Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

10. 7. 2014

2+2 = 3

Fr. René Tiepolino

Niekde vo svete, v sakristii využívanej kňazmi slúžiacimi obe „formy“ rímskeho rítu stretol Dona Pietra Recitalamessu, celebranta mimoriadnej formy, pomocný biskup Annibale Psittacus, ktorý mal následne “predsedať” riadnej forme.


Don Pietro: Vaša excelencia, každý rozpráva o novej téze profesora Sheldona, že 2 + 2 = 3. Aký je oficiálny postoj Cirkvi?

Bp. Psittacus:
Táto téza je v celom Vatikáne príjmaná s nadšením. Považujeme ju za skutočný prielom.

Don Pietro: A Svätý Otec?

Bp. Psittacus: Včera o 11 hodine som mal tú česť neformálne sa rozprávať, pri šálke instantnej kávy z automatu u Svätej Marty, s asistentom Jeho Svätosti. Nemôžem ešte zverejniť jeho stanovisko, ale musí stačiť keď poviem, že sme hovorili o Spoločnej deklarácii Cirkvi a OSN. Táto deklarácia bude súčasťou dialógu medzi Cirkvou a svetom. Bol to koncil, ktorý nesmiernu dôležitosť tohoto dialógu ukázal.

Don Pietro: Ako Vatikán chápe profesorovu tézu?

Bp. Psittacus: Ako popretie logiky. Žijeme v postlogickej ére. Svet sa v tomto postlogickom období nachádza už dlho a ono následne prišlo aj do Cirkvi. Teraz sa mu dostáva oficiálne uznanie.

Don Pietro: Kedy toto obdobie vstúpilo do Cirkvi?

Bp. Psittacus: S koncilom (mimochodom, koncil bol len jeden). Doktríny ktoré priniesol boli nové: kolegialita, ekumenizmus, sloboda vybrať si vlastné náboženstvo a tak ďalej. Tieto nové náuky teraz existujú bok po boku s tradičnými doktrínami, takže sme skončili v situácii plnej protirečení. Nedáva to zmysel, tak ako 2 + 2 = 3.

Don Pietro: Mohli by sme to nazvať princípom protirečenia.

Bp. Psittacus: Áno a tento princíp môžeme považovať za najcennejší dar, ktorý nám koncil dal.

Don Pietro: Ako sa od koncilu tento dar rozvinul?

Bp. Psittacus: Pokoncilní pápeži ho hojne užívali. Je to vlastne tá najdôležitejšia črta ich autentického magistéria.

Don Pietro
: Viete uviesť príklad?

Bp. Psittacus: Koncil povedal, že Starý zákon nebol nikdy zrušený. Poslední pápeži – a to hovoríme o svätcoch – túto nauku opakovali, takže tieto slová nesmieme brať naľahko. Ba zmenili sa aj Veľkopiatkové modlitby, aby tejto náuke vyhovovali. To je samozrejme v príkrom protiklade k tradičnému učeniu Cirkvi.     

Don Pietro: Hovoríte teda, že nové náuky spoluexistujú s tými tradičnými a Cirkev ani jednu z nich nezavrhuje. Teda treba povedať, že všetko je aj pravda a aj omyl zároveň, alebo ešte inak, že Cirkev sa už viac o pravdu nezaujíma.

Bp. Psittacus: Presne tak!

Don Pietro: A o čo sa teda zaujíma?

Bp. Psittacus: O lásku.

Don Pietro: O akú lásku?

Bp. Psittacus: Lásku k blížnym, lásku ku všetkým ľuďom bez ohľadu na vierovyznanie, o milosrdenstvo namiesto odsúdenia, o hľadanie toho čo máme spoločné miesto toho, čo nás rozdeľuje. Princíp  2 + 2 = 3 znamená, že žijeme v postlogickej dobe. Logiku nahradil vyšší princíp, ktorým je láska. Choďte v nedeľu do kostola a vypočujte si kázeň. O čo bude? O láske, láske, láske. Sv. Ján Pavol II. hovoril, že máme budovať civilizáciu lásky. [Tu z rukáva vytiahol žiarivú kanárikovo zelenú vreckovku a osušil si slzy, ktoré mu od dojatia vyhŕkli] To je jednoducho nádherné, prepáčte!

Don Pietro:  Pápež Benedikt hovoril o civilizácii lásky a pravdy.

Bp. Psittacus: Ale súčasný Sv. Otec sa vrátil k predchádzajúcej myšlienke: láskavosť, duchovné objatia a podobné veci, ktoré prinášajú radosť – v exhortácii Radosť z Evanjelia použil toto slovo 109 krát. Skvelá myšlienka! Sem smeruje Cirkev, preto svätorečila týchto dvoch pápežov. Oni sú koncilní svätci, santo subito patróni novej Cirkvi, Cirkvi lásky. Veď pozrite na sv. Jána Pavla II. – pápeža lásky.

Don Pietro: A sv. Ján XXIII.?

Bp. Psittacus: Dobrý pápež Ján, il Papa buono, pápež Buongiornamenta: to je presne to isté. Buon Giorno! Buona sera! Láska, láska, láska!

Don Pietro: Láska predsa závisí na pravde: musí zodpovedať skutočnosti, inak to nie je pravá láska. Rodičia, ktorí dajú deťom peniaze na drogy, nie sú milujúcimi rodičmi. Láska o ktorej hovoríte, je láska odtrhnutá od pravdy a od pravdy Viery. V konečnom dôsledku to vôbec nie je láska.

Bp. Psittacus: To sú tvrdé slová, Don Pietro, tvrdé slová! Neprospeje to vášmi imidžu. Opatrne, lebo budete predvolaný.

Don Pietro: No tak, Vaša excelencia, sme predsa racionálni ľudia. Naše životy aj naše myslenie sú predsa celé postavené na pravde. Ako vôbec dokážete ospravedlniť tie protirečenia, ktoré ste spomínali?

Bp. Psittacus: Osvojili sme si iný koncept pravdy: realita sa mení a pravda sa mení s ňou. Kardinál Mandragara zdôraznil, že musíme opustitť zastarané pojmy ako pravda a omyl. Kardinál Caper povedal, že už niet priestoru pre kazuistiku. Namiesto toho musíme hľadať to, čo uspokojí pastoračné požiadavky dneška.

Don Pietro: Prepáčte, ale nie je toto modernistická náuka odsúdená sv. Piom X v Pascendi?

Bp. Psittacus: Vy a vaše odsúdenia! Vy tradicionalisti ste všetci rovnakí! Nemáte lásku! Nemáte srdce!

Don Pietro: Budem používať srdce, ak Vy bude používať hlavu. Vysvetlite mi, ako sa môže katolícka  doktrína v priebehu vekov meniť?  Tvrdíte snáď, že pred koncilom bol Starý zákon zrušený a po koncile nie je zrušený?

Bp. Psittacus: Nie, nikdy nebol zrušený. Takže pred koncilom v roku 1962 bol zrušený aj nebol zrušený a po roku 1962 nebol zrušený.

Don Pietro: Takže nekatolík, ktorý objektívne odmietol prijať katolícku vieru, ale inak bol dobrý a zomrel pred rokom 1962, by išiel do pekla a po tomto roku by išiel do neba?

Bp. Psittacus: Nie tak úplne. Ak by zomrel pred tým dátumom, tak by išiel do neba aj do pekla, ak by zomrel po tom dátume, tak by išiel do neba. Vidíte o čo je svet lepší za nového pontifikátu?

Don Pietro: Blahoželám Vám k jasnosti Vašich téz. Dnes je to medzi hierarchiou zriedkavá vec!

Bp. Psittacus: Veď ja som v podstate logik! Treba len aplikovať princípy na fakty. Nie, Don Pietro, musíme prekonať tieto zastarané scholastické kategórie pravdy a omylu a plávať s prúdom, ktorý je v pastoračnej oblasti prúdom lásky. Ako som už povedal, žijeme v postlogickej dobe. Musíme robiť to najlepšie čo vieme. Ak je láska cestou, milujme: Vivamus atque amemus.

Don Pietro: Vďaka Vaša excelencia, za tieto vzácne a užitočné slová, ktoré samozrejme sú pravdou aj omylom zároveň!


prevzaté z rorate-caeli.blogspot.com

Preložil Jozef Duháček


Pozn. prekladateľa: Napriek tomu, že tento rozhovor sa takmer v ničom nelíší od štandardného rozhovoru s moderným prelátom, ako ich možeme čítať na stránkach ako radiovaticana.cz,  postoy.sk alebo svetkrestanstva.sk je vymyslený. Hoci je to pokus o vtipnú glosu situácie, ktorá dnes panuje v katolíckej Cirkvi, nie je z toho človeku do smiechu.