Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

18. 9. 2015

Schizma na obzore

Antonio Socci


"Newsweek" nedávno zverejnil na titulnej strane fotku pápeža Františka s otázkou: “Je pápež katolík?”. Podtitul znel: “Samozrejme. Akurát to z jeho verejných vystúpení nedokážete spoznať.”

Hľadiac na argentínskeho pápeža, ako sa modlí v mešite, alebo hovorí Scalfarimu “Nie je žiadny katolícky Boh”, sa táto otázka stáva úplne oprávnenou. Po ôsmom septembri narástlo v Cirkvi znepokojenie do enormných rozmerov. Dve motu propriá o anulácií manželstva sú Bergogliovým oficiálnym aktom, kde podľa autoritatívnych názorov, zavedením svojho druhu “katolíckeho rozvodu”, prekročil hranice.

Znamená to odmietnutie Kristovho príkazu o nerozlučiteľnosti manželstva a zrušenie dvetisícročného učenia Cirkvi. Aby sme správne chápali naliehavosť problému treba si pripomenúť, že Cirkev, ktorú v 16. storočí roztrhla krutá anglikánska schizma, úplne stratila Anglicko len preto, že pápež odmietol uznať rozvod kráľa Henricha VIII, chabo odôvodňovaný nulitou jeho prvého manželstva.

Spôsobí Bergogliove motu proprio novú schizmu? Mohlo by.

Sám kardinál Muller, prefekt bývalého Svätého Ofícia nedávno, v súvislosti so synodou, hovoril o možnej schizme, a strach zo schizmy je po ôsmom septembri ešte väčší. U Svätej Marty vidieť v posledných dňoch známky prudkých sporov s dôležitými kardinálmi. A synoda sľubuje výbušný priebeh.

Napriek slovne proklamovanej “kolegialite” Bergolio všetko rozhodol sám a ešte pred synodou, ktorá bola zvolaná špeciálne k tejto téme. Neplnil to čo biskupi v októbri 2014 žiadali, pretože komisiu, ktorá vypracovala motu proprio, vytvoril sám 27. augusta 2014, dva mesiace pred minuloročnou synodou.

A teraz praktická otázka – prečo treba z katolíckeho hľadiska napadnúť motu proprio?


MILIÓN ANULÁCIÍ

V prvom rade – ako vysvetľuje profesor De Mattei http://rorate-caeli.blogspot.com/2015/09/catholic-divorce-arrives-papal-marriage.html – reformy vo svojej celistvosti (zjavné zjednodušenie a zrýchlenie) idú proti tomu, čo Cirkev vždy robila. Je to úplne prevrátenie perspektívy: obrana Sviatosti manželstva už nie je prioritou (pre spásu duší), prioritou je zjednodušenie a zrýchlenie procesu anulácie. Zrušenie dvojitého rozsudku je postačujúcim dôvodom si to myslieť.

De Mattei píše: “Kardinál Burke pripomenul katastrofickú skúsenosť. V Spojených štátoch od júla 1971 začali platiť takzvané Dočasné normy, ktoré de facto eliminovali povinnosť dvoch potvrdzujúcich rozsudkov. Výsledkom bolo, že Biskupská konferencia nezrušila ani jednu z tisícov žiadostí o dišpenz a tak sa v ľudovom vnímaní tento proces začal nazývať “katolíckym rozvodom.“

Potom je tu, monsignor Pinto, Dekan Rímskej Roty a predseda komisie, ktorá motu proprio vytvorila, ktorý otvorene prehovoril o cieli tejto reformy http://rorate-caeli.blogspot.com/2015/09/important-admission-from-head-of.html . V Osservatore Romano uviedol, že Pápež Bergoglio žiadal “biskupov o pravdivú a príslušnú konverziu, zmenu v zmýšľaní, ktoré ich presvedčí v tom, že nasledujú Kristove volanie”.

Podľa monsignora Pinta “ Kristovo volanie, prítomné v ich bratovi, Rímskom biskupovi žiada prejsť od obmedzeného počtu niekoľko tisíc anulácií k nesmiernemu počtu nešťastníkov, ktorí by mohli získať vyhlásenie nullity. ”

To, že si Kristus želá “nesmierne” množstvo anulácií je neslýchaná vec. Z toho je zrejmé, že cieľom motu propria je široko dostupný rozvod, rýchlejší a lacnejší než rozvod štátny (už sa objavili špekulanti, ktorí vypočítavajú či sa neoplatí viac rozviesť sa cez kňaza.)

Až po Benedikta XVI. boli cirkevné tribunály často pápežmi karhané za to, že sú priveľmi zhovievavé a udeľujú priveľa anulácií. S Bergogliom sa všetko zmenilo a teraz budú karhané z opačného dôvodu. Továreň na anulácie vo veľkom začala pracovať.

Alessandra Moretti má pravdu keď triumfálne hovorí, že “táto pápežova epochálna reforma je v súlade so zákom o rýchlom rozvode, ktorý navrhla v Snemovni.” Zdôrazňuje spoločný pohľad Cirkvi a štátu na tento problém. Ale je tu ešte niečo.

ROZVOD

Motu proprio formuluje nové dôvody pre nulitu manželstva – bez akéhokoľvek teologického alebo magisteriálneho základu, a tie prakticky popierajú úlohu Cirkvi samotnej. Cirkev prestáva byť tou, ktorá zisťuje a potvrdzuje pôvodnú neplatnosť sviatostného manželstva v Božích očiach, ale stáva sa entitou, ktorá pre dnes vymyslené dôvody de facto “rozväzuje” sviatostné manželstvá. De Mattei píše, že v motu proprio je fakticky “Teoretické potvrdenie nerozlučiteľnosti manželstva sprevádzané praktickým udelením právomoci deklarovať nullitu akéhokoľvek nefunkčného manželstva. Na to aby Cirkev uznala manželstvo za neplatné stačí, aby ho človek vo svojom svedomí za také pokladal.”

Bombu, ktorá rozmetá pravidlá celej, doteraz platnej procedúry, nachádzame najmä v článku 14 kde je “nedostatok viery” oboch stránok predkladaný, ako možný dôvod pre falošný, alebo mylný súhlas, ktorý je potrebný k platnému sobášu a teda nedostatok viery je dôvod neplatnosti manželstva.

Cirkev až doposiaľ nedostatok viery, ako príčinu invalidity manželstva vždy odmietala. Cirkev nerobí nič iné, len pozdvihuje prirodzené manželstvo na úroveň sviatosti. Benedikt XVI. vysvetľuje: “Aby bol nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou sviatostný, nevyžaduje osobnú vieru uzatvárajúcich strán. Vyžaduje, ako nutnú minimálnu podmienku, zámer robiť to, čo robí Cirkev. To znamená, mať úmysel zosobášiť sa.”

Pre túto pravdu Cirkev tiež uznáva zmiešané manželstvá za sviatostné, hoci sú uzatvárané s ateistickou stranou, prípadne stranou s iným náboženstvom. Všetko čo je nutné, je túžba po prirodzenom manželstve.”

Teraz sa všetko zmenilo. V súlade s Bergogliovým štýlom sú použité vágne, nejasné a obojaké formulácie, aby si katolícky svet myslel, že doktrína sa nezmenila.

Deviateho septembra, v oficiálnych novinách talianskej biskupskej konferencie Avvenire, kanonický právnik Paolo Moneta obhajoval fakt, že “nedostatok viery nebol, a ani dnes nie je dôvodom pre neplatnosť manželstva”. V rovnakom čase monsignor Pinto, pri prezentácii motu propria chválil “inovácie pontifikátu pápeža Františaka” a rozprával o “sviatosti vysluhovanej bez viery” ktorá prinesie “nesmierny” počet anulácií spôsobený “ zjavným nedostatkom viery, ktorá je mostom k poznaniu a tak aj ku slobodnej vôli (nutnej) pre udelenie sviatostného súhlasu.”

Toto bez pochybností otvára dvere miliónom anulácií. Miliónom. Veď odkedy je potrebné byť svätcom, alebo mať doktorát z teológie z Gregoriánskej univerzity, aby sa človek mohol oženiť? Cirkev pre uznanie sviatostnéhho manželstva vyžadovala len slobodné rozhodnutie uzatvoriť prirodzené manželstvo. Vždy učila, že duchovné dispozície snúbencov (osobná svätosť) majú dopad na plody, ktoré sviatosť prináša, ale rozhodne nie na jej platnosť.

Dnes sa všetko zmenilo. Medzi okolnosťami, ktoré otvárajú široke možnosti superrýchleho rozvodu je “krátkosť manželského spolužitia”, či fakt, že pár sa zosobášil, “lebo žena nechcene otehotnela.” Čo to má dočinenia so súhlasom?

Tento neuveriteľný zoznam končí s “et cetera”. Znamená to, že ho možno ľubovoľné rozšíriť? Cenu za túto, rodinu destabilizujúcu revolúciu, zaplatia slabší, ženy a deti, ktoré už aj tak čelia ťažkým útokom bezbožného sveta.

Sestra Lucia z Fatimy raz povedala kardinálovi Caffarovi: “Otče, príde čas, kedy sa rozhodujúci boj Satana s Kristom zvedie o manželstvo a rodinu”

Je tu.

Ak je toto hodina “biskupa v bielom” potom budú trpieť všetci (spomínate na víziu mesta v troskách?).