Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

25. 3. 2015

Výzva blahoslaveného Urbana II. na Krížovú výpravu  
prednesená na synode v Clermonte, roku Pána 1095

(podľa kroniky opáta Roberta Monacha zo St. Rémy)


Francúzi! Vy, ktorí ste prešli Alpy, ktorí ste boli vybraní Bohom a ktorí ste boli od neho tak milovaní. Vy, ktorí ste sa odlíšili od ostatných ľudí tým, že ste sa usadili v tejto zemi, že máte katolícku vieru a že ste cťou Svätej Cirkvi. K vám sa obraciam s touto rečou, k vám.

Chceme vám povedať správy, ktoré sa doniesli k nám, chceme vás upovedomiť o nebezpečenstve, ktoré ohrozuje vás a celý veškerý veriaci svet. Otrasné správy k nám prišli o udalostiach, ktoré sa stali v oblasti Jeruzaléma a v okolí mesta Konštantínopola; správy, že ľud z Perzského kráľovstva (Turci), rasa úplne cudzia Bohu, vtrhla na kresťanské územie ohňom a mečom. Peržania niekoľkých kresťanov zajali, odviedli ich do svojej krajiny, ostatných kruto mučili. Úplne zrovnali so zemou niekoľko Božích chrámov a obrátili iné kostoly na svoje zvyklosti a ku svojim kultom. Bez ostychu vyvrátili oltáre a znesvätili ich. Obrezávajú kresťanov a rozmazávajú krv z obriezky nad oltárom alebo ju vkladajú do krstiteľnice. Radujú sa z toho, keď druhých zabíjajú; rozrezávajú im bruchá, vyberajú im vnútornosti a priväzujú ich ku kolom. Potom za bičovania ženú svoje obete ku kolom; keď sú ich vnútornosti vyňaté, hádžu mŕtvoly na zem.  Iných potom priväzujú opäť ku kolom a strieľajú do nich šípy. Zmocňujú sa ďalších, naťahujú ich krky a snažia sa poznať, či môžu alebo nemôžu urezať ich hlavy jednou ranou obnaženého meča.  A čo by som mal povedať o znásilňovaní žien? O tejto záležitosti sa horšie hovorí než sa zachováva ticho. Títo Peržania si rozdelili kráľovstvo Grékov a odtrhli tak mnoho území od neho, takže je nemožné prejsť dobyté územie za dva mesiace.

Kto ich za toto pomstí, kto napraví škody, ak vy to neurobíte? Vy ste ľud, ktorému Boh prepožičal slávu v zbrani, veľkosť ducha, telesnú zdatnosť.

Vytiahnite a spomeňte si na veľké činy svojich predkov, na silu a veľkosť Karla Veľkého, jeho syna Ľudovíta a iných kráľov, ktorí vyvrátili pohanské kráľovstvá a zaviedli Svätú Cirkev na ich územiach. Vy by ste mali byť obzvlášť vyburcovaní skutočnosťou, že Svätý hrob Nášho Pána Spasiteľa je v rukách neveriacich, ktorí hanebne týrajú a svätokrádežne poškvrňujú miesta svojou necudnosťou. Potomkovia neporazených predkov! Spomeňte si na odvahu svojich predkov a nezneuctite ju!

Ale ak by vaša náklonnosť náležala viac deťom, ženám a rodičom, ktorí by chceli, aby ste sa držali bokom, spomeňte si čo povedal Pán: „Ten, ktorý miluje otca alebo matku viac než mňa, nie je ma hoden. Každý, kto opustí dom, matku alebo ženu či deti alebo pole kvôli môjmu menu, obdrží stonásobne viac a bude mať život večný“. Nech žiadne vlastníctvo a žiadny záujem o rodinné veci vás nezdržujú.

Táto krajina, v ktorej žijete, obklopená z jednej strany morom a z druhej strany horskými vrcholkami, môže ťažko uspokojiť mnohých z vás. Neoplýva bohatstvom, vskutku sťažka poskytuje dosť potravy pre tých, ktorí ju obrábajú. Preto sa zabíjate a pohlcujete jeden druhého. Zastavte túto večnú nenávisť, zanechajte spory, upustite od vojen, zastavte ich a utíšte všetky konflikty a spory. Začína sa cesta k Svätému hrobu. Zmocnite sa krajiny, ktorá je hanebne obsadená, ktorá však bola daná Bohom deťom Izraela a ktorá, ako hovorí Písmo, oplýva mliekom a medom.

Jeruzalem je stredom sveta, krajiny, ktorá je úrodnejšia než ktorákoľvek iná, krajiny, ktorá je ako raj, rozkoš a potešenie. Je to krajina, ktorú Vykupiteľ ľudstva posvätil svojim príchodom, uctil svojim životom, zasvätil svojmu utrpeniu a spečatil svojou smrťou. Toto kráľovské mesto, položené do stredu sveta, je teraz držané v zajatí svojimi nepriateľmi a uvrhnuté do otroctva tými, ktorí nepoznajú Boha, pretože sú pohanmi. Mesto volá a túži po slobode, prosí neustále, aby ste prišli na pomoc. Volá k vám o pomoc, pretože, ako som povedal, Boh vás obdaril slávou v zbrani viac než iný národ. Podstúpte túto cestu, aby vám boli odpustené vaše hriechy a buďte si istí, že vaša sláva nezapadne v Božom kráľovstve.

(Všetci volajú: Boh to chce! Boh to chce!)

Draho milovaní bratia! Dnes sme počuli, čo hovorí Pán: „Kdekoľvek sa zídu dvaja alebo traja v mojom mene, tam som aj ja uprostred nich“. Keby Pán Boh nebol prítomný vo vašich mysliach, nemohli by ste vykríknuť všetci tú istú vetu ... Hovorím vám preto, že Boh vložil vaše výkriky do vašich pŕs a že Boh ich podnietil. Ak tento jasot prišiel od Boha, nech je naším bojovým pokrikom. Kedykoľvek zaútočíte ozbrojení na nepriateľov, nech zaznie svorne na božej strane: Boh to chce! Boh to chce!

Nepožadujeme a neradíme, aby túto cestu podstúpili osoby staršie a slabšie alebo tí, kto nevládnu zbraňou; žiadne ženy nech netiahnu, len pokiaľ by sprevádzali svojich mužov, bratov alebo legálnych sprievodcov. Takéto osoby sú totiž viac na obtiaž než k úžitku.

Bohatí, pomáhajte chudobným, dovoľte im podľa možností zúčastniť sa, priveďte skúsených vojakov a spolu s nimi choďte do boja. Kňazi a duchovenstvo  akéhokoľvek postavenia nemôžu odísť bez dovolenia svojich biskupov; cesta im nebude požehnaná, ak pôjdu bez biskupského splnomocnenia. Ani biskupi nemôžu zahájiť cestu bez ich kňazských požehnaní.

Ktokoľvek sa rozhodne vykonať túto svätú cestu a vezme na seba záväzok k Bohu, obetuje tým seba ako živú obeť zasvätenú Bohu, ponesie znamenie kríža Pánovho buď na čele, alebo na prsiach. Ak po splnení svojho záväzku si bude želať vrátiť sa domov, nech dá kríž na svoj chrbát, medzi ramená. Týmto dvojakým činom takýto muži naplnia príkaz Pána, ktorý povedal: „Ten, kto nevezme svoj vlastný kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“. 


Zdroj: http://cmsold.flu.cas.cz/files/uploaded/UserFiles/File/UrbanII.pdf