Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

11. 7. 2014

Boh a holič

U holiča sedí muž, ktorý sa chce nechať ostrihať a dať si oholiť bradu. Počas práce sa holič a jeho zákazník vzrušene bavia o všeličom možnom. Holič zrazu vraví: „Neverím, že existuje Boh.“ Zákazník sa ho nato pýta: „Prečo si to myslíte?“ Holič odpovedá: „No, stačí Vám len vyjsť na ulicu, aby ste videli, že Boh neexistuje. Keby existoval Boh, nebolo by na svete toľko veľa chorých ľudí. A tiež ani toľko opustených detí. Keby existoval Boh, nebolo by ani bolesti, ani biedy. Nedokážem si predstaviť žiadneho milujúceho Boha, ktorý by dopustil takéto veci!“. Zákazník sa na moment zamyslí, nejde však polemizovať s argumentmi, ktoré odzneli, pretože práca je už hotová. Zaplatí a opúšťa holičstvo. Krátko nato stretne vonku muža s dlhými, umazanými vlasmi a rozcuchanou bradou. Vyzeral špinavý a zanedbaný.

Zákazník sa vrátil do holičstva a vraví holičovi: „Viete čo? Holiči neexistujú!“ Zarazený holič odpovedá: „Prečo hovoríte také niečo, veď ja som predsa tu! A som holič, veď som Vás práve teraz ostrihal!“ „Nie, holiči neexistujú“, zvolá zákazník. „No veď ale keby bolo holičov, nepobehovali by po ulici žiadni neoholení ľudia s dlhými umazanými vlasmi a zanedbanou bradou, ako ten chlapík tam vonku, ktorého práve vidíte.“ „No pozor! Interpretujete to úplne nesprávne! Samozrejme, že holiči existujú. Problém ale je, že ľudia za mnou neprídu.“ „Veľmi správne!“, poznamenáva zákazník, „Presne o tom to celé je. Aj Boh existuje. Problém je však v tom, že ľudia k nemu neprídu, aby sa Ním nechali obdarovať láskou voči svojim blížnym. To je tým dôvodom, prečo je vo svete tak veľa bolesti a biedy.“

Pri debatách o viere sa vždy objavuje otázka: „Ako sa dá dokázať existencia Boha? Samozrejme, poznáme pätoro ciest Svätého Tomáša Aquinského (ide o päť dôkazov existencie Boha - 1Od pohybu k nehybnému hýbateľovi; 2Od druhotných príčin k prvotnej príčine; 3Od náhodného bytia k nutnému bytiu; 4Z rozdielnosti stupňov dokonalosti k absolútne dokonalému; 5Z poriadku vo svete k najvyššiemu usporiadateľovi), ale to, aby sme ich vysvetlili, si vyžaduje, aby mal náš poslucháč na nás chvíľu čas a tiež určitú dávku filozofického vzdelania. Istý pohotový katolík raz v takejto debate použil nasledovný argument: „Len sto kilometrov nad nami je teplota mínus 270 stupňov Celzia, teda niečo málo nad bodom absolútnej nuly. No a my tu teraz sedíme v príjemne teplej izbe, vychutnávajúc si šálku čaju, v podstate neďaleko miesta, znamenajúceho pre každú živú bytosť okamžitú a absolútnu smrť, ak sa na tých sto kilometrov dívame z vesmírnej perspektívy, a ty mi chceš nahovoriť, že žiadneho Boha niet?“

Len žiaden strach z hesiel ! Veľkou mentálnou zábranou pre vyjadrenie odvážneho verbálneho svedectva v prospech svätej katolíckej Cirkvi sú rozličné heslá, ktoré sa masmédiám (v  Európe z 95 % ovládanými kultúrnymi marxistami, zastupujúcimi jednotlivé farebné odtiene židodemoliberálbolševickej dúhy) každodenným brainwashingom podarilo medzičasom vtesnať skoro do každej gebule. Kto je taký neobratný, že sa na synovcovej svadbe so sektom v ruke nebaví o autách, ženách, politike, či minulotýždňovom ligovom derby, ale o viere a Cirkvi a navyše vyjadrí určitý postoj hrdosti na to, že je katolíkom a vieru aj praktizuje, ten sa temer s istotou stretne s reakciou typu:

a) ty si katolík? Pri tých škandáloch s pedofilnými farármi? Čo tie svinstvá furt tutlajú a nie a nie ich vyšetriť, či vydať tých zločincov polícii a na trestnoprávny postih?

b) hrdý? na akú Cirkev? Tú skostnatelú inštitúciu, ktorá bráni kňazom v tom, aby mali rodiny, neustále sa stará do všetkých ľudí, čo sa môže robiť v spálni a čo nie? Ktorá sa ešte nezobudila a nevie, že stredovek skončil? Plná zakomplexovaných eunuchov, ktorí utláčajú ženy a nedovolia ich svätenie, na rozdiel od progresívnych protestantov?

c) no jasné, a to si hrdý aj na tie hektolitre krvi a na to vraždenie? Na inkvizíciu, upaľovanie čarodejníc a na križiacke výpravy? Na jatky voči domorodým Indiánom v Amerike?

Celosvetovo podobné Pavlovove reflexy, vyznačujúce sa skratkovitými reakciami nedovzdelancov vyvoláva aj spomenutie niektorých historických udalostí. Ak tomu neveríte, vyskúšajte si to sami. Mnoho Katolíkov sa z týchto dôvodov hanbí načínať určité debaty. O Ježišovi sa ešte hovoriť dá - toho berie aj moderný svet ako dobromyseľného snílka s drajvom sociálneho reformátora. Ako náhle sa však zvrtne reč na našu drahomilovanú Matku Cirkev, zaleje nás záplava výčitiek a obvinení. K tomu je treba povedať predovšetkým jedno: Nikdy nesmiete zabúdať na to, že váš kontrahent v debate čerpá v najčastejších prípadoch svoje (ne)vedomosti iba a len zo žriediel falošnej a anticirkevne nadržanej mediálnej propagandy. To znamená, že ovláda prakticky LEN heslá, ale žiadne argumenty - čiže: strigy, križiacke výpravy, celibát, temný stredovek, „pedofili“. (Nevadi, že kňaz, zneužívajúci miništranta nikdy nie je pedofil, ale homosexuál - efebofil; to však demoliberál s kultúrnym marxistom zamlčiavajú, inak by na všetkých frontoch nemohli podporovať buzilobby).

Nedávno to potvrdil i zážitok jedného môjho známeho. Na pracovisku sa debata dostala k večne vďačnej téme - Cirkev. Jeho kolegovi v dielni nenapadlo nič iné, ako povedať: „Áno, Cirkev, tá, čo zavinila tie križiacke výpravy... Môj veriaci priateľ neohrozene zakontroval: „No jasné, to je typické. Nemať šajnu o veci, ale rýpať. Vieš vôbec, koľko bolo tých križiackych výprav a čo bolo ich dôvodom? Kedy, v ktorom storočí prebehli? Na druhej strane mlčanie. „Vidíš, vieš prd. Ale tliachať o Cirkvi, to ti ide.“ Malé víťazstvo. Inak, ani on nevedel, že križiackych výprav do svätej Zeme bolo sedem a že ich vyhlásil pápež Urban II. v roku 1095. Ale debata s kolegom nie je len „dialóg“, ale niekedy aj poker. A s „heslami“ je to tak - každý nimi šermuje, ale málokto vie, ako to v skutočnosti bolo a je.

S použitím internetových zdrojov upravil L. Hajdu