Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

2. 5. 2018

Je vychádzanie osôb Najsvätejšej Trojice v súlade s Božou  večnosťou a nemennosťou?
Francisco Romero Carrasquillo

Otázka: v Summa theologiae Ia, q.27, Akvinský podrobne vysvetľuje čo sa deje v Najsvätejšej Trojici. Otec plodí Syna. Otec a Syn vydychujú Ducha. Všetky tieto pojmy implikujú pohyb, plodenie, vychádzanie, dýchanie atď. Vieme ale, že Boh je nemenný. Niet v ňom pohyb, lebo to by vyžadovalo potencialitu a v Bohu nie je potencia, On je čistý akt. Ako teda môže nemennosť a pohyb bezrozporne koexistovať?

Taktiež sa zdá, že je tu istý rád alebo následnosť Božských osôb - Boh Otec, prvý princíp, nesplodený. Boh Syn, splodený, zrodený z Boha Otca. Boh Duch Svätý, vychádzajúci z Boha Otca a Boha Syna. V Bohu je ale len jedna božská podstata, ktorú tri osoby nezdieľajú, ale ktorá v každej subsistuje. A esencia a existencia sú v Bohu totožné. Ako možno zladiť jednu esenciu a existenciu s Božskými osobami, ktoré zjavne nasledujú po sebe?

Odpoveď: Výborná otázka. Boh je naozaj nemenný čistý akt a preto v ňom niet akýkoľvek pohyb. A ani nie je správne hovoriť, že v Bohu je "následnosť", lebo to by naznačovalo pohyb. Ide o večné vychádzanie. Otec večne plodí Syna a Otec so Synom večne vydychujú Ducha Svätého. V dôsledku toho je predchodnosť a následnosť medzi Božskými osobami, ale nie je to časová postupnosť, pretože Otec nebol skôr ako Syn a ani Syn nebol skôr ako Duch Svätý. Ide skôr o istý rád vychádzania. Otec nevychádza z nikoho, je nezrodený, nesplodený, nevychádzajúci. Syn vychádza z Otca spôsobom plodenia a spolu s Otcom (Otec skrze Syna) vydychujú Ducha Svätého. Nič z toho ale nevnáša do Božej jednoduchosti rozdelenie, pretože všetko toto vychádzanie je identické s Božou esenciou. Sv. Tomáš takto argumentuje 

Námietka 2: "Všetko čo vychádza sa líši od toho, z čoho vychádza. Ale v Bohu nie je rôznosť, ale najväčšia jednoduchosť. Preto v Bohu nie je vychádzanie."

K námietke 2: "Čokoľvek vychádza spôsobom vonkajšieho vychádzania, sa nutne líši od zdroja, z ktorého vychádza, zatiaľ čo vychádza vnútorne, inteligibilným vychádzaním, sa nutne nelíši. Naopak, čím dokonalejšie vychádza, tým bližšie je k tomu, z čoho vychádza. Lebo je zrejmé, že čím lepšie je vec poznávaná, tým tesnejšie je rozumové chápanie spojené a zjednotené s rozumovým činiteľom. Lebo rozum je samotným aktom poznávania zjednotený s poznávaným objektom. A pretože Boží rozum je tou najvyššou dokonalosťou Božou (Q[14], A [2]), Božie Slovo je nutne dokonale zjednotené so zdrojom, z ktorého vychádza, bez akejkoľvek odlišnosti" (ST Ia, q. 27, a. 1, ob. 2, ad 2).