Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

28. 8. 2015

Óda na slávu brady

Sam Guzmán

Ó, kto dokáže náležite zvelebiť prednosti toho veľkolepého znaku mužského pokolenia, slávnej a nedoceniteľnej brady! Od počiatku čias raší brada na mužskej tvári a hlása dôstojnosť a jedinečnosť nášho druhu. Dlhé veky zdobila prorokov, kráľov a svätcov starých čias. Dlhé veky napĺňala srdcia dospievajúcich chlapcov nadšením a očakávaním. A napriek jej vznešenosti, jej histórii a dôstojnosti je veľa tých, čo by radi upreli mužom česť tohoto odznaku mužskej hodnoty. Radi by nás skrotili britvou v mene slušnosti a civilizácie.

Preto nemlčme. Statočne hlásajme úctyhodnú krásu a vznešenosť brady! Nech je týmito výrokmi veľkých svätcov a učiteľov Svätej Matky Cirkvi dokázané, že brada je nie len znakom mužstva, ale neomylným znakom svätosti a spásy!

“Podľa príkladu Kristovho a prvých svätcov budeme nosiť bradu, pretože to je vec mužná, prirodzená, prísna, opovrhovaná a asketická.” – Kapucínske konštitúcie z roku 1536

“Brada značí odvážneho, brada odlišuje dospelých mužov, úprimných, aktívnych, energických. Keď teda hovoríme o takom mužovi, opisujeme ho ako bradatého.” - Sv. Augustín, Výklad 133 žalmu

“Boh si želal aby ženy boli jemné a tešili sa z kaderí, ktoré sa im tvoria spontánne, ako kôň zo svojej hrivy. Muža však, ako leva, ozdobil bradou a vybavil ho ako atribútom mužnosti chlpatou hruďou -  znakom sily a vlády.

Bohatá brada patrí k mužom. A ak si niekto časť oholí, nesmie ju nechať úplne holú, pretože to je potupný pohľad. Holiť si tvár do hladka je trestuhodné, blíži sa to depilácií a zženšteniu. Preto sa Žalmista teší s vlasatej brady a hovorí: "Ako olej steká na bradu, na bradu Áronovu." Osláviac bradu dvojitým zdôraznením rozjasňuje tvár pomazaním Pánovým.


“Je preto bezbožné znesväcovať symbol mužnosti,chlpatý porast. Ale zdobiť sa hladkou tvárou (bol som varovaný Logom), ak to má priťahovať mužov, je čin zženštilej osoby. Ak to má priťahovať ženy, tak to je čin cudzoložníka. Oboch je treba z našej spoločnosti vyhnať tak ďaleko, ako sa len dá.” - Klement Alexandrijský, Vychovávateľ, kniha 3, kapitoly 3, 11

“Prirodzenosť brady prispieva neuveriteľnou mierou k zrelosti tiel, k odlíšeniu pohlaví a ku kráse mužnosti a sily.” Lactantius, O Božom majstrovstve, kapitola 7

"Len pomysli aká hanba by bola, ak by muž s dlhou bradou, palicou v ruke a plášťom na pleciach mal chodiť do školy s deťmi a dostávať spolu s nimi rovnaké úlohy. Nebolo by to nad mieru hlúpe?" - Sv. Ján Chryzostom, Desiata kázeň ku Skutkom apoštolov.
“Ani si muži neskántria vlasy svojich brád a neprirodzene nezmenia formu muža. Lebo zákon hovorí: Nezohyzdíš si bradu. Lebo čo Boh Stvoriteľ urobil slušným pre ženy určil nevhodným pre mužov. Ak toto robíš, aby si sa v rozpore so zákonom zavďačil ľuďom, budeš odporný Bohu, ktorý ťa stvoril na svoj vlastný obraz. Ak sa chceš Bohu páčiť, stráň sa všetkého, čo nenávidí, a nerob nič čo ho zarmucuje.” - Apoštolské konštitúcie, Kniha 1, odsek 2)

“Nestrihajte si vlasy dohola a nehoľte bokombrady.” - Leviticus 19:27

“Ak muž oholí bradu inému mužovi, nech mu to vynahradí dvadsiatimi šilingami.” - Wihtredove zákony, 8. storočie

Nech teda naši protivníci zmĺknu, nech prestanú ich výpady proti brade, prirodzenej okrase mužského rodu. Všetci muži dobrej vôle, odhoďte svoje britvy a spolu jednohlasne plesajme nad veľkým divom, nad veľkou mocou a nad veľkou krásu brady!


Preložil Jozef Duháček

21. 8. 2015

Rozkvet mariánskej úcty v povojnovom Nemecku ( II. časť )
Účinky v Západnom Nemecku                                                                                                                                                            
„Aký to rozmach náboženského života, aké to oživenie vzťahu vernosti k Stolcu Petrovmu ... priniesol Svätý rok aj nemeckým katolíkom, v neposlednom rade našej mládeži., píše kardinál Frings Piovi XII. niekoľko týždňov po ohlásení dogmy o Nanebovzatí Panny Márie. V kolínskom dóme sa v predvečer sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie v roku 1950 konala celoarcidiecézna slávnosť úctyvzdania. Základný kameň kolínskeho dómu bol, mimochodom, položený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 1248. Virgo in coelum assumpta je aj druhou patrónkou Dómu, po Troch kráľoch, resp. mudrcoch, klaňajúcich sa Ježiškovi. Ďalším stavebným dôkazom spojitosti mesta s touto pravdou viery (zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie) je aj kolegiátny kostol Jezuitov, ktorý bol po Dóme dlhý čas druhým najväčším chrámom mesta a dôležitým strediskom rýnskej protireformácie.         

Rozkvet mariánskej úcty u mládeže           
Osobitný dojem zanechal v povojnovej nemeckej Cirkvi vzostup mariánskej zbožnosti u mládeže. Na mariánsku púť na Altenberg (pri Kolíne) sa zišlo v máji tohto roku len z kolínskej arcidiecézy 15 tisíc mládencov a 25 tisíc mladých dievčat., píše kardinál Frings v jednom zo svojich listov pápežovi Piovi. „Študenti sa na katolíckej pôde zjednotili do Katolíckeho nemeckého študentského združenia, v ktorom majú veľký vplyv dušpastieri, vedúci študentov duchovne. Nápor na štúdium teológie významne stúpol a približuje sa tak v oboch najnižších semestroch opäť k normálnym počtom.“ Už na sviatok Nepoškvrneného srdca Panny Márie v roku 1948 obnovil kardinál Frings zasvätenie kolínskej arcidiecézy a celého Porýnia tomuto srdcu. Tento akt korunoval záver osláv 700. výročia položenia základného kameňa kolínskeho dómu. Bola to prvá známka života Nemecka, katolíckeho Nemecka...míľnik vo vývoji kolínskej lokálnej cirkvi a pre celé katolícke Nemecko.“

Vzostup cirkevného života

 Z pohľadu roka 1973 opisuje kardinál Frings zdravý náboženský život kolínskej arcidiecézy, ktorého bol svedkom napriek materiálnej biede a poraneniam duše ako dozvukov vojny. „Pokiaľ ide o náboženský život oných rokov po vojne, nevyskytovali sa vtedy ešte tie ťažkosti, ktoré máme dnes. Po nepokoji v Cirkvi, ktorý sa týkal samotnej viery, nebolo vtedy ešte ani stopy. Domov sa vracajúci vojaci sa väčšinou rýchlo včleňovali späť do farského života a pilne sa zúčastňovali bohoslužobného a sviatostného života. Ženy boli, ako vždy, príkladom pre ostatných, deti boli vychovávané v katolíckych ľudových školách, gymnáziá boli mnohokrát vedené dobrými katolíckymi učiteľmi, aj politický život bol z veľkej časti v rukách katolíkov. Opakovalo sa to, čo bolo možné badať vždy: Keď je Nemecko v najväčšej núdzi, zavolajú sa katolíci, aby vytiahli káru z blata. Tak to bolo už počas prvej svetovej vojny a po nej a tak to bolo aj po konci takzvanej Tretej Ríše, keď vystúpil Konrad Adenauer ako veľký obnoviteľ Nemecka. Spomienky kardinála Fringsa zodpovedajú aj štatistickým údajom - súhrnná analýza (vyšla v roku 1956), zhrňujúca údaje z roku 1953 hovorí: „Celkovo vzaté, sú zhruba dve tretiny všetkých katolíkov vernými kresťanmi. Počty pravidelných účastníkov bohoslužieb sú zvlášť u vekovej kategórie 18 až 24-ročných vyššie, než u 25 až 29-ročných alebo 30 až 44-ročných. 
Nové impulzy pre súčasnosť?   
Najstarší milostivý obraz Immaculaty v Nemecku je uctievaný od roku 1680 v barokovom pútnickom kostole Počatia Panny Márie v Neviges (časť dnešného mesta Velbert, neďaleko Kolína). Od roku 1968 sa tento milostivý obraz nachádza v novostavbe „Márie, Kráľovnej pokoja, ktorá je ako snáď máloktorá cirkevná stavba dokonalým vyjadrením architektonického svedectva o radikálne zmenenom chápaní viery a Cirkvi v súčasnom Nemecku. Cirkevný prerod, ktorého symbolom je o. i. práve táto stavba, komentoval životopisec kardinála Fringsa - prelát Norbert Trippen slovami, ktoré vyzývajú k zamysleniu (aspoň u mála duší, ktoré sú toho v súčasnom pokoncilovom antropocentristickom rauši vôbec schopné): Kardinál Frings povedal v dňoch po svojej abdikácii [zo zdravotných dôvodov, kvôli problémom so zrakom, pozn. prekl.] z úradu arcibiskupa vo februári 1969, že jeho prvé biskupské roky na konci vojny mu nepripadali tak ťažké a náročné, ako tie posledné po Druhom vatikánskom koncile. Keď bol v Cirkvi s odvolávaním sa na „Ducha koncilu“, bez ohľadu na skutočné závery uvedené v koncilových dokumentoch (ktoré sa však dajú vyložiť na sto a jeden spôsobov) započatý revolučný vývoj, bol týmito zmenami kardinál Frings hlboko otrasený. Svedomie mu ťažila otázka: „Som svojim angažovaním sa na koncile spoluzodpovedný za jeho (mnou) nezamýšľané dôsledky? Bez toho, aby sme chceli prikrášľovať reálne existujúce dobové nedostatky a nezrovnalosti, je silná a sebavedomá Cirkev 50-tych rokov práve pre naše časy nutnej cirkevnej obnovy príťažlivým príkladom. Podľa sociológa Karla Gabriela disponovala „svetonázorom, preukázateľne nadradeným prevládajúcej všeobecnej mienke uzavretých a dovŕšených historických procesov, zahrňujúcom nespochybniteľné, avšak rozumom akceptovateľné princípy, vzťahujúce sa na všetky oblasti ľudského života.“ Záväznou vykladateľkou týchto, na kresťanstve a prirodzenom práve založených zásad fungovania spoločnosti bola sama Cirkev, prostredníctvom svojho učiteľského úradu, Magistéria. Katolícke prostredie tak na tejto báze odložilo svoj tradične defenzívny charakter a začalo, naopak, ofenzívnejšie vnášať do spoločnosti svoj myšlienkový svet, ponúknuc jej tým katolícku odpoveď na pálčivé otázky povojnovej doby a éry budovania nového štátu. Katolícke myslenie slávilo - ukazovalo sa to napríklad pri konštituovaní princípov sociálnej politiky 50.-tych rokov, ale nielen tam - neočakávané víťazstvá... Práve katolíci sa stali vlastnými „objaviteľmi novovytvorenej SRN ako svojej novej politickej vlasti. Takto sa dá ľahšie celkovo pochopiť historicky jedinečná kultúrnospoločenská pozícia nemeckého katolicizmu v 50.-tych rokoch, kedy bol takpovediac pevne v sedle celospoločenského diania, až pokým ho nezomleli modernizačné procesy rokov šesťdesiatych. V dnešnej fáze polstoročia trvajúceho postmoderného úpadku veškerého cirkevného života a náboženského života vôbec je dobré si pripomenúť, z akých prameňov čerpal povojnový katolicizmus, odkiaľ bral silu na svoj nevídaný boom v 50.-tych rokoch. Kiež tieto pramene dodajú aj súčasnej Cirkvi potrebnú vitalitu a prinesú jej oživenie po všetkých tých duchovných nivočeniach posledných dekád. A kiež by bola opäť mariánska zbožnosť, podobne ako tomu bolo v povojnových rokoch, onou bránou k vytúženému prelomu a novým začiatkom v Cirkvi jej Syna.

Podľa Pius.info

Ladislav Hajdu