Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

13. 1. 2022

Pápež diktátor

Henry Sire, historik a bývalý člen Maltézskeho rádu (nezákonne vylúčený z rádu pre svoju výskumnú prácu o Františkovi) je ortodoxnými katolíkmi na celom svete pre svoju skvelú knihu o Jorge Mario Bergogliovi -„Pápež diktátor“ - dobre známy a uznávaný. Knihu možno kúpiť napríklad tu :  Papež diktátor (Marcantonio Colonna) | Martinus

Pre Gloria.tv poskytol dlhý rozhovor. Prvá dlhá časť je o Maltézskom ráde a je k dispozícii na ich stránke -- druhá časť sa zaoberá súčasným rímskym biskupom a budúcim konkláve a je veľmi zaujímavá pre všetkých ľudí, katolíkov aj nekatolíkov, zaujímajúcich sa o súčasnosť a budúcnosť Cirkvi. Túto časť uvádzame

Pápež diktátor vyšiel v roku 2017 a spôsobil značný rozruch. Aký je konkrétny prínos tejto knihy?
Pápež diktátor bol z väčšej časti len zhrnutím práce, ktorú už vykonalo mnoho novinárov pri analýze prešľapov, neporiadkov a omylov Františkovej vlády. Mojím hlavným príspevkom je, že som využil poznatky Argentínčanov, ktorí presne vedeli, aký Bergoglio je, postrehy, ktoré pre jazykovú bariéru neboli v anglicky hovoriacom svete známe.

Keď sa pozriete späť, čo by ste napísali inak?
V skutočnosti mi ďalší výskum ukázal, že som podcenil bahno korupcie, ku ktorej Bergoglio počas svojej argentínskej kariéry patril. Napríklad jeho úloha ochrancu klerikálnych sexuálnych predátorov. Veľmi ľutujem, že som nemal k dispozícii úplnejšie fakty, aby som mohol podať pravdivý obraz muža, ktorého kardináli v roku 2013 zvolili za pápeža.

Napríklad?
Keď som písal svoju knihu, nebol som si plne vedomý kultúry, morálnej a finančnej korupcie, do ktorej bola arcidiecéza Buenos Aires ponorená; Bergoglio nebol sám zodpovedný za túto kultúru, ale neurobil nič pre jej reformu a posilnil ju svojou politikou zakrývania. Existujú aj aspekty Bergogliovej ranej kariéry, ktoré mohol plne preskúmať iba argentínsky výskumník, najmä kontroverzná otázka jeho správania počas vojenskej diktatúry.

V knihe píšete, že Bergoglio vďačí za svoje zvolenie správe, ktorú prezentoval na biskupskej synode v roku 2001 a že tento prejav napísal monsignor kúrie Daniel Estivill. Bola to náhoda, že Estivill je tiež Argentínčan?
Pokiaľ viem, bola to náhoda a nie som si vedomý žiadneho spojenia medzi Bergogliom a Msgr. Estivillom. Ten bol požiadaný, aby napísal reč - ako tajomník biskupskej synody. Predpokladal, že Bergoglio to bude brať len ako usmernenie a bol prekvapený, keď neurobil žiadne zmeny a predniesol prejav presne tak, ako bol napísaný.

Vaša kniha obsahuje kapitolu o mafii zo St. Gallen. Avšak aj bez tejto skupiny: Nebolo to len otázkou času, kedy bude nejaký „František“ zvolený za pápeža, vzhľadom na skutočnosť, že v desaťročiach pred Františkom bola väčšina biskupov a kardinálov vyberaná z konformnej/liberálnej skupiny?
Je určite pravda, že ani Ján Pavol II., ani Benedikt neurobili veľa pre to, aby modernistov vytlačili z kolégia kardinálov. Vzhľadom na nízku úroveň modernej hierarchie bola šanca, že bude zvolený zlý pápež, reálna.

Takže?
Pamätajme však, že v roku 2013 sa zdalo, že Cirkev kráča smerom k obnove ortodoxie a tradície. Nie je pravda, že niekto ako Bergoglio by bol zvolený aj bez mafie zo St. Gallen. V skutočnosti, keď Benedikt abdikoval, očakával, že jeho štátny sekretár, kardinál Bertone, zariadi zvolenie kardinála Scolu ; ale Bertone mal osobný odpor proti Scolovi a Benedikta úplne sklamal. Konkláve sa tak dostalo do neporiadku a otvorili sa dvere pre intrigy zo St. Gallenu.

Scola stále obhajuje Františka a útočí na tých, ktorí kritizujú tento pontifikát. Benedikt vytvoril kardinálov ako O’Malley, Sandri, Scherer, Koch, Ravasi, Wuerl, Marx, Coccopalmerio, Bráz de Aviz, Versaldi – všetci vo vedúcich pozíciách. Ako sa mohla „benediktínska reforma“ stať realitou s takýmito ľuďmi?
Pápež Benedikt sa pri svojich menovaniach riadil, ako to sám nazval, politikou vyváženosti a výsledkom je, že mnohí z najhorších predstaviteľov modernej cirkvi sa dostali na jej vrchol. Ale najmä jeho výber kardinála Scolu za svojho nástupcu ukázal, že má zlý nos na ľudí. Scola sa zdal byť zdravým konzervatívcom, no v skutočnosti je len karieristom, ako ukázalo jeho následné správanie a práve z tohto dôvodu ho Bertone a talianski kardináli odmietli.

Existencia mafie zo Sankt Gallen nebola žiadnym tajomstvom. Benedikta XVI. evidentne táto skupina neznepokojovala a nepodnikol žiadne protiopatrenia.
Pamätajte, že skupina zo St. Gallen neuspela v konkláve v roku 2005, keď bol zvolený samotný Benedikt. Kto by predvídal, že v roku 2013 bude náhle vzkriesená?

Cirkevné kruhy nie sú známe tým, že by dokázali zachovať svoje tajomstvá. Naozaj veríte, že Benedikt, ktorého všetci považujú za veľmi inteligentného, ​​nevedel o týchto nebezpečenstvách?
Pápež Benedikt je určite veľmi inteligentný, ale je predovšetkým učenec a ukázal sa neschopný v politickom kalkule a v odhadovaní ľudského charakteru. Pointa však je, že Benedikt mal naozaj plán pre konkláve v roku 2013 - voľbu kardinála Scolu a očividne predpokladal, že sa to podarí. Skutočnosť, že sa to nepodarilo, rozvrátila všetky jeho kalkulácie; ale aj oveľa bystrejší pozorovateľ mohol len ťažko predpovedať, že mafia zo St. Gallen, ktorá sa prestala stretávať od roku 2005, náhle vstane z mŕtvych a bude mať rovnakého kandidáta.

A načasovanie Benediktovej abdikácie?
Benedikt úplne zlyhal v časovaní svojej abdikácie. Ak by to oddialil čo i len o šesť či dvanásť mesiacov, niekoľko kľúčových hráčov, vrátane samotného Bergoglia, by už bolo na dôchodku. Rovnako ako pri fiasku Bertone-Scola, Benedikt ukázal zlý politický kalkul a výsledkom bola grécka tragédia: zvolenie najhoršieho možného pápeža práve vo chvíli, keď sa zdalo, že Cirkev smeruje k obnove. Toto bolo najhoršie zo škôd, ktoré napáchal Druhý vatikánsky koncil.

Študovali ste u jezuitov. Pomáha to pochopiť Františka?
Iba v tom zmysle, že som bol svedkom kolapsu a skazenia Spoločnosti od Druhého vatikánskeho koncilu a Bergoglio ponúka klasickú ukážku tohoto pádu. Skôr mi pomohlo, že som polovičný Španiel, a preto rozumiem hispánskej kultúre, akou je aj tá Argentínska.

Hispánska kultúra?
Bergoglio je klasický produkt argentínskej spoločnosti, ktorá je karikatúrou španielskej spoločnosti, so špeciálnymi prvkami, ako je peronizmus. V podstate tí, ktorí sa snažia porozumieť Bergogliovi podľa štandardov anglosaskej alebo germánskej slušnosti a korektného správania, majú problém pochopiť kultúru bezzásadového sebectva, ktorá je pre Argentínčanov štandardnou súčasťou politickej atmosféry.

Medzi jezuitmi v Argentíne bol Bergoglio považovaný za „konzervatívca“. Za svoju kariéru vďačil „konzervatívcom“. Nemal oporu vo svojom ráde. Čo sa teda pokazilo?
Dotýkate sa veľkej záhady Bergogliovej kariéry, jeho premeny z pravej ruky „reakčného“ kardinála Quarracina v Buenos Aires na favorita St. Gallenskej skupiny. Jediné vysvetlenie, ktoré vidím, je to, že na sklonku vlády pápeža Jána Pavla II. sa očakávalo, že jeho nástupcom bude liberálnejší pápež a Bergoglio chcel byť na víťaznej strane. Nemyslím si, že pred rokom 2005vážne očakával, že bude sám pápežským kandidátom. Ale v podstate problém je v tom, že Bergoglio, ako typický perónista, ktorým je, nemá žiadne skutočné zásady.

Ako by ste opísali Františka z psychologického hľadiska? Bol na terapii u rakúsko-židovskej emigrantky Marie Langerovej, ktorá bola skôr marxistickým ideológom ako psychologičkou. Langerová bola približne vo veku Bergogliovej matky. František hovorí o svojej rodine, najmä o starej mame, ale nikdy nie o matke. Prečo?
Máte pravdu, že Bergoglio pochádza z ťažkého rodinného prostredia a vždy sa vyhýbal rozprávaniu o svojich rodičoch. Začínal ako vyhadzovač v nočnom klube (predtým, ako sa pridal k jezuitom) nie je presne taký, na akých sme boli zvyknutí u moderných Kristových námestníkov. Ale neviem dosť o jeho ranej histórii, aby som to mohol komentovať.

Nedávno ste na Twitteri vysvetlili, že porovnanie medzi Františkom a Stalinom by mohlo byť trefné. V akom zmysle?
Odpovedal som na komentár na Twitteri ale pointa mojej odpovede bola, že presnejšie je prirovnať Bergoglia k Perónovi.

Peronista, alebo len oportunista? Koľko kňazov bolo v nedávnej histórii menovaných za biskupov pre ich neochvejnú vernosť viere? Nie je oportunizmus prvou požiadavkou pre tých, ktorí chcú stúpať po kariérnom rebríčku v Cirkvi?
Existuje niekoľko výnimiek: napríklad kardináli Sarah a Burke. Bergoglia však odlišuje to, že oportunizmus je súčasťou prepracovanej politickej kultúry, v ktorej bol vychovaný a základom pre prefíkanú a manipulatívnu kariéru, v ktorej sa mu väčšina biskupov nevyrovná.

František je Italo-Argentínčan, ktorý riadi Vatikán taliansko-argentínskym spôsobom s množstvom prisluhovačov a pritakávačov okolo seba. Mala by sa cirkev stať viac anglosaskou?
Ja sám nie som veľmi anglosaský a nerád by som to redukoval na národné pomery. Pre Cirkev je určite katastrofa mať za pápeža predstaviteľa veľmi zlej politickej kultúry, akou je Argentína. Prvým krokom k reforme bude únik z tohto dedičstva.

Čo je toto za politickú kultúru?
Diktátorské metódy, samozrejme. Medzi ďalšie prvky tej kultúry patrí hlasitý populizmus, ktorý umožňuje politikovi tvrdiť, že podporuje ľudí, hoci v skutočnosti pre nich nič nerobí a dedičný antiyankeeizmus, ktorý bol motiváciou Františkovho katastrofálneho zapredania sa čínskej komunistickej vláde.

František sa rád skrýva za rozpory, napríklad tým, že nazýva interrupcie nájomnou vraždou a potratárku Emmu Boninovú nazýva jednou z „veľkých Talianok“. Aká "taktika" je za tým?
Toto je opäť typický peronizmus, ktorý vysiela protichodné signály protichodným stranám. Argentínčan by tomu rozumel úplne dobre, ale zvyšku sveta sa to javí ako nepochopiteľné.

Nepozná František okrem Peróna slová svätého Pavla „tvoja reč nech je áno, áno alebo nie, nie?
Počas celého jeho života bolo Bergogliovo áno nie a jeho nie áno.

7. novembra počas  modlitby Anjel Pána František nazval pokrytectvo "nebezpečnou chorobou duše“, hovoril proti „dvojtvárnosti, ktorá sa prejavuje jedným spôsobom, ale myslí inak a „využíva svoju pozíciu na rozdrvenie iných“. Zdá sa, že hovoril o sebe?
Ako mnohí ľudia, aj František má talent odsudzovať neresti, ktoré sú mu obzvlášť vlastné. Zdá sa, že ide o zvláštny druh sebapoznania, pri ktorom subjekt inštinktívne rozpoznáva neresť, ale nevidí toho, kto je za ňu vinný. Pomáha nám pochopiť, prečo ho páter Kolvenbach, generál jezuitov, na základe správ od Bergogliovych blízkych známych, v roku 1991 obvinil z dvojtvárnosti a nedostatku psychologickej rovnováhy.

Máte ako historik nejaké informácie o tom, čo sa stalo s listom, ktorý Kolvenbach napísal o Bergogliovi? Zmizol? Čo bolo jeho obsahom?
Správa otca Kolvenbacha bola v roku 1991 rozoslaná v mnohých kópiách členom Kongregácie pre biskupov. Väčšina kópií mala byť, ako sa obyčajne robí, zničená, keď sa Bergoglio stal biskupom. Jeden exemplár sa určite nachádzal v archíve Spoločnosti Ježišovej v Ríme a zmizol krátko po tom, ako sa Bergoglio stal pápežom. Očividne nechcel strácať čas. Minimálne jedna zo zostávajúcich kópií, viem to s istotou, je vo vlastníctve istej osoby, ktorá ju z obozretných pohnútok tají. Sám som list nevidel. O jeho obsahu mi povedal kňaz, ktorý ho čítal, a presne to, čo mi povedal, som uviedol v knihe Pápež diktátor. Viac neviem.

Kde robí František najväčšie škody?
Myslím si, že najväčšia škoda, ktorú pápež František robí, je neustávajúci prúd zlých biskupov a kardinálov, ktorých menuje. Pravdepodobne to povedie k ďalšiemu zlému pontifikátu ktorý bude nasledovať. Aj keby sme tomu zázrakom unikli, bude to otrasné dedičstvo, ktoré bude zaťažovať Cirkev roky.

Spomínate si na dobré rozhodnutie, ktoré urobil Francis?
Ale áno. Jeho vymenovanie kardinála Burka za patróna Maltézskeho rádu bolo dobré a spočiatku sa zdalo, že pomáha kardinálovi presadzovať tradičnú politiku v ráde; ale problém s takýmito gestami je v tom, že sa na ne nedá spoľahnúť a František ich dokáže v sekunde zmariť.

František je oportunista, ale len do určitého bodu. S Traditionis Custodes sa pustil do boja, ktorý nebude môcť vyhrať. Zdá sa, ako by nenávidel tých „dobrých“. Máte tušenie prečo?
Jednoducho plní program St. Gallenu - snaží sa vykoreniť tradíciu. A tiež je pravda, ako hovoríte, že je zaujatý proti dobrým ľuďom v Cirkvi. Počas svojej kariéry sa obklopoval kompromitovanými a morálne slabými práve preto, že mu to umožňuje ich ovládať.

Ako by ste odhadli dopad Traditionis Custodes?
„Traditiones Custodes“ sa vtipne prekladá ako „Žalárnici tradície“. Je to posledný pokus generácie Druhého vatikánskeho koncilu zastaviť obnovu tradície, ktorá je viditeľná medzi mladšími katolíkmi. Významnou vecou však je neochota väčšiny biskupov presadzovať jeho represívnu politiku. Faktom je, že pápež František už je taký nepopulárny, že mnohí biskupi radšej ignorujú jeho nariadenia, aj keď nemajú žiadne zvláštne sympatie k starej liturgii.

Zastaví Traditionis Custodes šírenie rímskej liturgie?
Jedna vec je istá: nastupujúca generácia katolíkov bude pokračovať v znovuobjavovaní duchovného bohatstva Cirkvi a bude pokračovať v spochybňovaní koncilových inovácií, ktoré sú len politickými a ideologickými rozhodnutiami, ktorých dôvody a logika pre mladú generáciu znamenajú len málo.

František sa štylizuje ako „pápež chudobných“, pričom je veľmi obľúbený medzi bohatými a ich novinármi. Hlása „milosrdenstvo“, ale tlieskajú mu tí, ktorí sa nestarajú o Božie milosrdenstvo, pretože si nemyslia, že sú hriešnici. Koho pápež teda František je?
Osem rokov jeho pontifikátu nám dáva jasnú odpoveď: František je pápežom St. Gallenskej mafie a svetových svetových médií, ktorých uznanie je jeho jediným cieľom.

Čo to znamená?
František nemá iný cieľ, len získať aplauz moderných elít tým, že podporuje ich excesy: klimatický alarmizmus, nekontrolovaná migrácia, nová verzia marxizmu, ktorý je v skutočnosti v službách moderného „woke“ kapitalizmu. Ak sa pozriete na Bergolia predtým, ako sa stal pápežom, prejavoval určité „ľudové“ sympatie v tom zmysle, že držal s odbormi atď., ale pre skutočne chudobných v Argentíne  neurobil nič a rovnaký je aj ako pápež. Jeho politikou je len udierať na citlivé struny a médiá otrocky reagujú a vykresľujú ho ako šampióna chudobných, pre ktorých v praxi nič nerobí.

Ako sa to všetko skončí?
Rôzni komentátori hovoria, že Rím je v stave typickom pre upadajúci, končiaci pontifikát a všetci  upierajú oči k ďalšiemu konkláve. Výsledok tohto konkláve je teraz obzvlášť nepredvídateľný, lebo Bergoglio vymenoval množstvo kardinálov z neznámych častí sveta a im úmyselne bránil stretnúť sa, aby sa navzájom spoznali.

Čo očakávate od ďalšieho konkláve?
Jedna vec, ktorú môžeme zaručiť, je, že ďalšie konkláve bude chaotické a môže vzniknúť rozkol aj v samotnom konkláve. Aj keby sa to nestalo, myslím si, že najpravdepodobnejšie je, že kardináli sa pokúsia zvoliť medzipápeža, aby upokojili katastrofálnu náladu, ku ktorej tento pontifikát tak hojne prispieva.

Medzipápeža?
Ďalší pápež nebude vedieť, čo robiť, nebude dávať jasný signál a zmätok, ktorý vytvorili Františkove nejasnosti, sa ešte viac prehĺbi. Budúcnosť však môže byť oveľa prekvapivejšia. Z Božej milosti si konkláve môže zvoliť aj dobrého pápeža.

Kto sú „dobrí kandidáti“ spomedzi súčasných kardinálov, ktorí by mohli mať šancu byť zvolení?
Sandro Magister v článku pred niekoľkými mesiacmi menoval kardinála Erdö, s ktorým som sa zoznámil, keď som bol v Ríme, ako jedného z popredných papabili – dosť prekvapivo vzhľadom na to, ako František sformoval Posvätné kolégium. Určite je úplne ortodoxný, ale úprimne povedané, nepoznám žiadneho kardinála, ktorý by mal schopnosť obnoviť Cirkev a viesť ju cestou skutočnej reformy, teda opaku imidžových gest, ktorými pápež František ohuruje sekulárne médiá. Pred piatimi rokmi by som povedal, že kardinál Sarah, ale teraz má 76 rokov a neviem, či má ešte toľko sily, aby urobil to, čo je potrebné, keby bol zvolený za pápeža.


[Zdroj Gloria.tv]