Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

30. 1. 2015

Slobodomurári (10. časť) 

Slobodomurárstvo v pokoncilovej ére
 

Pre pokoncilovú epochu Cirkvi je rozhodujúca skutočnosť, že ruka v ruke s duchovným sebapreformulovaním katolíckej Cirkvi ako takej (vrátane jej náuky) prebieha zároveň, v intenciách slobodomurárskych ideí, uspôsobovanie európskej politiky pre plán veľkého „svetového zbratania sa“. Sleduje sa základná idea lóže, zriadenie „chrámu človečenstva“, v ktorom nebude viac žiadnych vojen, žiadneho útlaku, žiadneho náboženského alebo iného fanatizmu, budú v ňom prebývať iba osvietení a tolerantní, dobroprajní človiečikovia. Slobodomurárska koncepcia je súčasťou plánu, podľa ktorého má ľudstvo spasiť seba samo - bez Boha - naplniac tým prapokušenie Luciferovo („...budete ako Boh“ Genesis 3, 5). Tým ale získa „stavba celosvetového ľudstva“ (a s ňou spojená možná budúca svetovláda) bytostné črty ríše Antikrista. Idea svetovej jednoty sa šíri v rôznych odtieňoch - spomeňme len napríklad Svetové kultúrne dedičstvo, Svetovú banku, Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), Medzinárodný menový fond, Svetovú konferenciu o klíme, Svetovú organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo.... Sú to len niektoré z organizácií, ktoré tento nový cieľ nosia už vo svojom samotnom názve.

Predstavitelia Cirkvi a Nový svetový poriadok
 

Je desivé pozorovať, s akým elánom spolupracujú duchom Lóže poznačení predstavitelia pokoncilovej Cirkvi na cieli, ktorým má byť vytvorenie svetovlády (samozrejme, že svetovládcom nebude pápež, ale niekto úplne iný, cirkevní predstavitelia tu akurát často zohrávajú role Leninových „užitočných idiotov“). V jednom interview pre „Tagesschau“ (spravodajstvo nemeckého prvého verejnoprávneho programu) zo 7. júla 2009 povedal arcibiskup Robert Zollitsch (vtedajší predseda Nemeckej biskupskej konferencie): „Ide o to, že svet sa vďaka globalizácii unifikoval, zmenil sa v jedno veľké Jedno. Stále viac sa približujeme k svetovej spoločnosti a preto sú potrebné akési „zvodidlá“, napríklad pre oblasť finančných tokov; tieto „zvodidlá“ sú potrebné aj pre utváranie hospodárstva v zmysle sociálneho trhového hospodárstva a musí tu byť niekto, kto sa o tieto „zvodidlá“ postará. Preto požaduje pápež akúsi „svetovú vládu“, grémium, ktoré ponesie zodpovednosť, ktoré je zároveň schopné mať takúto zodpovednosť na zreteli a má tiež zodpovedajúcu plnú moc. Skutočne sa tu dá myslieť na to, ako by sa mohli ďalej vyvíjať Spojené národy - v zmysle svetovej vlády, ktorá ponesie celkovú zodpovednosť, bude si jej vedomá a bude mať aj zodpovedajúce kompetencie a plné moci, aby sa dokázala presadiť.“
 

Pre stratégov svetovlády vyvstáva teraz úloha, uspôsobiť ostatné „fanatické“ svetonázory na to, aby vyhovovali kritériám tolerancie. Arabská jar, ktorá prebehla v krajinách Severnej Afriky a Blízkeho východu fungovala ako katalyzátor západných vlád. Dôležitú rolu pritom nezohrávala len ideológia „zlepšovania sveta“, tak typická pre slobodomurárske hnutia („Demokracia pre všetkých!“), ale aj rukolapné záujmy na kontrole surovinovej základne týchto regiónov. Do tejto svetovej stavby však treba integrovať aj Čínu a Indiu. Na Čínu sa pritom nenazerá ani tak ako na nepriateľa, než skôr ako na určitý vzor. Komunizmus predsa rovnako postavil na miesto, vyhradené Bohu, človeka - hoci inak, ako to prebehlo v západnom svete. Na Západe stojí v popredí človek ako sebarealizujúci sa jedinec, v Číne je to človek ako súčasť sebarealizujúceho sa kolektívu. Takzvané „porušenia ľudských práv“, vyvstávajúce z protikladu „Sloboda prejavu jednotlivca versus Názor strany (komunistickej), reprezentujúcej kolektív“ hrajú pri posudzovaní situácie zo strany západného sveta podriadenú rolu, nakoľko hospodárske záujmy Západu prekryjú akúkoľvek kritiku.

Technické prevedenie New World Order
 

Uskutočnenie idey svetovlády sa však čoraz citeľnejšie približuje, aj kvôli technickým možnostiam jej naplnenia. Informačný transfer dosiahol vďaka počítačovej komunikácii a internetu obrovských rozmerov. Desivý je objem databáz, ktoré sú (respektíve aspoň môžu byť) medzičasom zakladané u všetkých užívateľov PC. Všestranné možnosti má dohľad na ľudí skrze bezpečnostné kamery - tie sú dnes rozmiestnené skoro všade. Ich používanie však (zatiaľ) naráža na inštitút tzv. ochrany súkromia jednotlivca, ktorý patrí medzi inštitúty právneho štátu. Preto je ich používanie kde - tu obmedzované, ak to vôbec môžeme posúdiť. Zákony a predpisy Európskej únie môžu v tejto oblasti ale pokojne nastoliť hrozivé zmeny. Výnimočným a neslýchaným fenoménom, ktorý naberá rysy tajomnej moci v pozadí, je cenzurovanie a zglajchšaltovanie médií. V spravodajstve šírenom slovom, obrazom, či zvukom sa etabloval kódex, ktorý udáva, čo je ešte „politicky korektné“. To platí najmä o masmédiách. Aj bezprávie národných socialistov voči židovskému ľudu (tzv. šoa) nachádza svoje uplatnenie v systéme Nového svetového poriadku. Je považované za „Absolútne zlo“ ľudských dejín, ktoré sa nesmie nikdy zopakovať. „V mene ľudstva“ sa pripomínanie si týchto udalostí politicky inštrumentalizuje, pričom ako také naberá až istý „náboženský“ status, vytesňujúc všetky ostatné tragédie a genocídy rôznych epoch medzi udalosti „druhej kategórie“.
Podľa dostupných prameňov preložil a spracoval Ladislav Hajdu