Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

12. 11. 2014

Slobodomurári. (1. časť)
  
Problémom mnohých intelektuálov západného sveta je, že pri počutí slova „slobodomurári“ okamžite mávnu rukou a pokrčia plecom - „Dajte mi pokoj s konšpiračnými teóriami!“. A naozaj, v skutočnosti je na trhu k tejto téme oveľa viac neserióznej literatúry, než skutočne intelektuálne poctivého a objektívneho vysporiadania sa s týmto fenoménom. Poznáme extrémistov, ktorí sú majstrami v šírení konšpiračných teórií, tých, ktorí vidia za každou päťcípou hviezdou hneď Zlo a v každej pyramíde vidia prebývať nejakého veľmajstra tej-ktorej lóže. Práve vďaka nim je téma „slobodomurári“ degradovaná na akúsi neomalenú zmes predsudkov a jednoduchých vývodov nevzdelancov a priemerných hlupákov, maľujúcich všetko na čierno, vidiac svet len jednodimenzionálne - „Za všetko môžu slobodomurári!“. Práve korekciu takéhoto obrazu má za cieľ nasledujúci materiál, serióznym spôsobom tematizujúci otázku: Kto sú slobodomurári a akým spôsobom vplývajú na Cirkev? Prvá časť diela je aktualizovaným úryvkom z Lexikonu pre teológiu a Cirkev (rok vydania 1932), druhá časť pojednáva o vplyve slobodomurárstva na Cirkev. Nejde pri tom o to, oštempľovať tú či onú osobu ako aktívneho slobodomurára (podľa hesla „Bol Bugnini slobodomurár?“), ale dokázať pomocou využitia koncilových textov a reflektovania pokoncilovej vnútrocirkevnej praxe vplyv Lóže v Cirkvi.                  

Definícia

Slobodomurárstvo je kozmopolitným združením za účelom individuálneho mravného zušľachťovania človeka a za účelom vytvorenia všeobecného zväzu ľudstva na základe princípov humanity a absolútnej tolerancie, za pomoci tajomných rituálnych úkonov ako symbolických prostriedkov k faktickej realizácii týchto cieľov.

Pôvod

Od roku 1175 prebralo Anglicko z Francúzska gotický štýl. Jeho usporiadanie, štruktúru, nákresy a skice jednotlivých chrámov, či postupy pri budovaní klenby opatrovali kamenári a stavitelia ako tajomstvo. Kamenári boli slobodným povolaním, mohli sa kamkoľvek sťahovať a z týchto dôvodov sa spočiatku nezvykli organizovať vo forme miestnych cechov, ako tomu bolo u iných remeselníckych odvetví, ale v akomsi náboženskom „bratstve“, zahŕňajúcom teritórium celej krajiny, utiekajúc sa k Jánovi Krstiteľovi, ako svojmu patrónovi a ochrancovi. V murárskych chyžkách vznikla Fraternity of freemasons (Bratstvo slobodných murárov), v ktorej sa tamojším fellows  (bratom) dostávalo všestranného poučenia, zahrňujúceho otázky remeselné, stavebnotechnické, náboženské, morálne i sociálne, sprevádzaného zväčša tajomnými symbolickými rituálmi. Po roku 1356 začali vznikať aj samostatné cechy kamenárov, im boli prenechané otázky súvisiace so stavebnými postupmi a remeselnotechnická problematika. Nábožensko-morálnu a sociálnu výchovu „bratov“ prevzala výhradne Fraternity, táto prijímala do svojich radov od roku 1475 už aj osoby, nevykonávajúce remeselnícke povolanie.


Keď kráľ Eduard VI. zrušil v roku 1547 náboženské spolky, zanikla aj Fraternity. Pravda, katolícky duch ju opustil už pár rokov skôr. Zvyšky Fraternity sa nato reorganizovali do novej „Society of freemasons“ (Spoločnosť slobodných murárov). Jej pôsobenie bolo naďalej ako „vzdelávacie spoločenstvo“, no na rozdiel od Fraternity, u ktorej šlo o vzdelávanie vo viere a mravoch, napomáhajúce dosiahnutiu blaženosti a osobnej spásy, tu šlo primárne o družnosť, spoločenskosť, jemné spôsoby a vzdelávanie v umení, či vedách humanitných. Spočiatku do nej prenikli alchymistické a okultno-kabbalistické idey s prímesou kadejakých povier, ktoré boli ako „vzácne tajomstvá“ pestované a chránené starými zvyklosťami, rituálmi a symbolmi. Od začiatku 17. storočia sa Society stala najúrodnejšou pôdou pre šírenie myšlienok deizmu, ktorý vznikol ako jedna z foriem reakcií na náboženské hašterenie storočia šestnásteho. A tak sa od polovice 17. storočia aj na lokálnej úrovni čím ďalej, tým viac odlišovali humanizovanejšie lóže Society od cechových spolkov skutočných kamenárov a staviteľov. Society prijímala do svojich radov čoraz viac nekamenárov, pestujúc svoje zvyklosti a rituály pomocou symbolov - v zmysle budovania „všeľudského chrámu humanity“. Šlo o myšlienku vybudovania duchovného Šalamúnovho chrámu ako pendanta starozákonného Šalamúnovho chrámu z kameňa. Rástli snahy o šírenie ideí deizmu a o ich hlbšie zakorenenie v spoločenskom vedomí, tieto idey spočívali na prirodzenom mravnom zákone - akomsi nedogmatickom „náboženstve“, spájajúcom všetkých „slušných a poriadnych“ ľudí - mimo všetkých náboženských naťahovačiek a sporov. Toto viedlo 24. júna 1717 (na sviatok Svätého Jána Krstiteľa) k zlúčeniu štyroch londýnskych lóží v jednu špekulatívnu Veľkú lóžu ako „čisto duchovnú cirkev“ pod vedením Veľmajstra. Tento dátum považujeme za zrod moderného slobodomurárstva. Bratia tejto prvej Veľkej lóže boli svetonázorovo deistami, politicky Whigmi, stúpencami dynastie Hannover a nepriateľmi Tories - toryovcov (Tories podporovali dynastiu Stuartovcov).
 
Preklad a finálna úprava: Ladislav Hajdu