Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

20. 9. 2016

Toto a tamto a iné
Hilaire Belloc

Barbar dúfa - a to je jeho charakteristický znak, že môže svoj koláč zároveň zjesť aj mať. Barbar spotrebuje čo civilizácia pomaly vyprodukovala, po generáciach výberu a námahy, ale nerobí si ťažkú hlavu s náhradou týchto dobier, ani v skutočnosti nemá poňatia o cnosti, ktorá tieto dobrá priviedla k existencii. Disciplína sa mu zdá nerozumná a preto ho neprestajne udivuje, že by ho mala civilizácia urážať kňazmi a vojakmi. Barbar sa čuduje nad podivuhodným zmyslom, ktorý sa skrýva v prastarej a veľkolepej pravde:" Sine Auctoritate nulla vita."

Skrátka, barbara je možné odhaliť v tom, že nedokáže tvoriť. Dokáže zahmlievať a ničiť, ale nedokáže udržiavať. Presne toto platí o každom barbarovi pri úpadku a ohrození každej civilizácie. 
Sedíme a barbara pozorujeme. Tolerujeme ho, v kým trvá mier a nebojíme sa. Rozosmieva nás jeho nedostatok vážnosti. Jeho komické prevracanie našich starých istôt a zafixovaných kréd nás osviežuje. Smejeme sa. Ale kým sa smejeme, z pozadia sledujú nás veľké a strašné tváre a tie sa veru neusmievajú

Dovoľujeme našim otupeným intelektom aby sa zahrávali s drogami novôt, pretože tie vyvolávajú osviežujúce senzácie, napriek tomu že vieme, že v nich niet nič dobré, len mrhanie. Ale jestvuje jeden užitočný dôvod, prečo pozorovať barbara. 
Tento dôvod neleží v pobavení, ktoré poskytuje barbarove vyčíňanie, ale v zásadnej otázka, či barbar uspeje alebo nie,či sa mu bude dariť alebo nie. 

Opakujem, že barbar nie je činiteľ, on je len symptóm, a preto ho treba pozorovať ako symptóm. Nie je v jeho silách získať moc aby zničil veľké a prastaré teleso kresťanstva, ale ak ho uvidíme víťaziť, môžeme si byť istí, že toto teleso z dôvodov príliš veľkých na to, aby ich sám dokázal ovládať, mu poskytuje podporu a pripravuje mu pôdu. 

A to znamená len toľko, že zomierame.


Hilaire Belloc, This and That and the Other, Chp 32, p. 281-83, (1912).