Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

12. 12. 2014

František: Rozvedení a opäť “sobášení”  musia byť  “integrovaní”  do Cirkvi 

Christopher A. Ferrara

Pápež František vykonáva svoje kvázimagistérium, vo forme interview pre ľavičiacke a antikatolícke plátky, už takmer dva roky. Najznámejšie z nich (“Neexistuje katolícky Boh….” atď.) urobil s militantným ateistom Eugeniom Scalfarim pre dennik La Repubblica.
Toto interview bolo zverejnené medzi pápežovými príhovormi aj na vatikánskych webstránkach, potom bolo odstránené, potom opäť zverejnené v rozličných jazykových verziách a potom opäť odstránené. Na výsmech všetkým neokatolíckym apologétom, ktorí sa usilovali ospravedlniť poburujúce výroky, ktoré podľa Scalfariho František povedal, nechal pápež toto interview, spolu s ostatnými rozhovormi s rôznymi novinármi, vydať knižne a to oficiálnym vatikánskym vydavateľstvom.

František, v rozhovoroch pre sekulárne noviny, ktorých vydavatelia rímskym katolicizmom pohŕdajú, neprestáva odpaľovať nové bomby. Jeho posledný rozhovor v La Nacion rozptyľuje akúkoľvek pochybnosť o jeho úmysle “regularizovať” rozvedených a znova “zosobášených”, tak ako to robil, keď bol arcibiskupom Buenos Aires.

Najskôr povedal, že sa nesmieme “báť kráčať po tejto ceste, po ceste synody” a vzápätí nariekal nad vylúčením tých, ktorý sám náš Pán nazval cudzoložníkmi, jasne tak deklarujúc svoju túžbu po radikálnej zmene praxe (zároveň ale brániac nerozlučiteľnosť manželstva):

Musíme ísť vpred….. V prípade rozvedených, ktorí sa opäť zosobášili pred nami stojí otázka, čo s nimi máme robiť? Ktoré dvere im otvoriť? Toto bol pastoračný problém: dovolíme im pristupovať k sv.prijímaniu? Prijímanie samotné nie je riešenie. Riešením je integrácia. Neboli exkomunikovaní, to je pravda. Ale nesmú byť krstnými rodičmi žiadnemu krstenému dieťaťu, nesmú čítať pri omši, nemôžu rozdávať prijímanie, nemôžu učiť v nedeľných školách, je asi sedem vecí ktoré nemôžu, mám tu zoznam. Ale no tak! Ak to začnem rozoberať, tak to vyzerá, že fakticky exkomunikovaní sú. Preto im pootvorme dvere trochu viac!
Prečo nesmú byť krstnými otcami a matkami? “Nie, nie, nie, aké svedectvo dajú svojim krstňatám?” Svedectvo muža a ženy hovoriace “milý môj, urobil som chybu, zmýlil som sa, ale verím že ma náš Pán miluje a chcem Boha nasledovať, nebol som hriechom porazený, chcem ísť ďalej.” Je niečo kresťanskejšie ako toto?
A ak si niekto vyberie za krstného otca niekoho z politických darebákov a skorumpovancov, čo žijú medzi nami, hoci sú aj náležite cirkevne sobášení, súhlasili by sme? Aké svedectvo vydajú svojim krstňatám? Svedectvo skorumpovanosti? Veci potrebujú zmenu, naše normy potrebujú zmenu.

Za prvé a predovšetkým, toto je hanebné zavádzanie,  je to ohováranie všetkých jeho predchodcov, že pred tým ako František vstúpil na scénu, aby s podporou kardinála Kaspera a skorumpovanej nemeckej hierarchie dal veci do poriadku, neurobili pre rozvedených a znova “zosobášených” vôbec nič. Toľko sme sa toho napočúvali o hľadaní inšpirácie pre vieru na “perifériách” Cirkvi. Spomeňte si, ako boli periférni africkí preláti na synode umlčiavaní, až kým ich nárek nad Kasperovým očierňovaním afrického konzervativizmu (nazýval ho tabu) nedonútil Františka, aby do skupiny progresívnych strojcov synody dosadil aj afrického kardinála Napiera. 
  
Za druhé, je neuveriteľné, že v tomto rozhovore samotný Kristov námestník používa v prospech integrácie verejných cudzoložníkov do cirkevného života logiku, ba i rétoriku malého dieťaťa: “Pozrite na tých skorumpovancov! Môžu byť krstnými rodičmi len preto, lebo sú cirkevne zosobášení. Ale rozvedení a opäť zosobášení nemôžu. No tak! Dovoľme im byť krstnými rodičmi! Je niečo kresťanskejšie? ” Je snáď treba Kristovmu námestníkovi vysvetľovať, že zlo sa iným zlom nezmení v dobro? Naozaj si neuvedomuje, že riešenie nesprávneho prístupu k inštitúcii krstného rodiča nie je, pripustením širokej kategórie verejných hriešnikov ktorí chcú byť krstnými rodičmi,  tento nesprávny prístup schváliť a tak redukovať úlohu krstného rodiča na hocikomu dostupnú pro forma zdvorilosť?

Naozaj je pápež tak naivný, že si myslí, že verejní cudzoložníci budú v úlohe krstných rodičov vysielať svedectvo o tom, že sú hriešnici ktorí spravili chybu a nie správu, že Cirkev ospravedlňuje ich hriech? Prečo radšej netrvá na integrite inštitúcie krstného rodiča a nezačne dôrazne vymáhať plnenie tradičnej požiadavky, aby krstný rodič bol veriaci katolík a žil taký život, aby mohol byť svojím krstňatám vzorom? Tu sa natíska priamo istota, že František pokračuje v reálnom programe kupčenia s duchom doby, ktorý maskuje za “znamenia čias


Iná otázka: Je možné, aby si František  naozaj neuvedomoval katastrofické implikácie svojich príležitostne spomínaných návrhov na zmeny cirkevnej disciplíny? Len malý príklad účinkov Františkovho zhubného pôsobenia: Predstavte si, že pár žijúci v cudzoložnom “druhom manželstve”,  ktorý sa stal krstnými rodičmi navštívi svoje krstňa, povedzme na Štedrý večer. Ak tam budú nocovať, majú sa k nim rodičia krstňaťa správať ako ku slobodným a ubytovať ich v oddelených izbách, alebo ako k legitímnemu manželskému páru, ignorujúc tak učenie o nerozlučiteľnosti manželstva, ktoré František tak zanietene bráni? A čo si o tom bude myslieť krstňa, dosť staré aby pochopilo, že jeho krstní rodičia sú v skutočnosti zosobášení s inými, ešte žijúcimi ľuďmi. A čo ak krstňa týchto ľudí aj pozná, ak sú náhodou žijú v jeho komunite?

Možno si ale František dôsledky svojich radikálnych nápadov naozaj neuvedomuje. V  tom istom rozhovore pre La Nacion povedal :”Boh ma obdaril zdravou dávkou nevedomosti.” To nepopieram. Máme pápeža, ktorý o sebe takéto veci hovorí vo všetkej vážnosti pričom si musí byť vedomý toho, že noviny to roznesú po celom svete, ako tie najdôležitejšie správy dňa.

Ak teda verejní cudzoložníci – tak ich nazval sám Kristus – môžu byť krstnými rodičmi, prečo ich  nezbaviť všetkých obmedzení, ktoré František považuje za neznesiteľné, vrátane dvetisíc ročného zákazu sv. prijímania? Neokatolícka mašinéria už funguje a uisťuje nás, že “pápež v skutočnosti povedal” že sv. prijímanie pre rozvedených a znova zosobášených nie je riešením.
Čítajte pozorne. František povedal, že prijímanie SAMOTNÉ nie je riešením. Zreteľne ho však považuje za časť riešenia, mimochodom riešenia problému, ktorý vôbec neexistuje.

Keď sa La Nacion pápeža priamo spýtali, či schvaľuje šialený návrh kardinála Kaspera povoliť verejným cudzoložníkom spoveď a prijímanie bez povinnosti ukončiť ich cudzoložstvo, tak František pre La Nacion jasne povedal, že ho podporuje. Osvojil si dokonca infantilný Kasperov argument, že ak niekto môže duchovne prijímať kým žije v stave cudzoložstva, malo by mu byť dovolené prijímať aj Prevelebnú Sviatosť:

Kasperova hypotéza nie je jeho vlastná. Pozrite, čo sa vlastne stalo? Niektorí teológovia sa takýchto záverov obávali a to nás brzdilo. Kasper naliehal, aby sme hľadali hypotézy, teda urobil prvý krok. Niektorí spanikárili. A zašli až tak ďaleko, že povedali: Prijímanie nikdy. Ak, tak len duchovné prijímanie. Ale povedzte, nepotrebujeme aj k duchovnému prijímaniu Božiu milosť?

A je to opäť František, ktorý v tom istom interview o nastávajúcej Synode 2015 hovorí, že pápež je jej najvyššia záruka (guarantor), pápež je tam, aby sa postaral o jej priebeh. S takouto zárukou, ktorá v sekulárnych novinách verejne prezentuje takéto škandálne názory, akú máme nádej, že synoda katastrofálne nezmení nemennú cirkevnú disciplínu spojenú s nerozlučiteľnosťou sviatostného manželstva, ktorú tak rozhodne bránil Františkom nedávno svätorečený Ján Pavol II. pred 33 rokmi? Povedal by som že malú až žiadnu, ak nepočítam s mimoriadnou intervenciou Ducha Svätého, ktorá je samozrejme vždy možná. O tomto hlboko znepokojujúcom rozhovore, ktorý predstavuje významný príspevok k už aj tak monumentálnej hanebnosti tohoto pontifikátu, sa dá ešte povedať veľmi veľa. Ale to si nechám na inokedy.

Stačí poznamenať, že hovoriac o povstávajúcej opozícii z radov “konzervatívcov” František povedal: “Teraz je odpor evidentný. A pre mňa je to dobré znamenie, odpor sa otvorene a verejne ukázal, nie je to len neviditeľné šomranie. Je to zdravé dostať veci na verejnosť,veľmi zdravé”.

A to robíme od tej chvíle, čo sa ukázalo skutočné smerovanie tohoto radikálneho pontifikátu.

Preložil Jozef Duháček