Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

29. 10. 2014

Čo na tom záleží?

Megaera Erinyes


Drahá slečna Erinyes

Zaujíma ma Váš názor. Myslíte si, že pápež František je naozaj pápež? Neviem si predstaviť, že by pravý pápež robil a hovoril veci, ktoré František hovorí a robí. Je možné, že by bolo posledné konkláve zmanipulované a tak bola Františkova voľba nelegitímna?

páter M.

_

Drahý Páter,

naozaj netuším. Nie som cirkevný právnik. Ani nemám žiadne vzdelanie v oblasti teológie a cirkevných dejín a ani žiadnu zvláštnu schopnosť rozlíšiť medzi rôznymi argumentmi, ktoré sa šíria po internete.

Ja len vidím, že vo Františkovi máme jeden veľký problém, problém porovnateľný s najväčšími problémami, ktoré dnes sužujú svet. V skutočnosti sa mi vidí, že on stelesňuje všetky tie externé problémy, je takpovediac ich produktom.

Nanešťastie, o tom čo sa posledné dva roky vo Vatikáne deje, neviem viac ako to, čo možno nájsť na internete. Viem čo som videla, viem čo som počula a to čo tu prebieha sa raz určite zapíše (ak to raz niekto v budúcnosti bude opisovať) ako jedno z najnebezpečnejších a najvysvetliteľnejších období cirkevných dejín. Zvyšok z toho čo viem su len chýry a opačné chýry. Tak, ako všetci ostatní.

Ako obyčajný pozorovateľ vidím, že sme s Cirkvou a svetom v situácií, ktorá v našej dlhej histórií zjavne nemá obdobou. Verím, že mi odpustíte trochu obšírnejšiu odpoveď, pretože Vaša zdanlivo jednoduchá otázka v sebe skrýva veľmi veľa.

Predpokladám, že je možné a že sa v v minulosti aj prihodilo, že z nelegitímnej voľby povstal pápež, ktorý bol pravým pápežom a svoje pápežské povinnosti vykonával rovnako dobre, ako ktorýkoľvek iný pápež. Nemyslím si, že povaha procesu voľby je natoľko rozhodujúca, hoci chápem, že v dnešnej situácii je to lákavá odpoveď. Máme tu s Bergogliom vážny problém a ten by nezákonná voľba, ak by sa potvrdila, vyriešila. Aká by to bola úľava, keby sme sa mohli striasť jeho čudných prejavov slovami: “To sú len ďalšie protipápežove táranice.” Veľmi lákavé.

Myslím si ale, že je tu ešte iná, všeobecnejšia odpoveď, ktorú by mohol prijať katolík, ktorý stále verí: Ak pápež nie je katolík a usiluje o dosiahnutie cieľov opačných voči tomu, čo chce Kristus, záleží na tom, či je po kanonickej stránke protipápež? Záleží na tom, či bol volebný postup tak či onak narušený?

Po Pánovom nanebovstúpení nám, kresťanom, pripadla povinnosť obrátiť na vieru celý svet. Nie je prekvapujúce, že to trvalo 2000 rokov, pretože vo chvíli, keď nám táto povinnosť pripadla sme veľkú časť zeme ešte nepoznali a jej objavovanie bolo podmienené vynájdením iných vecí, ako spoľahlivé loďstvo a navigačné prístroje.

Ak uvážime aj iné prekážky, ako je ľudská záľuba vo vedení vojen, či čierna smrť, zdá sa mi interval dvoch tisícročí celkom primeraný. Myslím si ale, že na konci 19. storočia, alebo tak nejako, sme túto úlohu splnili tak dobre, ako sa snáď od nás čakalo. Kristus je známy po celom svete, dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí v dobe iPhonov žijú v okrúhlych stanoch zo sobej kože. Kresťanov možno nájsť v každej džungli, každom meste, na každej univerzite, v každom väzení, v každej bani, v každej púšti a krv mučeníkov rovnako zavlažuje každú pôdu a piesok na planéte. A hoci zostávajú milióny neobrátených, myslím si, že vo všeobecnej rovine už sme urobili, čo sme mali urobiť. Že väčšina z tých, čo o Kristovi počuli ho odmietla, to nedokážeme ovplyvniť o nič viac, ako to dokázali jeho priatelia kedysi dávno. Moji vlastní predkovia prijali vieru veľmi dávno, v časoch, keď ešte Rím mal cisára. Ale mám dobrého priateľa z krajiny, ktorá nevidela kresťanského misionára až do 15. storočia. A stretla som pred nejakým časom biskupa, ktorý povedal že prvý katolícky misionár navštívil jeho krajinu až v 50. rokoch minulého storočia. Ale dnes, naviac v dobe všeobjímajúceho internetu, už jestvuje skutočne len malá hŕstka ľudí (Severná Korea?), ktorá by absolútne neprišla do kontaktu s Kristom a Jeho pravdou.

Takže veľká úloha, ktorú nám zverila Druhá osoba Svätej Trojice, pre ktorú a v ktorej bolo všetko stvorené, sa zdá byť splnená. Každý už počul a tí, ktorí mali odpovedať, odpovedali. Uvedomila som si to po tej bolestnej noci minulého marca: jediná spoločná úloha, ktorú sme ako ľudské bytosti a katolíci mali je splnená, čo príde teraz?

A teraz, hľadajúc v minulosti precedens, čo je katolíkom vcelku prirodzené, zisťujem, že nenachádzam presnú paralelu. Máme pápeža ….. pápeža! ktorý je schopný rozprávať úplne nezmysly ako “Korupcia je väčšie zlo ako hriech” a ktorý zdá sa, nielen že verí, že to dáva nejaký zmysel, ale ktorý je, už len za to že to vyriekol, okamžite chválený a oslavovaný  miliónmi ľudí, vrátane katolíkov .

Mali sme snáď niekedy v dejinách takú obrovskú masu katolíckych veriacich, ktorá by mala tak biedne poznanie katolíckej náuky a zároveň pozitívne verila v toľko vecí, ktoré katolíckej náuke priamo protirečia? Vskutku sme obrátili svet na Vieru, ale, vďaka nevysvetliteľnej zhode sociálnych a historických činiteľov, okamžite po splnení tejto veľkej úlohy, svet Vieru opäť stratil.

Vieme si predstaviť inú dobu, v ktorej by milióny katolíkov verili, že možno byť “pro choice katolíkom”? Alebo, že si možno myslieť, že dobrý katolík môže akceptovať konkubinát, ako mravné dobro? Alebo dokonca, že ako mravné dobro možno akceptovať aj neprirodzenú zvrátenosť? A pritom, čo je snáď ešte dôležitejšie, nikto nikdy nie je ani napomenutý, ani definitívne usmernený ani biskupom, ani pápežom?

Márne hľadíme k Rímu, veď, ako sme začiatkom tohoto mesiaca pred upretými pohľadmi celého sveta videli, tieto názory zastávajú nie len veľké zástupy katolíckych laikov, ale vyznáva ich aj veľká väčšina mužov, ktorí sa ako nástupcovia apoštolov zúčastnili synody !

Aký existuje precedens pre Cirkev, ktorá v osobe svojich najvyšších služobníkov stratila zmysel svojej vlastnej existencie, stratila vlastnú Vieru? Čo povedal Boh o soli, ktorá stratil chuť?

Uznaní proroci Katolíckej cirkvi, vizionári, ktorých v ich malých kamenných chyžkách navštívila slávna Kráľovná Neba, nám všetci  odovzdali viac menej rovnaký odkaz: “onedlho príde, ba už je tu, doba obrovskej apostázy, nastane obrovský odpad ťažko vybojovanej Viery a v dôsledku toho svet upadne do strašnej temnoty. A musím myslieť na dejinnú skutočnosť nevyberavého vraždenia, dnes už snáď miliardy nenarodených ľudských bytostí, ktoré je zo strany tých, ktorí sa zasvätili službe Bohu, len zriedkakedy sprevádzané niečím iným, ako mlčaním.

Všetci tí svätí proroci o tomto čase rozprávali a ja si myslím, že už je tu, bude pokračovať a skončí v tom najstrašnejšom nadprirodzenom treste, aký kedy svet videl. Pri pohľade na potratové štatistiky to považujem za spravodlivé, také strašné zlo nezostane nepotrestané na veky.

Vráťme sa k Vašej otázke. Myslím si, že je to diskutabilné. Hľadáme v minulosti precedens, ktorým by sme rozlúštili hádanku tohoto zvláštneho, intelektuálne zjavne skazeného muža, Bergoglia. Ak nám ale precedens nepomáha ani v žiadnej z iných podivností modernej Cirkvi, prečo od neho čakáme odpoveď na tohoto pápeža? Zažili sme už situáciu, v ktorej by pápež podrobil, nemennú, dve tisícročia platnú doktrínu, spochybňovaniu a “diskusii” biskupskej synody? A že synoda toho pápeža na mieste neumlčala a neobžalovala ako kacíra? A že synoda ukončila zasadanie s tým, že otázka či prižmúriť oko nad verejným konkubinátom či dokonca bizarnou právnou fikciou homosexuálnych manželstva, zostane otvorená?!

Pýtam sa, ak pápež nie je katolík, záleží na tom, či je protipápežom? Dajú sa kanonicky definované kategórie založené na dlhotrvajúcich precedensoch aplikovať na tento problém? Ako by sa mohli dať?

Neviem kto Bergolio je. Viem ale, že nič z toho, čo hovorí, nedáva zmysel. Viem že ho nemožno nasledovať ani poslúchať, nie pre jeho bludy, ktoré sa každou hodinou zreteľnejšie odhaľujú, ale pre nezrozumiteľnosť, pre číru nezmyselnosť jeho verejných prejavov. Vojak nesmie poslúchnuť dva druhy rozkazu. Taký, ktorý odporuje zákonu a taký, ktorý sa nedá pochopiť



V takej situácii sa nižie šarže v armáde musia poobhliadnuť po zákonnom a mentálne kompetentnom velení. A ak ani to nepomôže, ako vidíme v mnohých prípadoch po celom katolíckom svete, potom musí konať podľa zákona a svojej povinnosti tak dobre, ako len vie, v rámci posledných vydaných zrozumiteľných, koherentných a explicitných rozkazov. Vojak vie vo všeobecnosti prečo sa vojna vedie, čo je jej cieľ a že povinnosť bojovať končí víťazstvom, alebo smrťou.

Ak pápež nie je katolík, záleží na tom, či je protipápežom? Nepredstieram že viem, čo sa deje v zjavne zmätenej a rozpornej mysli Jorge Bergoglia, či je jeho podivnosť a zmätenosť zámerným úskokom, znakom demencie, alebo je to len obrázok toho, čo sa deje v duši formovanej jezuitmi v 60. rokoch, ale súdiac len podľa toho čo hovori a robí viem, že v tejto vojne neusiluje o ciele, ktoré nám boli kedysi vytýčené. Dva a dva nebude päť, hoci to tvrdí samotný pápež. A žiadny vojak nemusí poslúchať rozkazy, ktoré protirečia cieľu vojny, ktorú vedie.

Je hrubým omylom myslieť si, že pápež je najvyššia autorita. On svoju autoritu dostáva od Hlavy Cirkvi a ak sa odchyľuje od rozkazov, ktoré dostal, neslobodno ho poslúchať. Nedokážem povedať v čo naozaj verí, určite nie len z toho čo hovorí, ale ak sa mu nedá rozumieť, ak mu nemožno veriť a nemožno ho poslúchať v medziach Viery, ktorú sme prijali, tak si myslím že nezáleží na to, či bol František zvolený legitímne, alebo nie.

www.remnantnewspaper.com