Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

21. 8. 2015

Rozkvet mariánskej úcty v povojnovom Nemecku ( II. časť )
Účinky v Západnom Nemecku                                                                                                                                                            
„Aký to rozmach náboženského života, aké to oživenie vzťahu vernosti k Stolcu Petrovmu ... priniesol Svätý rok aj nemeckým katolíkom, v neposlednom rade našej mládeži., píše kardinál Frings Piovi XII. niekoľko týždňov po ohlásení dogmy o Nanebovzatí Panny Márie. V kolínskom dóme sa v predvečer sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie v roku 1950 konala celoarcidiecézna slávnosť úctyvzdania. Základný kameň kolínskeho dómu bol, mimochodom, položený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 1248. Virgo in coelum assumpta je aj druhou patrónkou Dómu, po Troch kráľoch, resp. mudrcoch, klaňajúcich sa Ježiškovi. Ďalším stavebným dôkazom spojitosti mesta s touto pravdou viery (zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie) je aj kolegiátny kostol Jezuitov, ktorý bol po Dóme dlhý čas druhým najväčším chrámom mesta a dôležitým strediskom rýnskej protireformácie.         

Rozkvet mariánskej úcty u mládeže           
Osobitný dojem zanechal v povojnovej nemeckej Cirkvi vzostup mariánskej zbožnosti u mládeže. Na mariánsku púť na Altenberg (pri Kolíne) sa zišlo v máji tohto roku len z kolínskej arcidiecézy 15 tisíc mládencov a 25 tisíc mladých dievčat., píše kardinál Frings v jednom zo svojich listov pápežovi Piovi. „Študenti sa na katolíckej pôde zjednotili do Katolíckeho nemeckého študentského združenia, v ktorom majú veľký vplyv dušpastieri, vedúci študentov duchovne. Nápor na štúdium teológie významne stúpol a približuje sa tak v oboch najnižších semestroch opäť k normálnym počtom.“ Už na sviatok Nepoškvrneného srdca Panny Márie v roku 1948 obnovil kardinál Frings zasvätenie kolínskej arcidiecézy a celého Porýnia tomuto srdcu. Tento akt korunoval záver osláv 700. výročia položenia základného kameňa kolínskeho dómu. Bola to prvá známka života Nemecka, katolíckeho Nemecka...míľnik vo vývoji kolínskej lokálnej cirkvi a pre celé katolícke Nemecko.“

Vzostup cirkevného života

 Z pohľadu roka 1973 opisuje kardinál Frings zdravý náboženský život kolínskej arcidiecézy, ktorého bol svedkom napriek materiálnej biede a poraneniam duše ako dozvukov vojny. „Pokiaľ ide o náboženský život oných rokov po vojne, nevyskytovali sa vtedy ešte tie ťažkosti, ktoré máme dnes. Po nepokoji v Cirkvi, ktorý sa týkal samotnej viery, nebolo vtedy ešte ani stopy. Domov sa vracajúci vojaci sa väčšinou rýchlo včleňovali späť do farského života a pilne sa zúčastňovali bohoslužobného a sviatostného života. Ženy boli, ako vždy, príkladom pre ostatných, deti boli vychovávané v katolíckych ľudových školách, gymnáziá boli mnohokrát vedené dobrými katolíckymi učiteľmi, aj politický život bol z veľkej časti v rukách katolíkov. Opakovalo sa to, čo bolo možné badať vždy: Keď je Nemecko v najväčšej núdzi, zavolajú sa katolíci, aby vytiahli káru z blata. Tak to bolo už počas prvej svetovej vojny a po nej a tak to bolo aj po konci takzvanej Tretej Ríše, keď vystúpil Konrad Adenauer ako veľký obnoviteľ Nemecka. Spomienky kardinála Fringsa zodpovedajú aj štatistickým údajom - súhrnná analýza (vyšla v roku 1956), zhrňujúca údaje z roku 1953 hovorí: „Celkovo vzaté, sú zhruba dve tretiny všetkých katolíkov vernými kresťanmi. Počty pravidelných účastníkov bohoslužieb sú zvlášť u vekovej kategórie 18 až 24-ročných vyššie, než u 25 až 29-ročných alebo 30 až 44-ročných. 
Nové impulzy pre súčasnosť?   
Najstarší milostivý obraz Immaculaty v Nemecku je uctievaný od roku 1680 v barokovom pútnickom kostole Počatia Panny Márie v Neviges (časť dnešného mesta Velbert, neďaleko Kolína). Od roku 1968 sa tento milostivý obraz nachádza v novostavbe „Márie, Kráľovnej pokoja, ktorá je ako snáď máloktorá cirkevná stavba dokonalým vyjadrením architektonického svedectva o radikálne zmenenom chápaní viery a Cirkvi v súčasnom Nemecku. Cirkevný prerod, ktorého symbolom je o. i. práve táto stavba, komentoval životopisec kardinála Fringsa - prelát Norbert Trippen slovami, ktoré vyzývajú k zamysleniu (aspoň u mála duší, ktoré sú toho v súčasnom pokoncilovom antropocentristickom rauši vôbec schopné): Kardinál Frings povedal v dňoch po svojej abdikácii [zo zdravotných dôvodov, kvôli problémom so zrakom, pozn. prekl.] z úradu arcibiskupa vo februári 1969, že jeho prvé biskupské roky na konci vojny mu nepripadali tak ťažké a náročné, ako tie posledné po Druhom vatikánskom koncile. Keď bol v Cirkvi s odvolávaním sa na „Ducha koncilu“, bez ohľadu na skutočné závery uvedené v koncilových dokumentoch (ktoré sa však dajú vyložiť na sto a jeden spôsobov) započatý revolučný vývoj, bol týmito zmenami kardinál Frings hlboko otrasený. Svedomie mu ťažila otázka: „Som svojim angažovaním sa na koncile spoluzodpovedný za jeho (mnou) nezamýšľané dôsledky? Bez toho, aby sme chceli prikrášľovať reálne existujúce dobové nedostatky a nezrovnalosti, je silná a sebavedomá Cirkev 50-tych rokov práve pre naše časy nutnej cirkevnej obnovy príťažlivým príkladom. Podľa sociológa Karla Gabriela disponovala „svetonázorom, preukázateľne nadradeným prevládajúcej všeobecnej mienke uzavretých a dovŕšených historických procesov, zahrňujúcom nespochybniteľné, avšak rozumom akceptovateľné princípy, vzťahujúce sa na všetky oblasti ľudského života.“ Záväznou vykladateľkou týchto, na kresťanstve a prirodzenom práve založených zásad fungovania spoločnosti bola sama Cirkev, prostredníctvom svojho učiteľského úradu, Magistéria. Katolícke prostredie tak na tejto báze odložilo svoj tradične defenzívny charakter a začalo, naopak, ofenzívnejšie vnášať do spoločnosti svoj myšlienkový svet, ponúknuc jej tým katolícku odpoveď na pálčivé otázky povojnovej doby a éry budovania nového štátu. Katolícke myslenie slávilo - ukazovalo sa to napríklad pri konštituovaní princípov sociálnej politiky 50.-tych rokov, ale nielen tam - neočakávané víťazstvá... Práve katolíci sa stali vlastnými „objaviteľmi novovytvorenej SRN ako svojej novej politickej vlasti. Takto sa dá ľahšie celkovo pochopiť historicky jedinečná kultúrnospoločenská pozícia nemeckého katolicizmu v 50.-tych rokoch, kedy bol takpovediac pevne v sedle celospoločenského diania, až pokým ho nezomleli modernizačné procesy rokov šesťdesiatych. V dnešnej fáze polstoročia trvajúceho postmoderného úpadku veškerého cirkevného života a náboženského života vôbec je dobré si pripomenúť, z akých prameňov čerpal povojnový katolicizmus, odkiaľ bral silu na svoj nevídaný boom v 50.-tych rokoch. Kiež tieto pramene dodajú aj súčasnej Cirkvi potrebnú vitalitu a prinesú jej oživenie po všetkých tých duchovných nivočeniach posledných dekád. A kiež by bola opäť mariánska zbožnosť, podobne ako tomu bolo v povojnových rokoch, onou bránou k vytúženému prelomu a novým začiatkom v Cirkvi jej Syna.

Podľa Pius.info

Ladislav Hajdu