prednesená na synode v Clermonte, roku Pána 1095
(podľa kroniky opáta Roberta Monacha zo St. Rémy)
Francúzi! Vy, ktorí ste prešli
Alpy, ktorí ste boli vybraní Bohom a ktorí ste boli od neho tak milovaní.
Vy, ktorí ste sa odlíšili od ostatných ľudí tým, že ste sa usadili v tejto
zemi, že máte katolícku vieru a že ste cťou Svätej Cirkvi. K vám sa obraciam
s touto rečou, k vám.
Chceme vám povedať správy, ktoré
sa doniesli k nám, chceme vás upovedomiť o nebezpečenstve, ktoré
ohrozuje vás a celý veškerý veriaci svet. Otrasné správy k nám prišli
o udalostiach, ktoré sa stali v oblasti Jeruzaléma a v okolí
mesta Konštantínopola; správy, že ľud z Perzského kráľovstva (Turci), rasa úplne cudzia Bohu, vtrhla na kresťanské územie ohňom a mečom.
Peržania niekoľkých kresťanov zajali, odviedli ich do svojej krajiny, ostatných
kruto mučili. Úplne zrovnali so zemou niekoľko Božích chrámov a obrátili
iné kostoly na svoje zvyklosti a ku svojim kultom. Bez ostychu vyvrátili
oltáre a znesvätili ich. Obrezávajú kresťanov a rozmazávajú krv
z obriezky nad oltárom alebo ju vkladajú do krstiteľnice. Radujú sa
z toho, keď druhých zabíjajú; rozrezávajú im bruchá, vyberajú im
vnútornosti a priväzujú ich ku kolom. Potom za bičovania ženú svoje obete
ku kolom; keď sú ich vnútornosti vyňaté, hádžu mŕtvoly na zem. Iných potom priväzujú opäť ku kolom
a strieľajú do nich šípy. Zmocňujú sa ďalších, naťahujú ich krky
a snažia sa poznať, či môžu alebo nemôžu urezať ich hlavy jednou ranou
obnaženého meča. A čo by som mal
povedať o znásilňovaní žien? O tejto záležitosti sa horšie hovorí než
sa zachováva ticho. Títo Peržania si rozdelili kráľovstvo Grékov a odtrhli
tak mnoho území od neho, takže je nemožné prejsť dobyté územie za dva mesiace.
Kto ich za toto pomstí, kto
napraví škody, ak vy to neurobíte? Vy ste ľud, ktorému Boh prepožičal slávu
v zbrani, veľkosť ducha, telesnú zdatnosť.
Vytiahnite a spomeňte si na
veľké činy svojich predkov, na silu a veľkosť Karla Veľkého, jeho syna
Ľudovíta a iných kráľov, ktorí vyvrátili pohanské kráľovstvá
a zaviedli Svätú Cirkev na ich územiach. Vy by ste mali byť obzvlášť
vyburcovaní skutočnosťou, že Svätý hrob Nášho Pána Spasiteľa je v rukách
neveriacich, ktorí hanebne týrajú a svätokrádežne poškvrňujú miesta svojou
necudnosťou. Potomkovia neporazených predkov! Spomeňte si na odvahu svojich
predkov a nezneuctite ju!
Ale ak by vaša náklonnosť náležala
viac deťom, ženám a rodičom, ktorí by chceli, aby ste sa držali bokom,
spomeňte si čo povedal Pán: „Ten, ktorý miluje otca alebo matku viac než mňa,
nie je ma hoden. Každý, kto opustí dom, matku alebo ženu či deti alebo pole
kvôli môjmu menu, obdrží stonásobne viac a bude mať život večný“. Nech
žiadne vlastníctvo a žiadny záujem o rodinné veci vás nezdržujú.
Táto krajina, v ktorej
žijete, obklopená z jednej strany morom a z druhej strany
horskými vrcholkami, môže ťažko uspokojiť mnohých z vás. Neoplýva
bohatstvom, vskutku sťažka poskytuje dosť potravy pre tých, ktorí ju obrábajú.
Preto sa zabíjate a pohlcujete jeden druhého. Zastavte túto večnú
nenávisť, zanechajte spory, upustite od vojen, zastavte ich a utíšte
všetky konflikty a spory. Začína sa cesta k Svätému hrobu. Zmocnite
sa krajiny, ktorá je hanebne obsadená, ktorá však bola daná Bohom deťom Izraela
a ktorá, ako hovorí Písmo, oplýva mliekom a medom.
Jeruzalem je stredom sveta,
krajiny, ktorá je úrodnejšia než ktorákoľvek iná, krajiny, ktorá je ako raj,
rozkoš a potešenie. Je to krajina, ktorú Vykupiteľ ľudstva posvätil svojim
príchodom, uctil svojim životom, zasvätil svojmu utrpeniu a spečatil
svojou smrťou. Toto kráľovské mesto, položené do stredu sveta, je teraz držané
v zajatí svojimi nepriateľmi a uvrhnuté do otroctva tými, ktorí
nepoznajú Boha, pretože sú pohanmi. Mesto volá a túži po slobode, prosí
neustále, aby ste prišli na pomoc. Volá k vám o pomoc, pretože, ako
som povedal, Boh vás obdaril slávou v zbrani viac než iný národ. Podstúpte
túto cestu, aby vám boli odpustené vaše hriechy a buďte si istí, že vaša
sláva nezapadne v Božom kráľovstve.
(Všetci volajú: Boh to chce! Boh
to chce!)

Nepožadujeme a neradíme, aby
túto cestu podstúpili osoby staršie a slabšie alebo tí, kto nevládnu
zbraňou; žiadne ženy nech netiahnu, len pokiaľ by sprevádzali svojich mužov,
bratov alebo legálnych sprievodcov. Takéto osoby sú totiž viac na obtiaž než
k úžitku.
Bohatí, pomáhajte chudobným,
dovoľte im podľa možností zúčastniť sa, priveďte skúsených vojakov a spolu
s nimi choďte do boja. Kňazi a duchovenstvo akéhokoľvek postavenia nemôžu odísť bez
dovolenia svojich biskupov; cesta im nebude požehnaná, ak pôjdu bez biskupského
splnomocnenia. Ani biskupi nemôžu zahájiť cestu bez ich kňazských požehnaní.
Ktokoľvek sa rozhodne vykonať
túto svätú cestu a vezme na seba záväzok k Bohu, obetuje tým seba ako
živú obeť zasvätenú Bohu, ponesie znamenie kríža Pánovho buď na čele, alebo na
prsiach. Ak po splnení svojho záväzku si bude želať vrátiť sa domov, nech dá
kríž na svoj chrbát, medzi ramená. Týmto dvojakým činom takýto muži naplnia
príkaz Pána, ktorý povedal: „Ten, kto nevezme svoj vlastný kríž
a nenasleduje ma, nie je ma hoden“.
Zdroj: http://cmsold.flu.cas.cz/files/uploaded/UserFiles/File/UrbanII.pdf