Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

3. 1. 2022

Vzdorujte propagande vyvolávajúcej strach

Brat André Marie, M.I.C.M

Epištola z tejto nedele sa končila nasledujúcim veršom: „Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach,“ (1Pt 3:14-15a). Slová prvého z Kristových námestníkov, ktoré ma povzbudili, sú slová, ktoré by sme mali dobre premeditovať, aby sme uzreli našu cestu cez ťažkosti týchto dní. Veď žijeme pod vládou strachu a strach môže byť rukách našich nepriateľov mocným nástrojom manipulácie. Výsledkom je, že mnohí ľudia sú strašne „vyľakaní“.

Slová svätého Petra ma včera zasiahli tak, ako nikdy predtým. Na počudovanie ma na to pripravila návšteva chiropraktika. Keď som odchádzal z jeho ordinácie (v o niečo lepšom stave, ako keď som vošiel!), mal som zvláštny pocit z toho, že som mu potriasol rukou a potom na mňa doľahla úľava, že on nie je „sociálne dištancovaný“. To roztopilo ľady a on v krátkom rozhovore spomenul poučnú anekdotu: Istý reprezentant mesta oslovil jeho a ďalších majiteľov firiem so žiadosťou, aby sa „zaviazali“ dodržiavať kvôli Covid-19 určité bezpečnostné odporúčania navrhované CDC a štátom New Hampshire. Tento chiropraktik sa ohradil a povedal predstaviteľovi mesta: „Radšej nebudem prispievať k šíreniu strachu.“

Od tej návštevy, od štvrtku až do nedele, som veľa premýšľal o tom, ako celá táto psychologická operácia okolo Covid-19 – najväčší experiment sociálneho inžinierstva v dejinách sveta – ako veľmi závisí od strachu, strachu obklopujúceho „neviditeľného nepriateľa“, ktorý, ako nás nútia veriť, číha všade, no najmä v iných ľuďoch. Pričom zdanlivo zázračnou výnimkou sú rozsiahle a masové nepokoje, ktoré nám priniesli profesionálni marxistickí agitátori ako Antifa a Black Lives Matter.

Strach je jedna z jedenástich vášní. Tie sa podľa filozofie delia na šesť žiadostivých (epithymétikon, concupiscibile, dychtivých) vášní: láska, nenávisť, túžba, odpor, radosť, smútok; a päť vznetlivých (thymoeides, irascibile, hnevlivých, agresívnych) vášní: nádej, zúfalstvo, odvaha, strach a hnev. Tieto vášne sú dobrými služobníkmi, ale zlými pánmi. Preto by mali byť vždy pod kontrolou rozumu, rovnako ako samotný rozum sa musí podrobiť prirodzenému a nadprirodzenému Božiemu zákonu. Ako dar Ducha Svätého má strach (volaný bázeň) veľmi cenné a potrebné miesto v našom duchovnom živote; a dokonca aj ako vášeň, alebo emócia, sa dá využiť v náš prospech. Ale ako všetky naše emócie, aj vášeň strachu môže byť na našu škodu manipulovaná našimi viditeľnými a neviditeľnými nepriateľmi.

Neresť: nástroj kontroly

Ako podrobne ukázal Dr. E. Michael Jones vo svojej knihe Libido Dominandi: Sexual Liberation and Political Control, nezriadená túžba po pohlavnej rozkoši je tiež mocným nástrojom kontroly. Možno vášeň strachu nie je až taká účinná, ale trúfam si povedať, že je prinajmenšom na druhom mieste. Existuje tiež podobnosť v spôsobe, akým sa tieto dve vášne dajú ovládať; Takže ak pozrieme ako ovládanie a manipulácia fungujú u jednej, uvidíme, ako by sa dala použiť u druhej. Strach a žiadostivosť, ak sa používajú v tandeme, sú zničujúcou kombináciou.

Existujú ľudia, ktorých manipulačné techniky pripomínajú metódy démonov. Príkladom je zosnulý Jeffrey Epstein, ktorý sa opäť dostal na titulky vďaka zatknutiu jeho spolupáchateľky Ghislaine Maxwellovej. Minulý týždeň ju zatkla FBI tu v New Hampshire, ani nie hodinu a pol od miesta, kde teraz píšem. Podľa Epsteinových obetí bola Maxwellová tou, ktorá verbovala a pripravovala neplnoleté ženy na zneužívanie týmto slizkým predátorom.

Epstein, ktorý na týchto úbohých dievčatách najskôr ukájal svoje nezriadené žiadostivosti, ich však používal aj ako návnadu na chytenie mocných ľudí, ktorí navštevovali jeho ostrov v Karibiku a jeho súkromné ​​lietadlo (prezývané „Lolita Express“). Tým sa podobal na démona: tým, že získal dôkazy o nerestiach a hriechoch mocných ľudí, ktorí navštevovali jeho bordello, mohol si od nich vynútiť láskavosť. Inými slovami, ovládal ich vďaka manipulácií s ich neresťami – v tomto prípade pomerne hrubým spôsobom, lebo materiál na vydieranie získaval kamerami skrytými v „súkromných“ izbách jeho paláca potešenia. Démoni, samozrejme, nemajú záujem o vydieranie ako také, ale ovládajú nás tým, že manipulujú s našimi neresťami. Čím menej sme pod vplyvom nerestí a hriechov, tým menšiu kontrolu nad nami majú.

Čo sa týka strachu, ešte jedna vec je u Epsteina zaujímavá. Je zrejmé, že nemanipuloval len žiadostivosťou, ale aj strachom. „Operácia návnada“ nie témou iba špionážnych filmov; veľmi dlho boli používané spravodajskými agentúrami: americkými, ruskými, izraelskými atď. (jedna správa hovorí, že Epstein a Maxwellová obaja spolupracovali s Mossadom, čo by nebolo až tak ťažké uveriť). Niekedy je to nástroj na regrutovanie špiónov, niekedy len staré dobré vydieranie. Ale zvážte to z Epsteinovho hľadiska. Potrebuje láskavosť od mocného človeka, ktorého máte v moci, kvôli kompromitujúcim materiálom. Nasleduje rozhovor: „Bola by škoda, keby sa vaša žena dozvedela, pán senátor... o tých fotkách, myslím. Urobte mi prosím túto láskavosť a vaše tajomstvo je u mňa v bezpečí!" To nie je len manipulácia žiadostivosti, ale aj strachu. Aj keď senátorova manželka pravdepodobne už vie, že sa vydala za gaunera, jeho politickí oponenti by nepochybne odhalenia použili, ak by to presiaklo do správ. A „informovaných zdrojov“ je množstvo.

Len na okraj, vzhľadom na morálny profil väčšiny obyvateľov bažiny v okrese Columbia (Washington), prečo sa čudujeme, že z toho miesta pochádza toľko zla a tak málo dobra? Takéto vydieranie a manipulácia je tam bežná. Ak sa zdá, že zatiaľ dávam len málo odkazov na zdroje, ktoré by podporili tieto moje riadky. Nie je to kvôli nedostatku materiálu; Jednoducho nechcem upriamovať pozornosť na chúlostivé detaily.

Bernaysova príručka propagandy

Späť k strachu. Článok Richarda Gundermana „Manipulácia amerického myslenia: Edward Bernays a zrodenie vzťahov s verejnosťou“ nám má veľa čo povedať. Pretože skvelo odhaľuje spôsob, akým sme manipulovaní propagandou, budem citovať niečo z Gundermanovho článku. (O jej téme sa oveľa podrobnejšie hovorí vo vyššie spomínanej knihe Dr. E. Michaela Jonesa.)

Na začiatku článku Gunderman cituje úprimné a takmer neuveriteľné slová z Bernaysovho „hlavného diela“, knihy z roku 1928, Propaganda:

Vedomá a inteligentná manipulácia s organizovanými zvykmi a názormi más je dôležitým prvkom demokratickej spoločnosti. Tí, ktorí manipulujú s týmto neviditeľným mechanizmom spoločnosti, tvoria neviditeľnú vládu, ktorá je skutočnou vládnucou silou našej krajiny. Sme riadení, naše mysle sú formované, naše chute formované a naše idey inšpirované prevažne ľuďmi, o ktorých sme nikdy nepočuli... Sú to oni, kto ťahá za nitky, ktoré ovládajú verejnú mienku.

Gunderman pokračuje:

Bernays čestne vykladá svoje presvedčenie a zámer. Bernays, ktorý sa narodil v Rakúsku v roku 1891, v roku, Sigmund Freud keď publikoval jednu zo svojich prvých prác, bol dvojnásobným Freudovým synovcom. Jeho matka bola Freudova sestra Anna a jeho otec Ely Bernays bol bratom Freudovej manželky Marthy.

Rok po jeho narodení sa rodina presťahovala do New Yorku a Bernays neskôr vyštudoval na Cornell poľnohospodárstvo. Ale namiesto farmárčenia si vybral kariéru v žurnalistike a nakoniec pomohol administratíve Woodrowa Wilsona presadzovať myšlienku, že cieľom USA v prvej svetovej vojne je priniesť demokraciu do Európy. …

Keď Bernays videl, aká účinná dokáže byť propaganda za vojny, rozmýšľal, či by sa mohla ukázať rovnako užitočná aj v čase mieru.

Slovo propaganda však nadobudlo trochu pejoratívny význam (ktorý sa ešte zhoršil počas druhej svetovej vojny), takže Bernays presadzoval výraz „public relations - vzťahy s verejnosťou“.

Na základe poznatkov svojho strýka Sigmunda – na ich vzťah Bernays rád a často spomínal – vyvinul prístup, ktorý nazval „engineering of consent - inžinierstvo súhlasu“. Poskytol vodcom prostriedky na „ovládanie preskupovanie más podľa našej vôle bez toho, aby o tom vedeli“. Na to bolo potrebné apelovať nie na racionálnu časť mysle, ale na nevedomie.

Majte na pamäti, že „nevedomie“ je „id“ strýka Sigmunda, o ktorom Dr. Jones hovorí, že je synonymom vášní. Bernays teda „inžinieruje súhlas“ manipuláciou s vášňami ľudí. Majte na pamäti, že toto sa stalo osvedčenou metódou už v 20. rokoch! Ak niečo, odvtedy sa to zdokonalilo.

Gunderman píše:

Bernays získal pôsobivý zoznam klientov, od výrobcov ako General Electric, Procter & Gamble a American Tobacco Company až po médiá ako CBS a dokonca aj politikov ako Calvin Coolidge. Aby vylepšil nelichotivý imidž prezidenta Coolidgea, zorganizoval Bernays „palacinkové raňajky“ a koncerty v Bielom dome s Al Jolsonom a ďalšími účinkujúcimi z Broadway. S Bernaysovou pomocou Coolidge vyhral voľby v roku 1924.

Bernaysove propagačné kampane sa stali legendami. Aby prekonal medzi ženami „odpor“ voči fajčeniu cigariet, Bernays počas veľkonočného sprievodu v roku 1929 usporiadal demonštráciu, na ktorej sa moderné mladé ženy pýšili svojimi „fakľami slobody“. Cigarety Lucky Strikes propagoval tým, že presviedčal ženy, že zelená farba škatuľky cigariet patrí medzi najmódnejšie farby. Úspech sa prejavil v nespočetných výkladoch a módnych prehliadkach. V tridsiatych rokoch 20. storočia propagoval cigarety ako prostriedok na ukľudnenie hrdla a chudnutie v páse. Ale doma sa Bernays pokúšal presvedčiť manželku, aby sa toho zlozvyku zbavila. Keď našiel u nich doma balíček jej Parlamentiek, každú z nich roztrhol a hodil do záchoda. Hoci Bernays propagoval cigarety ako upokojujúce a zoštíhľujúce, zdá sa, že vedel o niektorých skorých štúdiách spájajúcich fajčenie s rakovinou.

A potom prichádza špeciálna zmienka o vášni, ktorá je našou témou, o strachu:

Bernays na predaj produktov využíval aj strach. Pre poháre Dixie Bernays spustil kampaň, v ktorej strašil ľudí, aby si mysleli, že iba jednorazové poháre sú hygienické. V rámci tejto kampane založil Výbor pre štúdium a podporu hygienického výdaja potravín a nápojov.

Znie to povedome? Iné nádoby na pitie neboli hygienické – nepochybne sa hemžili s mikrobiálnymi „neviditeľnými nepriateľmi“, ktorí vás a vašu rodinu zabijú po niekoľkých nič netušiacich dúškoch vašej obľúbenej tekutiny. Dixie poháre sú spása! To bolo vtedy. Teraz nás zachraňujú masky, sociálne dištancovanie, zbytočnými lockdownami zničené rodinné podniky a iné nezmysly – ale najmä spásna vakcína, o ktorú by sme mali všetci prosiť. Všimnite si tiež, že Bernays objavil význam falošnej byrokracie pre podporu predaja - orgán s pompéznym názvom „Výbor pre štúdium a podporu hygienického výdaja potravín a nápojov“. My Američania sme pre byrokratov často hlupáci, najmä pre takých, ako sú tí nadutí a všemocní promotéri dnešnej koronamánie.

Covidová hystéria: nonstop psychologická operácia


Strach predáva. Niektorí z mojich čitateľov sú dosť starí na to, aby si spomenuli na slávnu reklamnú ofenzívu roku 1964, ktorá pomohla k zvoleniu Lyndona Johnsona. Porazil Barryho Goldwatera, ktorého označoval za vojnového jastraba. Na vrchole studenej vojny, keď sa ľudia báli „bomby“, to bol veľmi účinný politický marketing. Nemusíte byť až taký starí, aby ste si spomenuli na reklamy Karla Maldena na cestovné šeky American Express, ktoré boli na strachu založené a ktorých bolo veľmi veľa. Politici, poisťovne, domáce spotrebiče, dokonca aj kozmetické výrobky sa predávajú pomocou strachu. Nikdy nezabudnem na pravdivé priznanie, ktoré som počul od predajcu Rainbow [vzduchový filter] o tom, že strach je hlavnou súčasťou jeho propagácie tohoto produktu. Počas studenej vojny CIA a ďalšie súčasti amerického hlbokého štátu so svojimi priateľmi v mediálnom impériu Henryho Lucea využili strach z „červenej hrozby“ na vybudovanie veľmi nezdravého amerického impéria, čiastočne aj odstránením katolíckeho sociálneho učenia, doma aj v zahraničí, ako to dostatočne zdokumentoval David Wemhoff vo svojej knihe John Courtney Murray, Time/Life a American Proposition.

Podobne aj „Vojna proti teroru“ prinútila Američanov, aby pripustili všetky možné druhy porušovania našich slobôd, od zákona Patriot Act až po násilné prehliadky telesných dutín na letiskách a podobne. Tieto a podobné manévre Veľkého štátu sú orwellovskou manipuláciou, ktorá z Veľkého brata urobí dobromyseľného ochrancu, ktorý chráni úbohých obyvateľov Oceánie pred takými ľuďmi, ako je Emmanuel Goldstein, ktorého sa v denných dvoch minútach nenávisti učia báť a nenávidieť. (Prosím, ospravedlňte môj skok do sveta 1984, ale je príliš aktuálne.)

Čo sa týka COVID-19, každý deň zažijeme viac ako dve minúty nenávisti, strachu a hystérie. Je to non-stop psychologická operácia. Avšak proti oficiálnej straníckej línií sa stavajú stále ďalší virológovia, imunológovia, lekári i iní profesionáli, ktorí sa nestotožňujú s politikou, ktorú razí CDC, WHO, Malthuziáni, Big Tech, Big Pharma, mainstreamové média a iní korzári profitujúci z paniky. Treba sa otriasť a zbaviť reťazí strachu.

Ako poraziť strach a manipuláciu

Chcel by som uzavrieť tieto úvahy pohľadom na poznatky obsiahnuté v záverečných troch odsekoch článku Sofo Archona „Manipulácia založená na strachu: Ako politici, marketéri a médiá vytvárajú strach na kontrolu más“:

Prvou a najdôležitejšou vecou je identifikovať strach, keď sa v nás objaví, a pokúsiť sa ho vidieť taký, aký je, bez toho, aby sme sa mu vyhýbali alebo predstierali, že tam nie je. Tým, že strach vynesieme z podvedomia do svojho vedomia, budeme môcť preskúmať, odkiaľ pochádza a aké posolstvo sa nám snaží odovzdať, čo nám pomôže lepšie mu porozumieť, a teda sa s ním vysporiadať. V skutočnosti výskum naznačil, že práve priznanie emócie strachu a explicitná identifikácia strachu môže pomôcť zvládnuť jej následné účinky na naše správanie.

Technika, ktorú výskumníci odporúčajú, sa nazýva „označovanie afektov“, čo v podstate znamená pomenovanie emócií, ktoré človek prežíva – „uchopenie“ pocitu intelektom, ak chcete: „Teraz prežívam strach“. Toto jediné nám pomáha upokojiť sa. Ako pri exorcizme, kde je démon nútený odhaliť sa menom, akonáhle sa zistí identita emócie, teraz máme „rúčku“, pomocou ktorej ju môžeme uchopiť a podmaniť si. Tá istá technika sa dá použiť vo všetkých našich pokušeniach. Jeden dobrý spovedník mi raz poradil, že keď som v pokušení, mal by som „pomenovať démona“, ktorý ma pokúša. Keď pokušenie nazývame jeho menom – vo všeobecnosti jedným zo siedmich smrteľných hriechov – ovládame ho a nie ono nás. Táto prax je užitočným začiatkom pri získavaní kontroly nad strachom. Archonove následné rady – „nezabudnite spojiť pocit strachu s potrebou spomaliť a znovu nadobudnúť duševnú a emocionálnu jasnosť“ a neverte údajným „autoritám“ a odborníkom manipulujúcim s vašimi obavami, ale skúmajte ich tvrdenia - majú rovnakú logiku.

Som si vedomý toho, že Archon je „voľnomyšlienkár. Škoda pre neho. Ale jeho názory v tejto oblasti sú dobré a sú v súlade s filozofiou perennis a katolíckou morálkou. Všetky jeho podnety sa týkajú aplikácie jedného všeobecného princípu: vôle presadzujúcej autoritu rozumu nad emóciami a intelektu, ktorý posudzuje, či sú naše emocionálne reakcie rozumné alebo nie. Toto je dobré. Je to metodológia, ktorá presadzuje správnu hierarchiu existujúcu v každom z nás a berie naše emócie na zodpovednosť. Potom môžeme brať na zodpovednosť tých, ktorí manipulujú našimi emóciami.

Akonáhle si uvedomíme, ako je náš strach manipulovaný, nebudeme sa už viac „báť ich strachu“. Potom sa z vládnucou emóciou môže stať hnev, ale aj ten môže a musí podliehať rozumu, aby sa stal disciplinovaným a nasmerovaným do skutočne spravodlivého rozhorčenia a racionálneho, spásonosného konania.