Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

3. 7. 2014

Kánony Tridentského koncilu o manželstve

(V snahe byť nápomocní otcom biskupom a otcom kardinálom pri ich bádaní nad tým čo je to rodina a manželstvo, predovšetkým Jeho eminencii Walterovi Kasperovi, ktorý sa domohol v danej téme v poslednom čase značného rozletu, dovoľujeme si uverejniť záväzné kánony Tridentského koncilu o sviatosti manželstva. Obzvlášť 5. a 7. kánon, by mohli byť podnetné. Netreba snáď pripomínať tým, ktorí majú v takej posvätnej úcte II. vatikánsky koncil, že učenie už raz záväzne definované (t.j. pod hrozbou exkomunikácie) Cirkvou na ktoromkoľvek koncile, je nezrušiteľné a exkomunikácia postihne automaticky každého, kto by sa ho snažil meniť alebo popierať.)

1. Kto hovorí, že manželstvo nie je opravdivo a vo vlastnom zmysle jedna zo siedmich sviatostí evanjeliového zákona, ustanovená Kristom Pánom, ale že ju vymysleli ľudia v Cirkvi a že neudeľuje nijakú milosť, nech je exkomunikovaný.

2. Kto hovorí, že kresťanom je dovolené mať súčasne viaceré manželky a že to nezakazuje nijaký božský zákon, nech je exkomunikovaný.

3. Kto hovorí, že iba tie stupne pokrvnosti a príbuzenstva môžu zabrániť uzavretiu manželstva alebo rozlúčiť uzavreté manželstvo, ktoré sa uvádzajú v knihe Levitikus (18, 6 nasl.); a že Cirkev nemôže od niektorých z nich dišpenzovať, alebo, že nemôže stanoviť, aby aj iné stupne manželstvo zabraňovali a zneplatňovali, nech je exkomunikovaný.

4. Kto hovorí, že Cirkev nemohla stanoviť zneplatňujúce prekážky manželstva, alebo že sa v ich stanovení mýlila, nech je exkomunikovaný.

5. Kto hovorí, že v dôsledku herézy alebo obťažného spolunažívania alebo zlomyseľného vzdialenia sa od manžela môže byť manželské puto uvoľnené, nech je exkomunikovaný.

6. Kto hovorí, že manželstvo potvrdené, ale nekonzumované sa nerozlučuje slávnostnou rehoľnou profesiou jedného z manželov, nech je exkomunikovaný.

7. Kto hovorí, že sa Cirkev mýli, keď učila a učí, že podľa evanjeliového a apoštolského učenia (Mt 19,6 a nasl.; Mk 10,6 a nasl.; 1 Kor 7,10 a nasl.) sa v dôsledku cudzoložstva jedného manžela puto manželstva nemôže zrušiť a obidvaja, aj nevinná stránka, ktorá nedala nijaký podnet na cudzoložstvo, počas života druhého manžela nemôžu uzavrieť nijaké druhé manželstvo; a muž pácha cudzoložstvo, keď sa po prepustení cudzoložnej ženy ožení s inou, a takisto žena, ktorá sa po prepustení cudzoložného muža vydá za iného, nech je exkomunikovaný.

8. Kto hovorí, že sa Cirkev mýli, keď z mnohých dôvodov vyhlasuje za dovolené odlúčenie manželov od stola a lôžka, čiže od spolunažívania, na určitú alebo neurčitú dobu, nech je exkomunikovaný.

9. Kto hovorí, že klerici, ktorí prijali posvätné rády, alebo rehoľníci so slávnostným sľubom čistoty môžu uzavrieť manželstvo a uzavreté manželstvo je aj napriek protikladným cirkevným zákonom alebo sľubu platné, a že opačné chápanie nie je nič iné ako odsúdenie manželstva, a že všetci môžu uzavrieť manželstvo, ak necítia, že majú dar čistoty, aj keď ju sľúbili, nech je exkomunikovaný. Keď totiž Boha správne prosia o ňu, vtedy ju on neodmietne a ani nedovolí skúšať nás nad naše sily (porov. 1 Kor 10, 13).

10. Kto hovorí, že manželskému stavu treba dať prednosť pred stavom panenstva alebo celibátu a že nie je lepšie a blaženejšie zostať v panenstve a celibáte, ako uzavrieť manželstvo, nech je exkomunikovaný.

11. Kto hovorí, že zákaz slávnostného uzatvárania manželstva v určitých obdobiach roku je despotickou poverou, pochádzajúcou z pohanskej povery; alebo kto požehnania a iné bohoslužobné obrady, ktoré Cirkev pri nich používa, odsudzuje, nech je exkomunikovaný.

12. Kto hovorí, že manželské kauzy nepatria pred cirkevného sudcu, nech je exkomunikovaný.

Prevzaté z knihy Viera Cirkvi v úradných dokumentoch jej magistéria, Dobrá kniha, Trnava 1995