Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

13. 2. 2015

Slobodomurári (12. časť)
                                                                                           

Záver
 

Slobodomurárske idey sú v rámci súčasnej západnej spoločnosti všadeprítomné. Vidíme, že i presvedčení katolíci sú vzhľadom na svoje prirodzené sociálne prostredie priam vnorení do sveta, v ktorom platí len jediný pohľad naň. Počnúc otázkami výchovy detí a jej spôsobov (samozrejme, žiadne telesné tresty!), otázkami „rovnosti pohlaví“, pokračujúc problematikou trestu smrti, výkladom konkrétnych historických udalostí (nielen cirkevných) dejín, problémami multi-kulti spolužitia s ľuďmi z rôznych civilizačných okruhov, končiac vzťahom katolíckej spoločenskej etiky k liberálno-demokratickému zriadeniu a fungovaniu celospoločenských a politických mechanizmov, tu všade narážame na unipolaritu náhľadov. Ak v týchto parciálnych otázkach pripúšťame postoje, platné pred sto-dvesto rokmi, ideologický oponent s nami nebude nesúhlasiť, on nám nebude vôbec rozumieť. Až tak pokročil humanistický brainwashing o „obohacovaní“ Európy moslimami, o neprípustnosti fyzických trestov pri výchove detí, o kvitovaní všemožných sexuálnych deviácií a ich vydávanie za „formy lásky“, o „singularite holokaustu“, o teórii „všeobecnej spásy pre všetkých - každému v nebi jeho nanuk“ a tak možno pokračovať ďalej. 
 

Odpoveďou však nemôže byť stiahnutie sa „malej hŕstky spravodlivých“ do ulity akejsi elitárskej komunity na okraji spoločnosti. Slobodomurárske baranidlo sa nezastaví ani pred tým najposlednejším domčekom na kraji mora. Nezastavilo sa ani pred katolíckymi katedrálami a chrámami, antropocentristický puch relativizmu, prozelytizmu a falošnej ekumény cítiť úplne všade. Po Druhom vatikánskom koncile stratilo slobodomurárstvo svojho najväčšieho nepriateľa a tým aj najväčšiu časť svojich „úloh“, na ktoré uplynulé stáročia vynakladalo najviac energie - presne podľa hesla: „Tí, čo sa Cirkvi rúhajú, žijú len z nej“.
 

Hoci To, čo sa pred zhruba tristo rokmi zrodilo na tajných seansách popredných lóží, vyrástlo v ohromného netvora, tento náš boj a boj celej Cirkvi proti nemu musí pokračovať i naďalej. Kristus napokon zvíťazí. Odpoveď na kadejaké plány sebaspasenia ľudstva a na stavbu „Chrámu tolerancie a slobody“ bez Ježiša Krista je samotným Mesiášom daná vopred: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Matúš 16, 18) 
 

„Kto sú dnes našimi nepriateľmi? Čo sú to za idey, proti ktorým máme dnes bojovať? Sú to idey, ktoré prichádzajú zo slobodomurárskych lóží. Neslobodno sa oddávať žiadnym ilúziám. Už dve storočia, ak nie dlhšie, sa slobodomurárske lóže snažia šíriť tieto falošné idey a náuky. Tak došlo k „Deklarácii o ľudských právach“, k „náboženskej slobode“, k „ekumenizmu“. Toto sú práve tie tri body, práve tie tri hlavné princípy, ktoré všade rozširujú, snažiac sa o zničenie Kráľovstva nášho Pána Ježiša Krista. Po celom svete disponujú významnými prostriedkami, ktoré sú im k pomoci. Skrz televíziu, skrz rozhlas, skrz všetky prostriedky sociálnej komunikácie vnikli do rodín, do štátov, do seminárov, do fár. Všade vnikli so svojimi falošnými ideami, áno, dokonca aj na Druhý vatikánsky koncil. Sme tým všetkým obklopení! Dnes vidíme biskupov, ktorí tieto idey bránia, áno, musí sa povedať, dokonca i Rím má svoje uši naklonené týmto bludom ! A práve tieto falošné idey ekumenizmu, náboženskej slobody a ľudských práv premenili naše kostoly, naše krásne chrámy, tie kostoly, ktoré boli postavené pre Kráľovstvo nášho Pána Ježiša Krista. Skrze idey, ktoré rozširujú tieto (slobodomurárske) lóže a skrze kult, ktorý už nie je skutočným a pravým katolíckym kultom, sa stali viac či menej slobodomurárskymi chrámami. Toto je teraz ten nepriateľ, ktorému sa musíme postaviť zoči-voči a ktorý sa všemožne snaží rozložiť a zničiť Kresťanstvo už nie len zvonka, ale i zvnútra, ako nám to už povedal aj Svätý Pius X." 
(Kázeň arcibiskupa Lefebvrea o slobodomurárstve 6. mája 1984, Viedeň)
 

Desatoro Nového svetového poriadku
 

Ako moderné Desatoro prikázaní Nového svetového poriadku sa zvykne označovať súbor pokynov a nariadení, vytesaných vo viacerých jazykoch do veľkých žulových platní. Tieto platne sa nachádzajú v americkom štáte Georgia. Kvôli svojej podobnosti sa tieto „kamene z Georgie“ zvyknú nazývať aj „americkým Stonehenge-om“. Moderný Dekalóg, vztýčený v roku 1978 a vygravírovaný v angličtine, španielčine, swahilčine, hindčine, hebrejčine, arabčine, čínštine, ruštine, babylónčine, starogréčtine, sanskrte a staroegyptských hieroglyfoch znie:
  
1. Udržujte ľudskú populáciu pod hranicou 500 000 000 (=pol miliardy !) v trvalej rovnováhe s prírodou. 

2. Reprodukciu riaďte s múdrym prihliadaním na zlepšovanie telesnej kondície a rozmanitosti.

3. Zjednoťte ľudstvo novým živým jazykom.

4. Ovládnite vášne - vieru - tradície a všetky ostatné veci zmiernou cestou.

5. Ochraňujte ľudí a národy poctivými zákonmi a spravodlivými súdmi.

6. Nech sa všetky národy riadia vlastnými (internými) normami a externé spory nech rieši svetový súd.

7. Zbavte sa banálnych zákonov a zbytočných úradníkov.                

8. Osobné práva vyvažujte spoločenskými povinnosťami.

9. Oceňujte pravdu, krásu a lásku v snahe o harmóniu s nekonečnom.

10. Nebuďte rakovinou Zeme - dajte priestor prírode - nechajte miesto prírode.

Tieto ustanovenia sú úplne kompaktné so zmyslom a cieľmi slobodomurármi nastoľovaného a podporovaného „mravného zušľachťovania“ ľudskej rodiny. Sú koncipované tak všeobecne, že sa s nimi dokáže identifikovať každý, nezávisle od svojho náboženského vierovyznania. Samozrejme, iba vtedy, ak nemá jasno v tom, kto a čo sú tí páni v pozadí, ktorí mu to servírujú a aké mocnosti na tomto svete zastupujú.
 

Úryvok z Encykliky Humanum Genus (Ľudské pokolenie) pápeža Leva XIII. o slobodomurároch (z 20. apríla 1884):
 

... (10) Ovocie plodí slobodomurárska sekta skazonosné a nanajvýš trpké, lebo z celkom istých údajov, ktoré sme vyššie uviedli, vyplýva viditeľne to, čo je posledným cieľom všetkých jej plánov, totiž od základu zničiť celkový poriadok náboženský a štátny, ako bol vytvorený kresťanským zriadením, a podľa svojich ideí vytvoriť iný, vyvodený z názorov a zákonov rýdzeho naturalizmu.
 

(11) Je však vhodné, aby to, čo sme povedali alebo čo povieme, bolo chápané o sekte slobodomurárskej vystihnuté vo svojej všeobecnej podstate a o jej spriaznených a združených spoločnostiach; neplatí to však o jednotlivých príslušníkoch týchto spoločností. Medzi nimi zaiste sa môžu vyskytovať - a tých nie je málo - i ľudia, ktorí síce nie sú bez viny, pretože sa zaplietli do spoločností takéhoto druhu, predsa však nemajú osobnú účasť na hanebných činoch, ani nevedia konečného cieľa, ktorého sa tajné spoločnosti snažia dosiahnuť.
 

(12) Je však najvyšším zákonom učenia naturalistov, ako už samotné meno naznačuje, že ľudská prirodzenosť a ľudský rozum majú byť učiteľkou a zvrchovaným pánom vo všetkých veciach. Z toho vyplýva, že sa buď nie veľmi starajú o svoje povinnosti voči Bohu, alebo ich podvracajú nestálymi a bludnými názormi. Úplne totiž potierajú všetko Božie zjavenie, neuznávajú žiadne náboženské dogmy, podľa nich nieto žiadnej pravdy, ktorá by presahovala rozum človeka, žiadneho učiteľa, ktorý by mal pre vážnosť jeho úradu právo požadovať od nás vieru. Keďže však je jedinečným a iba katolíckej Cirkvi vyhradeným právom plne uchovať a neporušene opatrovať učenie od Boha prijaté i vážnosť Učiteľského úradu so všetkými ostatnými, k spáse potrebnými nadprirodzenými prostriedkami, preto sa najmä proti nej obracia zúrivý hnev a boj nepriateľov.
 

(16) To, že síce novoprijatí príslušníci sekty nie sú vôbec výslovne nútení, aby sa zriekli svojej katolíckej viery, nielen že nijako neodporuje slobodomurárskym zámerom, ale naopak je skôr im na službu. Predovšetkým týmto konaním ľahko mýlia ľudí nepredpojatých a neobozretných a lákajú na vstup omnoho väčší počet ďalších. A ďalej tým, že prijímajú do svojich radov vyznávačov všetkých možných náboženstiev bez rozdielu, skutočne výrazným spôsobom prispievajú k šíreniu toho veľkého bludu našich čias, že náboženstvo má byť ponechané vôli a úsudku jednotlivca a že medzi rozličnými formami náboženstiev nieto rozdielu. Toto nazeranie vedie priamo k zániku všetkých náboženstiev, predovšetkým ale katolíckeho, ktoré, keďže je medzi všetkými ostatnými tým jediným pravým, nemôže byť bez vrcholného bezprávia postavené tým ostatným na roveň.
 

Celý text encykliky (v českom jazyku) nájdete na http://dielnasj.blogspot.sk/p/humanum-genus-lev-xiii.html.

S použitím dostupnej literatúry spracoval a preložil Ladislav Hajdu