Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

26. 2. 2020

Pôst

Katolícka encyklopédia (1917)

Pôst (fast/fest) je všeobecne abstinencia od jedla alebo pitia a je to termín spoločný pre rôzne germánske jazyky. Niektorí odvodzujú slovo od koreňa, držať, zachovať, pozorovať alebo obmedzovať sa. Latinský výraz jejunium označuje zvieracie črevo, ktoré je vždy prázdne. Takáto abstinencia sa líši podľa obmedzenia, ktore predpisuje pre užívanie jedla a nápojov. Preto môže naznačovať abstinenciu od všetkých druhov potravín a nápojov za nejaké obdobie. Taká je povaha pôstu predpísaného Cirkvou pred svätým prijímaním (prirodzený pôst). Môže to tiež znamenať abstinenciu od jedla a nápojov, ktorú určujú telesné alebo duševné dispozície, ktoré sú pre každého jednotlivca typické, a potom sa označuje ako morálny alebo filozofický pôst. Podobne pojem zahŕňa aj kajúce praktiky, ktoré sú spoločné pre rôzne náboženské spoločenstvá v cirkvi. Napokon, v prísnom zmysle, pôst znamená abstinenciu od jedla a ako taký je aktom miernosti (temperantia), ktorý má svoj raison d'être v nárokoch prirodzeného zákona a svoju dokonalosť nachádza v požiadavkách pozitívnej cirkevnej legislatívy.

V kresťanskom staroveku Eustathiáni (Sozomen, Cirkevná história II.33) popierali povinnosť pôstu pre dokonalejších kresťanov; boli odsúdení (380) synodou v Gangre (kan. xiv), ktorá zároveň potvrdila starobylosť tradície cirkevných pôstov (Hefele-Leclercq, Hist. des Conciles., 1908, 1, s. 1041). , Na rozdiel od nepodložených tvrdení týchto sektárov moralisti jednomyseľne tvrdia, že prirodzený zákon zakladá nevyhnutnosť pôstu, pretože každé rozumné stvorenie je povinné rozumným spôsobom pracovať na podrobení vlastnej žiadostivosti. Preto majú rozumné bytosti logicky povinnosť prijať prostriedky primerané dosiahnutiu tohto cieľa (pozri MORTIFIKÁCIA). Spomedzi prostriedkov, ktoré tento účel prirodzene dosahuje, si pôst nárokuje prvé miesto. Úlohou pozitívneho zákona je určovať dní, v ktorých sa musí táto povinnosť zachovať, ako aj spôsobu, akým sa má táto povinnosť plniť v deň autoritou ustanovený.

O pôvode, ako aj historickom vývoji tejto povinnosti v Cirkvi, je možné sa poučiť z článkov o ABSTINENCII a ČIERNOM PôSTE. Zákon pôstu, tak, ako ho cirkev chápe, je z počiatku nepísaný, a preto sa musí chápať a uplatňovať s náležitým ohľadom na zvyky rôznych časov a miest. Pozrite si príslušné historicko-archeologické články v rôznych moderných slovníkoch a encyklopédiách kresťanskej archeológie, napr. Martigny, Kraus, Smith a Cheetham, Cabrol a Leclercq. Podrobnosti nájdete v časti ADVENT; VEĽKÝ PôST; VIGÍLIA; KÁNTROVÉ DNI.

V Spojených štátoch amerických všetky dni veľkého pôstu; adventné piatky (všeobecne); kántrové dni; vigílie Vianoc a Turíc, ako aj tie (14. augusta) Nanebovzatia Panny Márie; (31.10.) Všetkých svätých, sú teraz pôstné dni. Vo Veľkej Británii, Írsku, Austrálii a Kanade sú pôstne práve označené dni, spolu s adventnými stredami a (28. júna) vigíliou svätých Petra a Pavla. Pôst v podstate spočíva v prijatí len jedného plného jedla za dvadsaťštyri hodín a asi okolo poludnia. Znamená to tiež povinnosť zdržať sa mäsa, pokiaľ by legitímny orgán neudelil povolenie na konzumáciu mäsa. Množstvo jedla povolené v tomto jedinom jedle nebolo nikdy predmetom pozitívnych právnych predpisov. A tak aj ten, kto požije výdatné alebo bohaté jedlo, aby pôst vydržal, spĺňa povinnosť postenia. Akýkoľvek prebytok proti miernosti, počas tohoto jedla neohrozuje povinosť postenia.

Podľa všeobecného zvyku je vhodný čas na toto jedlo okolo poludnia. Z dobrých dôvodov je možné túto hodinu legitímne očakávať. Nespácha sa však vážny hriech, ak sa toto jedlo bez dostatočného dôvodu príjme pred poludním, pretože tým nie je porušená podstata pôstu, ktorá spočíva v jedení jedného jedla denne. Podobne môže byť hodina obedňajšieho jedla z dobrých dôvodov obozretne zmenená. V mnohých našich väčších mestách táto prax teraz prevláda. Podľa D'Annibale (Summa Theologiae Moralis, 4. vydanie, III, 134) a Noldina (Summa Theologiae Moralis, n. 674), dobré dôvody ospravedlňujú požiť obedné jedno ráno, ranajšie na večeru a večeru na obed, pretože pôst zostáva stále neporušený. Výraznejšie prerušenie toho hlavného jedla by sa ale nemalo dovoliť, lebo takáto prestávka v skutočnosti vytvára dve jedlá namiesto jedného. Zdravý rozum, berúc do úvahy individuálny úmysel a trvanie prerušenia, musí nakoniec určiť, či je dané prerušenie takéto, alebo nie. Spravidla sa prerušenie do pol hodiny nepovažuje za významené. Jednotlivec však po začatí obedňajšieho jedla a následnom dlhšom bona fide prerušení trvajúcom jednu alebo viac hodín je plne oprávnený pokračovať a dokončiť jedlo po skončení prerušenia. Nakoniec, pokiaľ osobitné dôvody nenaznačujú opak, nie je dovolené požívať toto jedlo neprimerane dlho. Spravidla sa v tejto veci považuje za neprimerané trvanie dlhšie ako dve hodiny.

Okrem spomínaného kompletného jedla Cirkev teraz povoľuje prijať trochu jedla, zvyčajne večer. Pri tomto bode sa musí brať náležitý ohľad na to, čo je zvykom, pokiaľ ide o množstvo a kvalitu jedla, pri tomto druhom chode. Po prvé, u nás je povolených približne osem uncí jedla, aj keď toto množstvo jedla by mohlo stačiť pre úplné nasýtenie niektorých osôb. Okrem toho sa musí venovať pozornosť temperamentu každého človeka, jeho povinnostiam, dĺžke pôstu atď. Preto je v chladných oblastiach povolené oveľa viac jedla ako v teplom podnebí, viac je povolené tým, ktorí fyzicky pracujú počas dňa, ako tým, ktorí sú v pokľude, viac slabým a hladujúcim, ako silným a dobre živeným. Vo všeobecnosti sa môže prijať všetko, čo sa považuje za potrebné na to, aby sa ľuďom umožnilo venovať náležitú pozornosť svojim povinnostiam. Okrem toho, pri tomto druhom jedle je potrebné zohľadniť zvyklosti danej krajiny, čo sa týka kvality povolených potravín. Na niektorých miestach sú zakázané vajcia, mlieko, maslo, syr a ryby, zatiaľ čo chlieb, koláč, ovocie, byliny a zelenina sú povolené. Na iných miestach je povolené mlieko, vajcia, syr, maslo a ryby, buď na základe zvyku, alebo na základe indultu. To je prípad Spojených štátov. Na to, aby sme v tomto bode mohli bezpečne usudzovať, musíme si dôkladne prečítať pôstne predpisy každej diecézy. Okrem toho je dnes ešte ráno povolené trocha čaju, kávy, čokolády alebo podobných nápojov spolu s kúskom chleba alebo sušienkou. Prísne vzaté, všetko, čo sa dá klasifikovať ako tekutina, sa môže ako nápoj alebo liek príjmať v pôste kedykoľvek, počas dňa či v noci. Preto sa voda, limonáda, sóda, voda, zázvorové pivo, víno, pivo a podobné nápoje môžu užívať v deň pôstu mimo jedla, hoci také nápoje sa môžu do istej miery ukázať ako výživné. Káva, čaj, zriedená čokoláda, výrobky z cukru, bobule borievky a citrón sa môžu užívať nalačno, mimo jedla, ako liek od tých, ktorí ich považujú za prospešné pre zdravie. Med, mlieko, polievka, vývar, olej alebo čokoľvek iné, čo majú povahu jedla, nie sú povolené v žiadnej z už uvedených dvoch kategórií. Nie je možné matematicky rozhodnúť, koľko jedla je potrebné na závažné porušenie tohto zákona. Moralisti aj kanonisti sa zhodujú v názore, že viac ako štyri unce by vážne odporovali povinnosti pôstu, či už sa toľko potravy spotrebovalo naraz alebo v rôznych intervaloch počas dňa, pretože Alexander VII (18. marca 1666) odsúdil tvrdenie tých, ktorí učili, že takto prijaté jedlo sa nemá považovať za rovnaké alebo prekračujúce povolené množstvo (Denzinger, Enchiridion Symbolorum et Definitionum, desiate vydanie, Freiburg im Br., 1908, č. 1129).

Aj keď Benedikt XIV (Konštitúcie, Non Ambiginius, 31. mája 1741; v superna, 22. augusta 1741) udelil povolenie jesť mäso v dňoch pôstu, výslovne zakázal používanie rýb a mäsa v rovnakom jedle počas všetkých pôstnych dní v rok, ako aj v nedele počas pôstu. (List arcibiskupovi z Compostely z 10. júna 1745 v Bucceroni Enchiridion Morale č. 147). Tentonariadenie zaväzuje všetkých, ktorí sú oslobodení od pôstu, buď preto, že sú nútení pracovať, alebo preto, že nemajú ešte dvadsaťjeden rokov. Tento zákaz sa okrem toho vzťahuje na osoby, ktoré majú povolené mäso v dňoch pôstu, buď dišpenzom alebo Indultom. Hriech sa spácha ak sa zakázaná vec uskutoční.

Cirkevný zákon pôstu predstavuje vážnu povinnosť pre všetkých pokrstených jednotlivcov, ktorí sú schopní splniť túto povinnosť za predpokladu, že ukončili dvadsiaty prvý rok a nie sú inak ospravedlnení. Táto doktrína je iba praktickým uplatnením všeobecne akceptovaného princípu moralistov a kanonistov, podľa ktorého sa charakter záväzku v ľudskej legislatíve považuje za ťažký alebo ľahký podľa toho, či matéria, ktorá je súčasťou zákona, má alebo nemá blízky a vnútorný vzťah k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Keďže pôst, ktorý sa považuje za úkon cnosti striedmosti (temperantia), má taký vzťah k podpore duchovného prospechu človeka (pozri Pôstnu prefáciu v Rímskom misáli), predstavuje určite všeobecne záväznú povinnosť. K tomuto apriornémo dôvodu možno pridať to, čo sa hovoria dejiny Cirkvi, pokiaľ ide o závažné tresty spojené s porušením tohto zákona. Šesťdesiatydeviaty z apoštolských ustanovení nariaďuje degradáciu biskupov, kňazov, diakonov, lektorov alebo spevákov, ktorí sa počas Pôstu nedokážu postiť, a exkomunikáciu laikov, ktorí v tomto zlyhávajú. Päťdesiatyšiesty kánon Trullskej synody (692) uvádza podobné nariadenia. Nakoniec Alexander VII (24. september 1665) odsúdil tézu formulovanú takto: Ktokoľvek porušuje cirkevný zákon pôstu, ktorým je viazaný, nehreší smrteľne, pokiaľ tak nebude konať z pohŕdania alebo neposlušnosti (Denzinger, op. Cit., č. 1123). Aj keď je táto povinnosť všeobecne závažná, nie každé porušenie zákona je smrteľne hriešne. Keď prestúpenie zákona nespôsobuje ťažkú nespravodlivosť, sú spáchané hriechy všedné. Neschopnosť dodržať zákon pôstu a nezlučiteľnosť pôstu s povinnosťami svojho vlastného života postačuje už zo svojej podstaty, aby zanikla povinnosť, pretože, ak sa bremeno pozitívnych zákonov ukáže ako mimoriadne zaťažujúce alebo nezrozumiteľné, je povinnosť okamžite zrušená. Z tohto dôvodu sú choré, chorí, zotavujúcí sa, chúlostivé ženy, osoby staršie ako šesťdesiat rokov, rodiny, ktorých členovia nemôžu mať spomínané hlavné jedlo súčasne, alebo ktorí nemajú nič iné ako chlieb, zeleninu alebo podobné výrobky, ktorým pôst spôsobuje stratu spánku alebo silné bolesti hlavy, manželky, ktorých pôst spôsobuje zanedbávanie manžela, deti, ktorých pôstenie spôsobuje hnev rodičov; jedným slovom, všetci tí, ktorí nedokážu splniť povinnosť pôstu bez toho, aby podstúpili viac ako obyčajné ťažkosti, sa ospravedlňujú kvôli svojej neschopnosti splniť túto povinnosť. Podobne nezvyčajná únava alebo telesná slabosť, ktorá sa vyskytla pri plnení najakej povinnosti a ktorá bola spôsobená pôstom, ruší povinnosť postenia. Nie však každý druh práce, ale iba taký, aký je veľmi namáhavý a zdĺhavý ospravedlňuje od povinnosti postiť sa. Tieto dve podmienky sa neobmedzujú iba na manuálnu prácu, ale môžu sa rovnako splniť aj pokiaľ ide o intelektuálnu prácu. Z tohto môžu aj účtovníci, stenografi, prevádzkovatelia telegrafov, právnici a mnohí ďalší, ktorých povolanie je prevažne duševné, nárok na oslobodenie od tejto povinnosti, rovnako ako nádenní robotníci alebo živnostníci. Ak takéto dôvody, ktoré ustanovujú výnimku zo svojej podstaty, neexistujú, zákonne ustanovení predstavení môžu dišpenzovať od povinnosti postenia sa. Podľa toho môže zvrchovaný pontifik vždy a všade udeliť platné výnimky z tejto povinnosti. Jeho dišpenz bude platný, ak je dostatošný dôvod pre jeho udelenie. Vo výnimočných prípadoch a z dobrých dôvodov môžu biskupi udeliť výnimky vo svojích diecézach. Pokiaľ nie sú splnomocnení indultom, nemôžu oslobodiť od povinnosti všetky svoje subjekty súčasne. Je potrebné poznamenať, že biskupi zvyčajne vydávajú tesne pred Pôstom obežníky alebo pastierske listy, ktorí sú veriacim čítané alebo inak zverejňované a v ktorých na základe poverenia Apoštolskej stolice zverejňujú aktuálny stav pôstnej povinnosti, oslobodenia, výnimky atď. Kňazi poverení starostlivosťou o duše môžu jednotlivca z dobrého dôvodu tiež dišpenzovať. Predstavitelia náboženských spoločenstiev môžu dišpenzovať jednotlivých členov svojich príslušných spoločenstiev za predpokladu, že existujú dostatočné dôvody. Spovedníci nie sú kvalifikovaní na udelenie týchto výnimiek, pokiaľ na to neboli výslovne delegovaní. Môžu sa však rozhodnúť, či existuje dostatočný dôvod na zrušenie povinnosti.

Tí, ktorí majú povolenie od Svätej stolice jesť mäso v zakázané dni, môžu využiť túto výniomku pri svojom hlavnom jedle, a to nielen v dňoch abstinencie od mäsa, ale aj v dňoch pôstu. Keď vek, slabosť alebo práca oslobodila kresťanov z pôstu, môžu jesť mäso tak často, ako je to opodstatnené pri konzumácii jedla, za predpokladu, že použitie mäsa povoľuje všeobecný indult ich biskupa (Sacred Penitentiaria, 16. januára). , 1834). Nakoniec Svätá Stolica opakovane vyhlásila, že použitie sadla, ktoré povolil Indult, zahŕňa maslo alebo tuk akéhokoľvek zvieraťa.

Žiadny študent cirkevnej disciplíny si nemôže nevšimnúť, že povinnosť pôstu sa dnes v jej celistvosti len zriedka dodržiava. Cirkev, uvedomujúc si podmienky dnešného veku, upravuje požiadavky tejto povinnosti aby slúžila najlepším záujmom svojich detí. Súčasne však, žiadna zhovievavosť v tejto veci nemôže poprieť prirodzený a božský pozitívny zákon ukladajúci mŕtvovanie a pokánie človeku ako trest za hriech a jeho následky. (Rada Trenta, Sess. VI. Kán. Xx)


Odkazy na príslušné články v Katolíckej encyklopédií
mortifikácia abstinencia čierny pôst advent pôst vigília kántry