Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

14. 10. 2014

Zákonná svätokrádež
(Ako bude vyzerať Cirkev podľa Kasperovho návrhu?)


Megaera Erinyes

Mimoriadna biskupská synoda, ktorú pápež František otvoril minulý týždeň, je sprevádzaná takým hustým mrakom článkov,úvodníkov a rozhovorov, že skrze ne môže len ťažko preniknúť nejaký slnečný lúč. Náznaky a signály chodia tak často a sú také jasné, že zostal len malý priestor pochybovať, či pápež skutočne má v úmysle prijať niektoré z návrhov kardinála Kaspera.
Zanechajme debatu o tom čo František zamýšľa, vyrovnajme sa s tým a položme si pár otázok o konkrétnych dopadoch, ktoré to bude mať na Cirkev. Nie som prorok ani nevlastním nejaké zariadenie na predpovedanie budúcnosti, ale tu netreba kryštáľovú guľu, stačí mať základy Viery a logiky. Pozrime sa, čo nás čaká. V prvom rade si nevšímajme mantru "synoda nemôže zmeniť doktrínu", ktorú počúvame od všetkých tých biskupov. To je len volavka. Dokonca aj Kasper to opakuje až priveľmi často a podobne, ako usilovní prisluhovači Zlého, cituje Písmo a zároveň svojich kritikov, aby dokázal že vie, o čom hovorí. Určite vie, že otvorený návrh opustit prastaré učenie Cirkvi je nepriechodný. A práve preto nič také ani on, ani jeho podporovatelia a obhajcovia, nenavrhujú. Nikto nenavrhuje zmeniť doktrínu, na to zabudnite. To čo navrhujú je oveľa zákernejšie. Navrhujú zmenu praxe, všeobecnú a formálnu zmenu, bez ohľadu na doktrínu. Tento návrh je o tom, že doktrína už viac nebude riadiť naše kroky, že už na nej kléru nezáleží a za krátko už na nej nebude záležať nikomu.  Skúškou pre tento postup bola kauza Humanae Vitae. Doktrína sa oficiálne zachovala, prax ju však reálne spochybnila. A dnes už nemá význam ani jedno ani druhé a kto by sa odvážil tvrdiť, že katolíci nesmú užívať antikoncepciu, je podivín, čudák, alebo radikálny tradicionalista. A ak niekde niekto pripomenie, že Cirkev "oficiálne" učí, že antikocepcia je smrteľné zlo, tak je zvyčajne odmenený nezáujmom a nedôverou.

Kasperova myšlienka je, že Cirkev má "tolerovať" to, čo "nemôže akceptovať". Cirkev, povedal, musí jednoducho deklarovať,že "druhé manželstvo" je.... nuž.... tak trochu menej sviatostné, nadprirodzeným spôsobom trochu menej nerozlučiteľné, ale z emocionálnych pohnútok "tolerovateľné" a ak aj nie je podľa zastaraného doktrinálneho chápania nerozlučiteľné, je prinajmenšom nerozbiteľné a pre citové i praktické dôvody nedotknuteľné. Dnes predsa emócie víťazia nad nudnými, starými, abstraktnými a nedôležitými náukami. Od februára sme už videli veľa pokusov rozšíriť a rozpracovať túto tému, ale tie sú väčšinou bezvýznamné. Minulý týždeň Kasper opäť povedal, že najdôležitejšou vecou je nezraniť city druhého páru. "Urazilo by ich" ak by sme ich zväzok nazvali "cudzoložstvom". Také vyjadrovanie sa hodilo pre Kristovu dobu, ale dnes sme pastoračne oveľa citlivejší. (City opusteného manžela/ky a detí z prvého manželstva zostali vhodne nespomenuté)

Na tom ale nezáleží. Na čom záleží je, že doktrínu treba odložiť. Samozrejme ju môžeme zachovať. Možno uložiť ju v nejakom relikviári. Položiť na poličku, pekne za sklo, kde si ju ľudia, ktorí majú radi starožitné krámy, prídu pobzerať, pekne z odstupu, ako starobylú čajovú súpravu, ktorú nám odkázala stará mama, krásnú, ale príliš krehkú na používanie. Nie, nie, nie, také nóbl fajnové veci nie sú pre tých obyčajných, po ovciach smrdiacich ľudí, ktorí sú v ohnisku záujmu Cirkvi! Tí, ktorí žijú na "perifériach" sa predsa nemôžu zapodievať takými titernosťami, ako nablýskané a krehké doktríny, jasné? Pre náš obyčajný, každodenný život potrebujeme namiesto toho len obyčajný, otlčený hrnček z bazáru, s nápisom "Láska víťazí!"
Nie je síce taký elegantný, ani pekný, ani "nerozlučiteľný", ani technicky "sviatostný", ba ani čistý, ale funguje to a dá sa použiť.

Ale čo sa stane? Veľa katolíkov sa mýli a myslí si, že toto je útok na manželstvo. Nie je. To je útok na samé základy Viery: Eucharistiu a kňazstvo. Akonáhle sa zavedie princíp, že doktrína je vedľajšia a prax sa môže meniť podľa premenlivých vetrov zmietajúcich tento svet, módy, emócií alebo osobných preferencií, nič v Cirkvi nezostane v bezpečí. Najskôr to zničí kňazstvo a potom Eucharistickú vieru. A vieme, že potom už neprežije nič. Ani učenie o posvätnosti života, ani mariánske dogmy, ľudová zbožnosť, úcta, akékoľvek zvyky, tradície, doktríny a dogmy, ktoré tvoria samotný poklad Viery. Kňazstvo bude prvý relikt starej viery, ktorý bude zničený. Rozhodnutie povoliť rozvedeným a  civilne "sobášeným" príjmať Eucharistiu nevyhnutne ukončí pomalý návrat ortodoxie medzi mladých kňazov a seminaristov, ktorý bolo možné pozorovať v poslednej dekáde. Čo bolo najmarkantnejším znakom tohoto nového plemena pravoverného kňaza? Úcta k Najsvätejšej sviatosti samozrejme. Viackrát sa ukázalo, že v tých najpravovernejších diecézach opäť povstal zvyk Eucharistickej adorácie. Mnohí hovoria, že tento zvyk priniesol nárast dobrých a pevných povolaní. A málokto z týchto mužov bude ochotný páchať svätokrádež a povoliť verejným a nekajúcim cudzoložníkom príjmať Kristovo Telo a Krv. Preto tí kňazi, ktorí budú čo i len zamak neochotní, čo i byľku váhaví vyhovieť novým poriadkom, budú odstránení z kňazskej služby. Ani vo farnostiach nebudú mať dva druhy omší. Myšlienka separátnej omše pre nekajúcich sa verejných cudzoložníkov by bola rovnako urážajúca, ako odmietnutie dávať im príjmanie. Dvojitý systém, kde by kňazi ochotní páchať svätokrádež a kňazi odmietajúci opustiť Krista žili bok po boku, sa nedá udržať. Ani seminarista, ktorý by váhal ohľadom tejto novej "milosrdnej" politiky "tolerancie druhého manželstva" nebude pripustený k sväteniu. Trend pravovernejších a zbožnejších seminaristov, ktorý bolo možné pozorovať ku koncu vlády JPII a počas Ratzingerovho pápežovania dostane okamžite červenú.

Nie je ťažké zaviesť test konformity. Laický pár žijúci v druhom, nesviatostnom zväzku možno pozvať do seminára, aby dali pár prednášok o svojom oficiálne "tolerovanom" životnom štýle a v nasledujúcej omši prirodzene pristúpia k Svätému príjmaniu a tu sa posúdi účasť a reakcia seminaristov. Samozrejme, že len tí, čo nebojácne a neohrozene prejdú touto skúškou, budú vysvätení. Len tí, ktorí budú povoľní k spáchaniu svätokrádeže, teda v skutočnosti len tí, ktorí neveria v Transubstanciáciu, alebo v nerozlučiteľnosť manželstva. To samozrejme znamená, že len tí budú vysvätení, ktorí neveria, že Evanjelium je vierohodný zdroj Kristových príkazov a ponaučení. Takže v konečnom dôsledku seminaristi, ktorí sa dostanú až k vysviacke, budú musieť byť ateisti.

Rovnako bude koniec a návratu Eucharistickej adorácie medzi laikmi, ktorú je možno na mnohých miestach vidieť. Cirkev sa konečne nadobro rozlúči s minulosťou a otvorene povie, že Eucharistia nie je nič extra. Nie je to naozaj Telo a Krv, Duša a Božstvo Ježiša Krista skryté pod spôsobom chleba a vína. Je to len symbol jednoty, na ktorom môže mať podiel ktokoľvek, kto si zmyslí.

Tvrdohlavci, pre ktorých je Eucharistia stále "zdrojom a vrcholom kresťanského života", nebudú vládať pozorovať toto znesvätenie. Ani nebudú ochotní či schopní znášať paľbu propagandy, ktorý sa na nich znesie z kazateľníc, ktoré ovládnu kňazi, ktorí budú môcť slúžiť omšu. Exodus, ktorý odštartoval pred 50 rokmi a začal polarizovať Cirkev sa zavŕši a jeho výsledkom bude globálna schizma.

A ako sme videli v prípade "pastoračných", ale nie "doktrinálnych" zmien Humanae Vitae, skutočná doktrína sa na kazateľnice samozrejme nikdy nedostane (kedy ste naposledy počuli poriadu kázeň proti antikoncepcii?). Nasledujúca generácia, ak teda nejaká bude (pretože nemáme dovolené usilovať o konverziu iných), nebude mať o nej ani poňatia, pretože metóda, ako sa vyhnúť rozdeleniu je, nikdy nehovoriť o rozdeľujúcich doktrínach. Kasper túto metódu, zachovávania doktríny na jednej a jej ignorovania na druhej strane, sám chválil. Zatiaľ čo hrôzostrašné
učenie zostáva v knihách, stáva sa postupne zbytočným a nové pastoračné postupy ho nikdy nespomínajú.

A čo ďalej? Posvätnosť života? Nuž, máme tu trinásťročné dievča znásilnené nevlastným otcom, vari nie je tá doktrína o potrate ako mravnom zle už tiež príliš rigidná, zastaralá a staromódna? Veď je založená len na niekoľkých riadkoch z Písma. Ale my sme sa predsa naučili, že ani Kristove slová nič nezmôžu, ak sú v stávke city.

A mariánske doktríny? Nuž, kdeže sú v Písme dôkazy pre tieto čudné a povedzme si úprimne, rozdeľujúce "teórie" ?  Nezabúdajme, že Kasper, skôr ako bol povýšený na Hlavného Cirkevného Ničiteľa, bol mnoho rokov najvyšším ekumenistom. Je mimoriadne ohľaduplný voči citom našich protestanskych bratov, ktorí Máriu aj tak nikdy nemali radi.

Biskupi, ktorí sladko hrkútajú, že "samozrejme nemožno meniť učenie Cirkvi", majú pravdu. Tento nový návrh však stvorí novú superdogmu: všetka náuka, všetky Písma, celá tradícia, to všetko nie je podstatné, nie je to zákon, ktorý treba plniť, nie je to aniopis tvrdej skutočnosti. Je to kultúrny relikt minulosti, ktorý z nejakej hlúpej a neochopiteľnej nostalgie udržiava a odmieta opustiť len niekoľko "rigidných" a "neodpúšťajúcich" katolíkov. A tí budú musieť už čoskoro z Cirkvi nadobro odísť.

Viva la revolución!