Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

28. 9. 2015

List otcovi

Athanasius

Otec, 
po ekologickom prejave, ktorý pápež František predniesol pred prezidentom Obamom, si ma ako protestant požiadal o odpoveď na tieto otázky:

- Čo si veriaci katolíci myslia o pápežovi Františkovi?

- Ako mohla súčasná kríza v Cirkvi zájsť tak ďaleko?

- Prečo to Boh dopustil? (To si sa nepýtal explicitne, ale chcem vysvetliť, prečo Boh dovolil, aby sa to stalo a tiež tá otázka prirodzene plynie z prvých dvoch.)


O kritizovaní pápeža

Pre katolíkov nikdy nie je príjemné hovoriť o "nahote ich otca" (pozri Genesis 9:21). Tak, ako dvaja Noemovi synovia, tak aj veriaci katolík radšej zakryje hanbu svojho otca mlčaním. Avšak, keď sa otec (v tomto prípade pápež) opije a hanebne leží nahý na očiach celého sveta a naviac tieto svoje výčiny prezentuje ako by boli v zhode s dobrými mravmi, vtedy je nutné, aby jeho synovia, pre spásu duší, s láskou vystúpili proti tomu, čo ich otec urobil a ukázali, že jeho skutky nie sú v súlade s dobrými mravmi.

Podobne ako svätci minulosti, ktorí verejne karhali pápežov za ich hriešne činy, verím, že je nutné, pri zachovaní potrebnej úctivosti, verejne vystúpiť proti tomu, čo pápež robí,

Upozornenie

Chcem upozorniť, že tu netvrdím žiadnym spôsobom, že pápež František nie je platne zvolený pápež. Ani nechcem poprieť, že každá duša v záujme svojej spásy musí byť v spoločenstve so Sv. otcom. Naopak, verím, že ako neomylná dogma Katolíckej cirkvi učí, je pre spásu každej duše nutné, aby sa podriadila rímskemu biskupovi. A tiež nechcem vzbudiť zdanie, že neverím, že pápež si pre úrad ktorý zastáva, zasluhuje najvyššiu úctu. Ako duchovný otec všetkých kresťanov a Kristov pozemský zástupca si pre úrad ktorý zastáva, zasluhuje tú najvyššiu formu úcty, tak ako si aj Obama zasluhuje úctu pre svoj úrad a nie pre vlastnú hriešnosť a zločinnosť. 

Čo si myslia katolíci o pápežovi Františkovi?

Samozrejme nemám právomoc hovoriť za všetkých katolíkov, som len obyčajný laik. Ale ako katolík veľmi dobre informovaný, čo sa týka katolíckych novín a blogov, môžem povedať, že katolíci, ktorí berú vieru naozaj vážne, sú všeobecne veľmi znepokojení súčasným pontifikátom.

Niektorí sú znepokojení, ale snažia sa interpretovať to čo Pápež  robí v tom najlepšom možnom svetle. Iní sú znepokojení, ale myslia si, že to všetko sú snáď chyby v prekladoch pápežových rečí, prípadne len nešťastne zvolené slová, ktoré pápež pri svojich improptu prejavoch použil. Títo katolíci zatiaľ neuvažujú nad tým, že by snáď pápež mohol byť materiálny heretik, alebo robiť Cirkvi niečo škodlivé.

Iní sú veľmi znepokojení a verejne vystupujú proti tomu, čo Svätý otec robí. Aj ja patrím do tejto skupiny a k niektorým črtám tohoto pontifikátu som veľmi kritický. Moje odpovede na Tvoj list budú z tejto perspektívy, teda s vedomím, že mám morálnu istotu o tom, že Svätý otec škodí dušiam a že mu je treba verejne oponovať a odmietnuť, ak bude od katolíkov požadovať aby robili niečo v rozpore s vierou, hoci ak káže robiť to čo sa s vierou zhoduje, treba ho poslúchať (napr. ak ma požiada modliť sa za hladujúcich v Afrike tak poslúchnem, ak ma požiada zaprieť Nepoškvrnené počatie odmietnem).

Možno to bude prekvapujúce, ale verím, že tento pápež je pravdepodobne tým najhorším v dejinách Cirkvi. Uznávam, že sa líši od niektorých stredovekých pápežov, ktorí boli sexuálne zvrhlí a neraz i krvilační. Napriek jeho dobrým stránkam, chýba jeho náuke a tomu ako vedie vzpurných klerikov to podstatné.

Za prvé sa zdá, že tento pápež nemá dobré teologické vzdelanie a to pripustil aj  Fr. Lombardi, jeho súčasný hovorca. Preto sú jeho homílie i písané práce teologicky málo solídne a neraz sa zdá, že obsahujú materiálne herézy. Trochu to pripomína pontifikát Jána XXII, ktorý vo svojich kázňach učil herézu o blaženom videní  (mal šťastie, že ho rôzni teológovia napomenuli skôr, než zomrel). 

Nie len, že jeho kázňam a encyklikám chýba to podstatné, často sa sústreďuje na okrajové a nedôležité problémy a ignoruje "najťažšie otázky zákona" (teda, často hovorí o záchrane planéty, ale nepripomína nutnosť kajať sa zo svojich hriechov, veriť v Krista, ani nekáže proti sodomii, antikoncepcii, potratom atď. ) Pápež Felix III raz povedal "Neoponovať bludu znamená schvaľovať ho, nebrániť pravdu znamená potláčať ju." Toto je jeden z najväčších problémov tohoto pontifikátu. 

Okrem toho, súčasný pápež nie len že netrestá žalostne zvrátených biskupov a kňazov, ale ich dokonca povyšuje na kľúčové miesta v Cirkvi. Niektorí hovoria, že jeho poradcovia ho o charakteroch týchto klerikov neinformujú správne, ale je morálne isté, že v niektorých z týchto žalostných prípadov o nich vedel František dosť.

Tu si myslím, že podľa svätcov a teológov, ktorí študovali problém zlého pápeža, by mal byť pápež František kardinálmi, alebo neúplným koncilom napomenutý za herézu a ak by sa herézy odmietol zrieknuť, mal by byť vyhlásený za Bohom zbaveného úradu. To sa z rôznych príčin predpokladám nestane a budeme mať Františka na krku dlhší čas. 

Nepochybujem, že raz sa do Cirkvi zdravý rozum vráti a zvolí si v budúcnosti dobrého pápeža. František, ak bude pokračovať v nastúpenej dráhe, bude anathematizovaný a všetky jeho edikty budú odvolané a on bude budúcim pápežom vyhlásený za kacíra (To sa stalo pápežovi Honoriovi I za to, že nerozdrvil monothelitskú herézu, takže precedens existuje). To sa nedotkne doktríny o neomylnosti, pretože sa tá je vymedzená len na oblasť viery a mravov, v ktorej chce pápež výslovne a bez pochybností o užití charizmy neomylnosti, zviazať celú cirkev.

Pápež František zatiaľ neurobil nič, čo by pápežskú neomylnosť narušilo, ale povedal veci, ktoré sa zdajú byť materiálnou herézou. Ak by ho uvedené autority napomenuli a napriek tomu by herézu nezapudil, tak by sa tým skutkom stal Bohom zbaveným úradu a spomínané autority by mali povinnosť vyhlásiť ho za zosadeného a zvoliť nového pápeža.

Ako mohla súčasná kríza v Cirkvi zájsť tak ďaleko?

Ako každá, tak aj táto kríza v Katolíckej cirkvi ma viac rozmerov.

1. Podľa pápeža Pia X vieme, že modernisti (modernizmus - heréza zo začiatku 20.storočia ktorá odmieta všetky dogmy, hoci zachováva ortodoxné vyjadrovanie, aby nemohla byť odhalená) infiltrovali klérus. Pretože zachovávali navonok pravoverné vyjadrovanie a krivo prisahali prísahu proti modernizmu (napr. prisahali že veria v dogmu o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, ale verili v niečo iné, ako katolíci vždy o zmŕtvychvstaní verili.), bolo takmer nemožné ich nájsť. Teda už na začiatku 20. storočia bolo medzi klérom nemálo kacírov.

Nakoniec tí z nich, ktorí dosiahli dôležité pozície v Cirkvi, úspešne sabotovali dekréty Druhého vatikánskeho koncilu (konal sa 1962-1965). Dekréty sú formulované mnohoznačným a nejasným jazykom, ktorý pripúšťa rovnako dobre pravoverný i heretický výklad. Keď koncil skončil, tak reforma, ktorú implementovali bola uskutočnená podľa heretickej interpretácie dokumentov a nie podľa pravoverného výkladu a tradičnej katolíckej viery. Zničili liturgiu, zničili kňazské povolania, zničili všetko, čo bolo osobitne katolícke, alebo urážalo nekatolíkov a potopili úsilie každého, kto zachovával ortodoxiu.

2. Vieme, že v 19. storočí vypracovali slobodomurári dokument zvaný Alta Vendita. V ňom načrtli plán, ako infiltrovať najvyššiu úroveň cirkevnej hierarchie a radikálne zmeniť Cirkev zvnútra. Extrémne množstvo dôkazov ukazuje, že kardináli a možno aj niektorí poslední pápeži naozaj slobodomurármi boli.

3. Tiež vieme, že v druhej polovici 20. storočia boli na dôležité miesta, napríklad v seminároch, zámerne inštalovaní homosexuáli, aby odmietali pravoverných adeptov na kňazstvo a úmyselne vyberali sexuálne zvrátených mužov. To je dôvod pedofilných škandálov v Cirkvi.

4. Po Druhom vatikánskom koncile šli katechézy prudko dolu vodou. Katolíci sa viere alebo dostatočne neučia, alebo sa spolu s vierou zámerne učia bludy. 

5. Liturgia, arcibiskupom Bugninim a jeho Consiliom (komisiou "odborníkov") zámerne sprotestantizovaná (a zoženštená) po koncile nahradila Rímsku liturgiu. Bugnini schválne potlačil všetko, čo ukazovalo na omšu ako na Kristovu obetu a že Kristus je skutočne prítomný v eucharistických spôsoboch (transubstanciáciu).

Sám výslovne povedal, že chcel liturgiu prispôsobiť a urobiť prijateľnou pre protestantov. Ak zoberieme do úvahy, že zákon modlitby je zákonom viery (lex orandi est lex credendi), tak vidíme, že táto zmena v liturgii zasiahla mnoho katolíkov a priviedla ich k zavrhnutiu katolíckej viery a prijatiu protestantskej verzie kresťanstva. 

Liturgická reforma sa tiež pokúsila desakralizovať omšu, čo priviedlo mnoho katolíkov k tomu, že nevidia omšu ako niečo posvätné, ale ako niečo úplne bežné. Preto mnohí stratili o omšu záujem a v zápätí aj o katolicizmus (ak je liturgia niečo obyčajné, prečo nezostať doma a nepomodliť sa tam?). V Cirkvi sa tak objavilo množstvo ľudí, ktorí sa navonok javia ako katolíci, ale vnútri s protestanti, maximálne nominálni katolíci.

6. Pokoncilná cirkev sa začala (nesprávne) vyhýbať akémukoľvek postoju, ktorý by mohol uraziť svet, aby mohla s týmto svetom viesť "dialóg". Tak museli základné prvky katolíckej viery ustúpiť kompromisom a neutrálnym posolstvám, ktoré nikoho ku kajúcnosti nevolajú. Preto pápež František pred Obamom nepovedal ani slovo o potratoch a sodomii.

7. V roku 1968, pápež Pavol VI vydal svoju encykliku Humanae Vitae, v ktorej výslovne zakázal používanie umelej antikoncepcie a ukázal, že toto je definitívna náuka riadneho a všeobecného magistéria Katolíckej cirkvi (teda že sa nesmie ani spochybňovať, ani neskôr vyvracať a že prijatie tejto náuky je podmienkou spásy).

Liberálni biskupi a teológovia ohŕňali nosy a hovorili veriacim, že je v poriadku odchýliť sa od tejto náuky a stále môžu byť dobrými katolíkmi. Veľa "katolíkov" už vtedy antikoncepciu používalo a preto radšej uverili biskupom a teológom, ktorí lahodili ich sluchu, ako pápežovi, ktorý im hovoril, že je to smrteľný hriech. To, ako už som povedal, viedlo k tomu, že väčšina katolíkov si myslí, že sa dá odchýliť sa od definitívneho učenia Cirkvi a pápeža a zostať dobrým katolíkom.

8. Falošné chápanie "milosrdenstva" sa počnúc otváracím príhovorom Jána XXIII na Druhom vatikánskom koncile začalo v Cirkvi veľmi silno presadzovať. Klérus začal vidieť milosrdenstvo v opozícií voči napomínaniu, či exkomunikácií a to viedlo ku skreslenému videniu "lásky", "milosrdenstva" a tiež k tomu, že sa heretici prestali akýmkoľvek spôsobom napomínať a trestať.

9. Do pokoncilnej Cirkvi sa zaviedla dichotómia medzi náukou a praxou, ktorá hovorí, že je prípustné jedno učiť a robiť úplný opak. Toto presadzuje predovšetkým tlupa okolo kardinála Kaspera a onedlho na synode o rodine (volám ju synoda proti rodine), to môže viesť k veľkej schizme.

10. Po Druhom vatikánskom koncile ovládlo Cirkev falošné chápanie ekumenizmu. Stalo sa prakticky univerzálnym a viedlo k tomu, že sa už nehlása nutnosť konverzie ku Kristovi a Jeho Katolíckej cirkvi. Namiesto toho sa káže nekonečný "dialóg" s inými náboženstvami, ktorý vedie k dnes panujúcej mentalite "Ja som v pohode, ty si v pohode".

11. Do pokoncilnej cirkvi bolo zavedené aj falošné chápanie náboženskej slobody, ktoré prakticky zničilo pápežovu svetskú moc a tiež spôsobilo, že ľudia, vrátane katolíkov, si myslia, že je v poriadku v mene "náboženskej slobody" veriť čomukoľvek.

12. V istých častiach Cirkvi sa stala populárnou teológia šialeného kacíra Teilharda de Chardin. V podstate učil, že všetko, ľudia, zvieratá, ba i neživé veci sa vyvíjajú smerom k bodu omega, čo je Kristus. Tento univerzalistický názor vidí všetko ako smerujúce k Bohu, čoho výsledkom je všeobecná spása. Čiastočne je touto teológiou infikovaný aj dnešný pápež (čo možno vidieť v encyklike Laudato Si) a výsledkom je to, čo volám "vegetariánske evanjelium", posolstvo, ktoré dnes František šíri. Náhľad, že nakoniec bude všetko spasené vedie k opovrhovaniu pravým evanjeliom pokánia a viery a k presadzovaniu časných, ekologických záležitostí, ktoré boli nedávno súčasným pontifikom postavené do popredia.

13.Vieme, že pápež Lev XIII mal raz po omši videnie, v ktorom Satan dostal na 100 rokov povolenie sužovať Cirkev. Dnes pozorujeme dôsledky.

14. Podľa sestry Lucie, jednej z fatimských detí, Satan vedie útok predovšetkým na "konsekrované duše" teda na klérus a rehoľníkov, aby tak zničil duše, ktoré majú títo vo svojej opatere. Vidíme, že práve toto sa deje.

15. Väčšina z kléru má veľmi biedne teologické vzdelanie a vie viac o podnikaní ako o Svätom Písme, alebo Svätej Tradícií.

16. Pravoverný klérus ako celok sa bojí prehovoriť a vyučovať tých, ktorých má vo svojej starostlivosti.

17. Rahnerova mentalita diskontinuity so všetkým predkoncilovým (teda názor, že na koncile vznikla nová cirkev ktorá ruší všetko predkoncilné) prenikla do mnohých končín Cirkvi.

Všetko toto a ešte mnohé iné vydláždilo cestu tomu, aby niekto ako pápež František bol pozdvihnutý na trón. František je produkt týchto problémov a zdá sa, že sám tieto bludy zastáva (najmä body 5,6,8-11). To čo sa deje ale bolo predpovedané katolíckymi prorokmi starých čias, takže pre teologicky zdatného katolíka to neprišlo ako prekvapenie.. 

Preto leží Božie mesto  (Katolícka cirkev) v troskách a je ako vdova, ktorá bola kedysi kňažnou medzi provinciami (Nár 1:1). Preto, " má všetky brány spustnuté,  žalostia jej kňazi, jej panny sú skľúčené a ona? - ach, trpko jej je" a "Jej nepriatelia sa stali jej pánmi" (Nár 1:4-5). Pretože katolíci veľmi zhrešili, pohania vtrhli do jej svätyne (Nár 1:10),  jej nepriatelia a protivníci vtrhli do jej brán  (Nár 4:12) a "Sionskú dcéru opustila všetka jej nádhera" (Nár 1:6).

Prečo to Boh dopustil?

V Katolíckej cirkvi jestvuje náuka, ktorá sa dá vystopovať vo sv.Písme a ktorú zdôrazňoval sv. Augustín. Hovorí, že Cirkev opäť prežíva Kristov život (teda čo sa stalo Hlave stane sa aj telu samotnému). Skôr ako sa Cirkev bude tešiť zo zmŕtvychvstania, musí spolu s Kristom znášať Jeho utrpenie, najmä však Jeho ukrižovanie. 

Vieme, že Krista zradil Judáš, apoštol, a preto dnes zrádzajú Cirkev nástupcovia apoštolov (František a biskupi jemu podobní). Náš Pán bol verejne pokorený a pošpinený a presne tak je verejne pokorená Katolícka cirkev, tým že má neporiadneho pápeža a zvrátených biskupov a kňazov. 

Pána odmietol národ zmluvy a tak isto aj Cirkev odmietlo mnoho z nového "národa zmluvy" (nominálni a liberálni katolíci). Pán bol bitý a ukrižovaný Rimanmi a Židmi a aj Katolícka cirkev dnes zažíva dlhú, mučivú deštrukciu z rúk zlých mužov v nej i mimo nej.

Ale tak, ako sa Cirkev podieľa  na Kristovom utrpení, tak bude brať podiel a na jeho zmŕtvychvstaní a oslávení. Vtedy, keď Cirkev povstane zo stavu podobnému smrti, ku ktorému teraz smeruje, všetky národy s istotou spoznajú, že je božská a založená Bohom. 

Ešte by sa dalo povedať veľa, ale verím že toto stačí ako odpoveď, čo si verní katolíci myslia o pápežovi Františkovi, ako to mohlo zájsť tak ďaleko a prečo to Pán dopustil.

http://remnantnewspaper.com/web/index.php/articles/item/2027-a-letter-to-my-protestant-father-on-pope-francis