Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

28. 5. 2015

Hriechy, ktoré privedú ľudskú rasu do záhuby

Henry Davis, S.J

Hriechy, ktoré volajú do neba o pomstu sú: úmyselná vražda, sodomia, útlak chudobného a zadržiavanie spravodlivej mzdy. Táto kategória smrteľných hriechov neobsahuje tie najťažšie možné hriechy, pretože žiaden z nich nie je namierený priamo proti Bohu, ale obsahuje hriechy, ktoré zvolávajú Boží hnev spôsobom, ktorý sa pri iných hriechoch neaplikuje, lebo Sväté písmo ich výslovne definuje ako hriechy do neba volajúce.

Previnenie je v týchto štyroch druhoch hriechu namierené priamo proti prirodzeným inštinktom a teda proti poriadku, ktorý Boh vo svojej prozreteľnej starostlivosti ustanovil pre tento svet. Úmyselná vražda hreší otvorene proti Božej zvrchovanosti, lebo len Boh je pánom života a smrti. Sodomia je perverzia prirodzeného sexuálneho pudu, ktorý je stvorený pre zachovanie ľudskej rasy. Útlak a vykorisťovanie chudobného vykoreňuje z ľudského srdca vrodený zmysel pre súcit, a zadržiavanie mzdy robotníkovi útočí na sociálny inštinkt, ktorý bráni vlastníctvo a imanie jednotlivých občanov v rámci štátneho útvaru.

Z toho je zrejmé, že tieto hriechy vedú k deštrukcii ľudskej rasy. Preto má Sväté písmo veľmi dobrý dôvod, aby tieto hriechy vyčlenilo do kategórie mimoriadne ohavných zločinov.

"Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne." "Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký." "... zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom." "Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov." "Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku.Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech." "Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov. "

(Gen. 4, 10 : 18, 20 : 19, 13; Exod. 3, 7 ; Deut. 24, 14 ; Jak. 5, 4).

Henry Davis, S.J., Moral and Pastoral Theology, 4th ed. (New York: Sheed and Ward, 1943), pp. 214-15

Preložil Jozef Duháček

14. 5. 2015

Nesvätá aliancia

Elizabeth Yore

Námestím sv.Petra dujú mocné vetry a pripravujú scénu na dokonalú búrku. Kým svet očakáva novú Františkovu enviromentálnu encykliku, klíma vo Vatikáne sa drasticky mení. Za scénou u sv. Petra pôsobia sily, ktoré utvárajú tento veľmi problematický dokument, ovplyvnený a z časti aj písaný zúrivými odporcami katolíckej morálnej náuky. Hlavný rečník na nedávnej pontifikálnej konferencii o životnom prostredí, generálny tajomník OSN Ban Ki Moon povedal, že klimatické zmeny sú “rozhodujúcou otázkou našich čias” a že je “dôležité, aby sa náboženské skupiny zjednotili v postoji k tomuto problému.” Moon povedal, že je “veľmi povzbudený” tým, ako je pápež František “veľmi zanietený” pre túto vec a tiež povedal že ho sv.otec ubezpečil, že bude spolupracovať s “OSN, svetovými lídrami, vedcami a náboženskými lídrami, aby túto zhodu v záujme ľudstvo uskutočnili.”

Prečo Vatikán spája sily s OSN, ktorá chce znížiť emisie uhlíka znížením populácie pomocou potratov, sterilizácií a iných reproduktívnych represií? Dostatočnr zlé je už to, že Vatikán kolaboruje s OSN, ale je tu ešte ďalší spojenec do tohoto smutného triumvirátu. Vlajky signalizujúce búrku začali povievať nad sv.Petrom, keď tajomníčka organizácie EPA (Agentúra pre ochranu životného prostredia) napojenej na Obamovu vládu, Gina McCarthy navštívila Vatikán, aby zladila Obamovu enviromentálnu politiku s novou encyklikou. Po prílete do Vatikánu priznala, že Obamova vláda je, čo sa klimatických zmien týka, s Františkom zajedno http://ncronline.org/blogs/eco-catholic/epa-chief-vatican-obama-aligned-francis-climate-change. Mnohí katolíci, ktorí pozorujú mimoriadne virulentnú antikatolícku agendu Obamovej vlády, ktorí pozorujú prenasledovania a súdne spory proti katolíckym organizáciám, univerzitám a firmám, ktoré pod mandátom HHS (americká obdoba ministerstva zdravotníctva) vedie americká vláda, začínajú byť hlboko znepokojení touto vzájomnou náklonnosťou.

McCarthyová na margo blížiacej sa konferencie o klimatických zmenách, ktorá bude v decembri v Paríži, povedala: ” Je jasné, že pápež chce skutky, že tak ako aj my, chce skutočné záväzky a my ich poskytneme.”

Táto podivná sympatia medzi pápežom a Obamovou vládou by mala katolíkov postaviť do pozoru.  McCarthyová a jej enviromentálne edikty, sú exmplárnou ukážkou lavičiarskej agendy enviromentálnej lobby. Myšlienka, že Vatikán spolu s Obamovou vládou pripravujú spoločné riešenie by mala každého katolíka vyburcovať k ostražitosti..

Nemal by Vatikán namiesto globálnej politickej agendy razenej OSN a Obamovou vládou presadzovať radšej katolícku agendu?

Ako predohra k vydaniu enviromentálnej encykliky bola 29.04.2015 usporiadaná pontifikálna konferencia o životnom prostredí. Najdôležitejšie vystúpenie mal Ban Ki Moon, ktorý uviedol šéfa sekcie OSN pre udržateľný rozvoj, Jeffreyho Sachsa, ktorý následne prezentoval ciele politiky trvalo udržateľného rozvoja. Sachs je, prekvapujúco, častým prednášajúcim a obľúbeným poradcom pontifikálnej akadémie a trvalo udržateľný rozvoj presadzuje ako riešenie klimatických problémov aj pre chudoby. Vo svojej knihe Koniec biedy, jednoznačne konštatuje:

Toto je reálny obraz demografickej pasce. Najchudobnejšie oblasti, oblasti s najväčšími prekážkami k modernému ekonomickému rastu, sú zároveň oblasti, kde majú rodiny najviac detí. Vysoký populačný prírastok vedie k ešte väčšej chudobe a väčšia chudoba prispieva k vyššej miere pôrodnosti.

Experti, na ktorých Vatikán vsadil a s ktorými konzultuje a radí so ohľadom enviromentálnej encykliky, sú znamí aktivisti a bojovníci za populačnú kontrolu. Tim Wirth, bývalý šéf Clintonovho úradu pre populáciu, ktorý sa nechal hrdo fotografovať so stromom urobeným s kondómov, bol tiež medzi pozvanými hosťami.

Podľa Sachsa je najväčším nepriateľom životného prostredia práve preľudnenie a celú svoju kariériu v OSN strávil vypúšťaním poplašných správ, že svet je preľudnený a treba znížť pôrodnosť. Sachs tvrdí, že “praskáme vo švíkoch”. Cieľom jeho populačnej mantry je predovšetkým Afrika. Sachs argumentuje, že ak by chudobné africké štáty znížili svoju pôrodnosť, Afrika aj svet by hospodársky pookriali. A čo teda tento "vatikánsky" odborník navrhuje pre jednu z najväčších katolíckych krajín Afriky? Sachs, biely muž (a žid), zo svojej slonovinovej veže akademického povýšenca odporúča :  

"Naozaj sa obávam populačnej explózie v Nigérii. To nie je zdravé. Nigéria musí prikročiť k opatreniam, ktorými obmedzí počet detí na maximálne tri v rodine. "

Kto vie, čo si nigérijskí katolíci, biskupi a kardináli o Sachsovej politike troch detí myslia? 

Taktika strašenia preľudnením, ktorej podstatu demaskovala amotná realita, sa zmenila v stratégiu strašenia globálnym otepľovaním, ktorá bola vedecky spochybnená a preto sa následne zmenila v politiku strašenia klimatickými zmenami, tiež vedecky spochybnenú a tak následne konvertovala na enviromentálne náboženstvo "udržateľného rozvoja."  K tomu pridajte svetového morálneho lídra, pápeža Františka, ktorý sa spája so Sachsom a OSN, aby presadzoval zásady politiky udržateľného rozvoja.

Toto enviromentálne spojenectvo je preto také znepokojujúce, lebo spojenie byrokratickej kultúry OSN a zásad udržateľného rozvoja vedie k požiadavkám na slobodu voľby (= potratu, samozrejme), reprodukčné práva a neobmedzené potraty, ktorými sa obmedzí chudoba a enviromentálne dopady preľudnenia.

Pontifikálny poradca Jeffrey Sachs vo svojej novej knihe s menom,(ako inak) Udržateľný rozvoj píše:

Dobrovoľné zníženie pôrodnosti, pri rešpektovaní ľudských práv a túžby po rodine, je preto nutné k udržateľnému rozvoju a ukončeniu chudoby. Svetové vlády bránia sexuálne a reprodukčné práva, ako podstatnú súčasť ženských práv, avšak tieto práva sa často nerealizujú, pretože krajiny sú príliš chudobné, aby implementovali programy pre bezpečné tehotenstvo a plánovanie rodiny, alebo pretože vlády nechcú implementovať tieto programy, hoci sa k tomu zaviazali.

Pod vlajkou šírenia zásad udržateľného rozvoja tak OSN a Obamova vláda  kooptovali Vatikán, aby prijal globálny enviromentálny program, ktorý vo svojom požaduje aktivity odporujúce katolíckej morálke. OSN preto dychtivo očakáva pápežovu encykliku, ako morálne ospravedlnenie celosvetového uzákonenia zásad udržateľného rozvoja.

Katolíci pozor: kľúčové slovo "voľba (= potrat, samozrejme) " sa transformovalo v  "reprodukčné zdravie" a to sa vtelilo do pojmu "udržateľného rozvoja". Katolícka cirkev sa s Jeffrey Sachsom, obhajujúcim redukciu populácie, ako centrálnu a rozhodujúcu podmienku úspechu jeho programu, dostáva do nepopierateľného sporu: 

"Populačná dynamika je pre udržateľný rozvoj veľmi dôležitá. Existuje dobrý dôvod veriť, že vačšina domácností si radšej zvolí nižšia pôrodnosť, ak budú mať jednoduchý a pohodlný prístup k plánovaniu rodičovstva."

Keď sa novinár  pýtal nového pápežského poradcu pre otázky životného prostredia, Jeffrey Sachsa, na jeho už dvadsaťročné  úsilie o zavedenie populačnej kontroly pomocou potratov a iných reprodukčných práv, tak sa Sachs šikovne vyhol odpovedi:

"To teraz nie je podstatné, to je téma na inokedy. "


Pripomína to Nancy Pelosi, ktorá povedala: "Musíme prijať Obamovu zdravotnícku reformu, aby sme zistili, čo obsahuje."

Naopak, professor Sachs, dôstojnosť ľudského života, narodeného aj nenarodeného, je v Katolíckej cirkvi podstatná otázka. Vaše intrigánske a odmietavé pohŕdanie ochranou ľudského života odhaľuje skutočné ciele OSN a jej politiky udržateľného rozvoja.

Keď je Sachs vo Vatikáne, tak o populačnej kontrole veľmi nehovorí, ale vo svojich knihách a prednáškach ju neohrozene proklamuje. Populáciu treba zredukovať akýmkoľvek spôsobom. Encyklika určite nebude o týchto cieľoch OSN hovoriť. A OSN a Obama ju použijú ako nástroj na presadenie svojej politiky.

Je nepochopiteľné, že sa Vatikán nechal takto oklamať, ak považuje politiku udržateľného rozvoja OSN za spoločné riešenie problémov so životným prostredím. Katolícka Cirkev deti víta, ako Boží dar. Generálny tajomík OSN a Jeffrey Sachs chcú počty detí obmedziť.

"Zelený" pápež by sa mal červenať, nie preto že sa otepľuje, ale že sa pridal k takémut hanebnému spolku.

Preklad Jozef Duháček

11. 5. 2015

Drahí kňazi a biskupi!

Puch sodomie nivočí Cirkev od poslednej lavice vidieckeho kostola, až po popredné miesta rímskej kúrie. Nespočetné duše sú na najlepšej ceste do pekla práve kôli tejto zločinnej neresti, neresti odpornej aj samotnému Satanovi, ktorý keď zvedie nejakých nešťastníkov ku spáchaniu tohto smrteľného hriechu, s hnusom sa tiež odvracia. Ak sa tieto biedne a nešťastné duše nevyspovedajú, nedostanú rozhrešenie a nezmenia svoje životy, budú naveky zatratené.

Tak, Vaše excelencie, Vaše eminencie, dôstojní páni, teraz sme to povedali my a vy už nemusíte. Môžete sa vrátiť k tomu, čo ste robili a nestarať sa viac o kázanie proti tomuto hriechu. Môžete sa ďalej nechať fotografovať, venovať sa stretávaniu s vysokopostavenými a mocnými, môžete sa tešiť z pozitívnych ohlasov, ktoré na vašu nečinnosť prinášajú média a sodomii naklonení politici a nemusíte sa starostiť o to, že je treba niekomu pripomenúť, že žije smrteľnom hriechu.

Spravíme to namiesto vás. My, laici, aktivisti, blogeri, ľudia z lavíc, pomôžeme vám s vašou povinnosťou učiť, pretože vás to evidentne veľmi nebaví. Nemusíte už kázať katolíkom, že im antikoncepcia, potraty a sodomia mrzačia duše a ničia krajiny. To nie je vaša práca. Vaša práca je školiť miništrantky a starať sa, aby sme sa všetci aktívne účastnili na tom, čo dnes voláte omša. A podobných akciách.

My budeme znášať útoky, žaloby, prenasledovania, stratu živobytia (a možno aj života) a potupu ktorú na nás chŕlia médiá i spoločnosť. My, pekári, fotografovia, lekári sa budeme prizerať, ako strácame zdroje obživy, ako na kúsky trhajú našu reputáciu, ako sa naše úspory rapídne strácajú, lebo máme to potešenie uľaviť vám do povinnosti učiť katolícku vieru a morálku. Ba ani nás nemusíte navštevovať vo väzení, ak nechcete.

Budeme sa prizerať, ako sa nám vyhýbajú naši spolufarníci, ako nás niekdajší katolícki priatelia opúšťajú a ako nás naši pastieri svedomite ignorujú. Príjmeme to, lebo vieme, že si nechcete špiniť ruky vyučovaním katolíckej viery. Môžete hrať golf, chodiť do kina, na festivaly, sedieť na svojich prestoloch, cítiť vaše ovečky, dávať rozhovory do televízie a tešiť sa z priazne hochštaplerov, kacírov, rúhačov a všetkých tých, čo nenávidia Krista. Nebojte sa, my budeme bojovať namiesto vás.

Máte dôležitejšie veci na robote. Musíte cupitať do Ríma a dať si pohár či dva so zbabelcami, ktorí sa spolčujú s našimi utláčateľmi. Musíte sa strachovať o životné prostredie, o to aby ste nepovedali nič o Kristovi, lebo by to mohlo uraziť rabínov a hinduistov (Bože chráň, aby ste sa ich snažili obrátiť na vieru!), musíte prednášať príhovory na stretnutiach kadejakých Šťastných klubov a Štastných organizácií. Musíte oslavovať diverzitu a toleranciu. Toto všetko musíte robiť.

Preto, prosím, neznepokojujte sa s ničím, čo má niečo spoločné s katolicizmom.  Pekne si zasadajte vo svojich konferenciách a užívajte si potlesk davu. My vašu prácu urobíme za vás.

http://theeye-witness.blogspot.sk

Preklad Jozef Duháček

7. 5. 2015

Kardinál Kasper a milosrdenstvo
(dojmy z prednášky, alias jedna hodina milosrdenstva v štýle „pokoncilovej obnovy“)

Začiatkom tohto roka mala v meste Mainz prednášku Jeho Eminencia kardinál Walter Kasper. Podujatie s názvom „Milosrdenstvo je kľúčom našej kresťanskej existencie“ sa uskutočnilo na pozvanie miestnej diecézy. Kardinál približne hodinu rečnil o rozličných aspektoch milosrdenstva z pohľadu Svätého Písma, kresťanskej náuky a s ohľadom na aktuálny pontifikát pápeža Františka. „Milosrdenstvo je stredom Evanjelia. Je kľúčom našej kresťanskej existencie a tým Najväčším, čo nám vie kresťanské posolstvo odkázať“. Okrem toho je podľa W. Kaspera  „leitmotívom pontifikátu pápeža Františka“. Ako Jeho eminencia zdôraznila, pápež označuje milosrdenstvo za „Meno nášho Boha“. František tak stojí v tradícii pápežov, počínajúcou Jánom XXIII. Túto konštantu v „náuke“ pokoncilových pápežov zdôraznil kardinál hneď dvakrát a nezabudol pri tom zdôrazniť, že „milosrdenstvo je bázou Druhého vatikánskeho koncilu“. Kardinál síce spomenul v ten večer všetky skutky milosrdenstva - ako telesného, tak i duchovného -  ale bližšie rozoberal, plne v intenciách postojov súčasného pápeža, len tie prvé.
            O úsmevy na tvárach účastníkov prednášky sa postarala úplne mimovoľná, obecenstvu smerovaná poznámka, „no veď áno, tie skutky milosrdenstva ešte všetci isto poznáme z Katechizmu“. Bodaj by aj nemal pravdu, nik v sále totiž nemal menej ako 60 rokov a bol teda dieťaťom éry, kedy sa ešte aké-také vedomosti z Katechizmu u mladých prijímateľov sviatostí Eucharistie, či birmovania vyžadovali. Kardinál Kasper stál v rokoch 2001 až 2010 na čele Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a preto počas prednášky neprišiel skrátka ani vzťah k protestantom, samozrejme, „vo svetle milosrdenstva“.

               Pre rok 2017 dúfa kardinál v konanie „spoločnej bohoslužby“, „spoločného vyznania hriechov“ , ako aj „spoločne odriekaného vyznania viery“ s protestantmi tak, ako bolo, podľa Kasperových slov „príkladne“ konané už za Jána Pavla II. Stému výročiu zjavenia Matky Božej vo Fátime sa v súvislosti s rokom 2017 spomenutia nedostalo.

               Ako sa už neraz pri takýchto akciách ukázalo, prítomnosť tradicionalistov vyvoláva u viacerých organizátorov alebo účastníkov prejavy nespokojnosti, nervozity, ba až nevoľnosti a vedie k praktickým ukážkam ich poňatia „milosrdenstva“. Kardinála Kaspera si prišlo vypočuť dvanásť takýchto večnevčerajších katolíkov, vrátane jedného kňaza. Bolo medzi nimi viacero mladých ľudí (to boli tí jediní v obecenstve, čo ešte neoslavovali šesťdesiatku).  Keď  kardinál ukončil svoj príhovor, nasledovala „voľná diskusia“, čiže kladenie otázok. Z celkovo šiestich otázok toho večera položili tradicionalisti tri, viac menej všetky sa týkali Kasperových názorov na milosrdenstvo pri „pastorácii rozvedených a znovu zosobášených“. Spomenul sa aj aspekt skutkov duchovného milosrdenstva - poúčanie nevedomých, zvlášť v tejto postmodernej ére, keď sa už pápežom a biskupmi autentická katolícka náuka (aj v tejto oblasti ľudských partnerských vzťahov) temer nehlása. Bezbrehej nedovzdelanosti rádoby hippie katolíkov sa ustupuje a mainstreamom sa stávajúca rozvodovosť a žitie na psiu knižku sa s miernym pokašliavaním a priblblým úsmevom toleruje  s tým, že teraz tomu „ideme nachystať“ aj nejaké to oficiálne obkecanie, rozumej „zdôvodnenie“. Samozrejme, založené na vajataní o pastoračnej citlivosti tohto celého problému.
              Po odznení úvodných slov prvej otázky (pokojným a vecným tónom) sa moderátor večera, prof. Peter Reifenberg dostal do pomykova, ktoré prerástlo v znepokojenie. Príkro prerušil otázku kladúceho slovami „Poznáme týchto kritikov kardinála Kaspera a nepotrebujeme to počúvať teraz aj tu“. Milosrdenstvo bolo razom v háji. Nepočítal však s prejavmi nesúhlasu u publika, ktoré sa začalo mrviť, pokašlievať, mrmlať a šumieť, čím reagovalo na Reifenbergovu nemilosrdnú a zároveň nepochopiteľnú reakciu na obyčajnú otázku. Otázka mohla byť teda položená celá. Kardinál Kasper, zvyknutý na takéto ojedinelé situácie odpovedal uvoľnene a suverénne a poskytol všetkým zúčastneným lekciu z „modernizmu v praxi“.
             1. Nechce položiť svoju ruku na nerozlučiteľnosť manželstva, veď predsa ide o sľub daný navždy, navyše pred Bohom. Ale je to milosrdné, odmietnuť hriešnikov?  Cirkev musí opustiť teoretické predpisy a posunúť sa smerom k praktickým riešeniam pre ľudí. Nie je všetko iba čierne alebo biele a každý prípad je preto nutné posudzovať osobitne. 
              2. Áno, nevedomých sa patrí poúčať, všetko ostatné je „milosrdenstvo light“, čo ani on (kardinál Kasper) nepovažuje za správne, ale to poúčanie musí byť konané milosrdne a šetrne, teda tak, aby sme tých poúčaných nezaťažili, či dokonca neodstrašili.
             3. Áno, v posledných rokoch je náuka Cirkvi ohlasovaná príliš zriedkavo a menej jasne.
             Správne výroky sa v kardinálových odpovediach striedali so „zmäkčovaním“ cirkevnej doktríny, niekde dokonca prechádzali do protikladu s ňou. 

             Svätý pápež Pius X. sa viac ráz zmieňoval o modernistoch a ich spôsoboch prejavu. Upozorňoval na to, že títo sú schopní obsiahnuť viacero rolí, hoci aj v jednom človeku. Ich náuky totiž nie sú systematické, nie sú jednotné a práve táto zdanlivá pružnosť v sebe ukrýva najväčšie nebezpečenstvo, aby im teologicky nedovzdelaní laici masovo sadli na lep. Stačí pootočiť krkom a vidíme to všade okolo seba. Od debát na pracovisku, či pri rodinných oslavách až po internetové fóra sú „názory“ mnohých katolíkov ešte úbohejším svedectvom ustupovania „duchu doby“, než klasická agitka neveriacich, či Cirkvi fanaticky nepriateľsky naladených, isto dobre známych kruhov. Človek prikývne na nejaký rozumne formulovaný a morálne správny názor, aby o minútu prehliadol nejaký, do hávu odborného teologického, či filozofického vyjadrovania sa odetý prasprostý blud a omyl.     
               Kardinál sa dotkol pokračovania Synody o rodine, dôležitej to udalosti tohtoročnej jesene. Je presvedčený o tom, že sa na synode podarí dosiahnuť u väčšiny otázok potrebné dvojtretinové kvóra, aby sa mohlo začať s uskutočňovaním „konverzie Cirkvi v zmysle pápeža Františka“, ohlásenej v Evangelii gaudium [„Radosť z evanjelia“, ide o prvú apoštolskú exhortáciu súčasného pápeža, ktorá bola promulgovaná koncom novembra 2013 a nesie podtitul „O ohlasovaní Evanjelia v dnešnom svete.]. Veď nie nadarmo sa už na minulých zasadnutiach s veľkou istotou očakávalo, že sa dá potrebná väčšina synodálnych otcov dokopy, teraz sa ešte viac považuje za isté, že sa chýbajúce hlasy niekde získať podarí.

                 Moderátor večera, prof. Reifenberg ukončil tento večer nepeknou narážkou na adresu konzervatívnych, tradičnej vierouky držiacich sa veriacich. Ubezpečil prítomného kardinála Kaspera o loyalite a poslušnosti svojej diecézy voči nemu i voči pápežovi Františkovi v ich spomínanom spoločnom úsilí o „konverziu Cirkvi“ a odmietol tých, čo voči tejto konverzii bojujú rôznymi „knihami a pamfletmi“. Pri východe zo sály rozdávali mladí tradicionalisti odchádzajúcim hosťom rôzne letáky na tému jesennej synody o rodine, Tradície a jej postavenia v Cirkvi, k duchovným cvičeniam, ktoré organizuje FSSPX, či k tzv. „tridentskej“ liturgii. Veľká väčšina prednášku opúšťajúcich návštevníkov si letáky so záujmom vzala, poďakujúc si ich prezerala, mnohí sa pristavili pri mladých na slovíčko, niektoré rozhovory boli celkom zaujímavé a podnetné. Ak budú veriaci o týchto veciach doma v pokoji uvažovať a premýšľať, už nemožno hovoriť o premárnenom čase, či námahe. V príkrom kontraste k návštevníkom sa prejavili zamestnanci domácej diecézy, ktorí zdrapili jedného mladíka, čo zamieril ku kardinálovi, aby sa s ním porozprával a keď ten na ich otázku, či je tunajší (teda či patrí tiež do farnosti v rámci diecézy Mainz) odpovedal záporne, vyziapali sa naňho, aby odtiaľto prášil, keďže tu „nemá čo hľadať“. Milosrdenstvo v praxi? Jasné, ľavicoidný dvojitý meter - žiadnu toleranciu voči netolerantným! - ako vyšitý. Najlepšia reklama je ich chovanie v reále, len oči a uši väčšiny občanov sú zalepené tuhým šmalcom.

Tento večer je praktickou ukážkou, svedectvom krízy v Cirkvi, ktorá nielenže stále trvá, ale sa v období tohto pontifikátu ešte vyostruje. „Nová teológia“, ktorá ide po ruke všeobecne rozšíreným prejavom nerestí, hriešnosti a infantility slávi triumf a nič dobré nemožno očakávať ani od nadchádzajúcej jesene, resp. od synody, ktorá sa má na jeseň konať a ktorej závery pravdepodobne významne znegujú všetko to, čo sme sa učili o morálke, manželstve a šiestom Božom prikázaní na hodinách náboženstva a katechizmu. Pod tým „my“ myslím dietky rokov sedemdesiatych a staršie, tí, čo prišli po nás dostali už len katechézu „light“ a niektoré dnešné deti nevedia poriadne odriecť jeden Otčenáš (čerstvá skúsenosť u štvrtákov z istej nemenovanej bratislavskej cirkevnej základnej školy).


               Ale udalosť, o ktorej je aj tento článok ukázala ešte inú skutočnosť - potrebu hovoriť, nutnosť vyjsť do ulíc a presviedčať aspoň tých, ktorí si určité fakty, princípy a záležitosti vysvetliť dajú. Potrebujeme katolíkov, ktorí vedia, prečo veria a Komu veria. Ide o duše, záchranu životov, večných životov. Mnohé duše chcú počúvať pravdu a nezriedenú katolícku náuku ochotne príjmu za svoju. V boji o hlásanie Pravdy ich nesmieme nechať v štychu. Caritas Christi urget nos ! (2Kor - 5, 14)

S použitím internetového zdroja pius.info
Ladislav Hajdu