Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

10. 1. 2016

Potrebuje aj Boh milosrdenstvo?

Fr. Brian Harrison, O.S.

V tradičnom latinskom obrade sa sviatok Svätej rodiny oslavuje v nedeľu po Zjavení Pána. V novus ordo kalendári je tento sviatok o dva týždne skôr, v nedeľu vo vianočnej oktáve; pápež František sa rozhodol 27. decembra verejne slúžiť omšu v bazilike sv. Petra. Evanjelium tohoto sviatku je v novom aj starom ríte to isté – správa sv. Lukáša o nájdení Ježiša v chráme – teda piate tajomstvo radostného ruženca.

Terajší rímsky biskup sa na nešťastie rozhodol predniesť kázeň, ktorá bola pre mnohých veriacich katolíkov, vrátane autora tohoto článku, vyliatím vedra ľadovej vody na hlavu, odplavila vianočnú radosť a nahradila ju znechutením, neistotou a obavami. František tu pokračuje v nekonečnej sérii svojich radikálne novátorských vyhlásení a činov, ktorých sa jeho predchodcovia neodvážili a sotva by čakali, že raz zaznejú z úst Petrovho nástupcu.

Aby sme pochválili, čo si chválu zasluhuje, tak František povedal aj niektoré veľmi dobré veci v tejto kázni. A jeho verejné príhovory takmer vždy obsahujú aj veľa dobrých, pravdivých a duchovne osožných vecí. Istotne by nebol zvolený do najvyššieho úradu na zemi, keby za ním ostávali len bláznivé, falošné, podozrivé a heterodoxné prejavy. Na druhej strane, aj malá kvapka jedu urobí z bohatého a lahodného vianočného koláča  životu nebezpečnú vec. Aj jedno šokujúce tvrdenie môže z pápežovej kázne spraviť znepokojujúcu a nebezpečnú nášmu duchovnému zdraviu.

Teraz povedal pápež niečo, čo otriaslo mnohými z nás. Niečo, z čoho sa nedá len tak ľahko vyviniť, čo prinajmenšom na vecnej rovine predstavuje rúhanie. Či zámerne, či nie, pápež slovami, ktoré v ich prirodzenom a násilne nezmenenom význame implikujú, že Boží Syn spáchal hriech.

Pápež kázal v taliančine a komentoval udalosť z evanjelia takto: "Vieme, čo vtedy Ježiš urobil. Namiesto návratu domov spolu s rodinou zostal v Jeruzaleme, v chráme a tak spôsobil Márii a Jozefovi, ktorí ho nevedeli nájsť, veľké trápenie. Ježiš musel pravdepodobne prosiť svojich rodičov o odpustenie (dovette chiedere scusa) tejto malej 'eskapády' (questa 'scappatella'). Evanjelium to síce nehovorí, ale myslím, že to môžeme predpokladať."

Áno, okamžite počujem inštinktívnu odpoveď katolíkov, ktorí sú pripravení hneď vyskočiť a brániť  pápeža, nech už povedal, alebo urobil čokoľvek. Budú tvrdiť, že nejasné pápežove vyhlásenia treba vždy chápať v tom lepšom možnom význame (prezumpcia neviny, in dubio pro reo) a preto treba kázeň z 27.decembra chápať v neškodnom slova zmysle.

Ja tiež tvrdím, že treba prezumpciu neviny aplikovať vždy, keď je pochybnosť o vine oprávnená. A predovšetkým to platí o pápežoch. Ale aký priestor pre pochybnosť tu zostal? Moji neokatolícki kritici budú protestovať, že tejto kázni dávam ten najhorší možný význam. Že slová "malá eskapáda" dokazujú, že pápež nepovažuje skutok malého Ježiša za niečo ťažko hriešne. Ťažko hriešne? Prepáčte ale aj všedný hriech, ako z neho chceme obviniť Božieho Syna, je obrovský a zásadný problém. Je absolútne neprijateľné viniť z hriechu Boha. Okrem toho, ak ten údajný hriech "spôsobil veľké trápenie" Božej Matke a sv. Jozefovi, znie to, ako niečo triviálne?

Odpovedia mi, že možno František vôbec nechcel pripísať nášmu Pánovi hriech. Možno si treba myslieť, že tým "prepáčením", o ktoré mal Ježiš prosiť mienil to, o čo prosíme, keď omylom urobíme niečo nevinné, čo však bez akéhokoľvek nášho zámeru niekomu ublíži.

Prepáčte, ale ani to neprejde. Ponajprv, ak je toto to, čo mal František na mysli, prečo to nepovedal jasne a zreteľne? Je naozaj príliš očakávať od Kristovho námestníka, aby bol citlivejší k fundamentálnej zjavenej pravde, že náš Boh a Pán je "bez hriechu" ?  (porovnaj. Žid 4:15, 2 Kor 5: 21, a veľa iných biblických textov) Dosť citlivý na to, aby dokázal predvídať, že niektoré slová môžu uvrhnúť na zjavenú pravdu pochybnosť a môžu tak pohoršiť veriacich? Dosť citlivý, aby alebo nepoužíval také slová, alebo aby starostlivo vysvetlil pravoverný zmysel v akom ich použil?

A tiež, čo je ešte dôležitejšie, hore uvedené ospravedlnenie ani tak nepomôže celú vec vysvetliť. Ak mal pápež na mysli úplne nevinný omyl, ktorý malý Ježiš urobil, sotva by ho nazval eskapádou - slovom, ktoré slovník vysvetľuje ako bezstarostné, bezohľadné, nezodpovedné dobrodružstvo, alebo žart.

Nezodpovednosť či bezstarostnosť je vždy aspoň všedným hriechom proti kardinálnej cnosti rozvážnosti (múdrosti, prudentia). A aj kontext celého rozprávania robí toto ospravedlnenie nedostatočným. František v nasledujúcej vete prirovnáva to odpustenie, o  ktoré mal údajne Ježiš prosiť, k tomu, o aké prosíme v našich rodinách, odpustenie, ktoré je spôsobené našimi hriechmi. Hovorí:


"Takéto chvíle sú súčasťou púte každej rodiny; Pán transformuje tieto momenty v príležitosť rásť, prosiť o odpustenie a získavať ho, ukázať lásku a poslušnosť. V roku milosrdenstva sa stane každá rodina privilegovaným miestom pre túto púť  radosti a odpustenia."

Skrátka, tieto vysvetlenia so pokusom ospravedlniť neospravedlniteľné. Ako to dieťa, čo pochopilo že cisár je nahý, tak aj dnes každé dieťa chápe, že keď niekomu poviete že musí prosiť o odpustenie, tak urobil niečo zlé. Že zhrešil.

Ale už dosť o tomto. Je stále slávne vianočné obdobie, tak mi dovoľte navrátiť radosť z tohoto tajomstva a ponúknem vám alternatívny výklad nájdenia v chráme, výklad, ktorý sa pridŕža bezchybnej nevinnosti Ježiša i Jeho svätej Matky.  Samozrejme, že všetky okolnosti, ktoré viedli k tomu, že Ježiš zostal v Jeruzaleme nepoznáme. Ale naša katolícka viera s istotou hovorí, že v tom nebol hriech neposlušnosti, ani hriech nerozvážnosti a ani u Ježiša a Márie v tom nebol hriech zanedbania nejakej povinnosti. Ba je pravdepodobné, že ani u sv. Jozefa nebol v tomto prípade žiaden hriech.

Jeden možný scenár sa dá vyvodiť so samotných Ježišových slov, ktorými odpovedal Márií a Jozefovi na otázku, prečo im to urobil: "Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" Môžeme sa domnievať, že mladý Ježiš si bol tak vnútorne a hlboko vedomý svojho vlastného, jedinečného Synovstva vo vzťahu k Otcovi že, na úrovni svojho ľudského poznania detsky úprimne očakával, že Mária a Jozef to chápu a budú ho prirodzene hľadať najskôr v dome Jeho Otca, v jeruzalemskom chráme.

Ale môžeme si byť istí, že dôvodom, pre ktorý nebol v karaváne, čo odchádzala do Nazareta nebola neposlušnosť rodičovských príkazov.  Taká neposlušnosť by bola hriešna. V tej dobe neboli presné nástroje na meranie času a mohlo dôjsť k nedorozumeniu ohľadom odchodu karavány, možno bol mladý Ježiš vnútorne volaný zaskočiť ešte do chrámu, ako dnes na letiskách chodia zbožní ľudia do kaplnky, keď majú dlhšiu chvíľu do odletu a predpokladal, že si ho tam rodičia vyzdvihnú. Je možné aj to, že Ježiš niekoho požiadal, aby Márii a Jozefovi odkázal, že je v chráme a odkaz nebol odovzdaný. 
A keď si Ježiša nevyzdvihli, múdro sa uchýlil do chrámu, kde ho nakoniec našli. V meste, kde galilejský chlapec nikoho nepoznal, by ísť inam znamenalo veľké nebezpečenstvo. Učitelia a zákonníci v chráme múdreho a prorockého chlapca určite nakŕmili a postarali sa o neho.

Ako sa stalo, že karavána odišla bez Ježiša a že si to nevšimla ani naša Pani je vec, o ktorej Lukáš tiež mlčí. Určite ale existuje vysvetlenie. Dejepiscom sa nepáčia rekonštrukcie udalostí, ktoré  sa spoliehajú na niečo nepravdepodobné. Odvolávajú sa na princíp Occamovej britvy - najednoduchšie a najmenej komplikované, najschodnejšie vysvetlenie je s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé.

Život ale prináša veľa "nepravdepodobných" udalostí a zážitkov, zlých i dobrých. Pred pár rokmi som letel zo St. Louis do Atlanty, a dohodol som sa s priateľmi, že ma vyzdvihnú na letisku. Dal som im číslo letu a čas príletu, a kedže let nemeškal, krátko po prílete som sedel v priateľovom aute a odchádzal z letiska. Ak by o tejto udalosti vedel historik len toto, čo by povedal? Nič zvláštne sa nestalo, stretol som priateľovd ako som plánoval a všetko prebehlod ako som očakával.

Lenže v skutočnosti toto nebol ten prípad. Ak by náš historik aplikoval na udalosť Occamovu britvu, odrezal by veľkú a dôležitú časť skutočnosti. Lebo čo sa stalo na letisku v Atlante bolo zložitejšie a málo pravdepodobné. Let síce prišiel načas, ale môj priateľ si zmýlil miesto, kde som si bol zobrať batožinu a kde sme sa mali stretnúť. A keďže je to veľké letisko, bol odo mňa dosť ďaleko. Čakal som ho niekoľko minút, ale miesto neho som stretol iného kňaza. Videl ma v klerike a uvedomil si že niekoho čakám. Pozdravil ma a povedal: "Predpokladám, že nečakáte José a Mercedes Perezovcov?" Prekvapený som odpovedal, že veru čakám. On povedal, že je kňazom v ich farnosti a pred chvíľou ich stretol na letisku. Povedali mu, že prišli vyzdvihnúť priateľa kňaza, ktorý ich prišiel navštíviť. Tento kňaz mi ešte povedal kde ich nájdem a tam ma moji priatelia očakávali. Zasmiali sme sa a poďakovali Bohu, že nás ušetril dlhého čakania. Pointa tohoto príbehu ale je, v jeho obrovskej nepravdepodobnosti. Spisovateľ by nevymyslel takú reťaz udalostí, pretože by sa mu zdala nemožná a príbeh by príliš vykonštruovaný a neuveriteľný. Ale uisťujem ťa drahý čitateľ, že presne to sa mi stalo.

Preto by sme sa nemali zdráhať uveriť, že Božia Prozreteľnosť dovoľuje aj nepravdepodobným udalostiam, aby sa prihodili a bez akejkoľvek odsúdeniahodnej rodičovskej nedbanlivosti na strane Márie a Jozefa sa stalo, že karavána odišla bez svojho najdôležitejšieho člena. Pamätajme si niekoľko vecí. Najskôr, že ľudia na blízkom východe vtedy aj dnes robia veci oddelene - muži a ženy. Potom, širšie rodinné zväzky sú u nich dôležitejšie než u nás, kde je po stáročia jadrom rodiny len muž, žena a ich deti. A tiež je možné, že karavána bola zložená z viac, než len Nazaretčanov. V časoch zbojníkov a divokých zvierat ohrozujúcich pútnikov je možné, že viac galilejských miest putovalo na sviatky do Jeruzalema v jednom, veľkom, možno aj niekoľkotisícovom konvoji.

Dá sa ľahko predstaviť scenár, v ktorom oddelené skupiny mužov a žien zložené zo stoviek ľudí cestujú oddelene. Deti nemuseli byť nutne pod priamym dohľadom svojich rodičov. V tejto kultúre väčší chlapci cestovali s mužmi, menší s dievčatami v ženskej skupine. Ježiš mal 12, čo je vek, kedy už mohol cestovať s mužmi, ale ešte mohol cestovať aj so ženami. Lukáš hovorí, že prvý deň si Mária s Jozefom mysleli, že je v karaváne. Každý si zjavne myslel, že je v druhej skupine.  Tento predpoklad mohol byť podporený aj nepravdivým svedectvom. Niekto možno Panne Márii povedal, že zazrel Ježiša u mužov a ona až do večera tomu verila, kým sa neutáborili a rodina sa nezišla. A Jozef si mohol myslieť, že Ježiš je medzi ženami. A možno bol, je to nepravdepodobné ale možné, tiež uistený niekým, kto Ježiša "zazrel" v ženskej skupine.

A tak málo pravdepodobná zhoda okolností mohla spôsobiť, že Jeho svätá Matka a Jeho pestún celý deň kráčali a mylne sa domnievali, bez akejkoľvek viny, že Ježiš bezpečne cestuje s nimi.

V každom prípade Božia Prozreteľnosť využila situáciu a nechala budúcim kresťanom vzácne a jedinečné svedectvo z Pánovho detstva a toho ako veľmi skoro zjavil svoju nadprirodzenú múdrosť a vedomie, že je Synom Boha, ktorého nazýva "Svojím Otvom" absolútne jedinečným spôsobom.

Je preto mimoriadne znepokojujúce, ba vskutku hlboko ostudné, keď Nástupca sv. Petra zbavuje tajomstvo radostného ruženca radosti a odvažuje sa svetu hlásať slová, ktoré v kontexte i svojom vlastnom zmysle vrhajú pochybnosť na nepoškvrnenú čistotu a bezhriešnosť samotného Božieho Syna.


http://remnantnewspaper.com/web/index.php/articles/item/2246-even-god-needs-mercy-a-troubling-homily-by-pope-francis