Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

30. 11. 2014

Kresťan v chudobe

Franz Spirago

(Odmietanie chudoby, "škandál chudoby", ako ho nazval Léon Bloy, pohoršenie ľudí nad tým, že Boh dopustil chudobu, spočíval už počas 19. storočia v tom, že chudoba, stav, ktorý si vybral náš Pán Ježiš Kristus keď nás prišiel spasiť, začala byť vnímaná ako niečo podstatne zlého, ba priam ako koreň všetkého zla, ktorého odstránením sa má nastoliť lepšia spoločnosť. Kresťanstvo je však oslavou chudoby. O to horší je dnešný stav, keď mnohí cirkevní pastieri považujú chudobu t.j. sociálny stav aj Presvätej Panny, apoštolov a dokonca samotného Nášho Pána Ježiša Krista; a bola to v porovnaní s dnešným materiálnym dobrom priemerného Európana chudoba skutočne nesúmeriteľná, za stav, ktorý je podľa nich príčinou toho, že mladý ľudia odmietajú inštitúciu kresťanskej rodiny; t.j. sviatostné manželstvo, plodenie detí a neužívanie antikoncepcie, ako aj za hlavnú príčinu mnohých rozpadnutých manželstiev. Avšak situácia v krajinách, ktoré priam prekypujú hojnosťou vyvracia túto domnienku. Ruka v ruke s materiálnym nadbytkom a pohodlnosťou kráča ešte horší rozklad rodiny a spoločnosti. V minulosti ľud, biedny materiálne, nestrádal morálne, aspoň čo sa rodiny týka. Záchrana rodiny je preto nie v sociálnom zabezpečení, nech je akokoľvek prirodzene dobré, ale v jedinej apoštolskej a katolíckej Viere. Až keď bude v masách obnovená viera v Spasiteľa, potom má zmysel usilovať o zveľadenie hmotných dobier. Lebo márne je každé ľudské snaženie, pri ktorom Boh nie je. Že to bolo kedysi katolíkom jasné, o tom svedčí aj táto stať z Ľudového katechizmu vydaného v roku 1907. Pozn. red.)

Boh rozlične podelil hrivny: jednému dal 5, druhému 2 a tretiemu len 1 hrivnu. (Mat. 25, 14 - 30) To urobil Boh z múdreho úmyslu. Lebo keby všetci mali rovnako, nebol by nikto odkázaný na iných a ľudia by druh s druhom ani neobcovali.  Kdeže by potom bola láska k blížnemu, kde príležitosť k zásluhám?

1. Chudoba naskrze nie je hanba pred Bohom; len chudoba na cnosti a dobré skutky je hanba, lebo táto vedie k večnému zatrateniu.

V očiach večnej Pravdy chudoba nie je ani najmenšia hanba (Lev XIII.) Sám Kristus stal sa chudobným, súc bohatým (2, Kor. 8, 9) Kráľ neba i zeme, ktorému predsa všetko patrí, žil v ustavičnom nedostatku; nemal ani len, kde by hlavu sklonil. (Luk. 9, 58) Aký chudobný prišiel Ježiš na tento svet; hľaď len na rodisko Spasiteľovo! - Niekto môže byť chudobným na zemské statky a predsa nadmieru bohatý pred Bohom. Naopak, niekto môže byť bohatý na zemské statky a napriek tomu nadmieru chudobný pred Bohom. (Luk. 12, 21) Len bohabojnosť je slávou bohatých i chudobných. (Sir. 10, 25) Pravým bohatstvom nie sú časné statky, ale cnosti. (sv. Bernard) Verte mi, bratia moji, nie ten je bohatý, kto má truhly plné zlata a striebra, ale ten v ktorom Boh prebýva a ktorý je plný Ducha Svätého. (sv. Augustín)

2. Chudobní ľahšie dôjdu spasenia, než bohatí.

Kristus sám hovorí: "Ľahšie je ťave prejsť cez uško ihelné, než bohatému vôjsť do kráľovstva nebeského." (Mat, 19, 24) Bohatí totiž ľahko spyšnejú, stanú sa skúpymi, surovými, nemilosrdnými, lenivými, pachtia za pôžitkom a zabudnú na Boha. Veď bohatstvo poskytuje im prostriedky k uspokojeniu každej neporiadnej náklonnosti. (To platí aj pre tých ľudí, ktorí v Európe požívajú v porovnaní so zvyškom sveta, nadmerné materiálne dobrá a domnievajú sa, že žijú v chudobe. Pozn. red.) Nie tak je u chudobných: týmto chýba veľká príležitosť k hriechu. Chudobný sa ponáša na loď, ktorá nie je veľmi obťažená zemskými statkami a preto tak ľahko neutonie. - Ako pocestný bez batožiny ľahšie ide, tak i chudobný ľahšie príde k svojmu najvyššiemu cieľu. Ako šermiar, ktorý si obliekol málo šiat, ľahšie zvíťazí, tak i chudobný ľahšie prekoná všetky pokušenia diabolské. Preto mnohí chudobní na druhom svete budú mať vyšší stupeň hodnosti, ako dajední boháči. Kristus sám hovorí: "Mnohí z prvých budú poslední a z posledných prví." (Mar. 10, 31) Chudobný Lazar prišiel po smrti do lona Abrahámovho, hýrivý boháč však do pekla. (Luk. 16) Ľudia zo starých handár zhotovujú snehobiely papier, na ktorom sa potom píše a maľuje; tak to robí aj Boh: z chudobných, ťažko skúšaných ľudí robí si nástroje, ktoré sú celé čisté a mnohými zásluhami ozdobené. (sv. Ján Zlatoústy)

3. Chudobu posiela Boh človeku k spaseniu jeho duše.

Dajedni ľudia totiž zneužili by bohatstvo k bezbožnému životu a tým pritiahli by si večné zatratenie. Boh to predvída a preto im odníma zemské statky. Chudoba a bohatstvo sú od Boha. (Sir.11, 14) Sv. Anton, arcibiskup florentínsky, videl raz nad jedným domom viac anjelov hore vystupovať a zostupovať; pretože sa dozvedel, že tam býva jedna veľmi chudobná vdova s tromi dcérami, posielal jej značnú almužnu. Druhý raz zbadal nad tým istým domom zlých duchov; skúmal a počul, že títo ľudia teraz vedú rozkošnícky život. Hneď prestal dávať almužnu. Podobne robí Boh. Čo robí učiteľ, keď vidí, že sa dieťa školské baví hračkou a je nepozorné? Či otec ponechá malému decku nôž v ruke?

4. Chudobných má Boh veľmi rád.

Najláskavejší Boh je obzvlášť naklonený chudobným a nešťastným na tomto svete: lebo Kristus vyhlásil chudobných za blahoslavených (Mat. 5, 3); pozýva láskavo k sebe všetkých, čo sú ustatí a obťažení, aby ich občerstvil (Mat. 11, 28); ujíma sa s celkom obzvláštnou dobrotivosťou odsotených a prenasledovaných. (Mat. 5, 10) Tieto pravdy musia chudobným dodávať smelosti a utlmovať spupnosť zámožných a vysokopostavených. (Lev XIII.) Chudobným dáva Kristus v prvom rade zvestovať evanjelium. (Mat. 11, 5) Čo chudobným robíme, považuje Kristus tak, akoby sme jemu samému robili; mysli na slová Kristove tak, akoby sme jemu samému robili; mysli na slová Kristove pri poslednom súde. (Mat. 25, 40) Obeť chudobných je Bohu príjemnejšia, než bohatých. Či Kristus halieru chudobnej vdovy nedal prednosti pred obeťami boháčov? (Mar. 12, 41) Volanie utláčaných sľubuje Boh obzvlášť vyslyšať. (Jak. 5, 4) Pri narodení Kristovom dal Boh milosť chudobným pastierom, no naskrze nie bohatým farizeom a zákonníkom. Naozaj u Boha niet nijakého ohľadu na osoby. (Rim. 2, 11) Chudobný je práve tak dieťa Božie, ako bohatý. (Prísl. 22, 2)

5. Chudobný, ktorý počestne žije, nikdy nebude opustený od Boha, ba taký už na zemi bude šťastný.

Lebo Boh, ktorý živí vtáctvo nebeské, tak nádherne šatí ľalie a trávu na poli, stará sa tým viac o ľudí, ktorí sú oveľa viac, než tie.(Mat. 6, 25-30) No Boh spravodlivému už vonkoncom nedá trpieť nedostatok. Lebo Kristus hovorí: "Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a spravodlivosť jeho t.j. starajte sa najprv o spásu duše svojej a zachovávajte príkazy a všetko ostatné, t.j. všetko, čo k udržiavaniu telesného života je potrebné, bude vám pridané. (Mat. 6, 33) Kráľ Dávid hovorí, že bol mladý i zostarel sa, ale nikdy nevidel, že by spravodlivý bol opustený a jeho dietky chodili po žobraní. (Ž. 36, 25) Trebárs dopustením Božím často i spravodlivý (ako Job, Tobiáš, Jozef Egyptský) upadne do núdze a biedy, nuž zase príde i čas, kde ho Boh obsype časnými statkami. Áno cnosť už v tomto živote nikdy neostáva bez časného požehnania (Ž. 111, 2-5) - Chudobný navzdory chudobe svojej môže byť nadmieru šťastlivý. Veď šťastie života naskrze nezálaží v hojnosti časných statkov (Luk. 12, 15), ale vo vnútornej spokojnosti. Túto má každý spravodlivý, či je chudobný alebo bohatý. Sv. Pavol chváli sa niekedy, že ničoho nemá a predsa a predsa je tak spokojný akoby všetkým vládol. (2. Kor. 6, 10)

6. Chudobní nie sú oprávnení vynútiť almužnu, aká im patrí od bohatých; ba majú trpezlivo znášať svoj osud a hľadať pomoc viac u Boha.

Povinnosť dávať almužnu nie je povinnosťou spravodlivosti, okrem v najkrajnejšej potrebe, ale povinnosťou kresťanskej lásky; preto nemôže sa vynútiť cestou súdnou (Lev XIII.) Z tej príčiny sv. otcovia vždy len napomínali bohatých k dávaniu almužny. "Ty si pán a môžeš dať i nedať", vraví sv. Hieronym boháčovi. A sv. Ján Zlatoústy: "Udeľuj z majetku svojho. Pravda, ak nechceš, nenútim ťa, nepoužívam násilie, len zaklínam ťa." Avšak samozrejme chudobní môžu žiadať slušnú mzdu za svoju prácu. - Chudobní majú trpezlivo znášať svoj osud a hľadať pomoc viac u Boha. "Chudobní musia si vydobyť nebo trpezlivosťou, bohatí však skutkami milosrdenstva." (sv. Ľudovít IX.) No dvojnásobne nešťastný je chudobný, ktorý opúšťa Boha a prestupuje príkazy jeho; lebo v živote tomto nemá ničoho a po smrti čaká ho k tomu ešte večné zatratenie.


Franz Spirago: Viera kresťansko-katolícka. Ľudový katechizmus, Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1907