Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

20. 6. 2014

Tajomné schody v Santa Fe

Správa sestry M. Florianovej O.S.F. z Nového Mexika


Tam, kde všetci stavitelia zlyhali, pomohol Svätý Jozef. 

V roku 1873 si v meste Santa Fe (štát Nové Mexiko) najali sestričky z Akadémie Našej milej Panej Svetla z Loretta mexických tesárov na stavbu gotickej kaplnky. Postavená mala byť podľa plánov, pomocou ktorých bola postavená kaplnka Sainte-Chapelle v Paríži. Behom piatich rokov bola stavba podľa plánov architekta P. Moulyho zhotovená. Dĺžka kaplnky predstavovala 22, 5 metra, šírka 7, 5 metra a výška 25, 5 metra. Stavba už bola temer hotová, keď sa prišlo na istú konštrukčnú chybu. Bolo totiž nemožné vystúpiť na emporu, nachádzajúcu sa na konci kaplnky. Sestričky sa s prosbou o pomoc obrátili na rôznych stavebných odborníkov. Od všetkých prichádzala rovnaká odpoveď: kvôli vysokej výške empory nie je možné postaviť žiadne schody, zabrali by v lodi kostola jednoducho príliš veľa miesta. Zostali už len dve možnosti: prístup na emporu iba pomocou rebríka alebo postavenie empory nanovo. Vo svojom zúfaní obrátili sestry všetky svojej modlitby a prosby k Svätému Jozefovi, ktorého sviatok sa práve blížil. Začali sa modliť novénu k jeho úcte. V posledný deň novény sa pred bránou Akadémie náhle objavil sivovlasý muž. Sprevádzal ho oslík, ktorý niesol brašnu s tesárskym náčiním. Žiadal si hovoriť s matkou Magdalenou, ktorá bola toho času predstavenou kláštora. Ponúkol sa, že postaví schody, ktoré predtým toľko majstrov postaviť odmietlo. Matka Magdalena cudzincovu ponuku okamžite s nadšením prijala. Práca trvala niečo vyše šesť mesiacov. Niekoľko mníšok, ktoré pri stavbe pomáhali si všimlo, že tajomný majster pracoval len s jednou uhlovou mierou, používajúc len jednu pílu a kladivo. Spomenuli si ešte, že videli niekoľko vedier, naplnených doskami. Keď si napokon matka Magdalena dala robotníka zavolať, aby mu vyplatila mzdu za jeho prácu, nebolo možné ho nikde nájsť. Tak sa matka predstavená rozhodla, že vypíše verejnú odmenu za jeho námahu, aby sa prihlásil - no bolo to márne. Ani v neďalekom sklade stavebného materiálu nevedeli sestry zohnať potvrdenku o kúpe použitého dreva.

Schodisko predstavuje konštrukciu s 36 točitými schodmi, ide o dve špirály o uhle 360 stupňov, bez akejkoľvek centrálnej podpery. Siaha z empory dolu na podlahu, súc zachytené len v tých dvoch bodoch spojenia s emporou a podlahou. Miesto klincov použil majster iba drevené nity. V priebehu rokov navštívilo tento kláštor mnoho architektov a konštruktérov zo zahraničia, ktorí skúmali toto majstrovské dielo architektúry, diviac sa, že toto schodisko je stále funkčné a drží. Iní boli presvedčení, že jeho používaním dôjde čoskoro k jeho zrúteniu, no ono stále stojí, aj po 120 rokoch.

Jednou z prvých, ktorá vystúpila po schodisku, bola sestra Mary, vtedy mala trinásť rokov. Sprevádzali ju spolužiačky, tie však plné strachu o chvíľu pokľačiačky zliezli dolu. Schodisku chýba, ako sme vraveli, centrálny oporný stĺp. Ten u iných stavieb nikdy nechýba. Je pochopiteľné, že dievčatá mali strach. Niektorí odborníci zistili, že výstuhy sú pozdĺž celého oblúkového vedenia ťahané s exaktnou presnosťou. Vnútri je schodisko napojené na celkovú drevenú štruktúru na siedmych rozličných miestach a vonku na deviatich, vytvoriac tak v každej časti konštrukcie dokonalý oblúk. Okrem toho je použité drevo veľmi tvrdé a určite nepochádza z Nového Mexika. Odkiaľ ale pochádza, je stále tajomstvom. Istý Karl R. Albach, ktorý zavádzal elektroinštaláciu, musel schodiskom veľakrát prejsť nahor i nadol, keďže elektromer je umiestnený na vrchu empory. Zakaždým mal pocit „vertikálnej točivosti“, akoby tie dve 360-stupňové obrátky pôsobili sťa natiahnuté pružiny. Nielen Karl Albach mal však tieto pocity, máva ich zakaždým aj súčasná predstavená - matka Ludavine. Tkvie práve v tomto tajomstvo celej konštrukcie? Kto bol ten tajomný muž? Je snáď sám Svätý Jozef staviteľom tohto zázračného a tajomného schodiska? Myslia si to mnohí. Je už jedno, ako sa veci majú, isté je len to, že sestričky z loretánskej Akadémie sú presvedčené, že toto schodisko je odpoveďou na ich dôverné prosby k slávnemu ženíchovi Našej milej Panej, ktorý je vzorom robotníka a utešiteľa skľúčených. Definitívnu odpoveď sa dozvieme až na druhom svete. Jedno je ale isté - slová nášho Spasiteľa: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.“ (Lukáš 17, 6)


Preložil L. Hajdu