbe nového pápeža:

„Jezuita Jorge Mario Bergoglio, ktorý prijal meno František. Rozhodná voľba, ďaleko od logiky Rímskej kúrie a časnej moci. Pápež František, muž, ktorý pochádza „takmer z konca sveta“, odmietol hermelínové rúcho a zlatý kríž a nahradil ho železným krížom a urobil tak svoj prvý hmatateľný čin. V prvých slovách svojho pozdravu ukázal ochotu k dialógu so svetom a s ľudstvom, podporil živú nádej pre laikov i neveriacich, že nastáva zmena. Možno je to naozaj to, na čo svet čaká a na čo čakal. Nová cirkev, ktorá vie spojiť lásku s pravdou v dialógu s inštitúciami brániacimi svoju vlastnú moc. Je to tá istá nádej, po ktorej svet – a najmä v Latinskej Amerike, kde medzi inými slobodomurári Simon Bolivar, Salvador Allende a dokonca Giuseppe Garibaldi [najmä v jeho dobe v Brazílii] dali slobodu  národom – vždy túžil. Posolstvo, ktoré slobodomurárstvo chápe ako jasný rozchod s minulosťou, posolstvo, že teraz sa bude načúvať chudobným, marginalizovaným a najslabším. Takže novému pápežovi posielame želanie len toho najlepšieho, a úspechov v nasledujúcich rokoch.“ Luciano Nistri, veľmajster GLVDI. [12]

Poznámka – V januári 2017 bol Luciano Nistri 33 stupeň, 58-ročný, pôvodom z Prata, opätovne vymenovaný za veľmajstra GLVDI na roky 2017-2019. [13]

4) Dňa 14. marca 2013 Gustavo Raffi, veľmajster lóže Grand Orient v Taliansku – jednej z najvýznamnejších lóží na svete – pozdravil nového pápeža. Raffi, možno prorocky, povedal: „Možno že už nič v cirkvi nebude ako predtým“ [14]

5-6-7) Slobodomurárske stránky ‚Fenix ​​News‘, ktoré vedie Peruánec Mario Rolleri, slobodomurár 33 stupňa z lóže Heysen Inchaustegui, Lima, Peru, zverejnili 15. marca 2013 komuniké veľkej zjednotenej lóže Libanonu. Veľmajster Haddad a Zvrchovaný veľký veliteľ Jamil Saade poslali do Argentíny svoje blahoželanie Veľkej argentínskej ženskej lóži (sic) pri príležitosti zvolenia pápeža Bergoglia. [15] V tomto jedinom vyhlásení vidíme podporu slobodomurárov z Peru (5), libanonských slobodomurárov (6) a argentínskych slobodomurárov (7), ktorí všetci boli spokojní s Bergogliovým zvolením.
Na druhej strane, pápež Pius IX., Pius X. alebo Pius XII., keď boli novozvolení, nedostali od slobodomurárov ani chvály ani pozdravy ani od talianskych, ani od medzinárodných. Pápeži s menom  „Pius“ sa so slobodomurarmi nikdy nepriatelili.

8) Niekoľko týždňov po zvolení pápeža Františka v marci 2013 kanadský slobodomurársky bulletin z apríla 2013 s názvom „Watermark“ uviedol, že nový pápež je a bol na internete považovaný za slobodomurára, ktorý používa slobodomurárske znamenia a gestá [16]. Autor je presvedčený, že nový pápež bude napriek svojmu „konzervativizmu“ pripravený vybudovať lepší vzťah medzi katolicizmom a lóžou. V tom istom článku sa zverejňuje celé posolstvo pozdravu veľmajstra Veľkej lóže Argentíny Jorgeho Clavera (pozri bod 2 vyššie) novému pápežovi. Na konci článku Kanadský slobodomurár dúfa v zastavenie nespravodlivého prenasledovania slobodomurárov rímskokatolíckou cirkvou [17].

9) V liste svojmu pokrokovému priateľovi Massimovi Teodorimu sa 20. júna 2013 veľmajster Raffi ukazuje ako plný elánu a nadšenia pre činy a slová pápeža Františka. Raffi žiada hlbokú „reformu“ cirkvi, samozrejme, v súlade s cieľmi slobodomurárskeho a sekulárneho myslenia. Raffi chválil „teológa s hlbokým poznaním“, Karla Rahnera (jezuitu) a jeho teóriu „anonymných kresťanov“. Raffi sa postavil proti „starodávnej liturgii výsad a privilégií“.[18]

10) V prospech pápeža Bergoglia sa vyjadril aj brazílsky slobodomurársky časopis O Malhete [Kladivo]. [19]  V článku („Uma Lição do Papa“) [“poučenie od pápeža”], s. 7 bol rímsky biskup. veľmi oslavovaný. Autor je Derildo Martins Da Costa, ctihodný majster lóže „Luz do Planalto“ [„Svetlo náhornej plošiny“] z brazílskeho Serra-Grande Oriente. Martins Da Costa píše: „Pápež František,  predtým, ako vyzval ostatných, aby tak urobili, robí najskôr sám. Tu je rozdiel medzi pápežom Františkom a jeho predchodcami. Okrem toho, Da Costa hovorí, „zdá sa, že pápež dáva príklady“ – príklady, o ktorých je rozumné usúdiť, že ich slobodomurári považujú za prijateľné. V Brazílii nám „pápež zanechal hlbokú lekciu občianstva“, pretože keď prechádzal okolo „evanjelikálneho kostola“, rozhodol sa pred ním, spolu s pastormi pomodliť „Otče náš“.

11) V čísle 1-2/2013 (strany 65-66) časopisu Acacia talianskej Veľkej lóže symbolického obradu, šéfredaktor Moreno Neri dúfa, že pápež František, jezuita, skutočne dokáže zreformovať cirkev („nikto iný ako jezuita nie je vhodnejší, aby čelil otázke zmien, ktoré cirkev čakajú“), a blahoželá kardinálovi Martinimu. Mason Neri dúfa, že cirkev už nie je „uzavretým a zaprášeným systémom“.

12) V roku 2013 vydali talianski novinári Giacomo Galeazzi a Ferruccio Pinotti knihu „Slobodomurársky Vatikán“. Galeazzi je veľkým „fanúšikom“ pápeža Františka, ako  aj Andrea Tornielli, korešpondent Vatikánu a Galeazziho kolega v novinách La Stampa v Turíne. Galeazzi-Pinotti napísal:

Za posledných 30-35 rokov sa niekoľko jezuitov pozitívne zaujímalo o slobodomurárstvo; Zúčastňovali sa verejných diskusií, na konferenciách organizovaných Veľkým Orientom Talianska, písali články a knihy o filozofickom myslení o dejinách slobodomurárstva – inými slovami, boli to títo duchovní, ktorí napriek kliatbám a rôznym exkomunikáciám Rímskej Cirkvi publikovali o slobodomurárskej inštitúcii, snažili sa  ju pochopiť a potom veľmi často skončili tak, že prijali jej filozofický prístup.[22]

Galeazzi-Pinotti tiež informoval o vyhláseniach Nicoly Spinella: „Nicola Spinello, zástupca Vikára Veľmajstra komunity Piazza del Gesù, odpovedal na otázku, ktorú dostal v televíznej relácii Záhada [Mistero], ktorá sa vysielala v marci. 20, 2013:
Aký je vzťah medzi jezuitmi a slobodomurármi? Odpoveď: Jezuiti a slobodomurári mali vždy veľký spoločný špekulatívny záujem... »

Ďalšia otázka: Pápež pochádza z Argentíny a v Argentíne je veľká slobodomurárska tradícia; Bol arcibiskupom Buenos Aires, myslíte si, že mal vzťahy so slobodomurármi? »
On [Spinello] odpovedal: „Prekvapilo by ma, keby to bolo naopak, a síce, že by ich nemal [tieto vzťahy]. Slobodomurárske tradície v Argentíne sú veľmi silné.

„A na ďalšiu otázku od reportéra odpovedal:“ Domnievam sa, že tento pápež je uskutočnením plánu, ktorý mal byť prijatý už dávno. „[23]
Galeazzi-Pinotti pokračoval:

Na našu konkrétnu otázku odpovedal aj veľmajster Catania Vincenzo Di Benedetto, vedúci vznešenej Veľkej lóže na Piazza del Gesù: rôzne zdroje uviedli existenciu slobodomurárskych lóží aj vo Vatikáne; je to podľa vás možné? Bez váhania odpovedal: „Áno, celkom možne, či už použijete to meno (slobodomurárske) alebo nie
.
[24]

13) V júli 2013, na pamiatku svojho zosnulého priateľa, kardinála Ersilia Toniniho, veľmajster Gustavo Raffi (Veľký Orient Talianska) vzdal novú poctu pápežovi Františkovi, keď povedal:
Dnes je ľudstvo čoraz chudobnejšie, rovnako ako katolícka cirkev. Ale cirkev pápeža Františka je cirkvou, ktorá sľubuje, že bude rešpektovať inakosť a bude zdieľať myšlienku, ktorú sekulárny štát presadzuje k poznaniu mieru a spolužitia rôznych náboženstiev.“ [25]

14) V otvorenom dvojstranovom liste z 9. septembra 2013 Gian Franco Pilloni, veľmajster Veľkej lóže Talianska – U.M.S.O.I. (Unione Massonica Stretta Osservanza Iniziatica), adresovanom pápežovi Františkovi, ho vyzýva – aby pracoval „na ukončení rozporov existujúcich vo vzťahoch medzi katolíckou cirkvou a slobodomurármi“. Pilloni by chce, aby sme verili, že slobodomurárstvo nie je protivníkom katolíckej cirkvi, ale že kráča po „paralelnej ceste“. Pochválil pápeža Františka slovami: „Katolícku cirkev reprezentujete dôstojne“ a dodal: „Apelujem na Vašu Svätosť, muža mimoriadnych ľudských kvalít. [26] a dodal, že jeho Veľká lóža je „uznávaná veľkými americkými lóžami, ku ktorým patrím“ (t. j. Pilloni je tiež členom Amerického slobodomurárstva).[27]

15) Okrem toho 21. septembra 2013 počas osláv Veľkého Orientu Talianska pri príležitosti jesennej rovnodennosti veľmajster Gustavo Raffi okrem iného povedal: „Pápež František vysiela posolstvá ľudstvu, ktoré sú v súlade s tým, čo hovoríme už roky. Pozýva tiež ľudí, aby vyšli z katakomb a neustupovali, ale aby boli medzi rôznymi národmi svedkami svojich vlastných hodnôt tým, že budú hovoriť so spoločnosťou. Úvahy by sa nemali obmedzovať na dnešok, ale mali by stavať budúcnosť. Toto je živé slobodomurárstvo, dialóg s ľuďmi“ [28]

16) k bližšie nešpecifikovanému dátumu v roku 2013 — na webovej stránke Leyte Times Magazine of the Philippines — vydavateľ Antonio M. Reyes, slobodnýmurár, napísal, že veľkí filipínski národní hrdinovia boli slobodomurári a že hoci Cirkev odsúdila slobodomurárstvo, rovnako ako Kardinál Ratzinger v roku 1983 verí, že s pápežom Františkom sa veci teraz zmenia, pretože pre neho, ako aj pre slobodomurárov, všetky náboženstvá a skupiny, ktoré veria v Boha, by nemali byť odsúdené na večné zatratenie. ... našťastie katolíci majú teraz v pápežovi Františkovi vodcu, ktorý verí, že všetky náboženstvá a bratské združenia, ktoré veria v Boha, musia byť rešpektované a nie odsúdené na večné zatratenie. My ako kresťania musíme vziať do úvahy jeho výzvu k náboženskej tolerancii a skutočnému ekumenizmu. [29]

17) V rozhovore uverejnenom v decembri 2013, Vincenzo Romano, 33°, zástupca alebo vikár veľmajstra Veľkej lóže Talianska starovekých slobodných a prijatých slobodomurárov: Piazza del Gesù, Palazzo Vitelleschi, zdôraznil, že slobodomurárstvo nenasleduje ( katolícke) zásady a sťažoval sa, že cirkev neakceptuje spôsob myslenia slobodomurárov [31]. Spýtal sa: „Pápež Bergoglio už urobil veľa ustretových gest, ale dá sa z neho vidieť niečo pozitívne, pokiaľ ide o slobodomurárstvo? A potom povedal: „Pápež Bergoglio doteraz ukázal, že je veľkým pápežom, ale neviem, či má voči nám nejaké predsudky. Uvidíme, či budú nejaké reakcie. Vyhlasujeme, že sme pripravení prijať katolícky svet.[30] 



[1] L. de PONCINS, Slobodomurárstvo podľa svojich tajných dokumentov, Zmätenie francúzskeho myslenia, rent-en-Montreuil 19755, s. 159.

[2] Pápež Klement XIV. (1705 – 1774), pápež v rokoch 1769 až 1774, 21. júla 1773 zrušil jezuitský rád (pozri: Dominus ac Redemptor). Jezuitský rád bol obnovený pápežom Piom VII v roku 1814. 

[3]  Cretin v J. Joly, Rímska cirkev pred revolúciou, 2 Zv., Henri Plon, Paríž, 1861, str. 74-75.

[4] S. MASTER, „masson, no è comunione“, v Espresse, 19. august 1999, s. 69 (68-71). (Http://chiesa.espresso.repubblica.it/articolo/7167.html); Porov. Gustavo Raffi veľmajster Grande Oriente d’italia, v Erasmus Notizie, č. 8 6-7-31 marec-31. apríl 2009, Veľký orient Talianska, Rím, s. 32.

[5] A. Pohlmann, "nie zločin, ale hriech?" (Byť slobodomurárom), Freemasonry today, zima 2005, https://web.archive.org/web/20101215192220/http://freeMaçonrytoday.com/31/p10.php

[6] D. MINERVA, Dialogo sulla vita. Colloquio tra Carlo Maria Martini a Ignazio Marino (Espresso, 27 A2006), Notizie Erasmus, Bollettino Grande Oriente d’italia, N. 7-8/2006, s. 42-47.

[7] http://temi.repubblica.it/limes/cosi-eleggemmo–Pope Ratzinger/5959

[8] http://blog.messainlatino.it/2011/06/un-mesto-anniversario.html

[9] Pozri stranu 20 tohto vydania: http://Www.hiramabif.org/revista/abif_119.rar

[10] https://www.bnaibritheurope.org/bbeurope/what-we-do/public-policy/375-bnai-brith-welcomes-pope-François;

http://www.bnaibrith.org/press-releases/bnai-brith-international-welcomes-new-pope-François-i

[11] http://www.impulsobaires.com.ar/nota.php? id = 175015; http://www.actualMaçonica.com/2013/03/20/el-papa-Françoisco-los-Maçones/

[12] GLVDI Notiziario-Notiziario massonico virtual Gran Loggia d’italia, R.S.A.A. Talianske slobodomurárstvo, Comunicato

Správa č. 159 zverejnená 15. marca 2013 http://blog.libero.it/GLVDI/11982726.html

[13] http://blog.libero.it/GLVDI/13495401.html

[14] http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-Francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una -Chiesa-the-dialóg nie je kontaminovaný-logiche slab-and-go z front-of-Tentazioni Posses-temporal/

[15] „Veľká lóža Libanonu pozdravuje Veľkú lóžu Argentíny za zvolenie nového pápeža Františka, “ http://Www.fenixnews.com/2013/03/15/gran-logia-unida-del-libano say hello-great-to-women-of-Argentina by choice of New-Françoisco-Pape/

[16] Bývalý arcibiskup Buenos Aires kardinál Jorge Mario Bergoglio, teraz pápež František I., už prijal návštevu anti-slobodomurárskych uctievačov a antikatolíkov natoľko, že internet šumí (stačí si vyhľadať na Google „Pápež František - slobodomurárstvo") s divokými tvrdeniami, že je to „čierny pápež“, že je slobodomurár a používa slobodomurárske znaky, bla, bla „(“ Nový pápež! – nový vzťah Rímskokatolíckou cirkvou  „vo vodoznaku —. Slobodomurársky filatelistický online bulletin v Kanade, zväzok 3-vydanie 4-. apríl 2013, strana 3), http://bytown.ottawaMaçons.ca/Watermark%20April%202013.pdf

[17] "Dúfam, že tento nový pápež, ktorý je napriek svojmu konzervativizmu veľmi obdivovaný pre svoju osobnú pokoru a oddanosť sociálnej spravodlivosti, bude pripravený vybudovať lepší vzťah medzi katolicizmom a slobodomurárstvom." Opakujem komentáre veľmajstra Veľkej lóže Argentíny Angela Jorgeho Clavera […]. Ostáva nám len dúfať, že stovky rokov bezdôvodného prenasledovania slobodomurárov od Rímskokatolíckej cirkvi skončili. “ (Tamtiež, str. 3)

[18] Porov. Erasmo Notizie, Bollettino Informazione of the Great Orient of Italy, Anno XIV, N. 13-14 31 July 2013  Rím, s. 19.

[19] August 2013 z Veľkého orientu Brazílie dello Stato „Espirito Santo“ (GOB-ES).

[20] Porov. Corrispondenza Romania, N. 971/03, 6. decembra 2006; http://www.fattisentire.org/modules.php? meno = Správy & súbor = tlač & sid = 2294. Na tejto stránke o Braz Avizovi čítame, že „bol vymenovaný za pomocného biskupa vo Vitorii v roku 1994, v roku 1998 bol vymenovaný za biskupa diecézy Ponta Grossa; O štyri roky neskôr, v roku 2002, bol preložený do Maringy a v roku 2004 bol vymenovaný za metropolitu arcibiskupa Brazílie. Naozaj žiarivá kariéra. „V rokoch 2010-2011 bol vymenovaný za nového prefekta kongregácie pre rehoľný život a čoskoro kreovaný ako kardinál

[21] http://chiesa.espresso.repubblica.it/articolo/1350234bdc4.html? eng = y; http://magister.blogautore.espresso.repubblica.it/2013/04/15/sempre-in-castigo-le-suore-americane-liberal/

[22] Giacomo Galeazzi-Ferruccio Pinotti, Massone Vatikán. Logger, Denaro a Asterix Occulti: veľký Segreto della Chiesa di papa Francesco, Edizioni Piemme, Miláno, 2013, s. 56-57.

[23] Tamže, s. 83 – 

[24] Tamže.

[25] Notizie Erasmus, Bollettino Informazione Veľkého orientu Talianska, Anno XIV, číslo 15-16, 30. septembra 2013, s. 11.

[26] http://www.granloggiaditalia.com/sito/wp-content/uploads/2013/02/papa-Francesco-sito2.jpg-added accent.

[27] http://www.granloggiaditalia.com/sito/wp-content/uploads/2013/02/papa-Francesco-per-sito-1.jpg

[28] Notizie Erasmus, Bollettino Informazione of the Grand Orient of Italy, Anno XIV, number 17-18, 31 October 2013, s. 6.

[29] http://www.southernleytetimes.com/No_way_to_treat_our_heroes.html

[30] http://www.regionecalabriagldi.it/public_html/news-dalle-logge/54-intervista-a-vincenzo-romano-gran-maestro-aggiunto.html-underline.

[31] „[Otázka z rozhovoru:]“ Váš vzťah s cirkvou? “ [Odpoveď:] Platíme exkomunikáciou, ktorá je smiešna a teraz sa vracia o sto rokov späť. Vždy sme sa snažili budovať dobrý vzťah. Pre nás sme mali aj kňazov spriaznených so slobodomurárstvom. Pokúsili sme sa otvoriť dialóg s Vatikánom a pred niekoľkými rokmi sme si vymenili sériu listov s Vatikánskym štátnym sekretariátom. V dôsledku dogiem je však zo strany cirkvi určitá strnulosť. Prisaháme na svätú kniha Biblie, nemáme nič proti cirkvi. A cirkev neakceptuje spôsob, akým myslíme. Nežijeme s dogmami, namiesto toho máme radi svoj spôsob myslenia, porovnávania, myslenia. To je to, čo nás odlišuje. Cirkev má voči nám veľa predsudkov. Tamže.

1. 11. 2021

St. Gallenská mafia a synodalita
Julia Meloni

Kardinál Martini žije ďalej. Pokúsim sa načrtnúť príbeh o pôvode „synody o synodalite“. Je to príbeh o sne a o déjà vu. Carlo Maria Martini bol celý svoj život rojko. V talianskom dokumente Vedete, Sono Uno di Voi, počujeme Martiniho presvedčenie, že iba sny dokážu urobiť skutočnosť znesiteľnou. Ako chlapec Martini sníval, že sa bude venovať štúdiu Svätej Biblie. A naozaj z neho vyrástol uznávaný biblický znalec a zostal ním – kým pápež Ján Pavol II. neodtrhol zakríknutého a plachého jezuitu od jeho kníh, aby z neho urobil nového milánskeho arcibiskupa. Vtedy v ňom vyklíčil druhý sen.

V roku 1981 – hovorí životopisec Marco Garzonio – „začal Martini hovoriť o ‚synodálnej cirkvi‘“, pričom tento cieľ označoval len ako „sen“. Podľa Garzonia to bol „sen“, pretože „Martini, ako realistický človek, aj ako obozretný jezuita, chápal, že jeho argumenty nie sú pre vtedajšie vedenie Cirkvi zrovna atraktívny materiál“.

„Svoju ideu prezentoval ako cieľ, ktorý je možno veľmi vzdialený, ale nemlčal o ňom,“ hovorí Garzonio.

Toto napätie medzi snom a skutočnosťou ho požieralo zvnútra – a v roku 1999 už nedokázal viac čakať.  Martini — biblický učenec — mal tajomstvo. Od polovice 90. rokov viedol mafiu zo St. Gallenu. Bola to tajná skupina vysokopostavených cirkevných hodnostárov, ktorí stáli v opozícií proti vtedajšiemu kardinálovi Josephovi Ratzingerovi. Títo muži túžili po decentralizácií a revolúcií v Cirkvi – a hovorí sa, že pôvodne chceli, aby sa Martini stal pápežom. Na stretnutí mafie v januári 1999 (podľa autorizovaného životopisu jej člena, kardinála Godfrieda Danneelsa) sa Martini podelil o najnovšiu verziu svojho sna. Povedal, že chce nový koncil.

Nový koncil. Toto bol najväčší sen muža, ktorý povedal Aldovi Mariovi Vallimu, že doba Druhého vatikánskeho koncilu bola najdôležitejším obdobím jeho života (Valli, Storia di un Uomo: Ritratto di Carlo Maria Martini).

Neskôr toho roku, na synode o Európe, Martini vystúpil a opäťsa podelil o verziu tohto „sna“. Odvolávajúc sa na pamiatku Druhého vatikánskeho koncilu hovoril o budúcej „kolegiálnej a autoritatívnej konzultácii medzi všetkými biskupmi“. Potom vymenoval mnohé „kľúčové problémy“, ktoré treba kolegiálne riešiť, od „sexuality“  až po „nedostatok vysvätených kňazov“. „Hoci Martini nikdy nepoužil slová ‚nový koncil‘, talianska tlač nestrácala čas a infromovala o jeho príhovoroch presne týmto spôsobom,“ hovorí vatikanista John Allen, „iní však tvrdia, že Martini hovoril o novom nástroji, o niečom medzi synodou a koncilom.”

Podľa Garzonia bolo z Martiniho hlasu cítiť „trpkosť a sklamanie“. Pretože nové tisícročie sa rýchlo približovalo a jeho sen zostal neuchopený, nesplnený.

Čas plynul. Martini prezradil, že trpí Parkinsonovu chorobu a v roku 2002 sa odsťahoval do Jeruzalema; V roku 2005 bol Ratzinger zvolený za pápeža a prijal meno Benedikt XVI; mafia St. Gallenu sa údajne rozpadla okolo roku 2006; Martini zomrel v roku 2012.

Vtedy začalo déjà vu.

Keď kardinál Martini hovoril o sústredení sa na koncily a synody, vedel, aké zdĺhavé a namáhavé bude kráčať touto cestou. Je treba postupovať jemne, ale pevne a vytrvalo."

Prišiel október 2013 a nový pápež František rozprával novinárovi Eugeniovi Scalfarimu o svojich plánoch uskutočniť Martiniho sústredenie sa na „koncily a synody“. Pápež František krátko na to oznámil zvolanie synody o rodine – a poveril veterána St. Gallenskej skupiny, kardinála Waltera Kaspera, aby na kľúčovom konzistóriu predniesol reč. Cieľom Kasperovej krížovej výpravy bolo sv. prijímanie pre rozvedených a civilne znovu zosobášených, čo Ratzinger formálne odsúdil prostredníctvom Kongregácie pre náuku viery už v roku 1994.

Desivé je, že Martini sám povedal Scalfarimu v roku 2009, že sníva v prvom rade o koncile o rozvedených (Scalfari, Il Dio Unico e la Società Moderna, s. 21). Úvodný synodálny manéver Františkovho pontifikátu bol už roky vopred predznamenaný v rozhovore so Scalfarim.

V roku 2015 začal vatikanista Sandro Magister postupne dekódovať Martiniho sen z roku 1999, a pochopil, že je to plán  Františkovho pontifikátu. Magister, ktorý si všimol neuveriteľnú paralelu medzi  starým zoznamom Martiniho želaní a Františkovými synodami, presne predpovedal, že po synodách o rodine sa ďalšia synoda bude zaoberať svätením ženatých mužov.

Medzitým v roku 2016 vatikanista Edward Pentin – autor kľúčovej knihy o zmanipulovaní prvej Františkovej synody – zverejnil správu, v ktorej zdôraznil obavy z podvratného potenciálu synodality. Pentin povedal:

Niektorí sa obávajú, že [synodalita] v podstate „sprotestantizuje“ Cirkev a zmení ju na kvázi demokratickú republiku, a nie na pápežskú monarchiu, ktorá má chrániť a brániť cirkevnú doktrínu.
Jeden cirkevný pozorovateľ, odborník na ekleziológiu, sa domnieva, že synodalita, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje, má trockistické konotácie ("permanentná synodalita" je synonymom "permanentnej revolúcie").

Súčasný dôraz na synodalitu čiastočne vychádza z ašpirácií zosnulého jezuitu kardinála Carla Martiniho, ktorý dúfal v „akýsi druh stáleho koncilu správcov Cirkvi, ktorý bude existovať popri pápežovi.“ Ako jeden z prvých, navrhoval model ' synodálnej cirkvi, v ktorej pápež už nevládne ako absolútny monarcha.

To znamená, že nadchádzajúca „synoda o synodalite“ nie je len sebastredné byrokratické cvičenie.

„Vzhľadom na napätie a spory spojené s nedávnymi synodami a najmä ‚Synodálnou cestou‘ prebiehajúcou v Nemecku, o ktorej kritici tvrdia, že by mohla priviesť cirkev v krajine do schizmy, narastajú obavy z rozdeľujúcich účinkov tohto druhu vládnutia a tendencie využiť synodalitu na vybudovanie heterodoxie do Cirkvi,“ poznamenáva Pentin.

Oficiálny prípravný dokument synody o synodalite tieto obavy rozptyľuje len veľmi málo. Dokument, ktorý viac ako šesťdesiatpäťkrát spomína nejakú verziu výrazov „synoda“, „synodálny“ alebo „synodalita“, vyzerá byť jednoznačne fixovaný na rovnakú koncepciu, ktorú chcel Martini využiť ako zbraň. Sprievodný text - Vademecum - odkazuje na kontroverznú „synodálnu cestu“ v Nemecku. Ale túto potenciálne schizmatickú energiu neodsudzuje; namiesto toho vyzýva Nemecko, aby „tvorivo artikulovalo už prebiehajúce synodálne procesy“.

Keď prípravný dokument požaduje „zostať otvorený prekvapeniam, ktoré pre nás Duch určite pripraví“, déjà vu je nepopierateľné: vo svojich Nočných rozhovoroch Martini hovoril o „otvorenosti prekvapeniam Ducha svätého."

Martini, takmer desať rokov po svojej smrti, stále neodišiel. Synoda o synodalite bude ďalšou bitkou o únik z područia sna, ktorý odmieta zomrieť. So synodou o vytúženej zbrani St. Gallenskej mafie – synodou, ktorá zjavne schvaľuje nemeckú cestu k schizme – to môže byť koniec hry: Martiniho sen sa splní.