Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

17. 12. 2015

Výzva pápežovi Františkovi

Vaša svätosť,
Celestín V (r. 1294), ktorý si uvedomil vlastnú neschopnosť zastávať úrad, do ktorého bol nečakane zvolený ešte ako pustovník Peter Morrone a videl škodu, ktorú jeho zlá vláda spôsobila, rezignoval na svoj úrad po piatich mesiacoch. V roku 1313 bol Klementom V svätorečený. Bonifác VIII odstránil pochybnosti o platnosti takéhoto mimoriadneho pápežského úkonu a potvrdil ad perpetuam rei memoriam, že "Rímsky pápež môže z vlastnej vôle odstúpiť.”

Narastajúci počet katolíkov, vrátane kardinálov a biskupov si začína uvedomovať, že Váš pontifikát, tiež výsledok neočakávanej voľby, tiež spôsobuje Cirkvi veľkú škodu. Preto je nemožné popierať, že Vám chýbajú schopnosti, alebo dobrá vôľa robiť to, čo Váš predchodca o pápežovej povinnosti správne poznamenal: “neprestajne zaväzovať seba a Cirkev v poslušnosti Božiemu slovu, čeliac každému pokusu ho zmeniť, alebo zoslabiť a každej forme oportunizmu.”

Naopak, Vy ste mnohokrát ukázali alarmujúce nepriateľstvo k tradičnému učeniu Cirkvi, disciplíne a zvykom a k veriacim, ktorí sa ich pokúšajú brániť, zatiaľ čo ste sa venovali sociálnym a politickým otázkam ležiacim mimo kompetencií Rímskeho pápeža. Preto sa nepriatelia Cirkvi z Vášho pontifikátu neprestávajú tešiť a vyzdvihujú Vás nad všetkých Vašich predchodcov. Táto otrasná situácia nemá v dejinách Cirkvi obdobu.

Minulý rok, v reči o rezignácií pápeža Benedikta, Vaša svätosť vyhlásila, že ak sa bude cítiť neschopná vykonávať úrad pápeža " Urobíte to isté." Na prvé výročie Benediktovej rezignácie ste žiadali veriacich, aby sa “pripojili k modlitbe za Jeho svätosť Benedikta XVI, muža veľkej odvahy a pokory.”

S nie malou úzkosťou, súc pod dohľadom Toho, ktorý nás všetkých bude na konci sveta súdiť, my, Vaši poddaní, úctivo žiadame Vašu svätosť, aby pred dobro Cirkvi a spásu duší zmenila kurz. Ak to nedokážete, nebolo by pre Vašu svätosť lepšie, vzdať sa Petrovho úradu ako predsedať tomu, čo hrozí stať sa katastrofálnym oslabením celistvosti Cirkvi?

V tomto ohľade si osvojujeme slová svätej Kataríny Sienskej, učiteľky Cirkvi, z jej slávneho listu Gregorovi XI, ktorým naliehala, aby správne previedol Cirkev jednou z jej najväčších kríz: “Pretože On Vám zveril moc a Vy ste ju dostali, mali by ste svoju silu a moc používať. A ak ju nechcete použiť, bolo by pre Vás lepšie vzdať sa toho, čo ste dostali.…”

Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za nás!

Vaši poddaní v Kristovi,

Výzvu možno podporiť tu



Libellus

Váš predchodca Benedikt XVI, prvý raz sediac na Petrovom stolci, katolíckym veriacim pripomenul, že “pápež nie je absolútny samovládca, ktorého nápady a želania sú zákonmi,” ale “pápežov úrad garantuje poslušnosť Kristovi a Jeho slovu.” Preto, hovorí Benedikt, "pápež musí neprestajne zaväzovať seba a Cirkev v poslušnosti Božiemu slovu, čeliac každému pokusu ho zmeniť, alebo oslabiť a každej forme oportunizmu.”

Doterajší priebeh Vášho pontifikátu nás núti verejne vyhlásiť, že nerešpektujete povahu Petrovho úradu, a zneužívate ho spôsobom, aký sme doposiaľ nemali možnosť vidieť. Preto týmto predostierame Vašej svätosti tie najväčšie obavy, ktoré vznikli na všetkých úrovniach Cirkvi a sú hlavným dôvodom tejto žiadosti.

1.
Namiesto nemenného učenia Cirkvi o Božom slove vo svojich kázňach, tlačových konferenciách, spontánnych prejavoch, rozhovoroch s novinármi, rozličných príhovoroch a idiosynkratických čítaniach z Písma, neprestajne hlásate vaše vlastné predstavy

Tieto predstavy, počínajúc znepokojujúcimi, končiac tými otvorene heterodoxnými, sú veľmi dobre vykreslené vo Vašom osobnom manifeste - Evangelii Gaudium. Tento dokument obsahuje množstvo výrokov tak omračujúcich, že sa ich žiaden Rímsky pápež doposiaľ neodvážil vysloviť. Medzi nimi je aj Váš "sen...... že zmeníte všetko, aby cirkevné zvyky, obrady, spôsob akým koná, časy, kalendár, jazyk aj štruktúra, boli vhodne zamerané na dnešnú evanjelizáciu a nie zachovanie samotnej Cirkvi." Je neuveriteľné, keď Rímsky pápež postuluje nejestvujúci rozpor medzi zachovaním Svätej katolíckej cirkvi a jej misiou vo svete.

2.
Namiesto toho, aby ste zaväzovali seba a Cirkev poslušnosti Božiemu slovu, opakovane ste znevažovali a bagatelizovali apoštolské a cirkevné tradície a veriacich, ktorí ich bránia a zachovávajú. Aj tu Evangelii Gaudium sumarizuje Váš postoj: "Dúfam viac, než sa bojím poblúdenia, že nás pohne strach z mlčania v rámci cirkevných štruktúr, ktoré nám dávajú falošný pocit istoty a pravidiel, ktoré z nás robia prísnych sudcov. Tieto návyky v nás budujú pocit bezpečia, zatiaľ čo na našom prahu hladujú ľudia a Ježiš nás vytrvalo napomína : Vy im dajte jesť (Mk 6:37).”

Katolícka duša sa chveje pri pohľade na Rímskeho pápeža bagatelizujúceho Cirkevnú ústavu, náuku a zvyky ako obyčajné "štruktúry", "pravidlá" a "návyky", ktoré okrádajú ľudí o duchovnú potravu a nechávajú ich hladovať pred bránou Cirkvi. Odvážili ste sa toto povedať o tej istej Cirkvi, ktorá pre spásu duší a neprekonateľné dielo telesného milosrdenstva, vybudovala a pretransformovala celé civilizácie, ktorá živila toľko svätých, rehoľných rádov, kňazských a rehoľných povolaní a charitatívnych inštitútov.

A zároveň ste tak často zosmiešňovali veriacich, ktorí bránili cirkevné tradície, že jeden pozorovateľ zostavil “Malú knihu urážok”, v ktorej zaznamenal množstvo príkladov týchto nevídaných verbálnych útokov pápeža na jeho poddaných. Medzi nadávkami, ktoré ste s bezstarostným kľudom vychŕlili na poslušných katolíkov sú napríklad: “fundamentalisti,” “farizeji,” “pelagiáni,” “triumfalisti,” “gnostici,” “nostalgici,” “povrchní kresťania,” “tlupa vyvolených,” “nafúkanci,” “moralistickí hnidopichovia,” “uniformisti,” “pyšní, spupní,” “intelektuálni aristokrati,” “kresťanskí netopieri, ktorí majú radšej tmu, ako svetlo v prítomnosti Pána,” apod.

O otvorených nepriateľoch našej Viery, alebo sexuálnych deviantoch, ktorí sa infiltrovali do katolíckej hierarchie, ste nepovedali krivého slova. Urobili ste pravý opak, výrokom “Kto som aby som súdil?” ste vyjadrili rešpekt k "homosexuálnym osobám medzi klérom" a najmä ste z verejne známeho homosexuálneho klerika, ktorý prejavuje revolučnú náklonnosť voči Vašej osobe, urobili hlavu svojho domu. Udelili ste verejné a široko medializované audiencie sexuálnym deviantom, vrátane transsexuálov a homosexuálov, pričom tieto stretnutia ste si dohodli osobne cez telefón. Rehabilitovali ste, ba dokonca odmenili prestížnymi postami teológov oslobodenia, umlčaných a suspendovaných Vašimi bezprostredným predchodcami, propagátorov homosexuality, a prelátov, ktorí kryli sexuálne zločiny homosexuálnych kňazov.

Evangelii Gaudium dobre sumarizuje neskrývané pohŕdanie, s ktorým — bez akejkoľvek obdoby v dejinách pápežstva—hľadíte na obrancov doktrinálnej a liturgickej správnosti. Vysmievate sa “ ostentatívnemu zaoberaniu sa liturgiou, doktrínou a prestížou Cirkvi” a tvrdo obviňujete tradične zmýšľajúcich katolíkov, že im nezáleží na tom “aby malo Evanjelium skutočný dopad na Boží ľud a konkrétne potreby doby,” kruto a nespravodlivo ich karikujete ako ľudí, ktorí chcú redukovať Cirkev “na muzeálny exponát a na niečo, čo patrí len hŕstke vyvolených.”

Okamih, ktorý do hĺbky odhalil Vaše pohŕdavé zmýšľanie v tejto veci, bol, keď ste ponížili miništranta, čo bolo vysielané do celého sveta a je zaznamenané na internete. Chlapec stál pri vstupe do vatikánskej grotty v zbožnej póze so zloženými rukami. Vy ste odtiahli jeho dlane od seba a ponížili ho slovami: "Máš zviazané ruky? Aha, vyzerajú ako zlepené!" Ku cti toho chlapca slúži, že si ruky okamžite zložil späť a zachoval sa tak ako sa patrí, vzhľadom na dôstojnosť miesta a príležitosti dobrú duchovnú formáciu. Človek sa ale pýta, aký dopad môže mať na duchovný život citlivého mladého chlapca poníženie, verejne prístupné celému svetu?

V pravdepodobne najťažšej z urážok, ktoré ste dopriali veriacim, odsudzuje Evangelii Gaudium tradičných katolíkov za to, čo nazývate "do seba zahľadeným prométeovským neopelagianizmom." O ich vnútornej dispozícií ste povedali, že "sa cítia lepší ako ostatní, pretože dodržujú isté pravidlá a zostávajú nekompromisne verní nejakému špecifickému štýlu katolicizmu z minulosti " — akoby sa naše náboženstvo staralo o "štýly", ktoré vychádzajú z módy podobne ako oblečenie.  Zašli ste dokonca tak ďaleko, že ste hanili “ údajnú nezávadnosť náuky a disciplíny” ako “narcistické a autoritatívne elitárstvo, kde namiesto evanjelizovania jeden analyzuje a klasifikuje iných…”

Svätý otče, v záujme pravdy a spravodlivosti musíme povedať, že sa zdá, že sám ste strávili veľa času analyzovaním, klasifikovaním a súdením iných, čo spôsobuje narastajúce obavy a zahanbenie u Vašich poddaných, ktorí nikdy nevideli u Rímskeho pápeža podobné správanie. A nezdá sa, že by toto správanie ustávalo. Nedávno ste na, konferencii o kňazskej formácii, poznamenali — a vyvolalo to veľkú veselosť medzi publikom : “bojím sa rigidných kňazov.… Stránim sa ich. Hryzú!” Na čo je dobrá takáto výsmešná rétorika, okrem ponižovania a marginalizovania tých kňazov, ktorí ešte majú odvahu bez kompromisov brániť nepopulárne body cirkevnej náuky vo svetovej vojne proti Bohu a Jeho zákonu? Niet divu, že média oslavujú Váš pontifikát!

Svätý otče, okrem slovného útoku ste zavelili aj k otvorenej perzekúcií rehoľných rádov, ktoré usilovali o obnovu ortodoxie, triezvej zbožnosti, vnútorného života a liturgickej tradície uprostred toho, čo Váš predchodca opísal ako “pohromy” a “trápenie”,  ktoré v mene II.Vatikánskeho koncilu musí Cirkev trpieť, vrátane  “zatvorených seminárov, zatvorených kláštorov, banalizovanej liturgie…” Na Váš osobný príkaz, bol zničený prekvitajúci rád Františkánov Nepoškvrnenej na základe toho, čo apoštolský komisár (ktorý neskôr zomrel na porážku) nazval “tradicionalistickým posunom.” Pridružené Sestry Nepoškvrnenej boli tiež postavené pod dozor apoštolského komisára, na základe “deviácie”, ktorá spočíva v údajne "predkoncilnej"formácií, čo znamená tradičnú liturgiu a tradičný rehoľný život, akoby to bolo niečo nákazlivé a muselo byť odstránené z Cirkvi, ako choroba. Toto sú kroky diktátora, hnaného ideológiou a nie otcovského strážcu posvätného dedičstva Cirkvi.

Po roky trvajúcom vyšetrovaní a disciplinárnom procese, ktorý pápež Benedikt začal s vedením Konferencie ženských rehoľníčok, ste ich náhle očistili a zbavili všetkých trestov napriek tomu, že  podporujú potraty, euthanáziu a homosexuálne manželstvá, napriek ich verejnej propagácií toho, čo kardinál Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery opísal ako “fundamentálne bludy ohľadom Božej všemohúcnosti, vtelenia Ježiša Krista, existencie dedičného hriechu, nutnosti vykúpenia a povahy Kristovho vykupiteľského úkonu vo Veľkonočnom tajomstve.”

3.
Zatiaľ čo programovo haníte tradičnú cirkevnú náuku a morálku a tých ktorí ich bránia, predsedali ste a riadili "Synodu o rodine" ktorá podnikla pokus rozriediť a oslabiť neomylné učenie Cirkvi o manželstve, prokreácií a sexualite, aby ho prispôsobila vzpurnému duchu tejto doby, ktorý si osvojila celá naša post-kresťanská civilizácia.

Progresívni preláti, ktorí vládnu kruhu Vašich poradcov, vrátane neslávne známeho kardinála Kaspera - jeho názory presadzujete od začiatku Vášho pontifikátu -  teraz v mene "milosrdenstva" hlásajú rozchod medzi doktrínou a na nej založenou pastoračnou praxou, ako by Cirkev mohla nemorálne správanie teoreticky zakazovať a prakticky povoľovať. Ako istý prominentný kardinál
povedal, "toto je druh herézy, nebezpečná schizofrenická choroba". A toto sa stalo témou Vášho pontifikátu, pretože sa neprestajne dovolávate "milosrdenstva" a staviate ho do rozporu s morálnymi zákonmi Cirkvi, ktoré tupíte ako “malicherné pravidlá,” “zátarasy,” “zatvorené dvere,” a “kazuistiku.”

Progresivisti, ktorých ste osobne vymenovali do vedenia Synody a prípravnej komisie a 45 iných progresivistov, ktorých ste doplnili medzi tých, čo na Synode hlasovali, vrátane kardinála Kaspera, spojili útok na nerozlučiteľnosť manželstva s obhajobou pripustenia "prípad od prípadu" rozvedených a opäť "zosobášených" k Svätému prijímaniu. To by znamenalo koniec dvetisícročnej sviatostnej disciplíny Katolíckej cirkvi, ktorá je založená na slovách Nášho Pána: "Kto prepustí svoju manželku a zoberie si druhú, cudzoloží.." (Lk. 16:18).  Túto disciplínu potvrdil Benedikt XVI i Ján Pavol II, keď čelili útoku tých, ktorí opustili katolícku náuku a medzi ktorými kardinál Kasper zaujíma popredné miesto. Je očividné, že aj Vy si želáte opustiť túto disciplínu, ako ste už urobili, keď ste boli acibiskupom v Buenos Aires a aj ako pápež, keď osobne telefonovali istej argentínčanke civilne zosobášenej s rozvedeným mužom, a povedali jej, že môže chodiť na Sväté prijímanie, hoci jej to “rigidný” miestny farár nedovolil.

Na prvom zasadaní  Synody, v roku 2014, ste osobne schválili a nariadili zverejniť, bez toho aby ju otcovia synody videli, “predbežnú správu” ktorú nikdy neschválili, a ktorá bola v skutočnosti vyfabrikovaná a napísaná vopred, a ktorá ani vzdialene nepredstavovala konsenzus otcov synody. Tento hanebný dokument, volajúci "prípad od prípadu" po odmietnutí cirkevnej disciplíny, oceňoval rozvedených a "znovu sobášených" a cenil si "homosexuálnu orientáciu.” Istý odvážny prelát ho nazval čiernou škvrnou na Apoštolskom stolci. A hoci vačšina Synody dokument oprávnene odmietla, Vy ste ich odsúdili ako “takzvaných … tradicionalistov”  čo sa “chcú uzavrieť do písaného zákona .... a nedovolia, aby ich prekvapil Boh, ktorý je Boh prekapení …” A potom ste nariadili, aby ten istý dokument dostali biskupi z celého sveta, spolu s troma paragrafmi z finálnej správy, ktoré nezískali požadovaný počet hlasov, ale ktoré ste rozkázali aj tak priložiť,  “ignorujúc zasadací poriadok Synody,” ktorá bola “zmanipulovaná,” aby dosiahla vopred predpísaný výsledok, ale z Božej milosti sa to nepodarilo.

V druhom kole Synody, v roku 2015, ste žiadali, aby boli všetky rozpravy založené na Instrumentum Laboris, tak heterodoxnom, že medzinárodná koalícia kléru a laikov upozorňovala, že "ohrozuje celú štruktúru katolíckej náuky o manželstve rodine a ľudskej sexualite..” Keď bol tento dokument väčšinou Synody odmietnutý a na poslednú chvíľu nahradený kompromisným dokumentom - ktorý však tiež vytvára priestor pre zavrhnutie sviatostnej disciplíny - odsúdili ste “zatvorené srdcia, ktoré sa často skrývajú za cirkevnú doktrínu, alebo dobré úmysly, aby tak zasadli na Mojžišovu stolicu a súdili...ťažké prípady.” To znamená, že ste odsúdili tých otcov Synody, ktorí bránili nemennú sakramentálnu disciplínu Katolíckej cirkvi.

V evidentnej snahe vyhovieť rozvedeným a civilne "opäť zosobášeným", ktorých z nevysvetlenej príčiny označujete ako “chudobných,” ste tesne pred Synodou v roku 2015, v tajnosti a bez konzultácie s príslušným vatikánskym dikastériom, náhle a drasticky zrýchlili proces anulácie manželstva. Známy kanonický právnik v reakcii na šíriaci sa poplach nad touto neprozreteľnou "reformou" to opísal ako “otvorenie cesty k tomu, čo vyzerá ako katolícka verzia rozvodu.” Vy sám ste uznali,  že Vám “neuniklo, ako veľmi môže skrátený proces ohroziť princíp nerozlučiteľnosti manželstva …”

4.
Podľa Vašich zarážajúcich poznámok, okamžite oslavovaných médiami, že Cirkev je “posadnutá” “potratmi, homosexuálnymi manželstvami a antikoncepciou,” ste pripustlili, že “ste o tých veciach veľa nehovorili a že ste za to boli napomenutí.” A pri tom tieto smrteľné zlá ohrozujú samotné prežitie našej civilizácie uprostred toho, čo Ján Pavol II nazval "kultúra smrti" a "tichá apostáza." A hoci sa celkom hlasito vyjadrujete k mnohým politickým problémom, nepovedali ste ani slovo, keď katolícke Írsko na základe referenda legalizovalo "homosexuálne manželstvo", ani keď Najvyšší súd v USA zaviedol túto ohavnosť vo všetkých 50 štátoch.

Kým sa západný svet rúti do priepasti neprávosti a moslimskí fanatci masakrujú kresťanov na Blízkom východe, v Afrike i v samotnom srdci Európy, Vy sa venujete  "klimatickým zmenám." Vaša rozsiahla encyklika Laudato si', jediná, ktorú ste napísali, postuluje existenciu "ekologickej krízy" a nekriticky prijíma ideologicky motivované a pritom silno spochybňované tvrdenia "vedy o klimatických zmenách", ktoré nemá pápež absolútne žiadne kompetencie posudzovať a už vôbec nie predkladať ich veriacim, ako nediskutovateľné fakty.

Táto encyklika narieka nad "globálnym oteplením", prílišným používaním klimatizácie, stratou magrovníkov, nebezpečenstvám, ktoré hrozia planktónu a červom, vymieraním rôznych druhov zvierat a rastlín - a všetko to zavrhuje ako urážku Boha - skôr, ako vôbec spomenie potrat (a o eminentne neprirodzenej antikoncepcii už absolútne nehovorí). Pri potrate táto encyklika hovorí len o zlyhaní "pri ochrane ľudského embrya", pričom v skutočnosti je potrat brutálnou masovou vraždou nevinných ľudských bytostí, roztrhaných na kusy v maternici, alebo zavraždených chirurgickými nožnicami vo chvíli, keď prichádzajú na svet.

Neprekvapuje, že kniežatá tohto sveta túto encykliku všeobecne ospevovali, ako súčasť “Františkovej revolúcie” , ktorú média a progresívna "katolícka" tlač oslavuje v priebehu celého Vášho pontifikátu.

5.
Sústavne odmietate doktrinálne rozdiely medzi protestantntmi a katolíkmi ako nevýznamné a opätovne ste vyhlasovali, úplne nepravdivo, že “všetci pokrstení sú údmi toho istého Kristovho tela, jeho Cirkvi.” Aj tu ignorujete učenie Jána Pavla II, Benedikta XVI, a každého pápeža pred nimi, vrátane Pia XI, ktorý o protestantoch učí celkom inak: “Pretože Kristovo mystické telo, je rovnako ako Jeho fyzické telo, jedno, kompaktné a náležite spojené, je bláznovstvom a neprístojnosťou tvrdiť, že jeho mystické telo je tvorené údmi, ktoré sú nezjednotené a roztratené široko ďaleko. Kto nie je zjednotený s telom, nie je jeho údom a nie je v spoločenstve s Kristom, jeho hlavou.”

Zdá sa, že v tomto ohľade sa nestaráte o stále sa zvyšujúcu vitalitu a stále sa prehlbujúce herézy tých istých protestantských siekt, ktoré s Vatikánom vedú nekonečný a nezmyselný "ekumenický dialóg". Po päťdesiatich rokoch dialógu tieto sekty schvaľujú rozvody, antikoncepciu, potraty, homosexualitu a homosexuálne "manželstvá", ordinujú ženy a praktizujúcich homosexuálov na "kňazov" a "biskupov" a skalopevne odmietajú fundamentálne dogmy jediného pravého náboženstva, ktoré pre spásu sveta zjavil nám Kristus.

A čo pravda, ktorá nás oslobodí? (Jn 8:32) Čo svedectvá toľkých svätcov a mučeníkov, ktorí obetovali majetok i životy, aby bránili a odovzdávali Katolícku vieru, a postavili sa tak proti bludom a spoločenskému rozkladu, ktoré zasiala protestanstká vzbura a ktorých finálne dôsledky teraz pozorujeme na vlastné oči?


6.
V posledných dňoch sa Vaše verejné prejavy zdajú stále bezstarostnejšie a zmätenejšie, a vyvolávajú stála väčšie pohoršenie a obavy:

15. novembra počas Vašej nedeľnej účasti na lutheránskej bohoslužbe , ste povedali, že katolícke a lutheránske učenie o Kristovi je "rovnaké" a líši sa len "katolíckym" a "lutheránskym" jazykom. Definovanú dogmu a ontologickú realitu transsubstanciácie ste opísali ako "vysvetlenia a intrepretácie" - akoby "život" bol "väčší", ako skutočná prítomnosť Vteleného Boha v Svätej eucharistii, ktorú protestanti odmietajú.

Pri tej istej príležitosti ste povedali, že je na teológoch, aby rozhodli, či protestanti môžu prijímať Sväté prijímanie, hoci Cirkev už neomylne rozhodla a ustanovila, že bez konverzie a vyznávania katolíckej viery, to nie je možné. Rozhodovať v tejto veci je mimo Vašu právomoc, ale je práve Vašou právomocou zastávať v tomto bode učenie Cirkvi. Povedali ste, že luteránka vydatá za katolíka môže prijímať Sväté prijímanie, keď "sa porozpráva s Pánom", ale, že sa "neodvažujete povedať viac." Ale už ste aj tak povedali priveľa, keď ste verejne odkázali vec tak nesmiernej závažnosti do rozhodujúcej právomoci omylného súkromného svedomia jednotlivca: ten kto je a pije nehodne, a nerozoznáva Telo Pánovo, je a pije sebe na odsúdenie (1 Kor. 11:29).”

21. novembra ste na celosvetovej konferencii katolíckych vychovávateľov a učiteľov povedali: “Nikdy nerobte prozelytizmus v školách. Kresťanské vzdelávanie je výchova mládeže k celej skutočnosti s ľudskými hodnotami a jednou z nich je transcendencia.”  Práve naopak. Katolícke zdelávanie je predovšetkým vštepovanie božských hodnôt: Evanjelia a toho čo Evanjelium od katolíkov žiada. Inak  celý svet, nie len ľudské hodnoty a vágna "transcendencia" nemá vlastný predmet svojej existencie, ktorým je Boh, ktorý sám seba zjavil v osobe Ježiša Krista, Vteleného Slova.

Počas Vašej cesty do Afriky 25-30. novembra ste povedali, že svet je "kvôli zmene klímy" na “pokraji samovraždy”. Ako počas celého pontifikátu, ani tu ste nepomenovali skutočnú hrozbu samovraždy našej civilizácie, ktorú pomenoval Váš veľký predchodca, ctihodný Pius XII: “takmer celý ľudský rod je dnes rozdelený do dvoch opozičných táborov. Za Krista a proti Kristovi. Ľudský rod dnes čelí tej najväčšej kríze, ktorá skončí, alebo spásou v Kristovi, alebo jeho katastrofálnou deštrukciou.” Neprestajným upriamovaním pozornosti celej Cirkvi na "ekologickú krízu" spôsobujete, že veriaci prestávajú vidieť Kristologickú krízu, ktorá ohrozuje večné blaho obrovského počtu duší.

Počas konferencie na palube lietadla pri návrate do Ríma ste opäť odsúdili “fundamentalistických” katolíkov, vysmievali ste sa z neotrasiteľného náboženského presvedčenia ortodoxných členov svojho stáda, ktoré zakladajú na zjavenom Božom slove a neomylnom učení Magistéria:
 
Fundamentalizmus je choroba ktorá sa nachádza v každom náboženstve.…. U nás katolíkov sú niektorí, - nie niektorí, mnohí - ktorí veria, že vlastnia absolútnu pravdu (che si credonono con la verita assoluta), potom špinia a osočujú iných na základe nevedomosti a konajú tak zlo…. náboženský fundamentalizmus nie je náboženský, lebo nemá Boha, je to modlárstvo, ako modlárstvo peňazí.


Keď ste odsúdili “mnohých” členov svojho stáda, ako bezbožných modloslužobníkov, postavili ste na jednu mravnú úroveň kresťanov aj moslimských fanatikov, ktorí vraždia, mučia, znásiľňujú, zotročujú a vyháňajú kresťanov po celom svete:

"Nemôžete odstrániť náboženstvo len preto, že v nejakom historickom okamihu v ňom jestvuje skupina fundamentalistov........Pomyslite na všetky tie vojny medzi kresťanmi. Za vyplienenie Ríma nie sú zodpovední moslimovia."



Opäť zahanbujete Cirkev — a seba samého, neuváženými výrokmi dočista nehodnými Rímskeho pápeža. Historické fakty si žiadajú poopraviť Vás:

Za prvé, moslimovia vyplienili Rím v roku 846, vyrabovali starú baziliku Sv.Petra a vyprovokovali Leva IV aby vybudoval hradby “aby ochránil Petrov stolec pred islamským jihádom.”

Za druhé, ak hovoríte o vyplienení Ríma v roku 1527 armádou cisára Karola V, tak to nemalo nič dočinenia s náboženským "fundamentalizmom", ale bola to politická odveta Klementovi VII, slabému a  váhavému pápežovi, ktorý sa neprozreteľné spojil s francúzskym kráľom Františkom I, ktorý práve vtedy viedol s Karolom vojnu. Je fakt, že Karol mal vo svojej armáde nemeckých žoldnierov, väčšinu lutheránov, a práve oni sú principiálne zodpovední za vydrancovanie Svätého mesta a násilie na katolíckom obyvateľstve.

Za tretie, v tom istom období, moslimskí nájazdníci, ktorí boli naozaj násilnícki “fundamentalisti”,
rozširovali Ottomanskú ríšu a dobývali kresťanské krajiny jednu po druhej, až kým ich nezastavilo  slávne a zázračné víťazstvo kresťanskej flotily pri Lepante, v roku 1571, ktoré im zabránilo v dobývaní zvyšku Európy a pravdepodobne aj v druhom vyplienení Ríma.

Ešte väčší škandál ste vyvolali odpoveďou na otázku, či by Cirkev nemala "zmeniť postoj" k nemorálnosti antikoncepcie a povoliť používanie kondómov pri prevencii proti šíreniu HIV. Označili ste tento hriešny prístup za “jednu z metód,” vzbudili zdanie, akoby ju to legitimizovalo a naznačili ste že to predstavuje pe Cirkev morálnu dilemu a prirovnali to k Nášmu Pánovi, ktorý uzdravoval aj v sobotu :

Táto toázka sa mi zdá nedôležitá a tiež len čiastková. Áno, je to jedna z metód. A cirkevná morálna náuka sa tu nachádza pred dilemou. Piate, alebo šieste prikázanie? Brániť život (so kondómom), alebo sexuálny vzťah otvorený životu? Ale to nie je celý problém. Problém je väčší.

Táto otázka ma privádza k tomu, čo sa raz pýtali Ježiša: "Povedz učiteľ, je dovolené uzdravovať v sobotu?" Uzdravovať je povinnosť ..... ale hlad, rozvoj osobnosti, otrocká práca, nedostatok pitnej vody, to sú problémy. Nebavme sa o tom, či na nejakú drobnú ranu treba použiť túto, alebo inú náplasť. Veľkou ranou je sociálna nespravodlivosť, enviromentálna nespravodlivosť.....

Tu sa zdá, akoby ste uznávali, že jestvuje priestor zváženie tejto "metódy", hoci ju prirovnávate k pomerne triviálnej veci (náplasti) a hoci napomáha smilstvu a šíreniu kultúry úplnej sexuálnej skazenosti.
Podriadili ste tak mravný zákon záujmom sociálnej a enviromentálnej spravodlivosti! A Cirkev opäť raz utrpela škodu zmätkom a pohoršením, ktoré ste spôsobili zvykom neopatrne a bez prípravy odpovedať novinárom na závažne morálne a teologické otázky, o ktorých musí pápež hovoriť s maximálnou opatrnosťou a starostlivosťou, dovolávajúc sa Božej pomoci.

7.
na vatikánskej webstránke sa objavilo  interview ktoré ste poskytli týždenníku Credere, v ktorom priaznivo hovoríte (opäť) o falošnom pojme "milosrdenstva" kardinála Kaspera s kfr odhaľujete, že máte v pláne uskutočniť “revolúciu nežnosti”— čo je alúzia na titul knihy kardinála Kaspers, ktorá vás oslavuje: Revolúcia nežnosti a lásky pápeža Františka. Hovoríte, že táto "revolúcia nežnosti" sa uskutoční počas roku Milosrdenstva, v ktorom „tu budú mnohé gestá, a každý mesiac v piatok urobím nejaké iné.“ 

O svojich pohnútkach k “revolúcii nežnosti” ste povedali, že , podľa Vás, “sama Cirkev sa občas drží tvrdej línie, že je v pokušení držať tvrdú líniu, v pokušení zdôrazňovať morálne zákony, ktorými vylučuje mnoho ľudí.” Potvrdili ste tvrdenie novinára, že Cirkev musí "objaviť" "Boha, ktorý je dojatý a má súcit s človekom." Hovoríte: “Aby sme Ho objavili, musíme byť tolerantnejší, trpezlivejší, miernejší”—ako by Cirkvi pred Vašim zvolením chýbala trpezlivosť a súcit s hriešnikmi.

Sú tieto šokujúce výroky niečím iným, ako absolútne nevídaným pokusom Rímskeho pápeža ignorovať "morálne zákony" - teda nemenné učenie neomylného Magistéria - a to v mene falošného milosrdensta voči rozvedeným a znova "sobášeným" a iným, ktorých považujete za nejako vylúčených?

Čo si máme myslieť o pápežovi, ktorý tvrdí, že Cirkev, ktorú založil Kristus aby neomylne vyučovala vieru a mravy upadla do pokušenia držať v oblasti morálky "tvrdú líniu?" Čo okrem strachu má cítiť veriaci, keď počúva pápeža rozprávať veci, ktoré z Petrovho stolca za 2000 rokov nikto nepovedal?

Katolíci vedia, že skutočná revolúcia nežnosti sa uskutoční v každej duši, ktorá podstúpi krst, alebo ktorá vstúpi do spovedelnice s pevným odholaním polepšiťsa, skrúšeným srdcom, ktorá sa zbaví hriechu, dostane rozhrešenie od kňaza, ktorý koná in persona Christi a vynorí sa čistá ako sneh. To povedal Váš predchodca, o sviatosti pokánia. Cirkrev katolícka je nevyčerpateľným zdrojom Božieho milosrdenstva, ktore distribuuje skrze svoje sviatosti. Čo môže "revolúcia" ktorú navrhujete pridať k tomu, čo Kristus svojej Cirkvi zanechal? Môžete vari vyhlásiť amnestiu od smrteľného hriechu? Môžete odpustiť, čo nie je odpustiteľné bez ľútosti a pokánia? Môžete v milosrdenstve prekonať samotného Boha?

Neprestajne narastá dojem, že hoci ste Kristovým námestníkom nemáte vôbec záujem brániť vieru a morálku, ktoré sú dnes pod takým útokom ako nikdy pred tým, a že nemáte žiadny záujem zhromaždiť zablúdené ovce do ovčinca, ktorý Pán založil pre ich spásu. Naopak dávate najavo, že ste svoj pontifikát zasvätili skutočnému programu doktrinálnej a disciplinárnej ľahostajnosti, ktorého náplňou je pravidelné hanobenie pravoverných katolíkov a obviňovanie Cirkvi z nedostatku milosrdenstva. Zároveň sa angažujete v takých spoločenských a politických problémoch, v ktorých ako pápež nemáte žiadne kompetencie ani autoritu, ako napríklad "klimatické zmeny", enviromentalizmus a obnova diplomatických vzťahov medzi USA a Kubou.

Bičovaní jednou búrkou kontroverzií za druhou, ktoré vyvolávajú Vaše bezprecedentné výroky a činy, veriaci stále viac a viac cítia, že “loď Cirkvi stratila svoj kompas.”




* * *

Svätý otče, za dva a pol roka ste získali jednohlasnú pochvalu od celého sveta, ale cirkevné spoločenstvo ste uviedli do stavu zmätku a rozdelenia. Zosmiešňovali ste, karhali a zatracovali ortodoxiu a preukazovali nekonečnú toleranciu heterodoxii, sexuálnym deviantom, a usilovali sa rozvrátiť sviatostnú disciplínu bránenú pápežom, ktorého ste svätorečili práve Vy. Zdá sa, že za prítomnosti mediálneho pochlebovania a za zvukov burácajúcich davov nedbáte na Pánovo napomenutie: "Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!"

Situácia  sa dostala do štádia, keď je vysoký vatikánsky hodnostár, v reakcii na obavy katolíkov na všetkých úrovniach, nútený upozorniť známeho katolíckeho novinára, že “Tento pontifikát predstavuje veľkú  hrozbu pre integritu katolíckej náuky vo oblasti viery a mravov.”

S týmto prelátom súhlasíme, a podľa svojho svedomia sme pred Bohom nútení verejne vyhlásiť, že Váš pontifikát je naozaj otvoreným a akútnym nebezpečenstvom pre Cirkev, nebezpečenstvom, ktoré rastie každým dňom. Devastujúce účinky Vášho pontifikátu sú viditeľné všade, lebo katolíci po celom svete čoraz odmietavejšie pristupujú k cirkevnej náuke o viere a mravoch a odvolávajú sa pri tom na Vaše slová a skutky - slávnostne vytrubované médiami do celého sveta - a nie na neomylné, 2000 rokov trvajúce, Magistérium Katolíckej cirkvi.

Dnes, keď zavrhujete "tvrdú líniu" v "otázkach mravnosti" a vyhlasujete "revolúciu nežnosti" čelíme hrozbe neslýchaných "skutkov milosrdenstva", ktoré by mohli podkopať morálnu budovu Cirkvi k veľkej škode duší, ktorých spása je v stávke. Medzi týmito gestami sa nachádza aj postsynodálna apoštolská exhortácia, ktorá by povolila na základe úsudku jednotlivých biskupov či biskupských konferencií, povoliť verejným cudzoložníkom prístup k Svätej Eucharistii. To by neznamenalo nič iné ako hromadnú svätokrádež, praktické zničenie jednoty Cirkvi, a faktické zrušenie doktríny o smrteľnom hriechu a požiadavke stavu milosti pre sviatostný život. Znamenalo by to koniec morálnej náuky Cirkvi a koniec jej nároku na neomylné Magistérium. Ukazuje sa to ako takmer apokalyptická udalosť v dejinách Cirkvi.

Neodvažujeme sa súdiť Vaše subjektívne pohnútky a zámery, pre ktoré ste povedali a urobili to, čo ste povedali a urobili a uškodili tak Cirkvi svojim turbulentným pontifikátom viac, ako Cirkev kedy zažila. Ale nesmieme mlčať keď pozorujeme objektívnu škodu, ktorú utrpela Cirkev, nikdy nekončiaci aplauz ktorý svet vzdáva “ľudovému pápežovi,” a budúcu škodu, ktorá sa zdá byť za neodvrátiteľná.

Ešte raz pripomíname slová Vášho predchodcu, že pápež musí svoju moc používať, aby “neprestajne zaväzoval seba a Cirkev v poslušnosti Božiemu slovu, čeliac každému pokusu ho zmeniť alebo zoslabiť a každej forme oportunizmu.” Ak pápež nedokáže, alebo nechce túto úlohu plniť, ba keď sa zdá, že je rozhodnutý konať opačne, neprospeje Cirkvi viac, ak opustí najvznešenejší úrad Kristovho námestníka?

Bude to lepšie, ako riskovať fatálnu kompromitáciu cirkevnej náuky a disciplíny, rozvrátenie 2000 rokov apoštolskej a cirkevnej tradície a ak máme citovať slávnu formuláciu svätého Pia V, zvolávať na seba  “hnev Všemohúceho Boha a svätých apoštolov Petra a Pavla.”


8.december, 2015
Sviatok nepoškvrneného počatia

http://remnantnewspaper.com/web/index.php/articles/item/2198-the-year-of-mercy-begins