Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

31. 5. 2014

Vkus

Jean Calvet

Butyrum et mel comedet, ut sciat reprobare malum et eligare bonum, t.j. bude sa živiť maslom a mliekom, aby mohol zamietnuť zlo a vybrať si dobro. Hľa, presná definícia vkusu a kultúry vkusu. Vkus, schopnosť spontánne rozoznávať dobré od zlého, sa vyvíja a zjemňuje vyberanou duchovnou potravou, vdychovaním atmosféry krásy. Stály kontakt s tým, čo je krásne, trvalo krásne, dáva schopnosť, podobne ako pravidelnosť určitých línií; dáva istý postoj, keď zrak tvorivo vyhodnotí to čo je fantastické a nepochopiteľné, ako niečo pochybné.

Antické krásy, najmä tie, čo sa objavili v staviteľstve a v literárnych dielach Ríma a Atén, hoci v časovej vzdialenosti vybledol niekdajší obdiv, ktorým boli zahŕňané a prestali pôsobiť dojmom vzruchu a vášne, hoci vznikli v ovzduší umeleckého purizmu, priťahujú estetický zmysel silnejšie ako moderná krása, zaujatá vášňou, pohybom, vírením, nepokojom a vzruchom.

Utváranie vkusu sa má začať poznaním antickej krásy, posvätnej a nehybnej, podobne ako štúdium jazykovedné má vychádzať zo štúdia základov starých jazykov. Sedemnáste storočie vo Francúzsku vychádza z antiky a je predchnuté veľkým počtom prvkov, nemeniteľných vo svojej trvanlivosti práve tak, ako aj jeho reč, výraznosťou dosahujúca dôstojnosť antických jazykov. Táto minulosť nie je určite mŕtva a zostáva nám ľutovať tých, čo necítia tep života vo veršoch Sofokla, Vergília, Racina. Títo básnici, dávno mŕtvi, avšak viac než skutoční, sa vedia povzniesť z náhodilosti do absolútna umenia, hoci tempom svojich veršov nezrýchľujú kolobeh našej krvi a nerozplameňujú naše srdce. Priťahujú estetické nadanie, ktoré zamestnávajú, absorbujú a napĺňajú ho citmi.

Študovali sme minulosť preto, aby sme lepšie pochopili prítomnosť. Ten, kto má v oku niektoré línie a farby, nepodlieha zvodom výstredných novátorov,  robiacich sa originálnymi pomocou paradoxov a lží, neschopných vyjadriť večnú pravdu.

Kto má naštrbený vkus, ten prijíma rovnakou mierou výstrednosti aj snahy svojrázne, uprednostňujúce doslovné krajnosti.

Z knihy Jeana Calveta: O katolíckej kritike, knihtlačiareň Andreja, 1943
Preložil Ján E. Bor
Upravil a vybral BM