Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

28. 8. 2018

Antikoncepcia a Nový svetový poriadok.
E.M. Jones

Antikoncepcia sa stala všeliekom, ale je to tiež nástroj, ktorý umožnil zblíženie ľavice a majetných tried a to sa stalo základom Nového svetového poriadku, ktorý sa vynoril v deväťdesiatych
rokoch po páde komunizmu. Antikoncepcia umožnila ľavičiarom podržať si svoju túžbu po sexuálnom oslobodení a umožnila bohatým podržať si benefity, ktoré berú z nespravodlivého sociálneho poriadku a zmariť jeho ekonomickú reformu. Odkedy sa podarilo presadiť dovolenosť antikoncepcie, odvtedy je možné vinu za biedu zvaliť na samotných chudobných, a najmä ak nechcú akceptovať eugenickú politiku mocných. Najvyšším prejavom tejto viery je podmieňovanie pôžičiek Svetovej Banky prijatím "populačnej politiky" založenej na antikoncepcii, potratoch a sterilizácií. Antikoncepcia je prostriedok, ktorý nie len umožnil, ale priamo vytvoril alianciu bohatých a bohémskej komunity. Nový svetový poriadok, ktorý sa začal odhaľovať na stretnutiach, ako napríklad konferencia OSN o populačnej kontrole v Káhire v roku 1994, uvalil vládu neomaltuziánskej ideológie na celý svet. Americká vláda začala s propagáciou antikoncepcie v roku 1965 a táto udalosť znamenala neodvratnú redefiníciu úlohy vlády. Pokiaľ vo Washingtone pôsobil vplyv Msgr. Johna Ryana, úloha vlády bola podporovať rozvoj. Keď v šesťdesiatych rokoch tento vplyv zanikol a nahradil ho duch Margaret Sangerovej, hlavná úloha vlády sa zmenila na obmedzovanie  veľkosti populácie. I sympatizanti so sangerizmom, ako Ellen Cheslerová museli uznať, že nie je možné mať oboje:

"Margaret sa pokúšala zmieriť svoju víziu spoločnosti, očistenej úsilím žien, so sociálnymi ideálmi, ktoré poháňali jej vlastnú radikálnosť. Neplánovala kontrolou pôrodnosti nahradiť "idealistické hnutia a filozofie robotníckej triedy......Kontrola pôrodnosti nie je náhrada, je to predchodca.......Môže a musí byť základom, na ktorom bude postavený každý trvalý a úspešný rozvoj." Oboje sa však nedalo. Nastavením antikoncepcie ako všelieku podkopala ciele revolučného robotníckeho zápasu a inštalovaním vlastných abstraktných argumentov do praktického politického rámca zameraného iba na jeden problém, implicitne spochybnila hodnotu a plán každej inej progresívnej spoločenskej reformy.
Hospodársky rozvoj utrpel najväčšiu porážku práve od antikoncepcie, pretože pre antikoncepciu zdroj problému nie je v nespravodlivej distribúcií, ale v samotných ľuďoch. A tým sa stala antikoncepcia v Spojených štátoch príťažlivým riešením pre obe strany triedneho boja. Ľavica dostala svoje sexuálne oslobodenie a boháči si udržali ekonomické privilégiá a ľudia, ako Margaret Sangerová oboje prepojili tým, že ľavičiarsku túžbu po sociálnej spravodlivosti podriadili ľavičiarskej túžbe po sexuálnej slobode. Dopad na ľudí ako Sangerová a jej milenec H.G.Wells je zjavný dokonca aj fanúšikom antikoncepcie, ako bola Ellen Cheslerová, ktorá naznačila, že keď sa obaja preslávili propagáciou Nového svetového poriadku, ktorého podmienkou sine qua non je práve antikoncepcia, ba ktorá sama o sebe je progresom tohoto poriadku, potom "sa zdráhali odsúdiť nespravodlivú distribúciu bohatstva, tovaru a služieb, ktorá vyvolávala západnej spoločnosti širokú vlnu nespokojnosti."

Nie je preto prekvapením, že Rockefellerovci boli takí ochotní financovať aktivity ženy, ktorá kedysi nabádala k ich vražde (po Ludlowskom masakri). Kontrola pôrodnosti v 20-tych rokoch nakoniec vyvolala rasové pnutie, ktoré zachytáva Veľký Gatsby. Čím viac sú horné triedy uchvátené nereproduktívnym sexom, tým viac sa boja tých, ktorí nie sú. A odtiaľto pochádza strach z "rozličnej miery plodnosti". V najzákladnejšej rovine, tento strach je o tom, že niekde jestvuje niekto, kto má viac detí, ako vrchné triedy spoločnosti. A nakoniec, keďže všetci lepší ľudia obmedzujú veľkosť
svojich rodín, tí ktorí tak nerobia, nie sú dobrí ľudia. A tak sa eugenika stala liekom na utrápené Matluziánske svedomie bohatých tried, v prvej časti 20. storočia. Antikoncepcia sa stala amorálnym imperatívom pre celé ľudstvo, teda prinajmenšom podľa názoru tých, ktorí ju užívajú.

Hospodárska kríza a snaha ľudí ako Msgr. Ryan uštedrili Maltuziánom veľký úder, ktorý ešte zdupľoval všeobecný odpor k nacistickej ideológií, ktorá doviedla eugenické hnutie do logického dôsledku. Ale antikoncepcia prežila a postupne sa jej užívanie rozširovalo, ako aj tlak použiť ju ako všeliek na všetky sociálne problémy. Birth Control League sa premenovala na Planned Parenthood v roku 1942. Ľudia, ako Bernard Berelson, s peniazmi z Rockefellerovho Population council potom nasadili masívne rastúce komunikačné prostriedky, a presvedčili ľudí, aby sami sebe robili to, čo doposiaľ od nich pod nátlakom vyžadoval štát.

Objav hormonálnej a vnútromaternicovej antikoncepcie v 60-tych rokoch bol takmer okamžite sprevádzaný strachom z preľudnenia. A opäť tu bola antikoncepcia, ako univerzálne riešenie sociálnych problémov. V tom čase bola Katolícka cirkev rozvrátená zvnútra ľuďmi ako rev. Theodore Hesburgh C.S.C., ktorý s peniazmi od Rockefellera organizoval tajné konferencie o antikoncepcii na katolíckej univerzite Notre Dame v rokoch 1962 až 1965. Rozvrátená cirkev nedokázala čeliť prílivu, Maltuziáni boli opäť na koni a to s finančnou podporou od vlády. Ironické je, že to boli demokrati, strana Msgr. Johna Ryana a pracujúcich ľudí, ktorí to nastolili. Maltuziánska ideológia sa stala uhoľným kameňom domácej i zahraničnej politiky a tvorila esenciu kultúrnej revolúcie 60-tych rokov.

Demokrati, ktorí kedysi verili v podporu rozvoja spoločnosti skrze obranu záujmov pracujúceho človeka, sa zmenili a prijali názor svojich protivníkov, prijali názor Rockefellerovcov, že problém je populácia. S nástupom Maltuziánskej ideológie sa zmenila aj úloha vlády a jej poslaním už nie je zaisťovať blahobyt občanov, ale stále viac upevňovať svoju moc nad nimi a znižovať ich počet.

6. 8. 2018

Sorosove magistérium - zastavte synodu
Elizabeth Yore


Nikoho by nemalo prekvapovať, že František vyhlásil, že trest smrti je neprijateľný v každom prípade. New York Times zverejnili, že “zrušenie trestu smrti bolo už dlho jednou z jeho najvyšších priorít, popri záchrane životného prostredia a starostlivosti o utečencov a migrantov.” František vie, že zrušenie trestu smrti patrí medzi hýčkané témy jeho patróna Georga Sorosa. Čo George Soros chce, Jorge Bergoglio zariadi.

Päť neznesiteľne dlhých rokov Bergoglio reaguje na ideologické návrhy jeho mentora, Georga Sorosa. Tento pontifikát nehanebne presadzuje v exhortáciách, pápežských deklaráciách, diplomatických manévroch  a teraz aj v cirkevnej náuke, bod po bode všetko, čo je na globálnom zozname želaní Sorosovej Open Society Foundation. František z Petrovej katedry rozdáva Sorosove dogmy rovnako, ako za Luthera udeľoval odpustky.

Kocky boli hodené do Tibera, keď na balkón vystúpil Bergoglio, sprevádzaný modernistickou suitou St.Gallenskej mafie. František sa vrhol do práce — na globálnej agende George Sorosa.

Soros hneď na začiatku poslal štedré posily, aby sa všetko išlo podľa pripraveného bojového plánu. V prvých rokoch svojej vlády sa František obklopil lojálnou armádou Sorosových ideológov, ako Jeffrey Sachs (neomaltuzián, globálna redukcia populácie), Joe Stiglitz (socialistický ekonomický teoretik) a Emma Bonino (potratárka a feminitska), a mnohí iní. 

František nasadil rozsiahle vatikánske zdroje a globálnu pápežskú platformu, aby presadil enviromentálnu agendu OSN, Sorosa a NWO. Prečítajte si Laudato Si.  √ Úloha splnená

Potom prišlo pápežské schválenie Klimatickej dohody z Paríža.   √ Úloha splnená

Potom prišlo zmiernenie kubánskeho embarga pomocou vatikánskej diplomacie√ Úloha splnená

Potom prišla Sorosova deštrukcia Európy skrze pápežove presadzovanie masovej migrácie moslimov√ Úloha splnená

Lojálny a poslušný Sorosov pápežský sluha plní svoje globalistické úlohy s najvyšším milosrdenstvom a efektivitou. Teraz však musel rozlúsknuť tvrdý oriešok a vysporiadať sa s dogmatikou tak, aby umožnil realizáciu jediného svetového náboženstva, ktorá je veľmi vysoko na Sorosovom globálnom zozname. František sa podujal zrušiť a prepísať 2000 ročné cirkevné Magistérium a zmeniť katechizmus, aby tak potešil svojho pána George Sorosa.
Šikovný Bergoglio najskôr začal s ľahšími dogmami, s náukou o treste smrti. Lišiacky oznámil zmenu cirkevnej náuky vo chvíli, keď je katolícky svet ponorený do novej krízy vyvolanej škandálmi zo sexuálneho zneužívania, pričom dúfa, že len pár ľudí bude mať energiu a pozornosť, aby vzdorovali tomuto falšovaniu Magistéria.  √ Úloha splnená

Pre 81 ročného Bergoglia sa kráti čas. Sledujte, ako Sorosova reforma za vatikánskym múrom naberá tempo. Prichádza októbrová synoda mladých v Ríme, ktorá poslúži ako pápežská platforma pre ďalšie ospravedlňovanie a implementáciu požiadaviek George Sorosa a jeho globálnych elít.

Vatikánska homosexuálna agenda a verbálna prípravná taktika sú zreteľné v synodálnom prípravnom dokumente Instrumentum Laboris, ktorý je silno zahalený psycho kecami o sprevádzaní a dialógu. Nasledujúca veta zachytáva úskočnú manipuláciu, ktorú zosnoval František a synodálni kardináli Farrell a Baldisseri.

“Sociologické výskumy ukazujú, že veľa mladých katolíkov nerešpektuje učenie Cirkvi o sexuálnej morálke. Žiadna biskupská konferencia nedala riešenie alebo návod, ale mnohí veria, že otázky sexuality treba diskutovať otvorenejším a nepredpojatým spôsobom.” §53 IL
Vidíte tento nie veľmi subtílny ideologický posun pod týmto modernistickým manifestom? Deti chcú aby sme boli viac otvorení a nepredpojatí. Zdá sa, že Instrumentum podsúva, že Katolícka náuka z nás robí nenávistníkov.

František a jeho biskupi už spichli prieskum medzi mladými, ktorý má slúžiť ich ľavičiarskej agende. Nepočujete ako hlása z pápežského trónu, že mladí chcú, aby sme boli viac milosrdní, otvorení a viac ponorení v dialógu? Musíme sprevádzať mladých na ich ceste. 

Cirkev Tomáša Akvinského sa zvrhla v sebastredný a povrchný dialóg typu: Ja som v pohode, ty si v pohode.

Buďte si istí, František použije mladých ako hlavný argument pre zmenu cirkevnej náuky o homosexualite. Toto je neobratné teologické čachrovanie pod pláštikom podvrhnutého synodálneho prieskumu. František pôsobí v politickom a sekulárnom svete, používa cieľové skupiny, videá na youtube a prieskumy verejnej mienky, aby zmenil dogmy.

Je celkom ironické, že tento pontifikát, momentálne zaplavený škandálmi s homosexuálnym zneužívaním. je mimoriadne zručný v zneužívaní mladých a odvracaní pozornosti. Je celkom ironické, že uprostred homosexuálnych škandálov epických rozmerov ide synoda mladých propagovať homosexuálnu agendu.

Nemýľte sa. Tak ako hierarchovia využívali a zneužívali telá katolíckych mladých, tak teraz si mladých pripravujú, aby ich v prichádzajúcej synode zneužili na odôvodnenie a ospravedlnenie "modernizácie" a vtelenia radikálnej homosexuálnej ideológie do cirkevných dogiem. Synodálni biskupi argumentujú, že musíme mladých počúvať a sprevádzať ich objavovanie a viac sa otvoriť milosrdnej inklúzii homosexuality. Napokon, mladí sú otvorení, dospelí nie.

Synoda mladých odhalí mnohé. Videli sme, ako František manipuloval so synodou o rodine v rokoch 2014 a 2015 a videli sme jeho úskočné poznámky v Amoris letitia. Predsedovia synody, kardináli Farrel a Baldisseri majú za úlohu naplniť Sorosovu globalistické genderové a svetské ambície v záverečnom synodálnom dokumente.

Kardináli Farrel a Baldisseri broja za modernizáciu cirkevného učenia v nádeji, že homosexuálna mládež bude "bližšia" Cirkvi. V temných dňoch McCarrickovho škandálu to nie je veľmi upokojujúca vízia:

“Niektorí LGBT mladí, skrze rôzne príspevky, ktoré dostal Generálny sekretariát synody, si želajú prospievať z väčšej blízkosti a väčšej starostlivosti Cirkvi, kým niektoré biskupské konferencie sa pýtajú samé seba, čo ponúknuť mladým, ktorí sa rozhodli vytvoriť homosexuálne a nie heterosexuálne páry ale nadovšetko chcú byť blízko Cirkvi” §197 IL

Synoda zneužije neskúsenosť a nevinnosť mladých, aby presadila ďalšiu radikálnu Sorosovu tému - globálnu obhajobu homosexuality. Tak, ako nehanebne zneužívali mladých v sakristiách a seminároch, Vatikán cez mŕtvoly zneužije a pripraví si mladých na synodálnom javisku, pre Františkovo milosrdné prijatie homosexuálnej politickej agendy. Kto som aby som súdil sa stane dogmou.

Propagácia homosexuálnej agendy kypí z neoriginálnych a povrchných 34 tisíc slov Instrumentum Laboris, ktoré znejú ako rozvláčna kázeň Holywoodskej new age kňažky. Nenechajte sa tým oklamať, je to veľmi nebezpečné.

Ted McCarrick by sa potešil.

Zastavte synodu mladých, kým nebude neskoro.

__________________________
Elizabeth Yore je prokurátorka špecializovaná na medzinárodnú ochranu detí. Vyšetrovala mnoho prípadov kňazov zneužívajúcich deti.
Trest smrti: František versus Katolícka cirkev
Christopher Ferrara

Posledný výčin bergogliánskeho pseudomagistéria.

Posledných päť rokov trpí Cirkev pod pápežom, ktorý naozaj verí, že čokoľvek si myslí je výkon Magistéria. V jednom zo svojich neslávnych rozhovorov to sám pripustil:
 “Stále dávam stanoviská, prednášam homílie. To je magistérium. To čo si ja myslím, nie to, čo média hovoria, že si myslím. Skontrolujte si to, je to veľmi jasné.”

Zdá sa mi, že "magistérium", ktoré si musí človek "kontrolovať", ma pomerne efemérnu kvalitu, ktorá je nezlučiteľná so správne chápaným konceptom Magistéria. A teraz to efemérne, inak povedané falošné, magistérium Jorge Maria Bergoglia - sám naliehal aby na jeho pase stálo toto meno - zaúradovalo opäť. A Jorge si mysli, že trest smrti je per se nemorálny.

Noviny nadšene oznámili, že Bergoglio sa rozhodol zmeniť “náuku Cirkvi” aby vyhovovala jeho názoru - rovnako ako prehlásil za "autentické Magistérium" svoj názor, že niektorí verejní cudzoložníci by mali dostávať rozhrešenie a aj Sväté prijímanie, hoci stále žijú v sexuálnom zväzku mimo manželstva.

Vatkán zverejnil  správu, že František schválil “nové znenie” § 2267 katechizmu Jána Pavla II. Znenie je nasledovné:

Dlhý čas sa použitie trestu smrti zo strany zákonitej autority, po riadnom procese, pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov a za prijateľný prostriedok, aj keď extrémny, na ochranu spoločného dobra.

Dnes je stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov. Okrem toho sa tiež rozšírilo nové vnímanie zmyslu trestných sankcií zo strany štátu.
Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka» a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“


Všimnite si, ako je nemenné učenie Magistéria o morálnej oprávnenosti trestu smrti zámerne zakryté vágnou frázou "dlhý čas sa pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov", ako keby bola katolícka náuka zakorenená v Zjavení nejakým druhom premenlivej verejnej mienky.

Aby zamaskoval svoj osobný názor, ktorým chce deklarovať ako nemravné niečo, čo Cirkev vždy bránila ako mravne oprávnené, ponúka Bergogliovo znenie len to najbiednejšie zdôvodnenie a zmohol sa len na pár prázdnych fráz: "stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov ..... nové vnímanie zmyslu zmyslu trestných sankcií ......účinnejšie systémy väzby..... 

Tak predovšetkým, ani pred tým, ako Bergoglio odcestoval z Buenos Aires, Cirkvi nechýbalo poznanie vzťahu medzi ľudskou dôstojnosťou a zločinom. V skutočnosti sám Boh Všemohúci sa zdá byť toho názoru, že ľudská dôstojnosť si žiada trest smrti za zločin vraždy


" Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. (Gen 9:6).”

A Boh zjavne myslel na ľudskú dôstojnosť, keď v knihe Levitikus prikázal Mojžišovi stanoviť trest smrti za ľudské obety a iné hrubé prestúpenia Božieho a prirodzeného zákona.

A tiež tu je Kristov vlastný výrok, že Pilát dostal zhora moc vydať ho na smrť a tiež  slová dobrého lotra, že ich trest je spravodlivý - a presne to bola známka pokory a kajúcnosti, ktorá spasila jeho dušu. Ale to, čo Boh zjavil, sa nezdá mať a myslenie Jorge Bergoglia veľký vplyv. Skontrolujte si to! 

Magistérium, na rozdiel od Bergoglia, prijíma Božiu vôľu a bráni trest smrti. Preto napríklad Tridentský katechizmus opakuje Genesis 9 a hovorí: "Použitie meča svetskej moci, keď ho drží rameno spravodlivosti, vôbec nie je vraždou, ale je to úkon najvyššej poslušnosti toho príkazu, ktorý vraždu zakazuje." O štyristo rokov neskôr Bl.Pius XII toto nemenné učenie potvrdil: "Dokonca aj ak ide o otázku trestu smrti, štát nijako nedisponuje individuálnym právom jedinca na život. Napriek tomu je úlohou verejnej autority, aby zbavila odsúdeného človeka dobra života, na odčinenie jeho zločinu, pretože spáchaním toho zločinu sa on sám zbavil práva na život." (AAS, 1952, pp. 779 et. seq).

Preto predpokladané " nové vnímanie zmyslu zmyslu trestných sankcií ", ktoré sa veľkodušne spomína bez akéhokoľvek vysvetlenia, možno rovnako veľkodušne odmietnuť. Nemáme potuchy čo to znamená a ani nás to nezaujíma.

Tvrdenie, že "účinnejšie systémy väzby" nejako robia trest smrti nemorálnym je rovnako pevné, ako základy tohto domnelo "nového" morálneho učenia, a rovnako ľahko ho možno vyvrátiť. Schopnosť štátu väzniť usvedčených vrahov sama o sebe neeliminuje spravodlivú odplatu a odčinenie zločinu, ako legitímne ciele trestného zákona, ako Pius XII hovorí v hore uvedenom citáte.

A okrem toho, je mnoho miest na svete, kde "systémy väzby" nepostačujú k zaisteniu verejnej bezpečnosti. Je teda trest smrti neprípustný na takých miestach, kde sa vrahovia, napríklad pomocou úplatkov, môžu dostať na slobodu a znova vraždiť? A čo by povedal Bergoglio o väzňoch, ktorí zabíjajú svojich spoluväzňov či dozorcov aj v tých najmodernejších "systémoch väzby" ? Ako štát "garantuje náležitú ochranu občanov", keď vrahovia môžu opäť vraždiť? Aká hlúposť.

Názor, že moderné  "systémy väzby" poskytujú možnosť "vykúpiť sa" ktorá je viac v zhode s ľudskou dôstojnosťou je smiešny. Väznice s maximálnou ostrahou, kde sú umiestnení vrahovia, vrátane sériových, sú vo všeobecnosti žumpami násilia a sexuálnej zvrhlosti, je to doslova peklo na zemi.

A nakoniec na základe jedného jediného príhovoru, ktorý Bergoglio predniesol na stretnutí Pontifikálnej akadémie pre novú evanjelizáciu, na základe jednej jedinej poznámky, nové znenie katechizmu končí slovami 

"Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka» a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“


“Cirkev” nič také neučí. Len Bergoglio. Podľa tohoto nového názoru, dvetisícročné Magistérium vo vernosti Božiemu Sovu bránilo ako mravne oprávnené to, čo sa dnes označuje za "útok na nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka"

Toto absurdné tvrdenie nemožno chápať ako by bolo náukou Cirkvi. Ak by bolo, potom by nejestvovalo žiadne Magistérium, jestvovala by len znôška názorov tých, čo zasadli na Petrov stolec v danom historicko okamihu. Ako Rorate Caeli poznamenáva: “Ak taká zrejmá cirkevná doktrína (o možnosti trestu smrti v niektorých situáciách), potvrdená samotným Kristom, môže byť zmenená, potom môže byť zmenené všetko.”

Zatiaľ však ten istý pápež, ktorý volá po celosvetovom zrušení trestu smrti pre vinných, ani raz nevolal po celosvetovom zrušení trestu smrti pre neviniatka v materniciach, ktoré nemajú nárok ani na minimálny spravodlivý proces, pred tým, ako sú ich životy márnené po miliónoch. Keď masové vraždenie nenarodených uzákoňovali v Írsku, nepovedal Bergoglio ani slovo. 


A to hovorí o  Bergogliovom falošnom magistériu všetko.

Kiež by Boh čoskoro vyslobodil Cirkev zo zovretia tohoto človeka a poslal by odvážneho a svätého pápeža, ktorý by zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu a urobil koniec tomuto šialenstvu.

prevzaté z
https://remnantnewspaper.com/web/index.php/articles/item/4000-killing-capital-punishment-francis-vs-the-catholic-church