Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

6. 8. 2018

Trest smrti: František versus Katolícka cirkev
Christopher Ferrara

Posledný výčin bergogliánskeho pseudomagistéria.

Posledných päť rokov trpí Cirkev pod pápežom, ktorý naozaj verí, že čokoľvek si myslí je výkon Magistéria. V jednom zo svojich neslávnych rozhovorov to sám pripustil:
 “Stále dávam stanoviská, prednášam homílie. To je magistérium. To čo si ja myslím, nie to, čo média hovoria, že si myslím. Skontrolujte si to, je to veľmi jasné.”

Zdá sa mi, že "magistérium", ktoré si musí človek "kontrolovať", ma pomerne efemérnu kvalitu, ktorá je nezlučiteľná so správne chápaným konceptom Magistéria. A teraz to efemérne, inak povedané falošné, magistérium Jorge Maria Bergoglia - sám naliehal aby na jeho pase stálo toto meno - zaúradovalo opäť. A Jorge si mysli, že trest smrti je per se nemorálny.

Noviny nadšene oznámili, že Bergoglio sa rozhodol zmeniť “náuku Cirkvi” aby vyhovovala jeho názoru - rovnako ako prehlásil za "autentické Magistérium" svoj názor, že niektorí verejní cudzoložníci by mali dostávať rozhrešenie a aj Sväté prijímanie, hoci stále žijú v sexuálnom zväzku mimo manželstva.

Vatkán zverejnil  správu, že František schválil “nové znenie” § 2267 katechizmu Jána Pavla II. Znenie je nasledovné:

Dlhý čas sa použitie trestu smrti zo strany zákonitej autority, po riadnom procese, pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov a za prijateľný prostriedok, aj keď extrémny, na ochranu spoločného dobra.

Dnes je stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov. Okrem toho sa tiež rozšírilo nové vnímanie zmyslu trestných sankcií zo strany štátu.
Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka» a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“


Všimnite si, ako je nemenné učenie Magistéria o morálnej oprávnenosti trestu smrti zámerne zakryté vágnou frázou "dlhý čas sa pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov", ako keby bola katolícka náuka zakorenená v Zjavení nejakým druhom premenlivej verejnej mienky.

Aby zamaskoval svoj osobný názor, ktorým chce deklarovať ako nemravné niečo, čo Cirkev vždy bránila ako mravne oprávnené, ponúka Bergogliovo znenie len to najbiednejšie zdôvodnenie a zmohol sa len na pár prázdnych fráz: "stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov ..... nové vnímanie zmyslu zmyslu trestných sankcií ......účinnejšie systémy väzby..... 

Tak predovšetkým, ani pred tým, ako Bergoglio odcestoval z Buenos Aires, Cirkvi nechýbalo poznanie vzťahu medzi ľudskou dôstojnosťou a zločinom. V skutočnosti sám Boh Všemohúci sa zdá byť toho názoru, že ľudská dôstojnosť si žiada trest smrti za zločin vraždy


" Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. (Gen 9:6).”

A Boh zjavne myslel na ľudskú dôstojnosť, keď v knihe Levitikus prikázal Mojžišovi stanoviť trest smrti za ľudské obety a iné hrubé prestúpenia Božieho a prirodzeného zákona.

A tiež tu je Kristov vlastný výrok, že Pilát dostal zhora moc vydať ho na smrť a tiež  slová dobrého lotra, že ich trest je spravodlivý - a presne to bola známka pokory a kajúcnosti, ktorá spasila jeho dušu. Ale to, čo Boh zjavil, sa nezdá mať a myslenie Jorge Bergoglia veľký vplyv. Skontrolujte si to! 

Magistérium, na rozdiel od Bergoglia, prijíma Božiu vôľu a bráni trest smrti. Preto napríklad Tridentský katechizmus opakuje Genesis 9 a hovorí: "Použitie meča svetskej moci, keď ho drží rameno spravodlivosti, vôbec nie je vraždou, ale je to úkon najvyššej poslušnosti toho príkazu, ktorý vraždu zakazuje." O štyristo rokov neskôr Bl.Pius XII toto nemenné učenie potvrdil: "Dokonca aj ak ide o otázku trestu smrti, štát nijako nedisponuje individuálnym právom jedinca na život. Napriek tomu je úlohou verejnej autority, aby zbavila odsúdeného človeka dobra života, na odčinenie jeho zločinu, pretože spáchaním toho zločinu sa on sám zbavil práva na život." (AAS, 1952, pp. 779 et. seq).

Preto predpokladané " nové vnímanie zmyslu zmyslu trestných sankcií ", ktoré sa veľkodušne spomína bez akéhokoľvek vysvetlenia, možno rovnako veľkodušne odmietnuť. Nemáme potuchy čo to znamená a ani nás to nezaujíma.

Tvrdenie, že "účinnejšie systémy väzby" nejako robia trest smrti nemorálnym je rovnako pevné, ako základy tohto domnelo "nového" morálneho učenia, a rovnako ľahko ho možno vyvrátiť. Schopnosť štátu väzniť usvedčených vrahov sama o sebe neeliminuje spravodlivú odplatu a odčinenie zločinu, ako legitímne ciele trestného zákona, ako Pius XII hovorí v hore uvedenom citáte.

A okrem toho, je mnoho miest na svete, kde "systémy väzby" nepostačujú k zaisteniu verejnej bezpečnosti. Je teda trest smrti neprípustný na takých miestach, kde sa vrahovia, napríklad pomocou úplatkov, môžu dostať na slobodu a znova vraždiť? A čo by povedal Bergoglio o väzňoch, ktorí zabíjajú svojich spoluväzňov či dozorcov aj v tých najmodernejších "systémoch väzby" ? Ako štát "garantuje náležitú ochranu občanov", keď vrahovia môžu opäť vraždiť? Aká hlúposť.

Názor, že moderné  "systémy väzby" poskytujú možnosť "vykúpiť sa" ktorá je viac v zhode s ľudskou dôstojnosťou je smiešny. Väznice s maximálnou ostrahou, kde sú umiestnení vrahovia, vrátane sériových, sú vo všeobecnosti žumpami násilia a sexuálnej zvrhlosti, je to doslova peklo na zemi.

A nakoniec na základe jedného jediného príhovoru, ktorý Bergoglio predniesol na stretnutí Pontifikálnej akadémie pre novú evanjelizáciu, na základe jednej jedinej poznámky, nové znenie katechizmu končí slovami 

"Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka» a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“


“Cirkev” nič také neučí. Len Bergoglio. Podľa tohoto nového názoru, dvetisícročné Magistérium vo vernosti Božiemu Sovu bránilo ako mravne oprávnené to, čo sa dnes označuje za "útok na nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka"

Toto absurdné tvrdenie nemožno chápať ako by bolo náukou Cirkvi. Ak by bolo, potom by nejestvovalo žiadne Magistérium, jestvovala by len znôška názorov tých, čo zasadli na Petrov stolec v danom historicko okamihu. Ako Rorate Caeli poznamenáva: “Ak taká zrejmá cirkevná doktrína (o možnosti trestu smrti v niektorých situáciách), potvrdená samotným Kristom, môže byť zmenená, potom môže byť zmenené všetko.”

Zatiaľ však ten istý pápež, ktorý volá po celosvetovom zrušení trestu smrti pre vinných, ani raz nevolal po celosvetovom zrušení trestu smrti pre neviniatka v materniciach, ktoré nemajú nárok ani na minimálny spravodlivý proces, pred tým, ako sú ich životy márnené po miliónoch. Keď masové vraždenie nenarodených uzákoňovali v Írsku, nepovedal Bergoglio ani slovo. 


A to hovorí o  Bergogliovom falošnom magistériu všetko.

Kiež by Boh čoskoro vyslobodil Cirkev zo zovretia tohoto človeka a poslal by odvážneho a svätého pápeža, ktorý by zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu a urobil koniec tomuto šialenstvu.

prevzaté z
https://remnantnewspaper.com/web/index.php/articles/item/4000-killing-capital-punishment-francis-vs-the-catholic-church