Polstoročie
po Druhom vatikánskom
koncile popisuje kardinál
Walter Kasper vo Frankfurter Allgemeine Zeitung všedný (náboženský) život
katolíckych laikov
nasledovne: „...ale
to, čo
tam (v Cirkvi) okúsili, nebol žiaden nový rozlet, ani žiadna
nová „jar“, ktorú vtedy
mnohí tak očakávali... aspoň
v Európe poukazuje mnohé na Cirkev, čo
vyzerá skôr „zimne“, prejavujúc výrazné znaky krízy.“ Pre mnohých katolíkov, ktorí v tejto
„zimne vyzerajúcej Cirkvi“ dennodenne vykonávajú svoje povinnosti ako
v práci, tak vo svojich rodinách, je pohľad
späť
na „náboženskú jar“ prvých povojnových
rokov mladej Spolkovej Republiky možno
zaujímavým a osviežujúcim momentom, majúcim
v sebe náboj objavu. Z pohľadu
katolicizmu v Nemecku
považujú sociológovia roky
1945 (1949) až 1962 za jeho najzaujímavejšie obdobie
v rámci 20. storočia.
Z nevýslovného duchovného a materiálneho nivočenia
povstal a rozkvitol totiž pestrý a rozmanitý
náboženský život.
Aký to paradox ! A ako ukazuje príklad kolínskej arcidiecézy, bol plný
hlbokej mariánskej úcty a priam masovej zbožnosti,
prítomnej naprieč
všetkými spoločenskými vrstvami katolíckeho ľudu.
Čo
bolo takým typickým pre náboženský život
týchto rokov? Čo
to boli za korene, z ktorých
dokázal vypučať
tak rýchlo po skončení panstva násilia a vojny? A dokáže
tento „zabudnutý čas“ priniesť
aspoň náznak obnovy Cirkvi pre
dnešné časy?
Ku cti Nepoškvrnenej
Zjavenia Nepoškvrnenej
Oživenie
náboženského života
ranej Spolkovej republiky pramenilo v zjaveniach Nepoškvrnenej, o ktorých podávali svedectvá Catherine Labouré
v Paríži, Bernadette Soubirous v Lurdoch,
ako aj Lúcia dos Santos, Jacinta Marto a Francisco Marto vo Fátime. Kto sa zaoberá skúmaním života
týchto mladých ľudí, nemá pochybnosti o ich duševnom zdraví. Ak je dôvod na
predpoklad, že jednotlivé zjavenie je naozaj tým, za
čo
sa považuje
a nejde o podvod, musí byť
brané vážne.
Okrem toho sa tieto fenomény
dotýkajú mnohých ľudí, bez ohľadu
na ich pôvod alebo vzdelanie, v hĺbke
ich duše. Triezvi
pozorovatelia napriek tomu vedia, že
nie každé „zjavenie“ je reálne a môže
ísť
aj o prípady, kedy „zjavenie“ vďačí za svoje „nadprirodzeno“ skutočnostiam,
ktoré nemajú svoj pôvod u Boha, ale inde. Rozlišovanie duchov vychádza
zo základného teologického princípu, podľa
ktorého sa Božie
Zjavenie, podané
človeku
vo Svätom Písme, považuje
smrťou
posledného apoštola za ukončené. Pravé zjavenia
a posolstvá preto nesmú tomuto základnému Božskému v ničom
odporovať
alebo k nemu niečo
pridávať.
„Ja som Nepoškvrnené počatie“, predovšetkým skrze tieto slová, ktorými samo seba
Máriino zjavenie v Lurdoch štyri roky po zverejnení dogmy
o Nepoškvrnenom počatí Piom IX. nazvalo, sa
dostalo uctievaniu Nepoškvrnenej nových mocných impulzov.
S Fátimou
a jej blahodarnými účinkami je úzko spätá aj cirkevná kariéra Eugenia Pacelliho.
Jeho biskupská vysviacka v Sixtínskej kaplnke, v ktorej bude
o 22 rokov neskôr zvolený za pápeža
a príjme meno Pius XII., sa
uskutočnila
13. mája 1917. „V tej istej
hodine došlo na fátimskom kopci k prvému zjaveniu Bielej Kráľovnej
najsvätejšieho Ruženca“, píše Pius XII., „akoby chcela týmto Matka Milosrdenstva
naznačiť,
že
v búrlivých časoch,
v akých sa očakáva, že
bude náš pontifikát prebiehať,
uprostred veľkých kríz svetových dejín, predsa budeme mať
neustále materinské
a bdelé zastanie veľkej Víťazky
všetkých Božích bitiev.“ Jeden zo svojich rozhlasových prejavov zakončil
Pius XII. 31. októbra 1942 zasvätením Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, tak ako
bolo vyslovené jej prianie vo Fátime. Toto zasvätenie zopakoval 8. decembra
1942 a nariadil, aby bolo
zasvätenie ľudského pokolenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie vykonané aj vo všetkých diecézach sveta. Na tento akt sa napríklad katolíci diecézy
Rottenburg (pri Stuttgarte) pripravovali vo svojich farnostiach po niekoľko
mesiacov triduami a dňami
pokánia. Aby toto zasvätenie ľudského pokolenia ukotvil
aj liturgicky, predpísal
pápež
Pius XII. v roku
1944 sviatok Nepoškvrneného srdca Panny Márie na 22. august, na
deň
oktávy sviatku
Nanebovzatia Panny Márie
pre celú Cirkev ako sviatok
druhej triedy. (Po roku 1969 bol tento sviatok preložený na tretiu sobotu po
Turíciach, na deň
po sviatku Najsvätejšieho srdca Ježišovho, zatiaľ
čo
22. augusta sa slávi sviatok Maria Regina [Mária Kráľovná]).
Dogma o tom, že nepoškvrnená, vždy panenská Matka Božia Mária bola po uplynutí jej
pozemského života so svojim telom i dušou prijatá do nebeskej blaženosti logicky vychádza
z viery v jej nepoškvrnené počatie. Pius XII.
túto pravdu viery o tom, že Mária bola s telom
vzatá do neba slávnostne vyhlásil 1. novembra 1950 Apoštolskou Konštitúciou
"Munificentissimus Deus" za temer jednohlasného súhlasu svetového
episkopátu. K 50. výročiu smrti Pia XII. (rok 2008) boli zverejnené jeho
písomné poznámky a časť korešpondencie, v ktorých sa spomína okrem iného aj „slnečný zázrak“, ku ktorému malo dôjsť krátko pred i krátko po
vyhlásení tejto dogmy. „Ja som slnečný zázrak videl, je to čistá pravda“, poznamenáva si pápež Pius a odvoláva sa pritom na fenomén, ktorý bol Matkou Božou na 13. októbra 1917
ohlásený aj fátimským pastierikom a ktorý v ten deň aj naozaj videlo a dosvedčilo niekoľko tisíc ľudí. „Slnko, ktoré stálo ešte
stále vysoko, vyzeralo ako bledá guľa, neprepúšťajúca svetlo, úplne obklopená svetelným kruhom“, popisuje pápež svoje dojmy 30. októbra 1950. Ten istý fenomén
vnímal aj 31. októbra a 1. novembra, čiže v deň vyhlásenia dogmy a opäť aj 8. novembra a „potom už viac nie“, ako píše.
Slnečný zázrak očividne spája fátimské zjavenie s apokalyptickou
„ženou odetou slnkom, pod jej
nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjavenie Sv. Jána 12,
1). 7. júla 1952, na sviatok slovanských apoštolov Cyrila a Metoda
zasvätil Pius XII. národy Ruska (myslené na celý Sovietsky Zväz) Nepoškvrnenému
Srdcu Máriinmu. „Aby sme vám dali dôkaz našej zvláštnej priazne, zasväcujeme dnes
všetky národy Ruska tomu istému Nepoškvrnenému srdcu, tak, ako sme pred niekoľkými rokmi Nepoškvrnenému
srdcu panenskej Božej Matky zasvätili celý
svet.“ Kvôli chýbajúcej jednote svetového episkopátu ako esenciálnej podmienky
však niektorí toto zasvätenie nepovažujú za splnenie Máriinho želania z Fátimy.
Podľa Pius.info
Ladislav Hajdu