Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

10. 2. 2020

Šialení vedci
Edward Feser
Anglický filozof C.D. Broad raz poznamenal, že „nezmysly napísané filozofmi o vedeckých otázkach, prekonali len nezmysly napísaným vedcami o filozofii.“ Možno si myslíte, že lepšia ilustrácia Broadovho výroku, ako nie zrovna šťastné výpravy Richarda Dawkinsa do kráľovstva filozofie náboženstva, nejestvuje. Ak áno, tak by ste si mali pozrieť poslednú knihu od Stephena Hawkinga a Leonarda Mlodinowa.

Samozrejme, podstatná časť knihy Veľký plán sa venuje pomerne prehľadnej expozícii ústredných teórií modernej fyziky. Keby Hawking a Mlodinow ostali pri fyzike, dalo by sa proti tomu povedať len málo. (Aj keď: naozaj potrebujeme ďalší populárnovedecký popis relativity, kvantovej mechaniky a teórie strún?)  Oni však majú väčšie ambície: novú filozofiu vedy, slúžiacu novej teórii vzniku vesmíru, takú, ktorá nadobro ukončí ambície prirodzenej teológie. "Filozofia je mŕtva," ubezpečujú nás Hawking a Mlodinow, pretože veda teraz dokáže to, o čo sa pokúšali filozofovia a robí to lepšie. Nanešťastie, ich pokus prechytračiť filozofiu dokazuje iba to, že Cicerov slávny vtip o filozofoch, bol možno adresovaný nesprávnym smerom; Veľký plán presvedčivo dokazuje, že na svete nie je nič absurdné na toľko, aby to niektorí vedci neobhajovali.

V prípade Hawkinga a Mlodinowa ide o fundamentálnu neschopnosť pochopiť tie filozofické idey, ktoré tak rozšafne odmietajú. Tak ako vidiecky ateista, ktorého teologické znalosti pochádzajú z nedeľnej rozhlasovej relácie nejakého protestanského kazateľa, naši autori predpokladajú, že keď filozof tvrdí, že Boh je príčinou sveta, tak má na mysli to, že vesmír mal začiatok, že Boh spôsobil tento začiatok a na vyvrátenie tejto tézy stačí položiť otázku „Čo spôsobilo Boha?“ Ale od Aristotela cez Akvinského, Leibniza až dodnes väčšina verzií argumentu Prvej príčiny nepredpokladala, že vesmír mal začiatok v čase a žiadna z nich nie je tak triviálne vyvrátiteľná. Tieto argumenty naopak tvrdia, že aj keby bol vesmír nekonečne starý, stále je to vec, ktorá v princípe nemusela vôbec existovať. To, že existuje, si preto vyžaduje vysvetlenie a toto vysvetlenie nemôže spočívať v inej veci, ktorá by tiež principiálne nemusela existovať, pretože to by len znovu nastolilo ten istý problém. Preto sa vysvetlenie dá nájsť iba v niečom, čo existovať skrátka musí, čo nielen nemá príčinu, ale ani ju nemôže mať, práve preto, že (na rozdiel od vesmíru) nemôže byť ani teoretická možnosť, že by to neexistovalo. Stručne povedané, akákoľvek kontingentná (nenutná) realita, ako napríklad vesmír, musí závisieť na nutnom bytí a toto nutné bytie je to, čo zástancovia argumentácie Prvou príčinou označujú slovom "Boh."

Samozrejme, je to oveľa zložitejšie - tak ako vedecká teória, tak sa ani zložitý filozofický argument nedá primerane obhájiť v rámci recenzuie knihy určenej pre laické publikum - ale Hawking a Mlodinow sa ani nedostanú na takúto zjednodušenú úroveň. A zatiaľ čo ateista môže namietať proti argumentu Prvej príčiny rôznymi spôsobmi, otázka „Čo je príčinou Boha?“ ide skrátka mimo. Je to ako sa pýtať: „Prečo pravouhlý trojuholník musí mať pravý uhol?“ Trojuholník bez pravého uhla by  jednoducho nebol pravouhlým trojuholníkom a „Boh“, ktorý by mohol mať príčinu, by jednoducho nebol takým Bohom, o ktorom hovorí argument Prvej príčiny.

Ešte horšie ako ich sofomorické zaobchádzanie s prirodzenou teológiou je to, čo Hawking a Mlodinow miesto nej navrhujú. V rámci prehľadu kvantovej mechaniky intenzívne aplikujú Feynmanovu „sumáciu cez všetky dráhy“, podľa ktorej je možné interpretovať časticu v slávnom experimente s dvojitou štrbinou, tak, že zo svojho zdroja k cieľu na tienidle postupuje všetkými možnými cestami. To nie je nijako pozoruhodné, hoci Feynmanov prístup, rovnako ako kvantová mechanika všeobecne, vyvoláva isté filozofické otázky a odpovede na ne (na rozdiel od dojmu, ktorý vyvoláva Hawking a Mlodinow) zostávajú sporné. Ešte pochybnejší je prechod k záveru, že náš vesmír je súčasťou „multiverza“, teda sústavy paralelných vesmírov. Ale ani táto metafyzická extravagancia nie je nič porovnaní s vyvrcholením, ktoré vybudovali po objasnení účinkov, aké má pozorovanie na kvantový systém: tvrdenie, že „históriu [vesmíru] vytvárame naším pozorovaním, a nie história vytvára nás“ a že keďže sme súčasťou vesmíru, vyplýva z toho, že  „vesmír ...  sám seba stvoril z ničoho. “

Ich argument pre toto pozoruhodné tvrdenie je, povedzme, pomerne nejasný. Hlavným problémom je však to, že je to jednoducho nekoherentné, je to metafyzická nemožnosť. Filozofi a vedci už po tisícročia považujú za nevyhnutnú pravdu zásadu, že nič nemôže byť príčinou samého seba. Dôvod je v tom, že samotná myšlienka niečoho, čo samo seba spôsobuje, je rozporuplná: Keby nejaká vec mala spôsobiť sama seba, musela by existovať skôr, ako vznikla, v takom prípade by ale už existovala a nebolo by treba ju spôsobovať. („skôr“ nemusí znamenať „skôr v čase“; rovnaká nesúdržnosť nastane, aj keď považujeme príčinu a jej účinok za simultánne a interpretujeme pojem „skôr“ v zmysle  „fundamentálnejší“.) Hawking a Mlodinow dokonca neuznávajú a ani sa nesnažia vyvrátiť, túto tradičnú námietku, ktorá poukazuje na konktradikcu v myšlienke autokauzality - napriek tomu, že trvajú na tom „konzistencia“ je nutné kritérium akejkoľvek zmysluplnej teórie. Toto je triezve vedecké riešenie prirodzenej teológie?

A ešte sa to zhorší. Naši autori navrhujú za novú filozofiu vedy niečo, čo nazývajú „ modelovo závislý realizmus“. Podľa názvu by ste možno čakali, že ich pozícia je nejakou verziou realizmu - názoru, že entity opísané vedeckými teóriami skutočne a objektívne existujú - a niekedy Hawking a Mlodinow znejú, ako by si to skutočne mysleli. Žiaľ, hovoria aj veci, ktoré tomu odporujú. Napríklad v niektorých kontextoch hovoria, že „kde„ fyzikálne teórie alebo modely presne predpovedajú rovnaké udalosti, nemožno tvrdiť, že jeden je reálnejší ako ten druhý; ale môžeme slobodne použiť ktorýkoľvek model, ktorý je pre nás najvhodnejší “- čo znie ako to, čo filozofia vedy nazýva inštrumentalizmus a nie realizmus. V iných súvislostiach zas hovoria, že „mentálne koncepty sú jediná skutočnosť, ktorú poznáme. .....dobre skonštruovaný model vytvára vlastnú realitu, “zdá sa, že to implikuje idealizmus, názor, že všetka realita je závislá od mysle. A v iných súvislostiach vyvolávajú dojem, že to, o čom je realizmus závislý od modelu, je myšlienka, že „musíme využívať rôzne teórie v rôznych situáciách“, a nemalo by sa očakávať, že všetky správne vedecké modely sa dajú redukovať na fyziku. Tento názor možno skutočne interpretovať realistickým spôsobom, ale v takom prípade je taký starý ako Aristoteles a vôbec to nie je novinka. Problém je v tom, že Hawking a Mlodinow nám jednoducho neposkytujú jasný alebo konzistentný popis toho, aký by mal byť ma modeli závislý realizmus. A ich celkové argumenty sú poznačené  touto nejednoznačnosťou: Niektoré z ich tvrdení si vyžadujú interpretáciu relevantnej fyziky realisticky, iné si ju vyžadujú interpretáciu inštrumentálnu a niektoré dokonca môžu požadovať aj idealistickú. Toto je učebnicový príklad toho, čo logici nazývajú chybou ekvivokácie.

Keby sa obťažovali zoznámiť s filozofii vedy, vedeli by, že ich názory nie sú vôbec novinkou tam, kde sú obhájiteľné, a že sú úplne zmätené tam, kde sú originálne. Ale zatiaľ čo filozofovia vedy zvyčajne považujú za predpoklad serióznej práce zvládnutie tej vedy, ktorú komentujú, Hawking a Mlodinow sa opakovane a sebavedome vyjadrujú o filozofii bez toho, aby si robili domáce úlohy. (V ich chápaní popri histórii filozofie, sú problém slobodnej vôle a problém mysle a tela rovnako trápne a amatérske ako to, čo hovoria o filozofii náboženstva a filozofie vedy.) Ignorujú tiež svojich kritikov - niektoré  problémy, ktoré som tu zmienil, sa dajú nájsť aj v slávnej Hawkingovej knihe „Stručná história času“, a poukázal na ne pred 20 rokmi filozof William Lane Craig.

Zamotané v pavučine omylov sú dokonca aj inak užitočné výklady relativity, kvantovej mechaniky a teórie strún a pre neodborníka sú veľmi zavádzajúce. To, čo sa javí ako šialená veda, je v skutočnosti len zlá filozofia. Nabudúce, chlapi, držte sa fyziky a nechajte metafyziku na odborníkov