Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

3. 9. 2015

Koho je to vina?

J. Potocký

Počernejší a náboženstvo istého arabského zbojní...uf..pardon...proroka vyznávajúci moreplavci, ktorí zo subsaharskej afriky a krajín pred i za Eufratom podozrivo ľahko, a v obrovských množstvách prichádzajú na pobrežie Stredozemného mora, sa stali témou i príčinou siahodlhých a nikam nevedúcich debát, článkov, výziev, demonštrácií a prihlúpleho inzerátu istého kysuckého pubescenta, ktorý nedávno cez internet ponúkal skromný obnos za fyzickú likvidáciu v Gabčíkove ubytovaných cudzincov. Pobrežie Stredozemného mora, až donedávna ťažko stonajúce pod vládou krutých tyranov ako Asad, Mubarak, a Kaddáfí, ktorí robili  presne to isté, čo  ich predchodcovia a predchodcovia ich predchodcov počítané od chvíle, keď oného zbojní ... ó nie už zas.... proroka obyvatelia Mekky, otrávení jeho maniermi a podivnou novou vierou, vyhnali. On im to neskôr v duchu svojho náboženstva mieru a lásky spočítal. Ale to odbočujem. Južné a východné pobrežie Stredozemného mora sa v rámci arabskej jari dožili importu liberálnej demokracie, mierumilovnými euroamerickými súdruhmi expresne doručenej a starostlivo zasadenej do úrodnej pôdy saracénskeho sveta a teraz tam žnú plody toľko žiadanej, cenenej a milovanej slobody. Je tam teraz skutočne bombovo, o čom sa presvedčili aj naši dovolenkári. A tak títo cestovatelia, pokiaľ sa im podarí vyhnúť mínovým poliam, nejakej tej prestrelke, a smrti z rúk ortodoxnejšieho vyznávača náboženstva mieru, ktorý nosí pod kaftanom niekoľko kíl plastelíny, z ktorej trčia akési drôtiky, zložia miestnemu podnikavému korzárovi, oslobodenému spod oceľového jarma nedemokratickej vlády, patričný obnos, vyfasujú bárku a hybaj za lepším životom. Lepším životom sa mieni povaľovanie niekde v Nemecku alebo Švédsku, poberanie podpory a nenávisť k tej odpornej pohanskej krajine, ktorá ich živí a domorodým džaurom, čo ju obývajú. Krajinu je treba zabrať, pohanov podrobiť, tak ako prorok káže. Pakistán bol hinduistický, Afgánistán budhistický, Irán bol zoroastrijský, Malá Ázia, Levant a severná Afrika boli katolícke. Kedysi.

V Európe sa toto sa deje už pár desaťročí, a každý, kto mal možnosť pozrieť sa kúsok za naše humná, napríklad do Viedne, vie svoje. Ale až dnes sa stal zvýšený prísun multikultúrneho obohatenia témou pre každého. Kto je tomu celému na vine? Táto otázka ešte nahlas nepadla, ale už visí, ako Damoklova šabľa z pravej damascénskej ocele, v európskom povetrí. Logisticky skvelo zorganizovaná akcia, ktorú  naviac bruselskí marxisti so svojimi nohsledmi odmietajú riešiť podľa panujúcej verejnej mienky, ktorú zvyčajne, v snahe udržať si hlasy stále spustlejších voličov, ochotne poslúchajú.

Kto je teda na vine? Kto je na vine, že sa z Európy stáva a stane nová Arábia, so všetkými arabskými vymoženosťami? (Vymoženosťami myslím bordel, násilie na uliciach, znásilňovanie žien, atentáty,  rabovačky, podpaľovanie automobilov, tlupy agresívnych adolescentov terorizujúce okolie, štvrte kde panuje šarija a aj polícia sa tam bojí vstúpiť a iné arabské špecialitky.) 

V prvom rade katolíci. Ján Zlatoústý kedysi povedal, že nad nami víťazia nie preto, že by ich viera silnela, ale preto, že naša viera slabne. Povedal to síce o inej vetve Abrahámových potomkov, ale platí to aj o ich nelegitímnych bratoch. A Belloc povedal, že Európa bude katolícka, alebo žiadna. Máme tu osvietených teológov, ktorí učia, že Allah je ten istý ako pravý Boh, máme tu pontifikov, ktorí sa muckajú s imámmi, bozkávajú korány, máme tu komisie pre medzináboženský dialóg, kde si vypasení preláti navzájom klamú, len aby nemuseli čeliť pravde. Dennodene produkujú tony poloheretických, či úplne heretických kázní, prejavov, dokumentov, encyklík, za čo im moderný svet tlieska a lepí ich ksichty, sťa osobností roka, na obálky dekadentných magazínov. Stratili vieru a tá ktorú majú, nie je katolícka.

Ale ryba smrdí aj nižšie. Máme tu katolícke davy, ktoré sa lačne pasú na každej pokoncilnej spustlosti. Časť z nich aktívne nivočí Cirkev,  teda v Bellocovej intencii aj Európu, modernistickým prasením a podporu kdejakej nekatolíckej zvrátenosti. Časť na vieru zvysoka kašle, žije horšie od mohamedána, ktorého sa bojí a so zvrátenou rozkošou hľadá akýkoľvek prešľap, ktorého sa ten či onen cirkevný hodnostár kedy dopustil, aby to vzápätí použila na ospravedlnenie svojho poživačníckeho lotrovstva. Ani tí nemajú vieru. A možno ani nikdy nemali. A časť sú len užitoční idioti, oklamaní a veriaci, že vykastrovaný, prihriaty katolicizmus, plný flagelantskej tolerancie a falošnej lásky je ten pravý liek pre svet.

Nezabúdajme ani na neomarxistickú revolúciu, na Západe už takmer dokonanú. Kaviarenskí povaľači, a intelektuáli Halíkovského typu, ktorí sa tak radi pretŕčajú v kadejakých mienkotvorných plátkoch a kanáloch a ktorí podľa novej paradigmy poslušne papagájujú osvedčené floskule liberálneho humanizmu, úspešne dosiahli, že Západ je hnilý ako v komore zabudnuté minuloročné jablko. Horlivý boj proti zdravému rozumu a podpora kdejakej intelektuálnej perverzie zaistili, že tupé stádo eurokonzumentov už netuší, či je rozdiel medzi ženu a mužom, dobrom a zlom, pravdou a lžou, prirodzeným a neprirodzeným. Všetko je relatívne, všetko je dovolené, len aby to bolo dosť zvrátené a čo najviac proti prirodzenosti. Títo nás svorne s hordou "neziskových" mimovládnych organizácií, ktoré sú zväčša nacucnuté na štedrý prsník filantropa Sorosovského typu a rasy, prípadne na nejaký bruselský fond, presviedčajú, že islam je náboženstvo mieru a Boko Haram, Islamský štát, Al Kaida a podobné zoskupenia nereprezentujú skutočný islam. A dokladajú to osvedčenými argumentami - krížové výpravy, inkvizícia, náboženské vojny, kolonializmus -  hľa, zločiny kresťanov v ničom nezaostávajú.  A presviedčajú nás úspešne, lebo zglajchšaltovaná štátna škola produkuje polokreténov bez schopnosti čítať v dejinách a poučiť sa z nich. Preto si nedokážu spojiť, že zakladateľ a prvá generácia kalifov tento islam šírili takým istým teroristickým spôsobom, aký praktizujú ich moderní nasledovníci. Rezali hlavy, pálili za živa, narážali na koly.  A že tento spôsob je v plnom súlade s koránom, ba je koránom oslavovaný a odmeňovaný. To ale neplatí o kresťanoch, ktorí ak šírili vieru násilím, tak konali to, čo im vlastná viera zakazuje.

Politická reprezentácia osvietenej sekulárnej demokracie, Churchillom ospevovanej ako to najlepšie možné zriadenie, tiež nedáva veľa nádeje. Skorumpované tlupy zlodejov, pardon demokratické strany, ktoré sa každé štyri roky pokúšajú dostať k príležitosti beztrestne si deliť korisť, ktorú daňové úrady vydreli z poddaných, sú alebo marxistickí hlupáci zahalení do sociálno-liberálno-demokratických, alebo v lepšom, ale len mierne lepšom prípade, neokonzervatívci, ktorí sa v hlbokej adorácií demokracie pripájajú ku svojim liberálnym kumpánom. Okrem toho, pomaly už niet čo ukradnúť a keď sa minú peniaze, udrie posledná hodinka demokracie.

No a spomínaní bruselskí i lokálni marxisti nás už pekných pár rokov zaplavujú zvesťami, ako Európa starne a vymiera, a nedostatok pracovnej sily, ktorá je potrebná na štedré dôchodky vlastné deti odmietajúcich, prípadne ešte pred narodením vraždiacich, Európanov, vyriešia práve migranti. Tí sú zároveň vďačným elektorátom socialistov, ktorí ich programovo štedro dotujú.

Podhubie, z ktorého toto všetko vyrástlo, je dvojaké. Bludy protestanské a bludy modernej filozofie. Prvé popierajú pravdy zjavené, druhé popierajú pravdy prirodzené. Tieto dve stoky sa obdivuhodným spôsobom zliali a svojou kalnou vodou zaplavujú zem. Vylievajú sa ako pekelný Níl a z bahna, ktorým pokryli svet, klíčia ich hrôzostrašné klasy, ktoré ten svet čo nevidieť zožerú.

Posledná bašta, ktorá stála a bránila Európu padla. Tým myslím Katolícku cirkev. S ňou zomrela aj Európa a o jej mŕtve telo sa teraz bijú supy a šakaly. Všetko čo pozorujeme dnes, pozorovali Rimania kedysi dávno. Občania, holdujúci obžerstvu a zhýralosti, už neboli ochotní podstúpiť námahu a strasti a svoje osudy zverili, hoc nepriamo, do rúk barbarských žoldnierov a ešte horších cisárov. A z ríše, ktorá sa kedysi rozprestierala od Gibraltaru po Eufrat nezostalo nič. Lebo nebolo nikoho, kto by mal dosť viery a zmužilosti. Toto je stret dvoch náboženstiev, dvoch ideí. Katolíckej a islamskej. Tento boj sa so striedavým úspechom vedie už 14 storočí. Proti viere možno postaviť len vieru.  Márne sa vzdelaní liberálni pravičiari, u ktorých je vrcholom mužnosti nadávať na diskusnom fóre, lajkovať na Facebooku a hejtovať čo nie je hejtfrí, pohoršujú nad tým, aké je náboženstvo zlo. Tu je ateizmus a liberálny sekularizmus absolútne bezzubý. A keďže Európania sa svojej viery vzdali, budú sa musieť vzdať aj Európy. Márne budete otáčať bárky utečencov, márne ich budete selektovať a triediť, márne by ste ich aj všetkých odviezli naspäť. Nezvíťazíte. Túto vojnu ste prehrali a nakoniec vás zničia. Vidíte snáď v Sýrii, Afganistáne či Iraku nejaké enklávy liberálnych sekularistov, ktorí žijú v mieri a prosperite a pestujú moderný humanizmus? Myslíte si snáď, že také enklávy budú tolerované v Európe? Myslíte si, že vaši noví kalifovia budú pochodovať na buzna prájdoch a mávať dúhovými zástavkami ako americkí veľvyslanci? Európa zomrela už dávno. Zomrela, keď odvrhla vieru, ktorá ju vybudovala, vieru, ktorá ju scivilizovala, vieru, ktorá ju osvietila, vieru, ktorá jej dala nádej. To čo vidíme nie je Európa. Zákonom posvätené vraždenie nenarodených a bezmocných, zákonom posvätené sodomitské "manželstvá", zákonom posvätené cudzoložstvá, rúhania a ohavnosti najrôznejšieho druhu, to nie je Európa, ktorá si zaslúžila prežiť.

My, tradiční katolíci nemáme dôvod zúfať. My vieme, že tento svet nie je večný. Že tento svet nie je náš domov, ale len loď na ktorej sa k domovu plavíme a že naším poslaním je zobrať kríž a niesť ho až do chvíle, kým nás naň nepribijú. A ten kríž musíme nie len niesť, my ho musíme milovať.