Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

28. 3. 2016

Pápež, ktorý sa chce stať Bohom
Antonio Socci


Bude post synodálna exhortácia, ktorú pápež Bergoglio už podpísal, ale ktorá ešte nevyšla, znamenať pre Cirkev revolúciu? Bude, nie na dobrej novine Ježiša Krista, ale na slovách progresívnych katolíkov, ako pápež Bergoglio a Walter Kasper založená "nová cirkev" ?

Vskutku. Veľký protivník Josepha Ratzingera, kardinál Kasper ohlásil pravú "revolúciu". Bergoglio použil Kaspera vo februári 2014, aby v konzistóriu odpálil fantastickú novinu o  sv. prijímaní pre rozvedených a znova zosobášených. To neznamená, že by sa Bergoglio obzvlášť starostil o rozvedených, ktorí chcú prijímať Eucharistiu, ale malo to byť baranidlo, ktoré malo zatriasť katolíckou sakramentálnou teológiou. 

Minulý pondelok, na stretnutí v Lucce, v predvečer podpisu spomínanej exhortácie, sa Kasper neudržal. "Bude to prvý krok v reforme, ktorá po 1700 rokoch obráti stránku v dejinách Cirkvi."
Exhortácia bude zverejnená v polovici apríla, ale Kasper, ktorý obsah pozná, už ohlasuje víťazstvo. "Ten dokument sa bude spomínať, ako najväčšia revolúcia v Cirkvi za posledných 1500 rokov."
Stránky Vatican Insider tiež citovali Kasperov výrok: "Bude to revolúcia"
Vskutku, Bergoglio, ktorý miluje provokácie, povedal 24. decembra pre Scalfariho Repubblicu: "Som revolucionár." (Repubblica je taliansky ľavicový denník a Scalfari je jeho šéfredaktor.)

Varenie žaby


Ak je Bergogliov plán na prevrat v Cirkvi očividný, tak je tiež očividné, že si uvedomuje potrebu postupovať prefíkane, veci správne načasovať, aby v nejakej spornej otázke nevystupoval ako "heretický pápež". Kanonické právo ale presne toto prikazuje, so všetkým čo to prináša. V skutočnosti sa Bergoglio rád zobrazuje takto: "Môžem povedať, že som celkom prefíkaný. Viem, ako dosiahnuť to, čo chcem." A to by vysvetlilo zmysel včerajšieho článku Alberta Melloniho v Repubblice.

Dozvedeli sme sa tam, čo sa dalo aj čakať, že exhortácia neprináša žiadnu formálnu zmenu doktríny, pretože pápež nijako nemôže explicitne povedať, že Evanjelium a dvetisícročná náuka Magistéria o nerozlučiteľnosti manželstva a prístupu k Eucharistii je zrelá na smetisko. Takto by sám seba zbavil legitimity. Takže čo nám, podľa Melloniho, exhortácia povie? Všetko bude legitímne, pod pláštikom zdanlivo neškodnej, pastoračnej starostlivosti a povolaniu k "plnšej účasti" rozvedených a znova zosobášených na živote Cirkvi.  

Meloni začína s (fantastickým) predpokladom, že "takmer každý farár" už dáva prijímanie rozvedeným a znova sobášeným a tak to bude "iba" zlegitimizovanie praxe, ktorá tu už je, bez toho aby jej to dávalo teologické odôvodnenie. Ide o "milosrdenstvo", samozrejme. V skutočnosti sa tak legitimizuje nekatolícka teológia sviatosti Eucharistie, manželstva a pokánia, bez toho, aby sa otvorene priznala heretická povaha tejto teológie, bez toho, aby sa vyložili karty na stôl.  

Podľa Melloniho, Bergoglio "volá biskupov, aby prevzali zodpovednosť a odovzdáva im k tomu všetky právomoci." Urobil to v Motu proprio o "anulácii manželstva". Možno, že na biskupov prenesie právomoc povoliť prístup k Eucharistii aj rozvedeným a znova zosobášeným, bez potreby zaviazať sa k životu "ako brat a sestra", čo od nich doposiaľ Cirkev vyžadovala. Pápež Bergolio by takto delegoval na biskupov právo (hoci ani sám takú právomoc nemá) zaviesť novú sakramentálnu disciplínu. To by, potichu, legitimizovalo druhé (alebo tretie) manželstvo a zatriaslo samotnými základmi Eucharistie a sviatosti pokánia. A tiež by to prakticky oslobodilo od povinnosti dodržiavať Božie prikázania, a takú moc nemá nikto na zemi.

Apostáza
Je ťažké si predstaviť, že by toto Cirkev akceptovala. Nie je vôbec pravda, že rozvedení a znova sobášení bežne dostávajú prijímanie. Každý vie, že sv. Písmo (a teda aj Cirkev) to zakazuje, pokiaľ daná dvojica nežije v celibáte. Biskupi, ktorí postupovali proti tomuto zákazu, páchali ťažký priestupok (a vieme že kardinál Bergoglio z Buenos Aires bol jeden z nich). A tiež je nemožné oddeliť doktrínu od praxe, pretože ak je legitimizovaná nejaká prax v rozpore s katolíckym zmýšľaním, ako napríklad sviatostná disciplína, potom je automaticky predkladaná heterodoxná doktrína. Je pravda, že Bergoglio už explicitne vyslovil isté čudné teórie o sviatostiach, bez toho, aby ich formálne ustanovil skrze Magistérium. 
V novembri 2015, pri príhovore k rímskym luteránom, tvrdil, že protestantská a katolícka Eucharistia sa líšia len rozličnými "interpretáciami" a dodal, že "život je však viac, ako vysvetlenia a interpretácie." (tak znížil katolícku dogmu na úroveň obyčajného "názoru" a postavil na roveň názorom protestantov)  

11. februára, v príhovore k rímskemu kléru prišiel s  mimoriadne čudnou myšlienkou o sviatosti pokánia. Povedal, že aj keď niekto zamlčí isté hriechy, mal by dostať rozhrešenie, lebo "za neho hovorí čin, teda to, že prišiel na spoveď." Samozrejme, katolícka náuka hovorí presný opak.
Bergoglio ale zašiel ešte ďalej a povedal, že spovedník by nemal požadovať od kajúcnika predsavzatie už viac nehrešiť (čo Cirkev požaduje), pretože opäť, podľa Bergoglia, stačí fakt, že prišiel na spoveď.
Potom uviedol príklad, ktorý nás zasa vedie k rozvedeným a znova sobášeným. "A ak človek povie: "Ja to nemôžem sľúbiť", tak sa dostávame do neriešiteľnej situácie a vtedy platí princíp "ad impossibilia nemo tenetur" teda, "od nikoho nemožno žiadať nemožné.""

Možno, že toto je "nový" typ Bergogliovej spovede a rozhrešenia pre rozvedených a opäť sobášených, ale ako si môže niekto myslieť, že toto sú platné sviatosti?

Bergogliovo moralistická teória ‘ad impossibilia nemo tenetur’ nemá nič spoločné s katolíckou vierou a bola výslovne zavrhnutá Tridentským koncilom: “Ak niekto hovorí, že Božie prikázania je, dokonca aj pre toho, kto je ospravedlnený a obnovený milosťou, nemožné dodržať, nech je prekliaty.”

Kasperovo víťazstvo

Ak Bergoglio naozaj podpísal to, čo Melloni tvrdí, potom je to presne to, čo Kasper navrhoval v konzistóriu vo februári 2014. Vtedy v konzistóriu bol Kasperov návrh, napriek plnej a nadšenej Bergogliovej podpore, vetovaný 75 percentami kardinálov. Vetovali ho aj dve následné synody, v rokoch 2014 a 2015.

Pápež by tak napriek toľko oslavovanej synodalite podpísal Kasperov návrh, biskupmi a kardinálmi tri krát odmietnutý. (Odhliadnuc od toho, že tento návrh rozhodne odmieta celé Magistérium a Sväté Písmo). Ak by zverejnili takýto dokument, otvára to pre Cirkev dramatické scenáre možného vývoja.

V tom istom čase vyšiel v Španielsku knižne rozhovor s prefekt Kongregácie pre náuku viery, Gerhardom Muellerom, ktorý potvrdil, že prístup k prijímaniu nie je pre rozvedených a znovu sobášených možný, pretože "to nedovoľuje Boží zákon, ktorý ustanovil manželstvo ako nerozlučiteľné." Človek sa mýli, ak si myslí, že pápež môže zmeniť zjavenú pravdu Cirkvi. Také právo nemá. On je len sluhom tejto pravdy.

Ctihodný Pio Brunone Lanteri, veľký obranca pápežstva otvorene povedal: "Niekto povie, že Svätý Otec môže urobiť hocičo  ‘quodcumque solveris, quodcumque ligaveris etc (čokoľvek zviažeš, čokoľvek rozviažeš, atď.)’, a má pravdu, ale pápež nesmie urobiť nič proti božským zákonom Cirkvi. On je Kristov správca, ale nie je Boh, ani nesmie ničiť Božie dielo." 

Iný veľký muž Cirkvi, kardinál Journet o istej prastarej teologickej poučke povedal: "Čo sa axiómu "kde je Peter, tam je Cirkev" týka, tak tento platí len vtedy, keď sa pápež správa ako pápež a hlava Cirkvi. Ak koná inak, tak ani on nie je v Cirkvi ani Cirkev nie je v  ňom, "
Libero, 20.03.2016