Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

22. 4. 2021


Áno, ale vlastne nie


Slovo doublespeak získalo význam označujúci manipulatívny jazyk používaný na úmyselné zakrytie, maskovanie, skreslenie alebo zmenu významu slov. George Orwell vo svojom románe 1984 používal slová doublethink a newspeak, ako satirické označenie zámerného jazykového zmätku, ktorý páni sveta vyvolali a presadili prostredníctvom médií. Orwel asi netušil, že jeho románová fikcia nebude o pár desaťročí neskôr satirou, ale realitou.

Vatikánske vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery o používaní vakcín proti Covid-19 je skvelým príkladom doublespeaku. Táto smernica sa volá „Nóta o morálnosti používania niektorých vakcín proti Covid 19“. (1)

Tu je niekoľko príkladov mätúcich výrokov v tomto doublespeaku:

1. Vo vyhlásení sa uvádza, že nie je známe, či sú očkovacie látky účinné, ale že to nie je na posúdení Vatikánu: „Nemáme v úmysle hodnotiť bezpečnosť a účinnosť týchto očkovacích látok.“ Potom by nemal hovoriť veriacim, aby si ich vzali. Tento dokument to však nehovorí. Chce povedať áno aj nie súčasne.

2. Ak človek žije v štáte, v ktorom sú dostupné iba vakcíny vyvinuté/vyrobené/testované z biologického materiálu z potratených detí tak, Vatikán hovorí, že „je morálne prijateľné prijať tie vakcíny Covid-19, ktoré vo svojom výskume a výrobnom procese používali bunkové línie z potratených plodov“. Nemalo by sa to však chápať tak, že Vatikán podporuje potraty. Ale ako inak to chápať. Kto je proti potratom, predsa z nich neprofituje.

3. „Zodpovednosť tých, ktorí sa rozhodnú ich použiť (pri vývoji vakcíny), nie je rovnaká ako zodpovednosť tých, ktorí sa k tomu rozhodnutiu nemohli vyjadriť.“ Ak ste nevyrábali a nevyvíjali vakcíny (to sme my všetci), je v poriadku ich použiť. Vyrábali ste niekedy heroín? Tiež nie.

4. „Je však potrebné zdôrazniť, že morálne dovolené použitie týchto typov vakcín, za konkrétnych podmienok, ktoré to umožňujú, samo osebe nepredstavuje legitimizáciu, dokonca ani nepriamu, umelého potratu a nevyhnutne predpokladá nesúhlas tých, ktorí používajú tieto vakcíny, s touto praxou.“ Táto logika nemá zmysel. Ak s niečím nesúhlasím a nie som násilím nútený sa na tom podieľať, tak sa na tom nepodieľam.

5. „Legálne použitie takýchto vakcín v skutočnosti neznamená a nemalo by nijako znamenať, že existuje morálna podpora používania bunkových línií pochádzajúcich z potratených plodov.“ Nemôžete mať oboje. Ak niekto vezme vakcínu, priamo alebo nepriamo akceptuje použitie potratených detí na jej výrobu. Kompromis so zlom je zlo.

6. „Morálna hodnota očkovania závisí nielen na povinnosti chrániť vlastné zdravie, ale aj na povinnosti usilovať sa o spoločné dobro.“ Ako vie Vatikán, že vakcíny sú jediným medicínskym riešením, keď akákoľvek iná liečba vírusu z Wuhanu sa praktizuje len marginálne a akékoľvek tvrdenia, o účinnosti niektorého z medikamentov sú automaticky odmietané? Toto vyhlásenie hneď na začiatku uvádza, že mu nenáleží skúmať účinnosť vakcín. Ale zároveň skryto postululuje, že očkovanie má morálnu hodnotu lebo chráni zdravie, teda je účinné. V najlepšom prípade je to mätúce.

7. „Pre farmaceutický priemysel, vlády a medzinárodné organizácie je tiež morálnou povinnosťou zabezpečiť, aby vakcíny, boli účinné a bezpečné z lekárskeho hľadiska, ako aj eticky prijateľné, a zároveň boli prístupné aj pre najchudobnejšie krajiny takým spôsobom, ktorý pre nich nebude drahý.“ Vatikán ani nevie, či vakcíny budú fungovať, ale už sa oháňa diskrimináciou, ak nebudú poskytnuté chudobnejším krajinám. Kde je tu morálna logika? Toto je len prázdne a falošné gesto.


„Nóta o morálnosti používania niektorých vakcín proti Covid 19“ je morálny doublespeak. Je neprehľadná a zámerne nejednoznačná. Orwella by to potešilo. Veriaci by ju mali ignorovať, pretože nemá žiadnu záväznosť.

Nie je zložité povedať: tie vakcíny, ktoré boli vyvinuté s použitím materiálu z potratených detí, veriaci katolíci nesmú brať.

K tomu je však potrebné, aby autori chceli komunikovať jasne a zrozumiteľne a aby chceli komunikovať pravdu.


https://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_20201221_nota-vaccini-anticovid_en.html

20. 4. 2021

Debata o očkovaní proti COVID 19

Don Pietro Leone

Otázka očkovania proti Corona vírusu vakcínami, vyrobenými pomocou bunkových línií získaných z potratených plodov sa týka legitimity účasti na morálnom zle.



Chceme tu prezentovať:

I. tri relevantné mravné znaky tejto účasti;
II. úvahu o Magistériu
III. bližšiu analýzu predmetného zla.


I. Tri mravne dôležité aspekty participácie na morálnom zle sú:

a) povaha toho zla;
b) aká blízka je participácia na tom zle;
c) Možné ospravedlnenie tejto účasti.



a) Povaha zla
Zlo, o ktorom obvykle hovoria tí, ktorí by chceli legitimizovať očkovanie, je zlo potratu. Pri tom niekedy o tomto potrate uvažujú takto:


i) je výlučne spontánnej povahy (t.j. nevyvolaný umelo);
ii) bol vykonaný len vo veľmi obmedzenom počte (možno len raz),
iii) je to jediné zainteresované zlo.


Postupne sa pozrieme na každé tvrdenie.

i) Možnosť použitia spontánneho potratu pre výrobu/testovanie vakcíny
Takáto možnosť prakticky neexistuje, pretože, ako Dr. Gonzalo Herranz, profesor histológie a všeobecnej embryológie na univerzite v Navarre v Španielsku, vysvetľuje: na získanie embryonálnych buniek pre ďalšiu kultiváciu je potrebné použiť „disekciu, kým je embryo ešte nažive“ [1].


ii) Možnosť, že je počet potratov veľmi malý
Pokiaľ ide o počet pôvodných potratov, odpovedáme, že by sa mali skôr odhadovať na stovky alebo tisíce [2]. Máme na mysli najmä „líniu HEK 293“ [3]. Ukázalo sa tiež, že mnoho ďalších iných použitých bunkových línií pochádza z mnohych potratov [4].



iii) Že jediným zlom, ktoré očkovanie prináša je potrat.
Toto je nepravda. Celé predmetné zlo možno opísať nasledovne: dieťa je pred vraždou vyňaté z lona, ​​nie je pokrstené, je na ňom zaživa a bez anestetík vykonaný chirurgický zákrok, časti jeho tela sú ukradnuté, pracuje sa s nimi a obchoduje sa s nimi kvôli finančnému zisku a zvyšok jeho tela je zlikvidovaný, ako bežný odpad. Tu nie je iba jedno veľké zlo, ale desať:


1. extrakcia dieťaťa z maternice pred narodením;
2. odopretie krstu, takže aj vylúčenie z účasti na blaženej vízií - z neba
3. mučenie;
4. krádež častí tela;
5. vražda dieťaťa;
6. likvidácia zvyšku tela;
7. manipulácia s časťami tela;
8. obchod z časťami jeho tela;
9. zhanobenie tohoto dieťaťa v prípadoch (iv), (v), (vi), (vii) a (viii);
10. porušovanie práv dieťaťa vo všetkých prípadoch.


b) Blízkosť účasti na zle
Pretože sa tvrdí, že umelý potrat je jediným zlom, o ktorom hovoríme a že toto zlo sa už stalo niekedy v minulosti, pravdepodobne v dávnej minulosti, tvrdí sa, že účasť [5] je iba vzdialená a pasívna. Poznamenávame, že výraz „vzdialený“ v morálnej teológii má morálny zmysel, čo znamená nedostatok priameho morálneho zapojenia do príslušného zla.

Odpovedáme, že spolupráca nie je vzdialená a pasívna, ale je blízka a aktívna, pretože dané zlo v skutočnosti nespočíva v jedinej udalosti z minulosti, ale v bezprostrednej a aktívnej účasti na procese, ktorý siaha od pôvodného potratu po samotný akt vakcinácie. Tento proces nie je iba zreťazením jednotlivých izolovaných udalostí, ale aj nepretržitým neprerušeným reťazcom, ktorý sa tiahne od extrakcie dieťaťa z matkinho lona a vrcholí očkovaním – to je posledný článok tohoto reťazca. Tento reťazec nazývame na základe jeho morálnej hodnoty, ktorá je spojená s týmto fyzickým kontinuom „reťaz zla“.

Tento reťazec je reálna entita, ktorá sa, scholasticky povedané, skladá z materiálneho aj formálneho elementu: prvý súvisí s telom dieťaťa a druhý so zámerom potratára a / alebo vedca, ktorý ho získal pre lekárske a obchodné účely. Kontinuita reťaze a veľkosť zla, ktoré nesie, zaisťujú jeho schopnosť niesť a v priebehu času si udržať démonický náboj.

Aj keď vo finálnej vakcíne nie je prítomná žiadna časť tela zavraždeného dieťaťa, čo je v prípade niektorých typov vakcín naozaj fakt, intencia, zámer, ktorý sme už spomenuli vyššie, bude stále existovať a tým v priebehu času vytvorí kauzálnu reťaz, aj keď čisto spirituálnej povahy.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že k predmetným potratom pravdepodobne došlo v dávnej minulosti a v takom prípade by bola spolupráca ešte vzdialenejšia (aspoň na časovej úrovni), poznamenávame, že potraty sprevádzané všetkým vyššie vymenovaným zlom sa uskutočňujú aj v súčasnosti, ako potvrdzuje dokument „Hlas žien ...“ [6]. Poukazuje na to, že bunkové línie majú „dátum spotreby“ a že „výrobcovia majú silnú motiváciu vytvárať nové“; zaznamenáva, že potratári „pripustili zmenu chirurgických postupov s cieľom zabezpečiť, aby niektoré časti tela zostali nedotknuté a aby ich vedci mohli neskôr použiť“.



c) Ospravedlnenie participácie na zle
Tí, ktorí sa zasadzujú za očkovanie a zároveň sa domnievajú, že v tom nie je nič zlé, netvrdia, že je potrebné nejaké morálne odôvodnenie, ale tvrdia, že jeho možné účinky a dopady na očkovanú osobu sú „predmetom vedeckého skúmania“. Ale ak, ako tvrdíme aj myu, je v tomto procese zahrnuté aj nejaké mravné zlo, potom si to vyžaduje morálne odôvodnenie alebo justa causa, a takéto odôvodnenie musí byť navyše primerané danému zlu.



Obvykle sa ako dôvod očkovania uvádza ochrana zdravia očkovanej osoby alebo osôb, s ktorými príde do styku. Toto odôvodnenie je však nepodložené.


Pokiaľ ide o argument týkajúci sa zdravia očkovanej osoby: Dr. Michael Yeadon, bývalý viceprezident a vedúci vedecký pracovník spoločnosti Pfizer, varuje v nedávnom príhovore pre „American Frontline Doctors“: „Varujte prosím každého, aby sa nenaháňal za vakcínami. Nie je absolútne potrebné ich používať ... Ak by niekto chcel v priebehu najbližších rokov ublížiť alebo zabiť významnú časť svetovej populácie, umožní mu to práve budovaný systém. Podľa môjho názoru je celkom možné, že sa to použije na rozsiahle vyľudňovanie “[7].

V skutočnosti už existuje veľa dôkazov o negatívnych účinkoch očkovania. V nedávnom liste, ktorý do British Medical Journal zaslala londýnska konzultantka, Dr. Polyakova, sa uvádza: „Miera reakcie po očkovaní je bezprecedentná a zamestnanci sú veľmi chorí a niektorí majú neurologické príznaky, čo má obrovský vplyv na fungovanie zdravotnej starostlivosti. Dokonca aj mladí a zdraví sú mimo niekoľko dní, niektorí týždne a niektorí vyžadujú lekárske ošetrenie. Celé tímy, ktoré šli na spoločné očkovanie, boli vyradené “[8].

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zdravia osôb, s ktorými očkovaná osoba príde do styku: nebolo vedecky dokázané, že vakcinácia bráni osobe prenášať vírus. Hlavný lekar WHO Dr. Soumya Swaminathan tvrdí: „V súčasnosti si nemyslím, že máme dôkazy o akejkoľvek vakcíne, aby sme si boli istí, že zabráni nakazeniu ľudí a teda zabráni ďalšiemu šíreniu„ [9].

Aj keď médiá veľa hovoria o pozitívnych účinkoch vakcíny, videli sme, že negatívne účinky sú nepopierateľné a môžeme prinajmenšom povedať, že ich pozitívne účinky zatiaľ neboli vedecky potvrdene s dostatočnou spoľahlivosťou. Dospeli sme k záveru, že očkovanie nemôže byť morálne ospravedlniteľné.


Zhrnutie

Naša kritika očkovania proti súčasnému globálnemu vírusu ukázala neplatnosť troch predpokladov, na ktorých spočíva:

- že jediným relevantným zlom v procese je potrat;
- že účasť na danom zle je vzdialená a pasívna;
- že že očkovanie môže byť odôvodnené zo zdravotných dôvodov.

Dospeli sme k záveru, že očkovanie nemožno morálne odôvodniť. Či sa to dá ospravedlniť, je iná vec. Cirkev chce aby sme sa správali ako hrdinovia viery , ale neodsúdi nás, ak to nedokážeme. Učí, že morálnu pripočítateľnosť hriechu zodpovednosť treba starostlivo posúdiť, že je niekedy znížená alebo dokonca úplne zaniká kvôli strachu, násiliu (vrátane psychického tlaku) alebo nevedomosti. Ako môžeme viniť starších ľudí, že pristúpili na očkovanie pod dojmom toho, čo vidia v médiách, pod tlakom členov rodiny a v obave zo smrti? Alebo zamestnancov, ktorým hrozí prepustenie z práce? Alebo katolíkom dobrej vôle, ktorí len poslušne prijali nedávne vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery (CDF), rozhodnutia rehoľných rádov a kongregácií, ba dokonca aj pápeža?


II. Magistérium

Ak vyjadríme nesúhlas s takýmito vyhláseniami CDF, neznamená to, že odmietame Cirkevné magistérium v tejto oblasti. Pretože v posledných dvoch generáciách bolo možné v učení Magistéria nájsť isté nejasnosti v tom, čo verejne formulovalo a jeho vyhlásenia niekedy viac a inokedy menej presne zodpovedajú viere a realite, a je našou povinnosťou zaujať postoj, ktorý zodpovedá skutočnosti presnejšie, a to tak v tejto oblasti, ako aj všeobecne .

V tejto otázke je podľa nás, presnejšie učenie pápeža Jána Pavla II., predovšetkým v jeho encyklike Evangelium Vitae, v ktorej zaujal bezpodmienečné stanovisko k ľudskému životu a postavil sa tvárou v tvár tomu, čo nazval „kultúra smrti“. Hoci sa výslovne nezaoberá otázkou vakcín i tak nám poskytuje morálne zásady potrebné na vyriešenie tejto otázky. Princípy sú tieto:


a) Hriechy proti nenarodenému životu sú mimoriadne závažné;
b) Tvoria súčasť „štruktúr hriechu“, ktoré prerastajú dnešnú spoločnosť;
c) Katolíci sa musia postaviť na obranu ľudského života.



a) Hriechy proti nenarodenému životu sú mimoriadne závažné
Pápežovo slávnostné odsúdenie týchto ziel, ktoré sa podľa svojej formulácie zdá ako ako excathedrálny výrok, znie takto [10]:

… Autoritou, ktorú Kristus udelil Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi ... vyhlasujem, že priamy potrat, to znamená potrat, ktorý je chcený či ako cieľ, alebo ako prostriedok, predstavuje vždy závažný morálny neporiadok, pretože je to úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti. Táto doktrína je založená na prirodzenom zákone a na napísanom Božom slove, je obsiahnutá v Tradícií Cirkvi a učí ju riadne a univerzálne Magistérium. Nijaká okolnosť, nijaký účel, nijaký zákon nikdy nemôžu urobiť legálnym skutok, ktorý je vo svojej podstate nezákonný, pretože je v rozpore s Božím zákonom, ktorý je napísaný v každom ľudskom srdci, ktorý je poznateľný samotným rozumom a ktorý hlása Cirkev.

„Toto mravné hodnotenie potratu platí aj pre novšie formy zásahov do ľudských embryí, ktoré ... nevyhnutne vedú k zabitiu týchto embryí. To je aj prípad experimentov na embryách ... Toto morálne odsúdenie sa týka aj postupov, pri ktorých sa využívajú živé ľudské embryá a plody ... buď ako „biologický materiál“, alebo ako poskytovateľ orgánov alebo tkanív na transplantáciu pri liečbe určitých chorôb. Zabíjanie nevinných ľudských tvorov, aj keď je vykonávané s cieľom pomôcť iným, predstavuje absolútne neprijateľný čin. “





b) Takéto hriechy sú súčasť „štruktúr hriechu“ v spoločnosti
Ján Pavol II hovorí [11] o ‚realite, ktorú možno opísať ako existujúcu štruktúru hriechu. Táto realita je charakterizovaná vznikom kultúry, ktorá popiera solidaritu, a má v mnohých prípadoch formu skutočnej kultúry smrti “, kultúry nadmerne sa zaoberajúcej efektivitou, ktorá predstavuje„ vojnu mocných proti slabým “. Takýmto spôsobom odhaľuje istý druh „sprisahania proti životu“, sprisahania, ktoré predstavuje vedecky a systematicky programované hrozby proti životu. Medzi zúčastnenými v tomto sprisahaní sú aj medzinárodné inštitúcie, ktoré propagujú antikoncepciu, sterilizáciu a potraty, a masmédiá, ktoré propagujú rovnaké zlá, ako aj eutanáziu, ako „známku pokroku a víťazstva slobody“. Do výskumu nových metód potratu sa investujú obrovské finančné prostriedky ....


c) Katolíci sa musia postaviť na obranu ľudského života

Pápež hovorí týmito slovami: [12] „... všeobecný nárek, ktorý sa oprávnene koná v mene ľudských práv - napríklad práva na zdravie, domov, prácu, rodinu, kultúru - je falošný a iluzórny ak nie je s maximálnym nasadením bránené právo na život, najzákladnejšie a najpodstatnejšie právo a podmienka všetkých ostatných osobných práv. “


Záver

Tieto tri princípy môžeme aplikovať na prípad očkovania tak, že povieme, že zaobchádzanie s nenarodenými deťmi desiatimi ohavnými spôsobmi, ktoré sme uviedli vyššie, je „absolútne neprijateľné“, že proces, pri ktorom k nemu dochádza, je súčasťou „skutočnej štruktúry hriechu“ v spoločnosti, ktorá zahŕňa: „medzinárodné inštitúcie, ktoré propagujú antikoncepciu, sterilizáciu a potraty, a masmédiá, ktoré propagujú rovnaké zlo“, do ktorého sa „investujú obrovské finančné prostriedky“. Zároveň hovoríme, že katolíci sa musia postaviť na obranu ľudského života v tejto najzraniteľnejšej fáze. Kedy a kde sa skutočne môžu katolíci postaviť na obranu ľudského života „s maximálnym odhodlaním“, ak nie tu a teraz?


III. Predmetné zlo

Predmetné zlo, ako sme už povedali vyššie, je zlo obsiahnuté v procese: extrakcie z maternice, ​​vylúčenia z neba, mučenia, krádeže, vraždy, likvidácie tela, zneužitia, obchodovania s ľuďmi, porušovania práv a hanobenia nevinných a úplne bezbranných detí.

Kvôli nesmiernej závažnosti tohto zla sa účasť na ňom nedá nijako porovnať s použitím orgánov dobrovoľne poskytnutých darcami ani s kanibalizmom, do ktorého skĺzli tí, čo prežili pred časom haváriu lietadla v Andách; z dôvodu bezprostrednej a aktívnej povahy tejto účasti ju nemožno porovnávať s účasťou na zle komunistického režimu v Číne, ktorý podporujeme zakúpením respirátora tam vyrobeného, ako niektorí namietajú, ani s účasťou na zlách moderného štátu, ktorý podporujeme platením daní.

Na zlo by sa navyše nemalo pozerať iba v súvislosti danou jednotlivou udalosťou, izolovane od jeho kontextu, ale skôr z hľadiska načrtnutého v Evangelium Vitae, ako na neoddeliteľnú súčasť celej globálnej štruktúry hriechu podporovanej slobodomurárskymi organizáciami zaoberajúcimi sa bojom proti životu, ako napríklad „WHO“ [13] , ako aj celým priemyslom parazitujúcim na potrate: nielen tým, ktorý razí vakcináciu na liečbu choroby morbidne pomenovanej „Covid 19“, ale aj viac než 20 ďalších chorôb [14] ; a nielen vakcinačným priemyslom, ale aj priemyslom produkujúcim potraviny, ktorý používa bunky z potratených detí na vývoj ingrediencií napríklad na zvýraznenie chuti [15] alebo čokoľvek iné, čo, ako píšeme, môže byť skrsnúť v skazených hlbinách zvrátených a zatemnených sŕdc.

Jedným slovom, hovoríme o sociálnej a univerzálnej štruktúre hriechu: o zaobchádzaní s človekom ako s predmetom, ktorý sa môže ľubovoľne použiť, zneužiť a zlikvidovať. Táto štruktúra, ktorá je materialistickým, hedonistickým dedičstvom „sebazničujúceho ateizmu“ súčasnej doby, sa buduje, ako nejaké vzdorovité monštrum modernej architektúry, na troskách niekdajšieho nádherného sídla svätého manželstva, založeného samotným Kristom, aby v kresťanských pároch udržiaval svoju lásku k Cirkvi, k plodeniu a posväcovaniu detí.

Z tohto sídla v súčasnosti nezostalo oveľa viac než sexuálny pud spolu s jeho jemným, krehkým a čoraz zriedkavejšie kvitnúcim kvetom ľudského života: oba sú čoraz viac podrobované neľudskému a ohavnému zneužívaniu. Je potrebné chrániť tento ohrozený ľudský život a znovu vybudovať sväté manželstvo v jeho bývalej sláve, musíme sa postaviť, silní vo viere a v dôvere v božskú prozreteľnosť [16]: vymaniť svet z pazúrov „peňazomencov mŕtvych tiel“ „[17] a z ochromujúcich reťazí satana.



1 v knihe talianskeho vedca Pietra Croceho „Vivisection or Science?“, 1991
2 Life Site News, 1. februára 2021
3 '... a to neznamená, že išlo o 293 potratov, ale na 293 experimentov potrebujete oveľa viac ako jeden potrat. A hovoríme o asi 100 rokoch potratov. ““ Novinky na webe Life, 19. februára 2021
4 WI-38 pochádzal z 32. potratu; WI-26 z 20. potratu; Bunka WI-44 z 38. potratu; Linka MRC-5 vyžadovala 5 potratov; WALVAX2, najnovšia fetálna bunková línia, pochádza z 9.potratu ; RA273 z 27. potratu, ktorý viedol k 40 nasledujúcim potratom. Life Site News, tamže.
5 alebo „spolupráca“, čo je termín, ktorý sa zvyčajne používa v diskusii. Ale spolupráca v pôvodnom zle vykonaním neskoršieho činu je samozrejme logicky nemožná, pretože spolupráca vyžaduje simultánnosť.
6 „Hlas žien pri obrane nenarodených detí a proti očkovacím látkam poškvrneným potratom“ https://edwardpentin.co.uk/wp-content/uploads/2021/03/STATEMENT-The-Voice-of-Women-in-Defense-of-Unborn-Babies-and-in-Opposition-to-Abortion-tainted-Vaccines-WORD-DOC.pdf
7 https://www.lifesitenews.com/opinion/former-pfizer-vp-to-aflds-entirely-possible-this-will-be-used-for-massive-scale-depopulation. V tejto súvislosti spomenieme výrok oslavovaného mediálneho magnáta pána Billa Gatesa z roku 2010: „Ak skutočne začneme pracovať na nových vakcínach, zdravotnej starostlivosti a službách reprodukčného zdravia, mohli by sme túto [svetovú populáciu] znížiť možno o 10 alebo 15 %. '
8 https://www.bmj.com/content/372/bmj.n810/rr-14
9 https://www.businessinsider.com/who-says-no-evidence-coronavirus-vaccine-prevent-transmissions-2020-12?op=1
10 Evangelium Vitae, časť I
11 tamže.
12 vo veci Christifideles Laici 38, citoval kardinál Pujats z Rigy vo svojom „Vyhlásení o nemorálnosti očkovania“ z 12. decembra 2020, podpísanom štyrmi ďalšími významnými prelátmi
13 „WHO“ má za sebou plodnú históriu machinácií proti životu prostredníctvom očkovania: „v roku 2015 Vatikánsky rozhlas obvinil organizácie OSN„ WHO “a„ UNICEF “, že opäť uskutočňujú rozsiahle medzinárodné programy vyľudňovania Zeme pomocou vakcín na skrytú sterilizáciu ženy v krajinách tretieho sveta ... „WHO“ očkovalo touto vakcínou viac ako 130 miliónov žien v 52 krajinách a trvalo sterilizovalo veľmi veľké množstvo z nich bez ich vedomia alebo súhlasu. “ https://www.unz.com/lromanoff/a-cautionary-tale-about-the-who/
14 vrátane kiahní, problémov so srdcom, osýpok, príušníc, hepatitídy, rakoviny a brušného týfusu, porov. Božie deti pre život https://cogforlife.org/wp-content/uploads/vaccineListOrigFormat.pdf
15 „Senomyx“
16 Ako by sa Boh nemohol postarať svoje deti, ktoré odmietli spolupracovať na tomto zle? „Viera sa nebojí hladomoru“, hovorí Tertullianus o modloslužbe kap. 12). Alebo ako by ho naopak mohol katolík predstaviť ako liečebný prostriedok alebo záruku, inými slovami ako čin božskej prozreteľnosti?
17 Aischylos, Agamemnon 437

11. 4. 2021

Koncil a zatmenie Boha II.

Don Pietro Leone

II Skepticizmus

Pokiaľ ide o predmet skepsy, vieme identifikovať dve formy skepticizmu [16]: skepticizmus o Pravde ako takej a skepticizmus o Bohu. Ďalej zvažujeme:


a) skepsa voči Pravde ako takej;
b) skepsa voči Bohu;
c) Osobitný charakter koncilného skepticizmu.


II.a) Skepsa voči Pravde ako takej

Videli sme, že sa koncil postavil proti katolíckej náuke, že Cirkev vlastní Pravdu, a učil, že Cirkev že je v procese hľadania Pravdy, vyjadrovania Pravdy, a smeruje k plnosti Pravdy. Takýto postoj k Pravde, ako vysvetlíme ďalej, má za následok koniec evanjelizácie.

Ale ak je niekto v procese približovania sa k pravde a v procese jej formulovania, potom ju ešte nevlastní a ešte ju neformuloval; ale ak ju človek ešte nevlastní a ešte ju nemá sformulovanú, tak skrátka nemá. Ale keďže Pravda, o ktorej hovoríme, nie je nič iné ako Viera a jej formulácia nie je nič iné ako dogma, tieto koncilné texty znamenajú, že Cirkev nevlastní ani vieru, ani dogmy.



b) Skepsa voči Bohu

Ďalej, keďže Pravda je v konečnom dôsledku sám Boh, ako výslovne uvádza aj náš Najsvätejší Pán [17], preto texty tiež znamenajú, že Cirkev nevlastní, nepozná a nemôže ani pochopiť Boha, teda predmet svojej viery.

Ale toto je ateizmus. Existujú dve formy ateizmu, pozitívna a negatívna. Prvý popiera existenciu Boha; druhý (inak známy ako „agnosticizmus“) tvrdí, že Boha nemôžeme poznať ani dokázať jeho existenciu. Negatívny ateizmus alebo agnosticizmus, ktorý označila a odsúdila ako modernistickú doktrínu encyklika Pascendi [18], je potom obsiahnutý v textoch samotného koncilu, čo znamená, že nemôžeme poznať Boha, aspoň nie na tomto svete.


Navyše, predpokladať, že Cirkev a katolíci nevlastnia alebo nepoznajú Pravdu či Boha, znamená to, že nie sú schopní milovať Boha, pretože láska vyžaduje znalosť svojho predmetu. To ale je očividne nepravda, pretože Boha je možné milovať, skutočne aj s dokonalou láskou, pretože dokonalá láska je svätosť, ktorú mnohí ľudia skutočne dosiahli.


c) Osobitný charakter koncilného skepticizmu

Aký je typ pravdy, ku ktorému sa koncilný skepticizmus ? Nie nadprirodzená Pravda, ako sme už povedali, ale domnelý typ prirodzenej Pravdy, ktorú na tomto svete nemožno poznať ani ju vyjadriť. Takáto koncepcia je nepochybne zafarbená modernou filozofiou. Descartes, „otec modernej filozofie“, vychádzajúc z princípu „univerzálnej pochybnosti“, tvrdil, že človek si môže byť istý iba svojimi vlastnými myšlienkami a existenciou a že vonkajší svet skutočne nemusí vôbec existovať; Kant neskôr postuloval existenciu „veci o sebe“ do sveta mimo skúsenosť a tvrdil, že realita ako taká je nepoznateľná. Takéto teórie, ktoré agnosticizmus obsahujú [19], charakterizujú modernú filozofiu už viac než tri storočia, a prepožičali jej názov „imanentizmus“ a formovať svetonázor koncilných expertov.


Aby sme ukázali, ako radikálny je skepticizmus koncilu, môžeme ho zrhnúť takto:


1. Cirkev Pravdu nevlastní;
2. ak by ju aj vlastnila, nevedela by ju vyjadriť;
3. Ak by ju dokázala vyjadriť, nevedela by ju komunikovať [20].


Pripomíname učenie Gorgiasa z Leontín (487 - 375 pred Kr.):

1. nič neexistuje;
2. ak by niečo existovalo, nedalo by sa to poznať;
3. ak by sa to dalo poznať, nedalo by sa to komunikovať.


Ak takéto teórie zarážajú u aj sofistu a rétora, tak zarážajú ešte viac ak zaznievajú z úst biskupov celého sveta, ktorí majú v úmysle vykonávať svoju božsky ustanovenú službu, aby človeka učili zvrchovanú Pravdu o Bohu.



III Porovnanie katolíckej a koncilnej doktríny


Táto časť obsahuje:

1. Desať bodov, kde si katolícka a koncilná náuka odporujú;
2. Schematické predstavenie hlavných bodov rozporu;
3. Šesť falošných zásad koncilnej náuky.


III. 1. Desať bodov, kde si katolícka a koncilná náuka odporujú;

Koncil sa stavia proti týmto zásadám katolíckej náuky [21], ktoré sme prezentovali vyššie:


a) v tomto živote možno poznať pravdu / Boha;
b) Pravdu / Boha možno v tomto živote poznať pomocou Rozumu;
c) Pravdu / Boha možno v tomto živote spoznať pomocou viery;
d) Viera je nadprirodzená a jej predmetom je nadprirodzená pravda;
e) Pravda má logickú prioritu pred Dobrom;
f) Pravda / Boh môže byť v tomto živote vyjadrená v primeranom zmysle;
g) Pravda / Boh môže byť v tomto živote vyjadrená v primeranom zmysle pomocou dogmy;
h) Pravda je korešpondencia medzi objektívnou realitou a intelektom;
i) Viera je Pravda vo svojej plnosti;
j) Viera je nemenná.


Boli sme svedkami toho, že koncil poprel (a) [22], čo znamená odmietnutie bodov b) a c); videli sme, ako koncil obhajuje naturalizmus [23], ktorý predstavuje popretie bodu d); videli sme, že rovnako obhajuje subjektivizmus [24], ktorý znamená popretie bodu e). Popiera (f) [25], čo znamená popieranie (g), ako aj (h) [26]; rovnako popiera (i) [27] a (j) [28].



2. Schematické predstavenie hlavných bodov sporu


So zameraním na to, čo považujeme za šesť hlavných sporných vecí, pristúpime k porovnaniu katolíckeho učenia o pravde (i) s učením o pravde, ktoré predkladá koncil (ii):


a) Poznanie pravdy / Boha v tomto živote:
i) človek má také vedomosti;
ii) Človek hľadá tieto vedomosti.

b) Vyjadrenie pravdy / Boha v tomto živote:
i) človek je schopný takého vyjadrenia;
ii) Človek smeruje k takémuto vyjadreniu.


c) Usporiadanie reality [29]:
i) Pravda má logickú prioritu pred Dobrom;
ii) Dobro má prednosť pred Pravdou.


c) Ontologický poriadok viery:
i) Viera je nadprirodzená;
ii) Viera je prirodzená.


e) Predmet viery:

i) plnosť Pravdy;
ii) čiastočná pravda.

f) Stabilita pravdy:
i) Pravda je nemenná;
ii) Pravda je premenlivá.


3. Šesť falošných zásad koncilnej náuky

Tu vymenované náuky predstavujú šesť falošných zásad týkajúcich sa Pravdy, ktoré sú, ako uvidíme v priebehu tejto knihy, zdrojom najhlbších omylov koncilu. Princípy vyjadrené v písmenách a) a b), ktoré vyvolávajú pochybnosti o poznaní a vyjadrovaní pravdy, sme definovali ako „skepticizmus“: v prvom prípade o Pravde [30] a v druhom prípade o vyjadrení Pravda [31]; zásadu uvedenú v písmene c) sme definovali ako zásadu „subjektivizmu“ [32]; náuka vyjadrená v písmene d), ktorá sa týka ontologického poriadku viery ako „naturalizmu“ [33]; doktrína vyjadrená v písmene e) ako „princíp graduality“; a v písmene f) ako „princíp phybu (flux)“.

V závere tejto knihy v kapitole ponúkneme metafyzickú kritiku koncilnej doktríny. Už teraz však vieme priniesť niektoré základné prvky tejto kritiky. Skepsa koncilu o Pravde a o jej vyjadrení vrhá svetlo na jeho heterodoxiu. Tento skepticizmus je pochybnosť o samotnej katolíckej viere, o Poklade viery (zjavení) a o Dogme.

Princíp skepsy k Pravde plodí ďalšie štyri falošné princípy, ktoré sme už spomenuli: naturalizmus, subjektivizmus, princíp graduality a princíp pohybu. Pochybovať o Pravde znamená pochybovať o vlastnostiach Pravdy: teda o jej nadprirodzenej podstate; jej objektívnosti; jeho jednote; jeho nemennosti.

Ďalej uvedieme niektoré z príkladov, ktoré sme už stretli alebo sa stretneme nižšie, z týchto šiestich nesprávnych zásad:



1. Skepsa k Pravde
Príklady tejto skepsy vidíme v obskurantizme a zahmlievaní koncilu a nedostatku odvahy pri hlásaní katolíckej náuky, najmä tam, kde táto nejasnosť napomáha heréze;

2. Skepsa k vyjadrovaniu pravdy
Príklad tejto skepsy je v tom, ako sa koncil vyhýba dogmatickým definíciam.

3. Naturalizmus
Naturalizmus (a racionalizmus, ktorý ho sprevádza) je vidieť takmer vo všetkých nových koncilných náukách, napríklad v erózii všetkých nadprirodzených vlastností Cirkvi vrátane Jej nadradenosti nad štátom; pri mlčaní o týchto vlastnostiach s úmyslom nastoliť spoločnú reč s inými náboženstvami, v náuke o kňazstve, zasvätenom živote, manželstve a o svätej omši;

4. Subjektivizmus
Subjektivizmus je viditeľný v pastoračnom prístupe koncilu, ktorý dáva do popredia prax pred Pravdou [34], v ekumenizme [35], kde nadradenosť Pravdy ustupuje pred prioritou akéhosi domnelého „dobra“, ktorý má byť získané spoluprácou s nekatolíckymi kresťanmi a s príslušníkmi iných náboženstiev; vidno to z učenia o reforme rehoľného života, kde sa zasvätenie Bohu, ktoré predstavuje objektívnu pravdu takého života, nepovažuje za riadiaci princíp, ale je týmto princípom je skôr domnelé svetské „dobro“. Rovnako to vidno aj v manželstve, kde má „láska“ prednosť pred objektívnou finalitou manželstva, ktorú sám Boh vpísal do prirodzeného zákona a do ľudskej prirodzenosti.

5. Princíp graduality
Je viditeľný v koncepte domnelých „prvkov pravdy a posvätenia“ zdieľaných s nekatolíckymi kresťanmi a príslušníkmi iných náboženstievm ktorý je predstavovaný ako základ pre čiastočné, graduálne spoločenstvo s Cirkvou;

6. Princíp pohybu
Princíp pohybu sa prejavuje v zmenách navrhovaných pre zasvätený život a liturgiu; v domnelej postupujúcej, vyvíjajúcej sa svätosti Cirkvi; a ako sme už ukázali, v samotnom poňatí Pravdy, ontologickej aj logickej. Týmto spôsobom sa princíp pohybu stane odôvodnením celého programu koncinlnej obnovy jej samotným raison d’être.



V tejto knihe (Pietro Leone - Koncil a zatmenie Boha) budeme upozorňovať na prípady týchto falošných princípov, hneď ako vyjdú na povrch. Pre túto chvíľu iba poznamenáme, že dom postavený na piesku a nie na pevnej skale Pravdy je naozaj vratký. Ako dlho môže vydržať? Na aký účel môže slúžiť? „Proti pravde nemôžeme nič urobiť: ale len pre pravdu“ [36]. Ak robíme veci proti Pravde, vyrážame na nesprávnu cestu, zotročujeme sa: iba Pravda je správna cesta, iba Pravda nás oslobodí [37].



[16] ratione objecti
[17] „Ja som Cesta, Pravda a Život“ (Jn. 14. 6)
[18] s. 5-6
[19] ako vysvetľuje sv. Pius X. v Pascendi, s. 5-6
[20] Prinajmenšom na praktickej úrovni, pokiaľ zostane v platnosti politika ekumenizmu.
[21] zo zoznamu zásad na stranách 10 - 11 tejto knihy
[22] s.12
[23] s. 12
[24] s. 13
[25] s. 14
[26] s.14
[27] s. 15
[28] s. 16
[29] pozri našu kritiku ekumenizmu nižšie (s. 50)
[30] ontologický skepticizmus
[31] logická skepsa
[32] vo vzťahu k predmetu ho označujeme ako „subjektivizmus“: podľa priority, ktorú mu dáva; môžeme ho nazvať „antirealizmus“ vo vzťahu k objektu: pre antagonizmus, ktorý sa voči nemu prejavuje
[33] naturalizmus je ontologická teória. Je to pôda pre racionalizmus, epistemologickú teóriu. Racionalizmus je teória, že iba rozum stačí na dosiahnutie celej pravdy. To znamená popretie nadprirodzeného poriadku, pretože rozum je iba prirodzenou schopnosťou mysle, takže pravda, ktorú dosiahne, môže byť podobne iba prirodzená. Racionalista potom nevyhnutne popiera, že existuje niečo ako nadprirodzená Pravda alebo jej nadprirodzené poznanie, čo je Viera. Naturalizmus a racionalizmus nie sú striktne povedané metafyzické koncepty, pretože patria k teológii, ale používame ich v našej metafyzickej analýze týkajúcej sa Bytia samého o sebe.
[34] porov. historická skica vyššie
[35] a indiferentizmus
[36] II Kor 13. 8.
[37] „Pravda vás oslobodí“ Jn 8.32