Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

17. 10. 2018

ODTIAĽ PRÍDE SÚDIŤ ŽIVÝCH I MŔTVYCH

Mathias Gaudron

Na Vianoce pred zhruba dvetisíc rokmi prišiel Kristus medzi ľudí prvýkrát. Jeho misiou bolo zachrániť svet, ale nie všetci ľudia ho berú ako svojho spasiteľa a nie všetci ľudia sú ochotní ho nasledovať, resp. riadiť sa jeho učením. Preto už v tomto živote prebieha akýsi súd v podobe „preosievania“ ľudí. Jedni Ježiša s vierou prijímajú a uniknú tým večnému zatrateniu, kým iní ho odmietajú a odsudzujú tým samých seba k záhube, lebo odmietajú ponuku spásy, ktorá prichádza od samotného Boha. Svätý Augustín napísal: „Pokiaľ ide o Lekára, ten prišiel, aby liečil chorého. Zabíja samého seba ten, kto nechce dodržať, čo mu lekár predpisuje. Vykupiteľ prišiel na svet.... Nechceš sa Ním nechať uzdraviť? Sám seba budeš (za to) súdiť.

Na konci vekov príde Kristus druhýkrát, aby držal nad ľudstvom tzv. „Posledný súd“. Jeho príchod bude opäť viditeľný, lebo sa zjaví v nádhere svojho majestátu. Posledný súd ukončí dejiny tohto sveta. „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava.“ (Mt 25; 31-33)

PREČO KONEČNÝ SÚD ?

Posledný súd, inak nazývaný aj „Konečný súd“ už nezmení nič na posmrtnom osude zomrelých. Každý človek dostane hneď po svojej smrti taký trest alebo odmenu, aký si svojim životom zaslúžil. Ak zomrie v stave ťažkého hriechu, príde do pekla. Ak zomrie v stave (posväcujúcej) milosti, bude zachránený. Ak počas svojho života prijímal sviatosti, súc mu to na osoh, navyše dokázal skúšky a útrapy života prijímať s čo najpokornejším srdcom, snáď je už pripravený, aby vošiel hneď do neba. Inak musí ešte určitý čas zniesť a vytrpieť v očistci časné tresty za osobné chyby a zlyhania, lebo pred tvár Božiu nemôže predstúpiť nič nečisté. Hovoríme tu o tzv. osobnom súde. Myšlienka na dodatočný konečný súd, ku ktorému dôjde na konci vekov, je primeraná, lebo skutky človeka majú dôsledky – ako v dobrom, tak i v zlom - presahujúce jeho pozemský život. Takto zmenilo napríklad účinkovanie apoštolov, či misionárov celé krajiny a kontinenty a tieto zmeny vytrvali stáročia. Nebyť sv. Bonifáca, vyzerali by dejiny Nemcov úplne inak a bez sv. Petra Canisia by boli nemecké krajiny možno kompletne protestantskými územiami. Ale aj založenie nového náboženstva Mohamedom, či Lutherovo rozdelenie Cirkvi malo a má svoje skazonosné následky citeľné dodnes. Knihy a spisy svätcov nám pomáhajú žiť aj dnes, nabádajú srdcia, osvecujú mysle, opačne to však platí rovnako – sú aj zlé knihy, ktorých jed účinkuje vyše sto rokov. Výchova a osobný príklad rodičov majú vplyv na život ich detí, ktoré ich vedome, či nevedome kopírujú. V konečnom dôsledku platí pre každého človeka, že svojimi slovami a skutkami vplýva na ostatných. Nie sme izolovane žijúce indivíduá, ale ako ľudia sa ovplyvňujeme vzájomne. To všetko bude vyjavené pri poslednom súde, všetky zákutia našich vzťahov. Často nesprávny alebo jednostranný úsudok jednotlivca o inom človeku bude uvedený na pravú mieru. Vyžaduje si to totiž spravodlivosť. Predovšetkým sa ale odhalí múdrosť a spravodlivosť Božej prozreteľnosti. V tomto živote Božej prozreteľnosti často nerozumieme, potom ale spoznáme, prečo Boh dopustil aj veľa vecí, ktoré sa nám zdajú zlé a tiež to, čo dobrého z nich paradoxne napokon vzišlo. Uvidíme aj to, ako sa Boh pokúšal priviesť každého človeka k spáse svojou dobrotou a zhovievavosťou a že to bola napokon skutočne iba ľudská vina a zloba, čo spôsobilo nešťastie zatratených.

OKOLNOSTI POSLEDNÉHO SÚDU

Druhý príchod Krista sa neudeje tak tajomne a v skrytosti ako jeho vianočné narodenie v betlehemskej jaskyni, ale „... ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ; taký bude aj príchod Syna človeka.“ (Mt 24; 27) Žiadnemu človeku nezostane Ježišov druhý príchod skrytý, naopak, všetci ľudia budú zhromaždení na miesto konania súdu. Niektorí teológovia sa s odvolaním na odkaz v knihe proroka Joela „zhromaždím všetky národy, zavediem ich do Jozafatského údolia a budem sa tam s nimi pravotiť pre môj ľud a moje dedičstvo“ (Joel 4; 2) domnievajú, že miestom Posledného súdu bude práve údolie Jozafat. Toto miesto identifikujú ako údolie Cedron medzi Chrámovou horou a Olivovou horou v Jeruzaleme. Väčšina biblistov však zastáva názor, že nie je možné jasne označiť konkrétne miesto, na ktorom Posledný súd prebehne. Vie sa len, že slovo „Jozafat“ v preklade značí „Pán súdi“.

Sudcom je Boh, ale vykonávateľom súdu bude Ježiš Kristus – Bohočlovek, lebo „Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca.“ (Ján 5; 22, 23) Posledný súd teda bude apoteóza Kristovho človečenstva. Ježiš svet vykúpil ako človek, ako človek ho bude i súdiť. Okrem toho tým uvidia svojho sudcu všetci ľudia, aj zatratení, ktorí ako svoj trest zas nikdy neuvidia nádheru Ježišovho Božstva. Apoštoli a iní veľkí svätci Cirkvi budú spoluúčastní vykonávania súdu Kristom, ako to sám Ježiš predpovedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“ (Mt 19; 28) Aj Sv. Pavol píše: „Vari neviete, že svätí budú súdiť svet?!“ (1 Kor 6; 2) Podľa Sv. Tomáša Aquinského sa to udeje tak, že svätí odhalia ostatným ľuďom Božiu spravodlivosť a ukážu im, aká odmena patrí jednotlivcovi za jeho skutky. (Summa Theologica Supplementum Q. 89, C 1)

Predmetom súdu je všetko dobro a zlo, čo človek vykonal: „Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.“ (2 Kor 5; 10) Pán „osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc.“ (1 Kor 4; 5) Hriechy zatratených budú na ich hanbu zjavené všetkým a rovnako všetci ľudia uvidia aj dobré činy spasených. Skrytými nezostanú však ani hriechy spasených ľudí, ale to nebude slúžiť na ich zahanbenie, ale k oslave Boha, ktorý ich napriek všetkých ich chybám, hriechom a zlyhaniam predsa len doviedol do dobrého cieľa. Viditeľným bude aj pokánie spasených, ktoré vykonali za svoje hriechy. Splnia sa Ježišove slová: „Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo a nič utajené, čo by sa neprezvedelo.“ (Mt 10; 26) Je pravdepodobné, že hriechy, zlyhania a zásluhy jednotlivých ľudí nebudú odhaľované v nekonečnom rade jedného človeka po druhom, ale akýmsi vnútorným osvietením všetci spoznajú dobré činy i pochybenia svojich blížnych.
Tak hovorí už svätý Bazil Veľký: „Je pravdepodobné, že skrze nevysloviteľnú silu je každý skutok nášho života v púhom okamihu času akoby vrytý na tabuľu.“ (In Joan. 1, 18) Toto je aj názor sv. Tomáša Aquinského. Knihy, ktoré spomína Apokalypsa (Zjavenie apoštola Jána) - „Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho; čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov.“ (Zjv 20; 12) – sú samozrejme len symbolom Božej vševedúcnosti.

ZNAMENIA DRUHÉHO KRISTOVHO PRÍCHODU

Čas druhého príchodu Krista je nám, ľuďom, skrytý a nik nedokáže koniec sveta určiť alebo vypočítať: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“ (Mt 24; 36) „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou.“ (Sk 1; 7) Predsa však Ježiš i apoštoli ohlásili alebo aspoň naznačili niektoré udalosti, ktoré nastanú pred koncom sveta a ktoré preto možno považovať za predobrazy a znamenia druhého Ježišovho príchodu. Známe sú Kristove slová: „Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“ (Mt 24; 14) Táto podmienka nebola po mnohé stáročia splnená, lebo celé kontinenty o Ježišovi dlho nič nepočuli. Dnes ale už vyzerá byť splnenou, Evanjelium hlása Cirkev po celom svete. Dôležitou predzvesťou príchodu konca časov má byť obrátenie Židov, o ktorom píše sv. Pavol: „Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: "Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť: A to bude tvoja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy." Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. Ako ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo.“ (Rim 11; 25-31)

Podľa Pavlových slov teda Ježiša príjme taký vysoký počet Židov, že sa právom bude môcť dať povedať, že Krista nájde celý národ, hoci i potom budú existovať jednotlivci, vytrvajúci v odmietaní Ježiša ako mesiáša. Táto udalosť ešte očividne nenastala. V Liste Solúnčanom, ktorí omylom považovali Kristov druhý príchod za niečo, čo má bezprostredne nastať, pridáva Pavol ešte dve ďalšie podmienky: „Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia, nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom ani slovom ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával. Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.“ (2 Sol 2; 1-4)

Čo musí teda nastať, je obrovský odpad od viery, od Krista a jeho Cirkvi, epidémia apostázy, po ktorej bude nasledovať éra verejného pôsobenia Antikrista. Obdobia ťažkých kríz viery sa v histórii Cirkvi vyskytli už viac ráz a v rôznych veľkých prenasledovateľoch Kresťanov môžeme badať predchodcov Antikrista. Možno je dnešná ťažká kríza viery a Cirkvi, v ktorej žijeme posledné zhruba pol storočie tým Pavlom hlásaným veľkým odpadom od viery, ale vyzerá to tak, že Antikrist ako taký na scénu ešte neprišiel. Navyše, koniec sveta nemusí nastať hneď, ako začne Antikrist verejne pôsobiť. Po páde Antikrista môže dokonca nasledovať opäť epocha rozkvetu katolíckej viery, ako naznačuje text apokalypsy v kapitole 20, veršoch 1 až 6: „Potom som videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.

Znamenia druhého Kristovho príchodu sú teda zahalené v akomsi tajomne, kvôli čomu človek nikdy nemôže s istotou povedať, že koniec sveta stojí bezprostredne predo dvermi. Slová Svätého písma nám ale ukazujú, že kresťan musí rátať s prenasledovaním a súženiami, v ktorých musí obstáť a ktoré musí vydržať. Napokon platí tiež, že každý jeden človek príde pred Krista v hodine svojej smrti a jej čas tiež nevie nik s istotou predpovedať. „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“ (Mt 25; 13)

7. 10. 2018

Dionýzov návrat: Ako hudba zrodila kultúrnu revolúciu

E. Michael Jones
(článok je prepis rozhovoru s E.M. Jonesom, nepatrne skrátené prekladateľom)


Profesor Jones, chcel by som s Vami dnes hovoriť o knihe, ktorú ste napísali pred štvrť storočím, menom Dionýzov návrat: Ako hudba zrodila kultúrnu revolúciu . Chcem sa rozprávať nie len o knihe, ale aj o tom, čo ste sa za tie roky naučili o hudbe a o jej premene v zbraň.  Pôvodne ste tvrdili, že moderná hudba začala so Schoenbergom, ale potom ste svoj názor poopravili a za pôvodcu označujete Richarda Wagnera.

EMJ:
Pôvodne som myslel, že to bude len článok, alebo séria článkov, ale ukázalo sa to byť oveľa zložitejšie, ako som čakal. Lebo keď som skúmal Schoenberga a jeho najslávnejšiu vec, Verklärte Nacht, zistil som, že je to rozostrená a ušmudlaná verzia Tristana a Izoldy. Aspoň tak to opísal Schoenbergov švagor Alexander von Zemlinsky. A presne tak to je. A tak som musel ísť k Wagnerovi. K Wagnerovi ako revolucionárovi - on bol revolucionárom roku 1848. Na jeho hlavu bola vypísaná odmena pruskou alebo saskou vládou, tak musel utiecť do Švajčiarska, kde trávil čas kontempláciou revolúcie. A myslím že o revolúcií, a prečo neuspela, neprestal premýšľať až do smrti. Postupoval dvojakým spôsobom a v čase písania Dionýzovho návratu som si to neuvedomoval. Pochopil som to až neskôr. Prvý spôsob bol transformácia politickej revolúcie v revolúciu sexuálnu. A to robí v Tristanovi a Izolde. Tu zdramatizoval svoje vlastné sexuálne problémy
Bol to presvedčený heterosexuál, to tu hneď a otvorene povedzme. Priťahovali ho ale manželky iných mužov a bojoval s tým. Tento boj zobrazil v opere Tannhäuser. Možno ju poznáte. Niekde uprostred je scéna, ktorá sa odohráva na mieste Venusberg, Venušin vrch, čo je niečo ako raj sexuálnych rozkoší. Kde môžete mať čokoľvek sa vám zachce, súložiť s toľkými ženami, ktoré chcete, ale to je len jedna časť. Sú tam aj pútnici, ktorí cestujú do Ríma, a chór pútnikov je podľa môjho názoru to najlepšie, čo kedy Wagner napísal. Pamätám si, keď som to počul prvý krát, úplne som onemel. Je to neuveriteľne silný kus. Takže tu máme dichotómiu, medzi hudbou vo Venusbergu a hudbou mimo Venusberg. Je to naozaj mocná, pôsobivá skladba. Vo Venusbergu je iná hudobná myšlienka. V pútnickom chóre použil diatonickú stupnicu, má to začiatok, stred a záver a vyhovuje to tomu, čo Aristoteles očakáva od drámy. Aristotelova Poetika je pravdepodobne to najlepšie, čo bolo napísané o hudbe v klasickom západnom svete. Dlho mi trvalo, kým som si to uvedomil, lebo som si myslel, že Poetika je o divadle. Ale je to ďaleko fundovanejšie pokiaľ ide o hudbu, než o divadlo. Diatonická stupnica je dramatická. To neplatí o stupnici, ktorú Wagner použil pre hudbu vo Venusbergu. Používali ju najmä Taliani, aby dodali hlavnej myšlienke farbu, volá sa preto chromatická. Chromatické škály nie sú dramatické. Sú príliš predvídateľné. Majú rovnaký krok a len monotónne pokračujú vyššie a vyššie. A chromatickú stupnicu si Wagner vybral na zachytenie sexuálneho oslobodenia. V Tannhäuser Wagner zachytáva svoj vnútorný boj a je rozorvaný a v Tristanovi a Izolde kompletne kapituluje pred sexuálnym oslobodením, vydáva sa do moci Venusbergu, a je to v podstate hodina za hodinou rozjímanie o cudzoložstve. Je to ako súlož vykonávaná stále a stále. Ako som hovoril pri stupniciach, tu je skrátka melódia, ktorá pokračuje a pokračuje a niet z nej návratu. A tu je počiatok Schoenbergovho pojmu atonality, ktorú prevzal od Wagnera a ktorá je medzikrokom k Verklärte Nacht.

Takže tu máme Wagnera, ktorý zažil revolučný ošial v Drážďanoch a ktorý odtiaľ utiekol a uvedomil si, že politická realizácia revolúcie nebola možná. Ale kultúrna realizácia, skrze umenie, to je cesta ktorou je treba ísť, pre uskutočnenie revolúcie a premenu spoločnosti. 


Áno, tak to bolo. A jeden z prvých konvertitov bol Friedrich Nietzsche. Ako mladík získal noty na klavírny part Tristana a Izoldy, začal to hrať a to ho kompletne zmiatlo a rozrušilo. A dôsledkom toho bolo, že bol zničený syfilisom, ktorým sa vedome nakazil. Viem, že toto tvrdenie je teraz spochybňované, ale ja ho považujem za pravdivé. To, čo bolo možné pozorovať na konci jeho života je tretia fáza syfilisu, keď to zasiahne mozog. Všeobecne známou známkou tretej fázy je megalománia, ktorou trpel. A každý, kto čítal niečo z konca jeho života, napr. Prečo píšem takú vynikajúcu knihu, túto megalomániu vidí. Len pre zaujímavosť, aj Dracula je o syflilise a túto megalomániu vidno aj v poslednej knihe Brama Stokera Layer of the White worm.  To je ale trochu odbočka. Nietsche Wagnera absolútne zbožštil a jeho myšlienku sexuálneho oslobodenia, si z Tristana a Izoldy požičal a skúsil ju zmeniť v kultúrny program vzbury proti Bohu. Prvá jeho kniha sa volá Zrod tragédie a je o gréckej filozofii a Dionýzovom kulte. A tiež to bola reakcia na Bakchantky (Euripides), čo je jedna z najlepších hier v dejinách ľudstva a je stále aktuálna i dnes. A najmä dnes. Nasledujúci bod tejto trajektórie je Thomas Mann, ktorý raz povedal, že nakoľko mohol, bol na každej jednej Wagnerovej opere. To patrilo do Wagnerovho kultu, ktorý v Nemecku prekvital na konci 19. storočia a ktorý viedol krajinu do otvoreného pohanstva a Hitler je tiež súčasť tejto trajektórie. Smrť v Benátkach od Thomasa Manna posúva Wagnera a Nietschea na novú úroveň. Hlavná postava, Gustav Aschenbach je homosexuál a na výlete do Benátok, kde zahorí láskou k poľskému mladíkovi. Potom vypukne mor a keď umiera, kladie otázku: "Stojí to za to? Stojí za to zomrieť za sex?" A my vieme, že v Michael Foucault, francúzsky nasledovník Nietscha v 70 rokoch 20. storočia hlasno odpovedá "áno, za sex stojí za to zomrieť!" Foucault zomrel pri tom čo miloval, pri sadomasochtickom sexe v kúpeľoch v San Franciscu. Toto je trajektória, ktorá začína s Wagnerom v Tristanovi a Izolde.


Je zaujímavé, že opis Venusbergu  tmavej a neosvetlenej jaskyne či dutiny pripomína vzhľad homosexuálnych kúpeľov v San Franciscu.

Áno, ale opakujem, že Wagner bol rozhodne heterosexuál. Táto téma sa nachádza aj v Tristanovi a Izolde v slávnej árií O sink' hernieder, Nacht der Liebe - zostúp noc lásky. Tiež treba povedať že osvietenstvu bol vtedy už koniec. Osvietenská opera ja Čarovná flauta, je to slobodomurárska opera, a zločincom v nej je Kráľovná noci, ktorá predstavuje katolícku cirkev a hrdinom je Sarostro, ktorý je hlavou slobodomurárskej lóže. Jeho najslávnejší part znie Die Strahlen Der Sonne Vetreiben Die Nacht - lúče slnka zaženú noc. Osvietenstvo ale umrelo a nastúpila nová éra, v ktorej ľudia dobrovoľne zostupujú do noci lásky a chtíča. Thomas Mann má v Smrti v Benátkach skvelú pasáž o dionýzovských orgiách o dionýzovskom festivale, je to jedna z najlepších pasáži nemeckej literatúry.


Akú funkciu má v hudbe melódia a harmónia? Harmónia v hudbe je niečo ako harmónia v spoločenskom systéme a keď zrušíte harmóniu v politickom systéme, vypustíte do sveta revolučné sily. V hudbe je to asi podobné?

Áno, Platón napríklad veľmi konkrétne hovoril, že v dokonalom štáte niektoré tóny by nemali byť povolené, pretože vzbudzujú vášne. Táto tradícia o harmónií poriadku a usporiadania sveta bola odovzdávaná až k Shakespearovi. Shakespeare sa s Kupcom benátskym zavŕtal hlboko do srdca západnej kultúry. Keď Shylockova dcéra utečie s kresťanom, rozpráva sa Shylock s jej kresťanským učiteľom. Ten hovorí: "Pozri na nebo, ako je to všetko usporiadané a je to ako hudba." A to je harmónia, je tam nebeská harmónia. A o tom je moja nová kniha. Už osem storočí pred Kristom si ľudia po celom svete uvedomovali, že na oblohe je istý systém a poriadok, istý logos a usilovali sa pochopiť, čo to znamená. A to hovorí  v Kupcovi benátskom Lorenzo Jessike a hovorí jej to preto, lebo ona je Židovka. A Židia nemajú logos. O tom je moja iná kniha, Židovský revolučný duch. Ale o tom je aj príbeh Kupca benátskeho.V ňom niet harmónie, v ňom niet hudby, v ňom niet logos, ani nechápe že jestvuje logos, poriadok univerza. Dokáže myslieť len na jednu vec, na svoje dukáty. Keď mu utečie dcéra a zoberie aj časť peňazí, tak Shylock volá "my daughter, my ducats." Nevie sa rozhodnúť, čo mu chýba viac. Pretože v ňom niet poriadku. A pretože Židia boli odjakživa zapletení do úžery. A o tom je celá hra. O konflikte kresťanov a Židov ohľadom Logu, poriadku a systému vesmíru a ohľadom úžery. Slávna Shylockova replika znie: "Dovolávam sa zákona". To je pre typické pre Židov, že si žiadajú zastaraný Mojžišov zákon a nechcú prijať nový, ktorý prišiel s Ježišom Kristom. A Kristus prináša milosrdenstvo. A to je slávna replika Porcie o kvalite nového zákona. Posolstvo hry je, aby sme si dávali pozor na svoje želania, lebo sa nám môžu splniť. Je to skvelá hra, absolútne skvelá, lebo sa zaoberá realitou a to veľmi intenzívnym spôsobom. A tiež má priamy vzťah k Arnoldovi Schoenbergovi. Schoenberg, ako meno naznačuje, bol Žid. Ale asimilovaný viedenský Žid z prelomu storočí a bol zasiahnutý Wagnerom. Wagner dominoval duchu tej doby a dominoval jej túžbou po nejakej forme sexuálneho oslobodenia. Schoenberg sa oženil a bol na receptívnej strane sexuálneho oslobodenia. Jeho žena mala aféru s nejakým umelcom, meno si teraz nevybavím, ale je uvedené v knihe, ten umelec potom spáchal samovraždu a Schoenberg sa to dozvedel a zostal plný hnevu. Na čo? Konvertoval na kresťanstvo, bol to lutherán. A teraz sa chcel pomstiť kultúre, ktorá vlastne už ani nebola kresťanská. Viedeň síce bola kresťanské a katolícke mesto, ale Wagnerov duch, ktorý dominoval bol určite nekresťanský, ba antikresťanský. Ale Schoenberg sa chcel z nejakého dôvodu pomstiť na kresťanstve. A tak sa zriekol svojho krstu a hudobne sa pomstil na kresťanskom západe. Najskôr tým, že zavrhol tonalitu, zavrhol diatonickú stupnicu, zavrhol logos v hudbe. Veci, ktoré dokázal pochopiť, lebo bol kresťan, veci, ktoré Shylock pochopiť nedokázal, hudbu sfér, hudbu a logos univerza, Schoenberg do určitej miery vedel uchopiť, teraz sa ich vzdal, aby mohol vykonať pomstu, lebo ho podviedla manželka.


Je trochu ironické, že bol advokátom voľnej lásky

Teoreticky. Potom prestal byť obhajcom voľnej lásky, ale trestu a pomsty. A muzikálnou pomstou sa stal zákon. A aký to bol zákon? Čo sa myslí tým zákonom? Dvanásť tónový systém. Prechodným systémom bol atonálny systém, ktorý podobne ako Wagner blúdil v chromatických stupniciach a nikdy sa nevrátil odkiaľ vyšiel. To je niečo, do čoho by sa Beethoven nepustil. Ak uvážime Piatu symfóniu, revolučnú hudbu, ktorá bola inšpirovaná Napoleónom a jeho rozšírením revolúcie po Európe, ale vždy sa vrátila tam odkiaľ začala. Wagner odrazil od pobrežia a nikdy sa nevrátil. A Schoenberg to zobral a vytvoril atonalitu.


Wagnerova hudba je teda neobmedzená vášeň, emócia. A Schoenberg je reakcia na to?

Áno. Prvá reakcia je atonalita, ale nikam to neviedlo. A tak našiel lepší spôsob, ako nás všetkých potrestať. Dvanásť tónový sytém. V knihe dokazujem a myslím, že presvedčivo, že to Schoenberg ani nevymyslel sám, že to ukradol. Ak Vás to hlbšie zaujíma, vyhľadajte si "viedenský spor o prvenstvo", kde sa rozhoduje o tom či dvanásť tónový systém vymyslel Schoenberg, alebo Joseph Matthias Hauer. A ja myslím, že to bol Hauer. Niet o tom pochýb. Hauer bol absolútne pohoršený zmyselnosťou Wagnerovej hudby. A tak sa rozhodol urobiť absolútny opak Wagnerovej hudby. Aké mal možnosti? Je tu harmónia, ktorá je niečo ako sex, lebo máte dve noty, ktoré sa stávajú jednou. To je niečo ako manželstvo. Nemal som povedať sex, mal som povedať manželstvo. Manželský zväzok je symbolom harmónie vesmíru. U Wagnera to ale trvá večne. Je to ako nekonečná súlož, čo nie je ľudsky možné. V dvanásť tónovej Schoenbergovej hudbe je striktný zákaz akéhokoľvek zväzku. Dve noty tam nikdy nejdú dokopy a ja myslím, že to je príspevok Josepha Matthiasa Hauera. Pretože Hauer tým bol absolútne rozčúlený. Mal istú úzkosť, neurózu, pokiaľ išlo o telesné funkcie a hlboko ho odpudzovala ľudská sexualita, tak tu máme noty, ktoré nikdy a vôbec nejdú do kopy. Nota za notou, až kým neprejdete celú stupnicu a potom znova. Je to vzorec, mechanický vzorec, žiadna hudba. Je to hudobná ideológia, ktorou nás Schoenberg trestá, lebo ho jeho žena podviedla. Tým " "nás" myslím gójov na Západe.


V knihe ste ukázali na podobnosť medzi Schoenbergovou hudbou a reakciou na musik in der Zwangsjacke a medzi hitlerovým nemeckom ako reakciou na Weimarskú republiku a jej excesy.

Je to tyran, ktorý sa vrátil, aby obnovil poriadok. Je to to isté, čo Platón povedal o Štáte. Ako plutokracia vedie k demokracii, tá vedie k anarchii a anarchia vedie k tyranii. Demokracia je synonymum pre anarchiu. A to sa stalo tu v hudbe. Sloboda vzbúriť sa viedla nakoniec k tyranii dvanásť tónového systému, ktorý nie je prirodzeným poriadkom. Ak dokážete obnoviť prirodzený systém, bolo by to skvelé, ale to sa nedeje. Diatonická stupnica je prirodzený stav, viacmenej, ale to čo sa deje je aplikácia umelého systému, ktorým sa má nastoliť poriadok, pretože všetko je teraz mimo kontrolu. Existuje skvelá nemecká kniha
Musik in der Zwangsjacke, ktorá popisuje ako profesionálni hudobníci nútení robiť hudbu v dvanásť tónovom systéme trpeli oveľa vyšším výskytom chorôb, ako tí, čo túto hudbu nehrávali.


Áno, to je už Pytaghorejské pozorovanie o vzťahu medzi harmóniou v hudbe a zdravím

Na tom bude čosi pravdy, telesné zdravie je iné slovo pre harmóniu. Je to pokojné usporiadanie a interakcia všetkých jeho častí. Niečo ako symfónia. Spoločnosť je niečo ako symfónia. Máme veľa hudobných metafor, z ktorých harmónia je tá najlepšia.


Tak tu máme Shoenberga, ktorý dostáva za svoju hudbu uznanie, ale bol tiež propagovaný ľuďmi ako Theodor Adorno

Áno. Stalo sa, že Hitler prehral vojnu a tak všetko, čo Hitler zavrhoval, je teraz dobré. A tak sa celý ten židovský kultúrny boľševizmus Weimarskej republiky vrátil, aby vykonal pomstu, židovskú pomstu na Nemecku. Preto keď bolo v roku 1954  predstavenie Mojžiša a Árona v Berlíne, tak každý, kto nedokázal počúvať tento neznesiteľný kus hudobnej agresivity, dostal nálepku antisemita.


A to zničilo nemecký talent robiť klasickú hudbu.

Myslím, že až tak ďaleko to nezašlo. Nemyslím, že by to šlo. Ten talent tam stále je. Teraz trochu osobnej perspektívy. Žil som v Nemecku v 70. rokoch ako rocková hviezda. Pretože som bol Američan a mali sme kapelu a kopa ľudí za nami chodila. Bol tam jeden chlapík a mal skutočný talent a nebol som to ja. Bol to môj priateľ Heiner Frost, ktorý študoval klasickú hudbu na Inštitúte Roberta Schumanna v Dusseldorfe. A samozrejme študoval dvanásť tónovú hudbu. Tak som mu povedal "Heiner, to nie je hudba, to je psychologická zbraň" a on na mňa hľadel ako na streleného amerického konšpiračného hlupáka, až kým sa neukázalo, že som mal pravdu. Všetky tie letné hudobné školy v Donaueschingen organizovala CIA.


To bola súčasť kultúrnej studenej vojny

Áno. Kultúrna studená vojna, kde Congress for cultural freedom bol jedným z jej prejavov a všetky tie falošné a dotované časopisy boli druhým prejavom tejto vojny. Výstavy abstraktného umenia Jacksona Pollocka, všetci vieme, že boli platené CIA a dnes sa odhaľuje, že aj dvanásť tónová hudba bola sponzorovaná CIA. A bol tu môj kamarát Heiner, skutočne nadaný, ktorý robil túto ohavnosť. Teraz ho označujem, za vyliečeného dvanásť tónového skladateľa, pretože objavil Johana Sebastiana Bacha. A skutočnosť, že človek, čo študoval hudbu na univerzite musí Bacha objaviť sám, hovorí o pokuse USA robiť sociálny inžiniering nemeckej kultúry veľmi veľa. Bol som vo Weimare, myslím v roku 1996, a tam robia prehliadky po meste, ktoré je kultúrnym dedičstvom na zozname OSN. Ako sme tak išli, mesto bolo pekné, mali tam sochy Goethea a Schillera a zrazu tam bola diera v zemi. Ukázalo sa, že je to Bachov dom. Prečo tam bola diera? Lebo spojenci dom zbombardovali. Takže jediná vec, ktorú vo Weimare zničili bol Bachov dom a ani za 50 rokov ho nedokázali obnoviť. Toto je príznačné pre americkú agresiu voči nemeckej kultúre, ktorá nastúpila po druhej svetovej vojne a môj kamarát Heiner bol jej obeťou, až kým neobjavil Bacha sám. Myslím ale, že táto éra už končí, a ten kto, oslobodí Nemecko od americkej vlády, je nikto iný ako Donald Trump. Donald si už stihol pohnevať každého na celom svete. Trochu odbočím. Trump je podľa mňa presne to čo Hegel nazval die List der Vernunft, ktorý Boh použil, aby urobil koniec americkej ríše. Modlime sa za pokojný koniec.Celý svet stoná pod americkou vládou a spolu s ním aj mnohí Američania.


Je zaujímavé, že v kritickom období, v 50. rokoch, keď bolo Nemecko  porazené a rozdelené, bol Teodor Adorno z Franfurktskej školy taký aktívny pri propagácií Schoenbergovej hudby. Myslím, že Adornove disonanty mali byť protijedom na rád prirodzenosti, na diatonickú stupnicu. Podobne ako Nietsche aj Adorno videl disonanciu ako úder zavedenému poriadku, žiadna harmónia, len tlak ľudskej vôle. Normálne sa musíme podriadiť zákonom hudby, tak ako sa musíme podriadiť prirodzenému zákonu, aby sme boli zdraví a šťastní, ale zrušením diatonickej stupnice a nastolenie vlády ľudskej vôle nad hudbou, reprezentovali istý druh Nietscheovského svetonázoru.

Správne. Vyvrcholilo to Foucaltom a útokom na identitu skrze gender. Tým že nie je žiadne pohlavie, že všetko je spoločensky konštrukt, blablabla. Ale máte pravdu. Schoenberg nakoniec za vojny z ušiel a skončil v Hollywoode, tam stretol George Gershwina. Schoenberg bol nadšený tenista a hrával s Gershwinom tenis, a Gershwin už o ňom tiež niečo vedel a žiadal ho, aby ho učil harmóniu. Jedna so Schoenbergových kníh sa volá Teória harmónie. Pointa je, že Schoenberg sa vtedy Gershwina opýtal, koľko ročne zarobí. A keď mu Gershwin povedal, tak Schoenberg reagoval: "Asi by som sa mal ja učiť u Vás." Treba povedať, že v Hollywoode dieru do sveta neurobil, jeho veci sú príliš ideologické, teoretické, ale tak ako hovoríte, dieru do sveta spravil s Frankfurtskou školou a Theodorom Adornom. Niektorí hovoria, že bol modelom pred román Doktor Faust od Thomasa Manna, ktorý bol napísaný v Hollywoode, Európa bola vtedy v plameňoch.
Máme tu teda zjednotenie rozličných línií. Takisto vo filme Luccina Viscontiho, Smrť v Benátkach je toto zjednotenie, akoby zjednotenie Smrti v Benátkach a Doktora Fausta. Adrian Leverkühn, hlavná postava Fausta je nietscheovský typ a hudobný skladateľ, kombinácia Nietschea a Schoenberga. Predá dušu diablovi tým, že získa syfilis, a tretia fáza, ako som už hovoril je megalománia. To je ako so žiarovkou, ktorá tesne pred vyhorením silno zasvieti. A tak Leverkühn si myslí, že tesne pred smrťou napíše ten najväčší hudobný opus, vďaka syfilisu. No ja by som navrhoval iný spôsob. Toto by som neodporúčal.


V knihe spomínate nemeckú okupáciu Holywoodu.

To je trochu metaforické, ale naozaj, v Hollywoode bolo veľmi veľa Nemcov v tej dobe.


Súviselo to s Franfurktskou školou, niektorí šli do New Yorku......

Áno, v podstate ich sem dotiahla American Jewish Commitee a dala im za úlohu rozpútať útok na katolíkov. Kniha, v ktorej sa to odštartovalo sa vola Autoritatívna osobnost (T.Adorno) a použila sa na rozbitie etnických spoločenstiev v Amerike, pretože úzkoprsých katolíkov Židia nemali radi. Píšem o tom v knihe Salughter of the cities.


Píšete, že Schoenbergova hudba prispela k nástupu jazzu a rock and rollu.

Citujem tam skvelú pasáž od George Antheila, ktorý povedal, že ak by sme mali počúvať ešte jednu Schoenbergovu vec, všetci spáchame samovraždu. A tak sme s obrovskou úľavou privítali, keď sa objavila prvá černošská jazzová skupina, v Paríži 1919. A tu je možné pozorovať posun dionýzovskej hudby. Wagner mal svoju verziu, Tristana a Izoldu a mal obrovský vplyv na Nemecko. So Schoenbergom to skončilo. Jeho hudbu ale nikto nedokázal počúvať a tak prišiel čierny jazz. Tak to interpretujú Židia, ktorí riadili harlemskú renesanciu. Existuje slávny výrok Henryho Forda, že jazz vynašiel Žid menom Frisco. Neviem kde to vzal, ale povedal to. Ja si ale myslím, že jazz bol rozhodne židovský produkt. A táto černošskožidovská rozvratná aliancia je prítomná v kultúre nepretržite až do nástupu rapu s Def jam records, ktorý bol tiež židovský a čierny. Jazz bol subverzívny. Bol oveľa príťažlivejší, než hocičo od Schoenberga a mal oveľa mocnejší a oveľa erotickejší akcent.


Takže dionýzovská rocková hviezda sa stala paradigmou.

Povedzme, že rok 1969, rok keď som sa oženil, bol rokom Woodstocku. A tiež rok Altamontu a to je kombinácia veľkých dionýzovských festivalov, viete, to je veľa sexu, drog a rock and rollu. Skutočná povaha dionýzovských slávností, ako ich opisuje Euripidés v Bakchantkách, vyžaduje, aby niekto zomrel. A ak ste videli dokumentárny film Gimme shelter od bratov Mayslesovcov, tak ste mohli vidieť, ako bol na koncerte Rolling Stones v Altamonte  jeden čierny mladík ubodaný  na smrť od jedného s Hell's Angels, ktorí boli najatí ako bezpečnostná služba.


Takže v tomto bode sa klasická hudba vďaka Schoenbergovi stala natoľko nepočúvateľná, že to vytvorilo vákuum a do toho prázdneho priestoru vstúpila rocková hudba.

Áno, presne tak to bolo. Dokázali by ste počúvať toho chlapíka, zabudol som meno, ktorý si sadol a sedem minút nezahral ani tón?


Cage?

Áno, John Cage sa volal. Berie snáď niekto toto vážne? Možno ako žart. Čo chcem povedať je, že potrebujete krásu v živote a ak ju nenachádzate vo vznešených veciach, budete ju hľadať v prízemných veciach. A jednou z najkrajších vecí je ženské telo a to sa stalo fixáciou tých, ktorí nenachádzajú krásu vo svojej kultúre. A preto nastúpila sexualizácia kultúry. A hudba bola v čele sexualizácie kultúry, o tom nie je absolútne žiadna pochybnosť. Bol som pri tom, pozoroval som to z prvej lavice, sám som bol rocková hviezda v Nemecku, videl som, ako sa to deje. Božia milosť ma zachránila pred tým, čo sa mi mohlo stať, ale videl som, ako sa to stalo iným.


V knihe hovoríte o súbehu udalostí, ktoré, ako sa ukázalo, neboli ani spontánne, ani náhodné, o sťahovaní černochov z juhu na sever do urbanizovaných oblastí a o stavebných projektoch, keď sa začali v mestách budovať obrovské sídliská a o hnutí za občianske práva, Normanovi Mailerovi a jeho Bielom negrovi o povstaní černochov a sexuálnej revolúcií a paradigme sexuálnej slobody a ako bol stereotyp sexuálneho správania černochov prezentovaný ako dobrý a ako bol rozšírený do bielej kultúry pomocou hudby.  

To čo som si neuvedomil pri písaní tej knihy, lebo som si nedal dve a dve dokopy, je úloha židovského hudobného priemyslu. Oni boli rozhodujúcimi kultúrnymi sprostredkovateľmi. Mali sme tu ľudí ako Chess brothers, v Chicagu a ich Chess records, ktorí v zásade dojili a kradli peniaze ľuďom ako Muddy Waters a Chuck Berry.


A je tu sexuálna sloboda, ktorá je vlastne zdrojom otroctva, ktorá ťahala z ľudí peniaze, napríklad cez potraty, ktoré bolo treba platiť dievčatám, ktoré dostali do problémov a podobné veci.

Áno, ale vtedy som si to neuvedomoval, došlo mi to až keď som písal Židovský revolučný duch, že existovala aliancia černochov a Židov a že Židia sa pokúšali použiť amerických černochov ako predvoj svojej revolúcie. Či doslovne, ako v prípade Scottsboro boys, či prípade kultúrnej revolúcie Normana Mailera. On bol Žid, a sám sa označil za Bieleho negra, čím tlačil na to, aby bieli ľudia prijali sexuálne správanie černochov ako formu oslobodenia. Jack Kerouac bol biely kanadský katolík, ktorý napísal román Na ceste a to bol človek zničený hudbou. Keď chodil na Kolumbijskú univerzitu, chodil do klubu v Harleme a to ho zničilo a myslím, že sa z toho nikdy nedostal.


Smutná irónia je, že takzvané sexuálne oslobodenie, ktore veľmi ovplyvnilo čiernu komunitu, sa stalo zdrojom ich najväčšej biedy, veľkej kriminality, rozpadu rodín a keď sa rozšírilo medzi bielu komunitu, spoločnosť sa stala oveľa zraniteľnejšia takzvaným kultúrnymi vplyvmi.

Keď vyšla táto kniha, mal som prednášku na Harvarde o černochoch, ako paradigme sexuálnej revolúcie a bolo to ako koniec sveta, spôsobilo to toľko rozruchu. Môj syn tam vtedy promoval a sledovali sme rebríček najdôležitejších udalostí na Harvarde a moja prednáška sa umiestnila pekne vysoko. Uprostred prednášky, keď bolo miesto na otázku, jeden z poslucháčov povedal, že všetko čo rozprávam je v knihách harvardskej knižnice. "Áno, tak prečo ste na mňa taký nahnevaný?" spýtal som sa. Preto, lebo som to dal dokopy politicky nekorektným spôsobom. To sa nesmie! To je ako keď poviete, že Židia stoja za presadzovaním homosexuálnych manželstiev. Hneď vás nazvú antisemitom. Ale keď to povie Amy Dean, je to v poriadku, lebo sa pri tom usmieva. Bolo to vtedy veľké, lebo nikto sa nechcel tejto témy ani dotknúť. Nikto nechcel hovoriť o spojení Židov a černochov, nikto nechce hovoriť o tom, že Židia si z černochov spravili zbraň. Bolo to tabu a stále to je tabu.


Áno. V Židovskom revolučnom duchu ste písali o procese s Leom Frankom a vykorisťovaní na Juhu a o židovskom ovládnutí folkovej hudby, ktoré bolo pokusom o radikalizáciu Juhu a Juhovýchodu. Ako ste napísali, komunizmus je výrazom židovského radikalizmu a hudba sa stala nositeľom ich podvratnej a revolučnej aktivity.

V Židovskom revolučnom duchu je dlhé pojednanie o tom, čo je to revolučná hudba. Comrade Jerome napríklad požadoval pre revolučnú hudbu d-mol, pretože to bol Rus a tak Židia, ktorí organizovali robotnícke hnutie chodili do Apalčských hôr a spievali Wildwood flower, ale to nebolo revolučné.To bola apalčská, škótsko-írska tradičná hudba, ale pokúsili sa ju zmeniť v niečo revolučné. A uspeli. Folková hudba sa stala revolučným hnutím. Prečítajte si pamäte Rona Radosha a pochopíte, aký význam malo učiť Židov na letných táboroch v Catskills hrať na päťstrunové banjo. A to sa stalo istým druhom nosiča revolúcie. Pretože Židia v nej boli zapletení.


To boli ľudia ako Rambling Jack Elliot a  samozrejme Bob Dylan

Áno, Bob Dylan bol z nich najslávnejší. Celú vec odpálil tým, že začal používať elektrické hudobné nástroje a úplne sa mu to vymklo z rúk. Ale to je trajektória, o ktorej hovoríme.


V knihe hovoríte o Sympathy for the Devil od Rolling stones, o anglickej hudobnej scéne a dionýzovských rockových festivaloch a úlohe postáv ako Aleister Crowley, ktorý bol najdôležitejším činiteľom, ktorý vybudoval popularitu okultnej literatúry a rozšíril ju v spoločnosti.

Crowley je na obale albumu Sgt. Peppers lonely hearts club band od Beatles a Jimmy Page z Led Zeppelin zbieral jeho artefakty a myslím že kúpil jeho dom, alebo niečo podobné. V istom bode som stratil všetok záujem o takúto hudbu a nie je o nej veľa ani v knihe. Nie je aj Ozzy Osborne súčasťou tohoto diabolského cirkusu?


Áno, Black Sabbath venoval jednu skladbu Crowleymu

Je mi ľúto, ale v tomto bode som sa o to prestal zaujímať.


Posolstvo Vašej knihy je, že sexuálna revolúcia končí smrťou. Je to kult smrti. A ak Vás môžem citovať: "Skrze pôsobenie rockovej hudby sa u nás udomácnila kultúra nietzscheovskej filozofe, hlavný fenomény našej doby, drogové závislosti, terorizmus, skepticizmus, zničenie univerzít a deštrukcia vysokej kultúry, najmä hudby, rozpad rodín, predovšetkým tých z miest, všetko to sú sprievodné znaky dionýzovskej extázy, túžby po sexuálnom oslobodení od obmedzení morálneho zákona, o ktoré sa tak horlivo snažia už sto rokov. My ako kultúra túžime po sexuálnom oslobodení, hoci nie sme ochotní prijať cenu, ktorú treba za to zaplatiť. Satanisti sú v tom šialenstve jediní konzistentní, lebo vedia, že žiadne sexuálne oslobodenie, žiadna dionýzovská extáza, nemôžu byť bez ľudskej obete. Musíme tej skutočnosti čeliť. MTV pravidelne povzbudzuje k otcovražde, no je v obrovskom šoku, keď pri tom niekto utrpí zranenie. " Takže nakoniec to je o ľudských obetiach. Je to kultúra smrti.

Áno, môžeme hovoriť o potratoch a potom možno rozvinúť tému o krok ďalej, čo som urobil v knihe Monsters from the id, ktorá je o hororových filmoch. Tie sú dozvukom sexuálnej revolúcie. Tak ako je Votrelec dozvukom filmu Deep throat. Keď už v sedemdesiatych rokoch prestal byť orálny sex zábavný a začal byť nebezpečný a mohol vás zabiť. Významným prechodom bol film Wesa Cravena Posledný dom na ľavo. Zápletka filmu je, že dcéra ide na rockový koncert. A tento koncert sa zmení v horor. Craven sa neskôr preslávil parodovaním hororov ako bol napr. Vreskot. To vlastne ukončilo celé hororové obdobie, lebo horory sa stali smiešnymi.


To dievča si vyzlieklo šaty a bolo zavraždené.

Áno, to je v jadre zápletka.Tento film bol dôležitým prechodom a bol to film o rockovom koncerte. Meno tej kapely bolo Blood Lust. Takže otec povedal  "Tak si pekne uži koncert Blood Lust zlatko," namiesto toho aby jej zakázal vykročiť z domu. Bol to ale prechod. Prechod od rock and rolu k hororu. Keď tak nad tým uvažujem, myslím že Alice Cooper to tiež robil, v jeho vystúpeniach bol tiež tento prechod, boli to hororové predstavenia. Alebo Rocky horor picture show.


Od doby, čo ste v polovici deväťdesiatych rokov písali túto knihu, sa veľa odhalilo. O tom, ako sa hudba zmenila v zbraň, že to nie je len o tom, aký trend naberá táto kultúra, že nie lakomé nahrávacie spoločnosti všetko degradujú na najnižšieho spoločného menovateľa, aby maximalizovali zisky, ale ukázalo sa, že napríklad Grateful Dead boli napojení na CIA, odhalili sa spojenia veľkých rockových kapiel šesťdesiatych rokov a tajných služieb a armády, odhalili sa veci okolo otca Jima Morrisona, zapojenie Beatles do Tavistocku a Rolling stones a londýnskej hospodárskej školy, všetky tieto veci sa zdajú byť plánovanejšie a premyslenejšie, ako vyzerajú. Je hudobný priemysel a kapely, ktoré ho reprezentujú niečo ako forma kybernetiky, sú to priamejšie a plánovanejšie psychologické zbrane, než ste si pôvodne mysleli?

Áno. Napríklad ja som nikdy nebol presvedčený o spojení Beatles a Tavistocku. Výborný príklad sú Grateful Dead a LSD. S kapelou bol chemik, menom Owsley, ktorý varil LSD a koncerty sa stali trhom, kde LSD predávalo. Ale LSD je vládny projekt, o tom niet absolútne pochýb.CIA sa zapojilo do projetku MKULTRA. Bol tu Timothy Leary, ktorý sa dozvedel o LSD a potom, myslím si, veril v to čo hovoril a stal s drogovým guru, rozišiel sa so CIA, bol chvíľu na voľnej nohe, ale potom ho CIA opäť zverbovalo, lebo pochopilo, ako užitočný v LSD projekte môže byť. A na konci života povedal, že nikdy neprestal pre CIA robiť. Iný príklad, ktorý naznačí ešte viac je článok v  Life (magazín Life vydávala spoločnosť Time) o LSD.


Áno, od Gordona Watsona v roku 1957

Pamätám si, že som to čítal ako teenager. Alebo trochu neskôr


Gordon Watson písal článok o zázračných hubách. Pracoval na svojom vydavateľstve napojený na MKULTRA projekt. Bol zároveň riaditeľom Public Relation v JP Morgan bank, čo odhaľuje prepojenie tajnej služby, bánk a vydavateľstiev. Písali ste veľa o Henry Luceovi a jeho impériu Time-Life. Ako hovoríte, to sú sústredené kruhy, spolupracujú

Luce
, Time-Life a CIA boli v podstate dve časti tej istej organizácie. Rozhodujúce spojenie medzi nimi bol C.D. Jackson, ktorý pracoval v CIA a zároveň bol Luceovou pravou rukou. Takže Time-Life bola propagandistická služba Spojených štátov a začali propagovať LSD. Pamätám si ten článok, hľadel som na tých podivných týpkov z Californie s dlhými vlasmi a myslel som že to bolo o nich, ale bolo to riadené, a nie len v tom, čo Cary Grant písal v Saturday evening post o svojich LSD tripoch. Najlepší príklad je Timothy Leary. Písalo sa, že ho najala CIA, lebo chceli využiť jeho metódy ovládania vedomia. Timothy po nejakom čase odmietol a podnikal na vlastnú päsť, ale potom ho zverbovali opäť. Takže to nie je tak, ako by nejaký bábkar ťahal za všetky nitky, ale tiež sa to nedeje náhodou.


Nedeje. Už sme o tom spolu hovorili, o použití Hollywoodskej mediálnej mašinérie a reklamných agentúr na propagáciu istých kultúrnych trendov aby dosiahli žiadané demografické a politické výsledky. Ste autorom článku o tom, ako CIA spolu s MGM produkovali filmy o vykorisťovaní černochov, čo je rozhodne psychologická vojna a to zahŕňa aj hudbu, násilie, drogy, sex a podobné veci, ktoré boli otvorene propagované.

Je dobré, že môžeme viesť tento rozhovor, lebo skladáme kúsky, ktoré som napísal za posledných 25 rokov v rozličnom kontexte, ale nakoniec to všetko zapadá. Ako Gordon Parks, ktorý bol tým čiernym fotografom pre Time-Life magazín. Dostal úlohu urobiť fotografie Nation of Islam (americká islamská sekta) a tie potom šli priamo do CIA alebo FBI, pretože chceli vedieť kde sa toto združenie nachádza a kto ho tvorí. Gordon Parks dostal od svojho CIA kontaktu pokyn, že to nestačí, že nevyfotil dosť ľudí, a ani tých, ktorých bolo treba, tak išiel za hlavou sekty Elijah Muhammedom a ten zhromaždil tých, ktorých CIA potrebovalo a tak Gordon Parks mohol urobiť fotku. A on je človek, ktorý bol poverený odštartovať blaxploitation (filmový žáner zo 70 rokov o vykorisťovaní černochov). A chvíľa, kedy to mal odštartovať bola presne tá chvíľa, keď vláda začala mať plné zuby Čiernych panterov, ktorí boli ďalším židovským výtvorom. Napríklad taká kniha Eldridgea Cleavera Soul on Ice, vážne ešte niekto verí, že ju napísal Cleaver? Nemyslím si. Možno že veríte, že Lee Harvey Oswald vraždil. Napísal ju David Horrowitz. Každopádne to čo vidíme je, že CIA vytvára zástupných bojovníkov, tak ako to urobili v Afganistane a keď ich to už unaví, lebo títo bojovníci sa vymkli spod kontroly, čo sa stane vždy, pretože toto je prirodzenosť zástupných bojovníkov, tak ich zabijú. Tak postupovalo FBI v rámci akcie COINTELPRO, proti Čiernym panterom v Chicagu. Viem od ženy, ktorá bola v Čiernych panteroch a chodila s nimi a povedala, že celá komunita bola vydesená tou vraždou (zavraždili národného hovorcu Čiernych panterov F. Hamptona). A Gordon Parks im dal nový spôsob, ako zostať Negrami - od teraz mohli byť Pimp, Shaft a Superfly (blaxploitation filmy). A toto sú produkty CIA, ktoré mali reorganizovať a vyviesť čiernu populáciu z revolučnej éry Čiernych panterov do niečoho viac zameraného dovnútra, na niečo sexualizované. Táto žena mi povedala, že jej priateľ na nej chcel vyskúšať veci, ktoré videl vo filmoch. Keďže na začiatku nebola u čiernej populácie veľmi silná sexuálna morálka, toto bola rana z milosti a bol to výsledok pôsobenia CIA.


Samozrejme aj väčšinová biela populácia bola na muške, ale iným spôsobom, venovali sa nám ľudia ako Ginsberg a Gloria Steinem

Určite môžeme hovoriť o feminizme, ktorý je ukážkou práce Glorie Steinem pre CIA. Hovorí sa, že ak raz pracujete pre CIA, už nikdy neprestanete.


Radikálna feministka, ktorá randila s Henry Kissingerom

Ale dostala šesťmiestnu cifru ako preddavok za knihu, ktorú nikto nečítal.


Áno, tak sa vypláca odmena, skrze obrovské vydavateľské zmluvy. Potom už nikdy nemusíte hľadať zamestanie.

Mimochodom takto sa odmenili Malachi Martinovi za jeho podvratnú prácu korumpovaní Druhého vatikánskeho koncilu.


Myslím, že ho odhalil Kaiser

Áno, Robert Blair Kaiser, korešpondent Life magazínu z Druhého vatikánskeho koncilu napísal na konci svojho života knihu Clerical error, kde vyrozprával príbeh, ktorý v podstate už všetci poznali, ako Malachi Martin utiekol s jeho ženou, čo sme vedeli, ale odhalil aj to, že Martin pracoval pre Židov a mal podvrátiť cirkevnú náuku o tom, kto zabil Krista a platil ho Americký židovský kongres a B'nai B'rith. Platili ho formou preddavku na knihu a sľúbili Kaiserovej žene prácu v jednom z ich vydavateľských domov a to ju malo zlákať, aby utiekla Malachi Martinom. Tak to stojí Kaiserovej knihe Clerical error.


Keď kritizujete takúto skupinu, alebo kliku, čelíte tomu, čo sa volá dynamické ticho.

Áno a ja som chlapík číslo jedna pre aplikáciu dynamického ticha. Na druhú stranu, fatwu proti mne vyhlásilo SPLC (Southern poverty law center) kvôli Židovskému revolučnému duchu a teraz oslavujeme desiate výročie jeho vydania a každý deň posielame kópie do celého sveta a tak si myslím, že hráme túto hru celkom dobre, pokiaľ ide o to, čo môžeme a čo nemôžeme vysloviť.


Čítal som jeden rozhovor s Vami, kde ste povedali, že najdôležitejšie je uvedomenie si týchto vecí a to je dôvod, pre ktorý vás považujem za autora, ktorý ma najviac ovplyvnil. Dali ste mi slovník, aby som vedel sformulovať to čo som roky cítil, ohľadom čoho som mal dlho podozrenie a teraz mám informácie, ktorými to dokážem podložiť a dokážem to sformulovať s istotou a tiež istou mierou výrečnosti a nádejou, že to ľudia dokážu pochopiť. Raz ste povedali, že ste precitli a pochopili, že ste pokusná myš v obrovskom experimente a chcete pochopiť prečo.

Tak to je. Ďakujem za Vaše slová. Myslím, že je istá trajektória v tom, ako si uvedomujeme veci. V roku 1992 som napísal Dionýzov návrat a musel som ho napísať, aby som neskôr mohol napísať iné knihy. Je v tom istý progres. Ako som skôr spomenul, vedel som, že hovoriť o Schoenbergovi ako Židovi a o jeho židovskej pomste na hudbe je správne, ale nespojil som si to s ničím iným, kým som nenapísal Židovský revolučný duch,

Rebélia proti Logu?

Áno a to ma priviedlo ku knihe, ktorú píšem teraz. Knihe o Logu. Nedokázal by som napísať Židovský revolučný duch bez slova Logos. Nedokázal. A teraz sa snažím preskúmať dôsledky, súvislosti a dopad tohoto pojmu na globálne vedomie.

A na naše chápanie súčasnej politiky, pretože je tu veľa vecí, pornografia, potraty až po zavedenie homosexuálnych manželstiev, za ktorými sú jednotné a zjednotené vplyvné židovské organizácie.

Áno. Jedinou odpoveďou je odmietnutie Logu. A pojmom Logos myslím presne to, čo Lorenzo vo svojej odpovedi Jessice. Poriadok vesmíru a jeho pohybu, rád za hviezdnou klenbou, ale tiež aj rád a poriadok za hnutiami vašej duše, ktorý je zjavovaný, alebo lepšie, zobrazovaný najúčinnejšie v hudbe. Hudba je tou najlepšou reprezentáciou duševných hnutí.

Metafyzika hudby. Niektoré noty pôsobia na niektoré emócie, ich usporiadanie súvisí s tým ako sa cítime, je tam začiatok, stred a koniec, ako v živote, musí mať istú harmóniu a zmysel, inak sa zmení v katastrofu, u jedinca i u spoločnosti.

Áno, to povedal Platón a je to súčasť múdrosti Západu


video

23. 9. 2018


VYSTÚPIL NA NEBESIA, SEDÍ PO PRAVICI OTCA, BOHA VŠEMOHÚCEHO

Mathias Gaudron

Ježiš Kristus sa po svojom zmŕtvychvstaní, tak povediac, „nevrátil do života“, ktorý viedol v spoločenstve so svojimi apoštolmi pred svojím umučením a smrťou. Zjavoval sa im iba v určitých hodinách, aby ich presvedčil o svojom vzkriesení, upevnil ich vieru v Neho, ako v Božieho Syna a aby im „hovoril o Božom kráľovstve“ (Sk 1; 3). Môžeme predpokladať, že Ježiš v tomto čase svojim apoštolom odovzdal ešte mnoho poučení a rád, týkajúcich sa fungovania Cirkvi a udeľovania sviatostí.

POPIERANIE ZMŔTVYCHVSTANIA

Pozrime sa najprv, ako udalosti po Veľkej noci vysvetľujú spochybňovatelia Kristovho vzkriesenia. Každý, kto popiera Ježišovo zmŕtvychvstanie, by mal byť schopný prísť s vysvetlením, ako je možné, že Kresťanstvo dokázalo napriek jednoznačným udalostiam Veľkého piatku tak expandovať. Najznámejšie „popieračské teórie“ sú: hypotéza podvodu, hypotéza videnia a hypotéza zdanlivej smrti. Väčší počet teórií je pritom najväčším protiargumentom ich relevantnosti, lebo ukazuje, že odporcovia sa nedokážu zhodnúť na jedinom plauzibilnom vysvetlení, ktoré by poprelo reálnosť Kristovho vzkriesenia.
a) Hypotéza podvodu je už podľa evanjeliových správ najstarším pokusom popretia Ježišovho zmŕtvychvstania. Podľa rozprávania sv. Matúša poprosila židovská veľrada Piláta, aby dal Ježišov hrob zapečatiť a postaviť pred hrob niekoľkočlennú vojenskú stráž. Títo rímski vojaci sa tak stali prvými svedkami zázračných udalostí pri hrobe: „Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: "Tak vravte: "V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli." A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo." Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa“ (Mt 28; 11-15).

Téza ukradnutia Kristových telesných ostatkov niektorými učeníkmi by bola hodnovernejšou, keby nebolo pokynu postavenia rímskej stráže pred hrob. Veľkňazi sa skrze svoju ustráchanú snahu učiniť definitívny koniec Ježišovmu pôsobeniu sami postarali o dôležitý argument v prospech reálnosti vzkriesenia. Skutočnosť, že stráže spali, je veľmi málo pravdepodobná. Za takéto zlyhanie bol v Ríme trest smrti a to je aj dôvod, prečo veľkňazi vojakom sľúbili, že sa o nich postarajú v prípade, že sa to dostane Pilátovi do uší. Svätý Augustín si o takýchto „spiacich svedkoch“ právom robí posmešky: „Pri hrobe sa udiali také veľké zázraky, že ešte aj vojaci, ktorí prišli, aby strážili hrob sa museli stať ich svedkami. Ak by chceli vypovedať pravdivo, museli by ich spomenúť. Ale tá istá chamtivosť, ktorá opantala učeníkov a ľudí z Kristovho sprievodu, podplatila aj vojakov a strážcov hrobu. „Dáme vám peniaze“, vraveli veľkňazi. „Len povedzte, že pokiaľ ste spali, prišli jeho učeníci a ukradli ho.“...Čo si to povedala, ty nešťastná prefíkanosť? .... Uvádzaš spiacich svedkov! Veru, ty sama si zaspala a vyšla si navnivoč, že takéto niečo spomínaš.

Úplne nezávisle od toho treba mať na zreteli, že apoštoli a učeníci museli na seba vziať za pravdu o Kristovom vzkriesení bremeno rozličných príkorí a prenasledovaní a mnohí z nich svoje svedectvo spečatili vlastnou krvou. Martýrium človek nepodstúpi za lož, iba za pravdu.

b) Hypotéza videnia hovorí, že učeníci vraj mali po Ježišovej smrti halucinácie a videli rozličné zjavenia, ktoré ich mali presvedčiť a primäť veriť v to, že Ježiš je už v nebi. V tom prípade by ale bolo bývalo zostalo v hrobe mŕtve Kristovo telo. Nepriatelia mladej náboženskej obce Ježišových stúpencov by s posmechom poukázali na hrob, ak by to mohli urobiť. Ale preto, že to urobiť nemohli, postavili domnienku ukradnutia telesných ostatkov. Evanjelium nám navyše ukazuje učeníkov ako triezvo uvažujúcich mužov, ktorí nemajú sklony nasledovať rôzne videnia a halucinácie. K viere vo vzkriesenie Pána prichádzali postupne a skôr pomaly, než rýchlo (za všetky príklady viď kritiku na adresu apoštola Tomáša).

c) Napokon je tu hypotéza zdanlivej smrti, ktorá tvrdí, že Ježiš na kríži nezomrel, ale bol pochovaný ako zdanlivo mŕtvy muž. Stúpenci týchto názorov sa dokonca nerozpakujú tvrdiť, že bodnutie kopijou vraj pôsobilo ako priaznivé „pustenie žilou“. Táto téza pracuje v konečnom dôsledku tiež s predpokladom podvodu, lebo ak by sa aj Ježiš bol býval v hrobe prebral a učeníci by ho z hrobu napriek prítomnosti stráží dostali nejakým krkolomným spôsobom preč, museli by uplynúť mesiace, aby ho zdravotne vypiplali a dostali opäť na nohy. Udalosti by sa teda v žiadnom prípade nemohli odohrať tak, ako ich opisujú Evanjeliá. Navyše, práve bodnutie kopijou slúžilo ako „rana z milosti“, na definitívne privodenie, respektíve urýchlenie smrti. Dnes máme vďaka pokroku v prírodných vedách možnosť presvedčiť sa o medicínskych dôkazoch Kristovej smrti, ktorú nám potvrdzuje moderný výskum a rozbory Turínskeho plátna, v ktorom bolo zavinuté Ježišovo telo a šatky z Ovieda (Sudarium Domini), ktorú mal Ježiš po smrti ovinutú okolo hlavy. Keďže na nich bola zistená prítomnosť posmrtných krvných stôp, možno považovať Ježiša v čase, keď bol zavinutý do pohrebnej plachty, za preukázateľne mŕtveho.

JEŽIŠOVO NANEBOVYSTÚPENIE

Ježiš vstal z mŕtvych síce s novým telom, ale jeho ľudská podstata ešte nedosiahla svoj konečný stav oslávenia. Svojim učeníkom a apoštolom sa po vzkriesení nezjavil ani v takej žiarivej sláve, v akej sa na krátky čas nechal vidieť pri svojom premenení na hore Tábor. Tento stav „ešte neoslávenia“ svojho konečného triumfu možno vybadať aj zo slov, ktoré povedal Márii Magdaléne, keď hovoril o tom, že „... som ešte nevystúpil k Otcovi...“ (Ján 20; 17).
Štyridsať dní po svojom zmŕtvychvstaní sa ale Ježiš definitívne vrátil k svojmu Otcovi na nebesia. Biblické opísanie Jeho vystupovania do neba a toho, ako sa stráca v oblakoch (spôsob, ako je to opísané vo Svätom písme nielen pri tejto udalosti, ale aj na iných miestach možno považovať za vyjadrenie symbolu Božej prítomnosti) možno síce vnímať ako „slovné obrazy“, ale samotný akt Vystúpenia do neba si treba v skutočnosti predstaviť ako striktne lokálny prechod – ľudská podstata Krista sa premiestňuje na konkrétnom mieste do výšav. Ak je pravda, že nebo ako také je treba chápať v prvom rade ako stav blaženého nazerania Boha „z tváre do tváre“, tak potom musí byť Ježiš vo svojom oslávenom tele, podobne ako Bohorodička v jej oslávenom tele (od momentu jej vzatia do neba), prítomný na určitom mieste, hoci o polohe tohto miesta, samozrejme, nevieme nič konkrétneho povedať. Treba ešte upozorniť na jeden rozdiel: U Ježiša hovoríme, že vystúpil do neba vlastnými silami, zatiaľ čo u Panny Márie hovoríme o dare jej vzatia do neba.

SEDÍ PO PRAVICI OTCA

Ak sa povie, že Ježiš teraz sedí po pravici Otca, v tomto prípade to, pochopiteľne, nemožno chápať v zmysle nejakého konkrétneho miesta, ale ide o vyjadrenie účasti na Božej sláve a vláde, ktorá sa po vystúpení do neba dostala Ježišovi aj ako človeku-mesiášovi (ako druhá Božská osoba ju mal spolu s Otcom už od vekov). Keď bol Ježiš súdený Veľradou, veľkňazovi Kajfášovi povedal, že „... Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch“ (Mt 26; 64). Týmto oznámil, že čas jeho pozemského poníženia čoskoro pominie a on zaujme účasť na Božej vláde nad svetom. Členovia židovskej veľrady sa čoskoro naozaj dozvedeli o jeho zmŕtvychvstaní a zázrakoch, ktoré sa stali na Turíce a aj o tých, ktoré vykonali jeho apoštoli. Tieto divy nemohli poprieť, naopak, skrze ne mohli vidieť, že Ježiš je teraz naozaj v nebi, „pri pravici Hospodina“ a spolu s Ním vládne nebu i svetu. Aj pre Ježišových apoštolov a učeníkov bol príchod Ducha Svätého ako jedno zo znamení a zázrakov potvrdením toho, že Ježiš teraz vládne po boku Otcovom. Zoslal im Ducha, ako im to sľúbil, keď bol ešte s nimi na zemi.

List Hebrejom hovorí tiež, že „keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach“ (Hebr 1; 3). Panstvo Kristovo nemôžeme vnímať zmyslovým videním ako iné prvky materiálnej reality súčasného sveta, lebo ešte na to pre nás nenastal čas. O to neochvejnejšia však musí byť naša viera v Neho. Ježiš tróni v nebi ako Bohočlovek, disponujúc plnou mocou vládcu a v pokoji čaká, pokiaľ mu nebudú všetci jeho nepriatelia položení k jeho nohám. Jeho dielo je zavŕšené a jeho víťazstvo už nemôže nič zastaviť. Je už len otázka času, kedy budú musieť všetci jeho kontrahenti priznať svoju porážku. Teraz je celý svet Ježišovi podriadený, čím sa vyplnili slová proroka Daniela, ktoré povedal o Synovi človeka: „Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvá, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a jazyky; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie“ (Dan 7; 13, 14). K tomuto svedectvu proroka sa pripája apoštol Pavol, ktorý v liste Filipanom píše, „aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: "Ježiš Kristus je Pán!" na slávu Boha Otca“ (Flp 2; 10,11) a tiež list Hebrejom, v ktorom stojí, že „„všetko si mu položil pod nohy“. Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené“. Autor listu však dodáva aj to, že „teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené“ (Hebr 2; 8). Mocnosti odporujúce Kristovi majú totiž ešte do posledného súdu určitý priestor, aby rozsievali na tomto svete zlo a ich pôsobenie má aj značný účinok.

28. 8. 2018

Antikoncepcia a Nový svetový poriadok.
E.M. Jones

Antikoncepcia sa stala všeliekom, ale je to tiež nástroj, ktorý umožnil zblíženie ľavice a majetných tried a to sa stalo základom Nového svetového poriadku, ktorý sa vynoril v deväťdesiatych
rokoch po páde komunizmu. Antikoncepcia umožnila ľavičiarom podržať si svoju túžbu po sexuálnom oslobodení a umožnila bohatým podržať si benefity, ktoré berú z nespravodlivého sociálneho poriadku a zmariť jeho ekonomickú reformu. Odkedy sa podarilo presadiť dovolenosť antikoncepcie, odvtedy je možné vinu za biedu zvaliť na samotných chudobných, a najmä ak nechcú akceptovať eugenickú politiku mocných. Najvyšším prejavom tejto viery je podmieňovanie pôžičiek Svetovej Banky prijatím "populačnej politiky" založenej na antikoncepcii, potratoch a sterilizácií. Antikoncepcia je prostriedok, ktorý nie len umožnil, ale priamo vytvoril alianciu bohatých a bohémskej komunity. Nový svetový poriadok, ktorý sa začal odhaľovať na stretnutiach, ako napríklad konferencia OSN o populačnej kontrole v Káhire v roku 1994, uvalil vládu neomaltuziánskej ideológie na celý svet. Americká vláda začala s propagáciou antikoncepcie v roku 1965 a táto udalosť znamenala neodvratnú redefiníciu úlohy vlády. Pokiaľ vo Washingtone pôsobil vplyv Msgr. Johna Ryana, úloha vlády bola podporovať rozvoj. Keď v šesťdesiatych rokoch tento vplyv zanikol a nahradil ho duch Margaret Sangerovej, hlavná úloha vlády sa zmenila na obmedzovanie  veľkosti populácie. I sympatizanti so sangerizmom, ako Ellen Cheslerová museli uznať, že nie je možné mať oboje:

"Margaret sa pokúšala zmieriť svoju víziu spoločnosti, očistenej úsilím žien, so sociálnymi ideálmi, ktoré poháňali jej vlastnú radikálnosť. Neplánovala kontrolou pôrodnosti nahradiť "idealistické hnutia a filozofie robotníckej triedy......Kontrola pôrodnosti nie je náhrada, je to predchodca.......Môže a musí byť základom, na ktorom bude postavený každý trvalý a úspešný rozvoj." Oboje sa však nedalo. Nastavením antikoncepcie ako všelieku podkopala ciele revolučného robotníckeho zápasu a inštalovaním vlastných abstraktných argumentov do praktického politického rámca zameraného iba na jeden problém, implicitne spochybnila hodnotu a plán každej inej progresívnej spoločenskej reformy.
Hospodársky rozvoj utrpel najväčšiu porážku práve od antikoncepcie, pretože pre antikoncepciu zdroj problému nie je v nespravodlivej distribúcií, ale v samotných ľuďoch. A tým sa stala antikoncepcia v Spojených štátoch príťažlivým riešením pre obe strany triedneho boja. Ľavica dostala svoje sexuálne oslobodenie a boháči si udržali ekonomické privilégiá a ľudia, ako Margaret Sangerová oboje prepojili tým, že ľavičiarsku túžbu po sociálnej spravodlivosti podriadili ľavičiarskej túžbe po sexuálnej slobode. Dopad na ľudí ako Sangerová a jej milenec H.G.Wells je zjavný dokonca aj fanúšikom antikoncepcie, ako bola Ellen Cheslerová, ktorá naznačila, že keď sa obaja preslávili propagáciou Nového svetového poriadku, ktorého podmienkou sine qua non je práve antikoncepcia, ba ktorá sama o sebe je progresom tohoto poriadku, potom "sa zdráhali odsúdiť nespravodlivú distribúciu bohatstva, tovaru a služieb, ktorá vyvolávala západnej spoločnosti širokú vlnu nespokojnosti."

Nie je preto prekvapením, že Rockefellerovci boli takí ochotní financovať aktivity ženy, ktorá kedysi nabádala k ich vražde (po Ludlowskom masakri). Kontrola pôrodnosti v 20-tych rokoch nakoniec vyvolala rasové pnutie, ktoré zachytáva Veľký Gatsby. Čím viac sú horné triedy uchvátené nereproduktívnym sexom, tým viac sa boja tých, ktorí nie sú. A odtiaľto pochádza strach z "rozličnej miery plodnosti". V najzákladnejšej rovine, tento strach je o tom, že niekde jestvuje niekto, kto má viac detí, ako vrchné triedy spoločnosti. A nakoniec, keďže všetci lepší ľudia obmedzujú veľkosť
svojich rodín, tí ktorí tak nerobia, nie sú dobrí ľudia. A tak sa eugenika stala liekom na utrápené Matluziánske svedomie bohatých tried, v prvej časti 20. storočia. Antikoncepcia sa stala amorálnym imperatívom pre celé ľudstvo, teda prinajmenšom podľa názoru tých, ktorí ju užívajú.

Hospodárska kríza a snaha ľudí ako Msgr. Ryan uštedrili Maltuziánom veľký úder, ktorý ešte zdupľoval všeobecný odpor k nacistickej ideológií, ktorá doviedla eugenické hnutie do logického dôsledku. Ale antikoncepcia prežila a postupne sa jej užívanie rozširovalo, ako aj tlak použiť ju ako všeliek na všetky sociálne problémy. Birth Control League sa premenovala na Planned Parenthood v roku 1942. Ľudia, ako Bernard Berelson, s peniazmi z Rockefellerovho Population council potom nasadili masívne rastúce komunikačné prostriedky, a presvedčili ľudí, aby sami sebe robili to, čo doposiaľ od nich pod nátlakom vyžadoval štát.

Objav hormonálnej a vnútromaternicovej antikoncepcie v 60-tych rokoch bol takmer okamžite sprevádzaný strachom z preľudnenia. A opäť tu bola antikoncepcia, ako univerzálne riešenie sociálnych problémov. V tom čase bola Katolícka cirkev rozvrátená zvnútra ľuďmi ako rev. Theodore Hesburgh C.S.C., ktorý s peniazmi od Rockefellera organizoval tajné konferencie o antikoncepcii na katolíckej univerzite Notre Dame v rokoch 1962 až 1965. Rozvrátená cirkev nedokázala čeliť prílivu, Maltuziáni boli opäť na koni a to s finančnou podporou od vlády. Ironické je, že to boli demokrati, strana Msgr. Johna Ryana a pracujúcich ľudí, ktorí to nastolili. Maltuziánska ideológia sa stala uhoľným kameňom domácej i zahraničnej politiky a tvorila esenciu kultúrnej revolúcie 60-tych rokov.

Demokrati, ktorí kedysi verili v podporu rozvoja spoločnosti skrze obranu záujmov pracujúceho človeka, sa zmenili a prijali názor svojich protivníkov, prijali názor Rockefellerovcov, že problém je populácia. S nástupom Maltuziánskej ideológie sa zmenila aj úloha vlády a jej poslaním už nie je zaisťovať blahobyt občanov, ale stále viac upevňovať svoju moc nad nimi a znižovať ich počet.

6. 8. 2018

Sorosove magistérium - zastavte synodu
Elizabeth Yore


Nikoho by nemalo prekvapovať, že František vyhlásil, že trest smrti je neprijateľný v každom prípade. New York Times zverejnili, že “zrušenie trestu smrti bolo už dlho jednou z jeho najvyšších priorít, popri záchrane životného prostredia a starostlivosti o utečencov a migrantov.” František vie, že zrušenie trestu smrti patrí medzi hýčkané témy jeho patróna Georga Sorosa. Čo George Soros chce, Jorge Bergoglio zariadi.

Päť neznesiteľne dlhých rokov Bergoglio reaguje na ideologické návrhy jeho mentora, Georga Sorosa. Tento pontifikát nehanebne presadzuje v exhortáciách, pápežských deklaráciách, diplomatických manévroch  a teraz aj v cirkevnej náuke, bod po bode všetko, čo je na globálnom zozname želaní Sorosovej Open Society Foundation. František z Petrovej katedry rozdáva Sorosove dogmy rovnako, ako za Luthera udeľoval odpustky.

Kocky boli hodené do Tibera, keď na balkón vystúpil Bergoglio, sprevádzaný modernistickou suitou St.Gallenskej mafie. František sa vrhol do práce — na globálnej agende George Sorosa.

Soros hneď na začiatku poslal štedré posily, aby sa všetko išlo podľa pripraveného bojového plánu. V prvých rokoch svojej vlády sa František obklopil lojálnou armádou Sorosových ideológov, ako Jeffrey Sachs (neomaltuzián, globálna redukcia populácie), Joe Stiglitz (socialistický ekonomický teoretik) a Emma Bonino (potratárka a feminitska), a mnohí iní. 

František nasadil rozsiahle vatikánske zdroje a globálnu pápežskú platformu, aby presadil enviromentálnu agendu OSN, Sorosa a NWO. Prečítajte si Laudato Si.  √ Úloha splnená

Potom prišlo pápežské schválenie Klimatickej dohody z Paríža.   √ Úloha splnená

Potom prišlo zmiernenie kubánskeho embarga pomocou vatikánskej diplomacie√ Úloha splnená

Potom prišla Sorosova deštrukcia Európy skrze pápežove presadzovanie masovej migrácie moslimov√ Úloha splnená

Lojálny a poslušný Sorosov pápežský sluha plní svoje globalistické úlohy s najvyšším milosrdenstvom a efektivitou. Teraz však musel rozlúsknuť tvrdý oriešok a vysporiadať sa s dogmatikou tak, aby umožnil realizáciu jediného svetového náboženstva, ktorá je veľmi vysoko na Sorosovom globálnom zozname. František sa podujal zrušiť a prepísať 2000 ročné cirkevné Magistérium a zmeniť katechizmus, aby tak potešil svojho pána George Sorosa.
Šikovný Bergoglio najskôr začal s ľahšími dogmami, s náukou o treste smrti. Lišiacky oznámil zmenu cirkevnej náuky vo chvíli, keď je katolícky svet ponorený do novej krízy vyvolanej škandálmi zo sexuálneho zneužívania, pričom dúfa, že len pár ľudí bude mať energiu a pozornosť, aby vzdorovali tomuto falšovaniu Magistéria.  √ Úloha splnená

Pre 81 ročného Bergoglia sa kráti čas. Sledujte, ako Sorosova reforma za vatikánskym múrom naberá tempo. Prichádza októbrová synoda mladých v Ríme, ktorá poslúži ako pápežská platforma pre ďalšie ospravedlňovanie a implementáciu požiadaviek George Sorosa a jeho globálnych elít.

Vatikánska homosexuálna agenda a verbálna prípravná taktika sú zreteľné v synodálnom prípravnom dokumente Instrumentum Laboris, ktorý je silno zahalený psycho kecami o sprevádzaní a dialógu. Nasledujúca veta zachytáva úskočnú manipuláciu, ktorú zosnoval František a synodálni kardináli Farrell a Baldisseri.

“Sociologické výskumy ukazujú, že veľa mladých katolíkov nerešpektuje učenie Cirkvi o sexuálnej morálke. Žiadna biskupská konferencia nedala riešenie alebo návod, ale mnohí veria, že otázky sexuality treba diskutovať otvorenejším a nepredpojatým spôsobom.” §53 IL
Vidíte tento nie veľmi subtílny ideologický posun pod týmto modernistickým manifestom? Deti chcú aby sme boli viac otvorení a nepredpojatí. Zdá sa, že Instrumentum podsúva, že Katolícka náuka z nás robí nenávistníkov.

František a jeho biskupi už spichli prieskum medzi mladými, ktorý má slúžiť ich ľavičiarskej agende. Nepočujete ako hlása z pápežského trónu, že mladí chcú, aby sme boli viac milosrdní, otvorení a viac ponorení v dialógu? Musíme sprevádzať mladých na ich ceste. 

Cirkev Tomáša Akvinského sa zvrhla v sebastredný a povrchný dialóg typu: Ja som v pohode, ty si v pohode.

Buďte si istí, František použije mladých ako hlavný argument pre zmenu cirkevnej náuky o homosexualite. Toto je neobratné teologické čachrovanie pod pláštikom podvrhnutého synodálneho prieskumu. František pôsobí v politickom a sekulárnom svete, používa cieľové skupiny, videá na youtube a prieskumy verejnej mienky, aby zmenil dogmy.

Je celkom ironické, že tento pontifikát, momentálne zaplavený škandálmi s homosexuálnym zneužívaním. je mimoriadne zručný v zneužívaní mladých a odvracaní pozornosti. Je celkom ironické, že uprostred homosexuálnych škandálov epických rozmerov ide synoda mladých propagovať homosexuálnu agendu.

Nemýľte sa. Tak ako hierarchovia využívali a zneužívali telá katolíckych mladých, tak teraz si mladých pripravujú, aby ich v prichádzajúcej synode zneužili na odôvodnenie a ospravedlnenie "modernizácie" a vtelenia radikálnej homosexuálnej ideológie do cirkevných dogiem. Synodálni biskupi argumentujú, že musíme mladých počúvať a sprevádzať ich objavovanie a viac sa otvoriť milosrdnej inklúzii homosexuality. Napokon, mladí sú otvorení, dospelí nie.

Synoda mladých odhalí mnohé. Videli sme, ako František manipuloval so synodou o rodine v rokoch 2014 a 2015 a videli sme jeho úskočné poznámky v Amoris letitia. Predsedovia synody, kardináli Farrel a Baldisseri majú za úlohu naplniť Sorosovu globalistické genderové a svetské ambície v záverečnom synodálnom dokumente.

Kardináli Farrel a Baldisseri broja za modernizáciu cirkevného učenia v nádeji, že homosexuálna mládež bude "bližšia" Cirkvi. V temných dňoch McCarrickovho škandálu to nie je veľmi upokojujúca vízia:

“Niektorí LGBT mladí, skrze rôzne príspevky, ktoré dostal Generálny sekretariát synody, si želajú prospievať z väčšej blízkosti a väčšej starostlivosti Cirkvi, kým niektoré biskupské konferencie sa pýtajú samé seba, čo ponúknuť mladým, ktorí sa rozhodli vytvoriť homosexuálne a nie heterosexuálne páry ale nadovšetko chcú byť blízko Cirkvi” §197 IL

Synoda zneužije neskúsenosť a nevinnosť mladých, aby presadila ďalšiu radikálnu Sorosovu tému - globálnu obhajobu homosexuality. Tak, ako nehanebne zneužívali mladých v sakristiách a seminároch, Vatikán cez mŕtvoly zneužije a pripraví si mladých na synodálnom javisku, pre Františkovo milosrdné prijatie homosexuálnej politickej agendy. Kto som aby som súdil sa stane dogmou.

Propagácia homosexuálnej agendy kypí z neoriginálnych a povrchných 34 tisíc slov Instrumentum Laboris, ktoré znejú ako rozvláčna kázeň Holywoodskej new age kňažky. Nenechajte sa tým oklamať, je to veľmi nebezpečné.

Ted McCarrick by sa potešil.

Zastavte synodu mladých, kým nebude neskoro.

__________________________
Elizabeth Yore je prokurátorka špecializovaná na medzinárodnú ochranu detí. Vyšetrovala mnoho prípadov kňazov zneužívajúcich deti.
Trest smrti: František versus Katolícka cirkev
Christopher Ferrara

Posledný výčin bergogliánskeho pseudomagistéria.

Posledných päť rokov trpí Cirkev pod pápežom, ktorý naozaj verí, že čokoľvek si myslí je výkon Magistéria. V jednom zo svojich neslávnych rozhovorov to sám pripustil:
 “Stále dávam stanoviská, prednášam homílie. To je magistérium. To čo si ja myslím, nie to, čo média hovoria, že si myslím. Skontrolujte si to, je to veľmi jasné.”

Zdá sa mi, že "magistérium", ktoré si musí človek "kontrolovať", ma pomerne efemérnu kvalitu, ktorá je nezlučiteľná so správne chápaným konceptom Magistéria. A teraz to efemérne, inak povedané falošné, magistérium Jorge Maria Bergoglia - sám naliehal aby na jeho pase stálo toto meno - zaúradovalo opäť. A Jorge si mysli, že trest smrti je per se nemorálny.

Noviny nadšene oznámili, že Bergoglio sa rozhodol zmeniť “náuku Cirkvi” aby vyhovovala jeho názoru - rovnako ako prehlásil za "autentické Magistérium" svoj názor, že niektorí verejní cudzoložníci by mali dostávať rozhrešenie a aj Sväté prijímanie, hoci stále žijú v sexuálnom zväzku mimo manželstva.

Vatkán zverejnil  správu, že František schválil “nové znenie” § 2267 katechizmu Jána Pavla II. Znenie je nasledovné:

Dlhý čas sa použitie trestu smrti zo strany zákonitej autority, po riadnom procese, pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov a za prijateľný prostriedok, aj keď extrémny, na ochranu spoločného dobra.

Dnes je stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov. Okrem toho sa tiež rozšírilo nové vnímanie zmyslu trestných sankcií zo strany štátu.
Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka» a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“


Všimnite si, ako je nemenné učenie Magistéria o morálnej oprávnenosti trestu smrti zámerne zakryté vágnou frázou "dlhý čas sa pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov", ako keby bola katolícka náuka zakorenená v Zjavení nejakým druhom premenlivej verejnej mienky.

Aby zamaskoval svoj osobný názor, ktorým chce deklarovať ako nemravné niečo, čo Cirkev vždy bránila ako mravne oprávnené, ponúka Bergogliovo znenie len to najbiednejšie zdôvodnenie a zmohol sa len na pár prázdnych fráz: "stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov ..... nové vnímanie zmyslu zmyslu trestných sankcií ......účinnejšie systémy väzby..... 

Tak predovšetkým, ani pred tým, ako Bergoglio odcestoval z Buenos Aires, Cirkvi nechýbalo poznanie vzťahu medzi ľudskou dôstojnosťou a zločinom. V skutočnosti sám Boh Všemohúci sa zdá byť toho názoru, že ľudská dôstojnosť si žiada trest smrti za zločin vraždy


" Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. (Gen 9:6).”

A Boh zjavne myslel na ľudskú dôstojnosť, keď v knihe Levitikus prikázal Mojžišovi stanoviť trest smrti za ľudské obety a iné hrubé prestúpenia Božieho a prirodzeného zákona.

A tiež tu je Kristov vlastný výrok, že Pilát dostal zhora moc vydať ho na smrť a tiež  slová dobrého lotra, že ich trest je spravodlivý - a presne to bola známka pokory a kajúcnosti, ktorá spasila jeho dušu. Ale to, čo Boh zjavil, sa nezdá mať a myslenie Jorge Bergoglia veľký vplyv. Skontrolujte si to! 

Magistérium, na rozdiel od Bergoglia, prijíma Božiu vôľu a bráni trest smrti. Preto napríklad Tridentský katechizmus opakuje Genesis 9 a hovorí: "Použitie meča svetskej moci, keď ho drží rameno spravodlivosti, vôbec nie je vraždou, ale je to úkon najvyššej poslušnosti toho príkazu, ktorý vraždu zakazuje." O štyristo rokov neskôr Bl.Pius XII toto nemenné učenie potvrdil: "Dokonca aj ak ide o otázku trestu smrti, štát nijako nedisponuje individuálnym právom jedinca na život. Napriek tomu je úlohou verejnej autority, aby zbavila odsúdeného človeka dobra života, na odčinenie jeho zločinu, pretože spáchaním toho zločinu sa on sám zbavil práva na život." (AAS, 1952, pp. 779 et. seq).

Preto predpokladané " nové vnímanie zmyslu zmyslu trestných sankcií ", ktoré sa veľkodušne spomína bez akéhokoľvek vysvetlenia, možno rovnako veľkodušne odmietnuť. Nemáme potuchy čo to znamená a ani nás to nezaujíma.

Tvrdenie, že "účinnejšie systémy väzby" nejako robia trest smrti nemorálnym je rovnako pevné, ako základy tohto domnelo "nového" morálneho učenia, a rovnako ľahko ho možno vyvrátiť. Schopnosť štátu väzniť usvedčených vrahov sama o sebe neeliminuje spravodlivú odplatu a odčinenie zločinu, ako legitímne ciele trestného zákona, ako Pius XII hovorí v hore uvedenom citáte.

A okrem toho, je mnoho miest na svete, kde "systémy väzby" nepostačujú k zaisteniu verejnej bezpečnosti. Je teda trest smrti neprípustný na takých miestach, kde sa vrahovia, napríklad pomocou úplatkov, môžu dostať na slobodu a znova vraždiť? A čo by povedal Bergoglio o väzňoch, ktorí zabíjajú svojich spoluväzňov či dozorcov aj v tých najmodernejších "systémoch väzby" ? Ako štát "garantuje náležitú ochranu občanov", keď vrahovia môžu opäť vraždiť? Aká hlúposť.

Názor, že moderné  "systémy väzby" poskytujú možnosť "vykúpiť sa" ktorá je viac v zhode s ľudskou dôstojnosťou je smiešny. Väznice s maximálnou ostrahou, kde sú umiestnení vrahovia, vrátane sériových, sú vo všeobecnosti žumpami násilia a sexuálnej zvrhlosti, je to doslova peklo na zemi.

A nakoniec na základe jedného jediného príhovoru, ktorý Bergoglio predniesol na stretnutí Pontifikálnej akadémie pre novú evanjelizáciu, na základe jednej jedinej poznámky, nové znenie katechizmu končí slovami 

"Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka» a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“


“Cirkev” nič také neučí. Len Bergoglio. Podľa tohoto nového názoru, dvetisícročné Magistérium vo vernosti Božiemu Sovu bránilo ako mravne oprávnené to, čo sa dnes označuje za "útok na nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka"

Toto absurdné tvrdenie nemožno chápať ako by bolo náukou Cirkvi. Ak by bolo, potom by nejestvovalo žiadne Magistérium, jestvovala by len znôška názorov tých, čo zasadli na Petrov stolec v danom historicko okamihu. Ako Rorate Caeli poznamenáva: “Ak taká zrejmá cirkevná doktrína (o možnosti trestu smrti v niektorých situáciách), potvrdená samotným Kristom, môže byť zmenená, potom môže byť zmenené všetko.”

Zatiaľ však ten istý pápež, ktorý volá po celosvetovom zrušení trestu smrti pre vinných, ani raz nevolal po celosvetovom zrušení trestu smrti pre neviniatka v materniciach, ktoré nemajú nárok ani na minimálny spravodlivý proces, pred tým, ako sú ich životy márnené po miliónoch. Keď masové vraždenie nenarodených uzákoňovali v Írsku, nepovedal Bergoglio ani slovo. 


A to hovorí o  Bergogliovom falošnom magistériu všetko.

Kiež by Boh čoskoro vyslobodil Cirkev zo zovretia tohoto človeka a poslal by odvážneho a svätého pápeža, ktorý by zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu a urobil koniec tomuto šialenstvu.

prevzaté z
https://remnantnewspaper.com/web/index.php/articles/item/4000-killing-capital-punishment-francis-vs-the-catholic-church

16. 7. 2018

Pozývame Vás na konferenciu
v Marianke (Pútnický dom) 27.-28. júla 2018

KATOLÍCKA CIRKEV VO FRANCÚZSKU A NA SLOVENSKU POD TLAKOM SEKULARIZMU 

Prednášať a diskutovať na tému historického vývoja a súčasného stavu katolíckej Cirkvi vo Francúzsku a SR budú:

Anne BRASSIÉ (FR)
Prof. literatúry, publicistka, katolícka novinárka v Radio Courtoisie a TV Libértés

Marion SIGAUT (FR)
historička, literátka a konferencierka

Stéphanie BIGNON (FR)
prezidentka združenia «Terre et Famille», kronikárka v TV Libertés

Slovenskí kňazi - ich skúsenosti s pastoráciou vo Francúzsku a na Slovensku

Program

27. júla
14.00 Sv. omša v mimoriadnej forme (tradičná v latinskom jazyku)
15.30 Otvorenie
16.00 Kultúra na pozdvihnutie ľudu… alebo na jeho úpadok. (A. Brassié, FR)
17.30 Večera a neformálne stretnutie s hosťami.

28. júla
09.00 Otvorenie
09.10 Francúzska revolúcia 1789. Cirkev a pospolitý ľud. Historický vývoj katolíckej Cirkvi vo Francúzsku. (M. Sigaut, FR)
11.00 Sv. omša v mimoriadnej forme (tradičná v latinskom jazyku)
12.30 Obed
14.00 Pastoračné skúsenosti slovenských kňazov vo Francúzsku a na Slovensku (panelová diskusia)
16.00 Politika a stav katolíckej Cirkvi vo Francúzsku. (S. Bignon, FR)
17.30 Záver konferencie.

Zmena programu vyhradená.

Vstupné je dobrovoľné. Tlmočenie bude zabezpečené.
Súčasťou programu bude malé občerstvenie.


8. 7. 2018

Cirkev temnoty

www.christianorder.com

Potom som uvidela Matku Božiu a ona mi povedala, že to súženie bude veľmi veľké.... Musia sa modliť predovšetkým za to, aby Cirkev temnoty opustila Rím.
- Bl. Anna Katarína Emmerichová, 25.august 1820

Skrze nejakú trhlinu vstúpil do Božieho chrámu satanov dym.
-Pavol VI., 29. jún 1972

Dnes svetu vládne Satan. Zástupy už neveria v Boha. A áno, Satan je vo Vatikáne.
- O. Gabriele Amorth, 5.apríl 2016



Otec Gabriele Amorth, známy exorcista rímskej diecézy zomrel 16.9. 2016 vo veku 91 rokov. Po mnohých rokoch osobných bojov s diablom a jeho poskokmi si mohol dovoliť priniesť dôveryhodné svedectvo o Satanovom obsadení Ríma. Prvý krát zdvihol hlas pred 16 rokmi, potom opäť v roku 2010 a opakoval to v poslednom mesiaci svojho života.

V júni 2001 v rozhovore so Stefanom Maria Pacim z talianskeho mesačníka menom "30 dní" otec Amorth prvý raz prehovoril o "légiách démonov, ktoré sa usídlili vo Vatikáne." Neveriaci Paci sa spýtal: "Žartujete, však?" Exorcista odpovedal: "Snáď to vyzerá ako vtip, ale ja viem že nie je. Nepochybujem o skutočnosti, že démon predovšetkým pokúša cirkevné autority, tak ako pokúša autority v politike a hospodárstve." 

Tým, ktorí tvrdili, že zašiel priďaleko a ktorí jeho obvinenie zamietli ako nepodložené, otec Amorth uznal, že je ťažké to dokázať. Napriek tomu, výsledky diabolského pôsobenia sú evidentné, povedal Amorth, a uviedol niekoľko rukolapných príkladov - kardináli, ktorí neveria v Ježiša a biskupi, ktorí sú spojení s diablom.

O deväť rokov sa Cirkev posunula zo zlého k horšiemu. Otec Amorth rozpracoval toto obvinenie vo svojich taliansky písaných pamätiach  — Memorie di un esorcista, Edizione Piemmi, 2010 — zbierke rozhovorov s Marcom Tossatim. Nerozpakoval sa povedať, že vo Vatikáne sa konajú čierne omše a sexuálne orgie, na ktorých sa zúčastňujú kardináli. Nasledujúce riadky sú môj preklad z francúzskej verzie jeho pamätí (Éditions, Michelle Lafon, 2010):

Hovoríte, že niektoré sekty sú nebezpečné, ale že iné sú oveľa strašnejšie
.

Naozaj, niektoré je treba brať veľmi vážne. A na nešťastie sú všade. Dokonca aj vo Vatikáne sa nachádzajú členovia satanistických siekt.

Kto sú to? Kňazi alebo len laici?

Sú to kňazi, biskupi ba i kardináli! Mám to od ľudí, ktorí to osobne pozorovali a z dobrého dôvodu mi to oznámili. A je to pravda, ktorú mi veľa krát "zveril"sám diabol, pretože som ho to v exorcizme donútil.

Pápež o tom vie?

To si píšte, že o tom vie! Ale robí len čo môže.... Je to strašná vec. A tiež nezabúdajte, že Benedikt je z Nemecka. Z krajiny, ktorá rozhodne odmieta takým veciam veriť.... V Nemecku, ako viete, je sotva nejaký exorcista..... Ale pápež sám tomu verí. Mal som tri príležitosti hovoriť s ním, keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery. Verí tomu! Verejne o tom hovoril veľa ráz, Prijal nás, združenie exorcistov [ v októbri 2005]. Mal k nám krásny prejav kde chválil a povzbudzoval naše kňazstvo. A nezabúdajte ani, že Ján Pavol II. veľa hovoril o diablovi a exorcizme...

Takže, to čo Pavol VI. povedal je pravda: Satanov dym naozaj a veľmi prenikol do Cirkvi.

Beda, je to pravda. Dokonca aj v Cirkvi sú vyznávači satanských siekt. Toto konkrétne vyjadrenie o "Satanovom dyme" urobil Pavol VI. 29. júna 1972. Vyvolalo to obrovský škandál. Toho istého roku, 15. novembra venoval celý stredajší príhovor diablovi a použil veľmi silné vety. Ale tento príhovor nemal žiaden praktický dôsledok. Ticho bolo síce prerušené a opona cenzúry zdvihnutá, ale trvalo to pridlho. Neboli žiadna praktické dôsledky. Ja osobne - ktorý nemám žiadny význam, som nič -  som robil poplach, že treba praktické kroky....

Otec Amorth tiež poukázal na iné diabolské náznaky, predovšetkým aféry so sexuálnym zneužívaním, ktoré o diablovi svedčia asi najviac zo všetkých. Pretože tieto pekelné zločiny sa ukázali byť v absolútnej väčšine sodomitské a išlo o homosexuálnych kňazov a rehoľníkov, ktorí sexuálne zneužívali mladých chlapcov, Satanov znak je na všetkých. Pripomínam Dialógy Nášho Pána so sv. Katarínou Sienskou, kde Pán hovorí, že puch sodomie je odporný aj Satanovi. A keď Satan dosiahne, aby sa sodomský hriech spáchal, znechutený opúšťa miesto činu. O čo viac dosiahne Satan, keď privedie Kristovho kňaza  k tomu, aby spáchal tak nevysloviteľný zločin na nevinnej duši?

Otec Amorth tiež spomenul známy prípad, keď homosexuálny člen švajčiarskej gardy zavraždil svojho veliteľa (milenca) a jeho manželku, ktorý sa vo Vatikáne stal 4. mája 1998. "Satanov dym" ale pôsobil už dlho pred tým a pripomenul prípad talianskej školáčky Emanuely Orlandi, ktorá sa stratila v roku 1983. Otec Amorth tvrdí, že bola unesená pre sexuálne orgie gangom, ktorý tvorila vatikánska polícia a zahraniční diplomati a že ju neskôr zavraždili a zbavili sa jej tela. Okrem toho tvrdí, že vo Vatikáne boli pre sexuálne seansy verbované dievčatá a že Orlandiovej smrť "bola sexuálne motivovaný zločin."[The Telegraph, 22/5/12].

"Pomyslite na všetkých tých kňazov, ktorí poškvrnili svoje rúcha sexuálnym zneužívaním mladistvých," povedal. "To sú diabolské skutky. Môže sa stratiť dievča z miesta tak blízkeho Vatikánu? Nanešťastie áno." Nebohý monsignor Simeone Duca, niekdajší šéf vatikánskeho archívu, je zajedno s tvrdením otca Amortha o Orlandiovej zmiznutí. [pozri www.christianorder.com  editoriál  aug/sept 2012]

Homosexuálna aktivita vo Vatikáne, ktorá sa za tohoto pontifikátu úplne vymkla spod kontroly ("nikdy to nebolo horšie", hovorí vatikánsky zdroj, zaznamenaný novinárom Edwardom Pentinom),  len dokazuje, že otec Amorth mal pravdu. Spomedzi orgiastických škandálov o ktorých vieme (ktoré Bergogliova kúria nedokázala ututlať), je neprekonateľná eskapáda z augusta 2017, ktorá sa udiala priamo pred pápežovými dverami. Počas augusta, čo by kameňom dohodil od Casa Santa Marta, v luxusnom apartmáne v časti paláca patriacej Kongregácií pre náuku viery, nikto menší, ako monsignor Luigi "Kokaín" Capozzi usporiadal búrlivé, drogami hnané homosexálne orgie. Vysoký predstaviteľ pontifikálnej komisie pre legislatívne texty a chránenec kardinála Coccopalmeria (predsedu tejto komisie a člena pápežovho úzkeho kruhu) Capozzi a iní účastníci, boli vatikánskymi žandármi prichytení inflagranti.

Nastúpilo zvyčajné zahmlievanie. Odmietnutie zverejniť detaily o zásahu a nálezy. Bergogliova posádka si zobrala niekoľko bezstarostných týždňov voľna, kým sa unúvala odstrániť Capozziho fotku z webstránky pontifikálnej komisie pre legislatívne texty. Ostal členom komisie, až kým bol nakoniec kradmo odstránený, čím boli správy o orgiách potvrdené.

Vatikán ale stále nespolupracuje. Neposkytol žiadnu informáciu o tom, čo sa v tú noc prevalilo (či na akcii mali podiel aj nejakí biskupi, kardináli alebo nedospelí mladíci). Katolícki veriaci dodnes nevedia, prečo Capozzi nebol vydaný talianskym úradom k trestnému stíhaniu, ani či ho Vatikán plánuje laicizovať za jeho zločiny a stíhať ho za distribúciu kokaínu, za ktorú má podľa trestného zákonníka hroziť trest odňatia slobody na nie menej ako šesť rokov.

Opäť raz táto mafii podobná omerta odhaľuje, že pápežove chvastanie sa "otvorenosťou a prístupnosťou" skrze "dialóg, dialóg, dialóg" je len cynický trik.

Odmietanie uznať čo bolo dokázané - že Capozzi je aktívny sodomita a narkoman a díler a že jeho orgie sa konali vo Vatikáne - je mimo akúkoľvek transparentnosť a len ukazuje, aká obrovská je moc a rozsah homosexuálnej siete, ktorú František otvorene chráni. To sa ukázalo už na začiatku je pontifikátu, keď osobne chránil a v kúrii povýšil  monsignora Riccu, známeho sodomitu, a to sa odvtedy opakovane ukazuje v jeho slovách i skutkoch.

V magazíne The Remnant z 30. septembra 2017, zverejnila Elizabeth Yore takmer tri tucty "vysoko relevantných a kritických otázok" o Capozziho škandále, ktoré poslala do Ríma a ktoré by položil "typický policajný vyšetrovateľ". Pracovala 30 rokov ako medzinárodný právny obhajca detí a teda vie, ako by tie otázky mohli znieť. "Odpovie niekto otázky o Capozziho škandále?" pýta sa. "Nájde sa vo Vatikáne odvážny a statočný Kristov vojak, ochotný prehovoriť a zdokumentovať narastajúce zamorenie korupciou a sexuálnou zvrátenosťou, ktoré zachvátilo Bergogliovu administratívu?" Oprávnene hovorí, že

Katolíci sú urazení a zradení mlčaním a kamuflážou Cappoziho orgií, ktorú Bergoglio predvádza. Tento škandál odhaľuje charakter Jorge Bergoglia....Nemalo by nás prekvapovať, že muž, ktorého za pápeža dosadila mafia zo St.Gallenu pracuje ako mafiánsky boss a nariadil omertu (mlčanie), keď  sú jeho mladí poskoci prichytení pri pohoršovaní Svätej Matky Cirkvi.

Následky sotva môžu byť horšie. "Ak v samotnom srdci Vatikánu medzi kľúčovými kňazmi jestvuje takáto úroveň amorálnosti a nezákonnosti," vysvetľuje Yore, na základe jej skúsenosti s vyšetrovaním sexuálnych zneužívaní spáchaných kňazmi, "ohrozuje to Svätý stolec, vystavuje ho vydieraniu, nátlaku, finančným podvodom a korupcii."

A František a jeho pomocníci nielen že tolerujú, ale aktívne napomáhajú týmto nebezpečenstvám. Ich sebadeštruktívne hriechy tolerancie a zanedbávania sotva môže niečo prekonať v podpore tvrdenia otca Amortha, že "vo Vatikáne sa usídlili légie démonov". Nečistí duchovia, ktorí nielenže povzbudzujú pederastov a pedofilov medzi klérom a prelátmi, ale v niektorých prípadoch sú nepochybne s takýmito mužmi spojené aj satanistické praktiky.

Áno, fotografické dôkazy zatiaľ nie sú - ale otec Amorth povedal talianskemu novinárovi Paolovi Rodarimu, že mnohí sa zúčastňujú čiernych omší pre sexuálne orgie, ktoré potom nasledujú a hovorí o "naozajstnom nevestinci." A kedže Capozziho prípad je len špička origiastického ľadovca  (bezpochyby dobre zdokumentovaného v rozsiahlej správe ktorú Benedikt odovzdal Františkovi), Amorthovo obvinenie sa tento rok stalo ešte znepokojujúcejšie.

Do roku 2018 sme v stúpili s nervóznymi obavami a strachom, že prídu ešte horšie Bergogliove "prekvapenia", ale ja chcem znovu sústrediť našu pozornosť a opakujem, že všetky doktrinálne, morálne a sociopolitické úchylky, ktoré po roku 2013 pozorujeme, sú len symptómy príčiny, ktorú slávne pomenoval Pavol VI. Jeho odkaz na "Satanov dym" nie je len poetická metafora, je to výraz strašnej skutočnosti. 

Inak povedané, čelíme brutálnemu útoku sekularizmu, ktorý je rozdúchavaný samotným Františkom a ktorý nás môže premôcť. Aby sme si uchovali dominantnú duchovnú perspektívu, potrebujeme si príležitostne pripomenúť, ktorá zlovestná mocnosť momentálne zviera životne dôležité orgány Kristovho tela. Vo faktoch, ktoré sme videli, sa nám zdá, že doba, na ktorú bola Kristova moc odovzdaná Satanovi, aby Cirkvi čo najviac uškodil, dosiahla svoj vrchol 

Lev XIII. mal v roku 1884 zjavenie, v ktorom Satan drzo žiadal "75 až 100 rokov a väčšiu moc nad tými, ktorí vstúpili do mojich služieb." Náš Pán povedal: "Dostaneš ten čas a dostaneš tú moc. Rob s nimi čo chceš."

Pápež, hlboko otrasený týmto rozhovorom okamžite zostavil modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi a nariadil, aby sa modlila po každej tichej omši. Ak potlačenie tohoto zvyku Kongregáciou pre posvätné obrady pred 80 rokmi znamená signál, že Satan prebral moc, tento pontifikát s jeho machináciami, klikami a škandálmi potvrdzuje s absolútnou vierohodnosťou, že túto moc nad bezbožnými a zvrátenými a skazenými kňazmi naozaj má.

A je to práve táto úroveň zvrátenosti jeho pastierov, ktorá potvrdzuje aj pravdu obvinení otca Amortha aj diabolskú podstatu temnej tváre Ríma. Menovite Františkova cirkev, opica Katolíckej cirkvi, je len o málo viac ako diabolská fasáda, ktorá svedčí o pravde Listu Efezanom 6:12: " Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach."

Otec Amorth to vedel zo svojho denného boja s démonmi. Iným boli "duchovia neprávosti" skrytí za scénou nášho materiálneho zápasu odhalení v nebeských videniach. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová raz  predpovedala, že cirkevnú hierarchiu infiltrujú tí, ktorí sú pod satanským vplyvom a že je naliehavo nutné prosiť Boha "predovšetkým, aby cirkev Temnoty opustila Rím." Jej videnia (19. storočie) niekedy zobrazujú túto diabolskú "temnotu" viditeľným spôsobom a formou:

Medzi tým najčudnejším, čo som videla, bol dlhý sprievod biskupov. Ich myšlienky a reči mi bolo dané poznať skrze obrazy, ktoré vychádzali z ich úst.  Ich poklesky smerom k náboženstvu sa zobrazovali ako vonkajšie deformácie. Niekoľkí mali telo s temným mrakom miesto hlavy. Iní mali len hlavy, ale ich telá boli ako hustá hmla. Jedni boli zmrzačení. Iní paralyzovaní. Iní spali, alebo sa tackali.

Otec generál jezuitov v roku 1991 opísal Jorge Bergoglia ako prefíkaného a duševne nestabilného.  Dala by sa jeho esencia mysticky zobraziť ako líška vo zvieracej kazajke? Len sa pýtam. Ale trocha smiechu neuškodí, lebo čelíme ďalšiemu úmornému roku psychopápežstva, ktoré sa už dokonca zákerne pokúša prepísať modlitbu Otče náš!

Pretože tento rok nemôžeme čakať nič iné, tak aby sme prežili ďalšiu vlnu Bergogliovskej pohromy a biedy, musíme statočne čeliť spirituálnym skutočnostiam, konkrétne osobnej, hoci neviditeľnej, prítomnosti Zlého a Františkovej cirkvi, ktorú Zlý nasadil aby urýchlil splynutie katolíkov so Svetom, Telom a Ním samotným. Čím živšie bude naše porozumenie podstate tohoto nadprirodzeného boja, tým viac dokážeme oceniť najsilnejšie zbrane v tomto boji. Modlitbu a sviatosti: sine qua non podmienky  tvrdošijného odporu, ponúkajúce nádej a víťazstvo. V roku 2001 otec Amorth s dôverou odpovedal Stefanovi Maria Paci, keď prvý raz hovoril o vplyve Satana na Cirkev a Vatikán

Satanov dym prenikol všetko. Ale chvalabohu je tu Duch Svätý, ktorý vedie Cirkev: "Pekelné brány ju nepremôžu." Napriek odpadnutiam. Napriek zrade. Samozrejme, diabol dokáže vyhrať nejaké bitky. Aj tie najdôležitejšie. Vojnu ale vyhrať nemôže.

My to vieme! Preto sa rozhodnime vytrvať aj tento rok. V modlitbách, so sviatosťami prinášať denne prosby aby sa pápež kajal a obrátil. Alebo, ak nechce prijať milosť Božiu, nech je nahradený Svätým otcom, ktorý okamžite obnoví modlitbu k sv. Michalovi. Až potom budeme s istotou vedieť, že Satanova vláda, sto ročná vojna, ktorú mu Boh povolil viesť, je na ústupe a jeho dezorientujúci "dym" sa stráca. Že cirkev Temnoty konečne opúšťa Rím.