Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

11. 1. 2014

Mysteria dubiosa

Fr. Cleatus

Homília pápeža Františka z 20. decembra 2013:

“Evangelium nám neříká, zda tu něco vyslovila, či ne…Byla tichá, avšak kolik věcí jen Pánu říkala ve svém srdci! „Ty jsi mi onoho dne řekl, že bude veliký – jak jsme právě četli. Řekl jsi mi, že mu dáš trůn jeho předka Davida, že jeho vláda bude bez konce, a teď ho vidím takto! Matka Boží byla lidská! Možná měla chuť říci: „Jsou to lži! Podvedli mne!“ – tak o tomto okamžiku mluvil Jan Pavel II. Avšak Ona tichem zakryla tajemství, které nechápala. Tímto tichem umožnila, aby tajemství vyrostlo a vykvetlo v naději.“  http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=19276

Robí si z nás rímsky biskup žarty? Či už to bol úmysel alebo nie, tento výrok je poburujúci. Predstava, že by Božia Matka čo i len pomyslela na to, aby obvinila Boha z klamstva, aby z neho urobila klamára, je tak príkro v rozpore s Písmom, Tradíciou, mariánskou úctou a katolíckou teológiou, že by si to netrúfol tvrdiť ani nejaký lepší protestant. Problémy stráviť to majú aj neokatolíci. Odhliadnuc od neslýchaného bludu ohľadom Márie, sa František mýli aj v Jánovi Pavlovi, ktorého krivo obvinil, že o Božej Matke povedal rovnakú vec.

Keď teraz Mária stojí pod krížom, ľudsky povedané, je svedkom popretia týchto slov. Jej Syn umiera v bolestiach na dreve kríža ako odsúdenec. "Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí... opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili", skoro zničený (porov. Iz 53,3-5). Akú veľkú a hrdinskú poslušnosť viery preukázala Mária pred "nepochopiteľnými Božími súdmi"! Ako bezvýhradne "sa oddala Bohu", "podriadiac úplne svoj rozum a vôľu" tomu, ktorého "cesty sú nevyspytateľné" (porov. Rim 11,33). A zároveň ako mocne pôsobí milosť v jej duši, aký prenikavý je vplyv Ducha Svätého, jeho svetla a jeho sily! Touto vierou je Mária dokonale spojená s Kristom v jeho pokorení. Ježiš Kristus, "hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom": práve na Golgote "sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži" (porov. Flp 2,5-8). Pod krížom má Mária skrze svoju vieru účasť na strhujúcom tajomstve tohto poníženia. Azda je to tá najhlbšia "kenóza" (prázdnota) viery v dejinách ľudstva. Vierou má Matka účasť na smrti Syna, na jeho vykupiteľskej smrti. Ale na rozdiel od viery učeníkov, ktorí sa rozutekali, jej viera bola oveľa osvietenejšia.
Redemptoris Mater 18. http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/redemptoris-mater

Ján Pavol II  v skutočnosti napísal opak toho, čo tvrdí František. Že Mária mala heroickú poslušnosť viery. Nehovoril o pochybnostiach, skrytých hboko vo vnútri, ako František. Ak by mal František pravdu – čo nemá – potom by jej zásluhy pod Krížom boli len biedne. Namiesto Piety by sme mali Mater Dubita, so zaťatými päsťami a v srdci kričiac: „Klamstvo!“ To je ale nepredstaviteľné, rovnako ako aj toto pápežovo rozjímanie. Modlime sa a dúfajme, že už niet viac modernistických tajomstiev, ktoré treba pridať do ruženca. Snáď nedostaneme aj Ruženec pochybností, s tajomstvami „Zachariáš neverí Archanjelovi, Jozef neverí Márii, Ján Krstiteľ pochybuje o Ježišovi, Ježiš pochybuje o Otcovi a Tomáš neverí apoštolom. “

Človek sa naozaj čuduje, ako sa pápež môže v tomto pomýliť. Veď zamieňa Novú Evu s Padlou Evou. Mária je predsa vzorom viery a poslušnosti. Neuvedomuje si, že Mária poznala Simeonovo proroctvo, o meči, čo jej prenikne srdce? Neuvedomuje si, že Mária určite poznala prorocké slová vlastného Syna, ktorý opakovane predpovedal, že Syn človeka bude ukrižovaný a potom vstane z mŕtvych?

Ak si snáď mysíte, že som na pápeža príliš prísny, tak či už to chcel alebo nie, zahráva sa s našou Matkou. Svoju kázeň ukončil slovami „Nech nám Pán všetkým dá milosť milovať ticho.“ Keď ho tak počúvam, myslím, že mnohí z nás by milovali, keby on sám bol aspoň chvíľu ticho. Ak teda hovoríme o tajomstvách, tak je tu jedno tajomstvo, ktoré tento pontifikát charakterizuje. Tajomstvo pápeža Františka a toho, čo naozaj zamýšľa.

Poznámka vydavateľa: Uvádzame niekoľko citácií, ktoré dokumentujú tradičné chápanie Máriinej úlohy vo Vtelení a ukrižovaní jej Syna, chápanie, ktoré ako dúfame, ba dovolíme si predpokladať, pápež František chcel, hoci márne, vo svojej zmätenej kázni zopakovať:

Ctihodný Fulton Sheen: "Od chvíle, kedy počula Simeonové slová, už nikdy nepohliadla na  ruky dieťaťa bez toho, aby na nich nevidela tieň klincov, každý západ slnka bol pre ňu krvavo sfarbeným obrazom Jeho Umučenia."

Sv. Ambróz: "Jeho matka stála pred krížom a zatiaľ čo muži utiekli, ona zostala neohrozená ... Nemala strach z mučiteľov ... Jeho matka sa ponúkla sama svojim prenasledovateľom. "

Sv. Bernard: "Ale možno niekto povie," nevedela dopredu, že jej syn zomrie? " Áno, nepochybne.

Sv. Bonaventúra: "Keď videla lásku večného Otca k ľuďom, tak veľkú, že aby ich zachránil si prial smrť svojho Syna a na druhej strane videla lásku Syna, ktorý si prial za nás zomrieť, tak v zhode sama so sebou, ktorá bola vždy a vo všetkom v jednote s Božou vôľou a spolu s nesmiernou láskou Otca i Syna k ľudskej rase sa i ona sama celou svojou vôľou obetovala a súhlasila so smrťou svojho Syna, aby sme mohli byť spasení."

Fr. Reginald Garrigou-Lagrange:
"Ona je pri päte kríža na Kalvárii, keď všetci apoštoli, len s výnimkou Jána, utiekli, ona stojí vzpriamene, pevná vo svojej viere, že jej Syn je Syn Boží, že On je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta i keď je zdanlivo porazený, On je víťaz nad Satanom a hriechom a do troch dní porazí svojím vzkriesením smrť. Máriin úkon viery na Kalvárii bol tým najväčším, aký kedy na zemi niekto vykonal, pretože to bola nevýslovne temná chvíľa a predmet tohoto úkonu viery bol ten najťažší - že Ježiš naozaj získa to najväčšie víťazstvo tým, že sa absolútne celý obetuje. Jej viera bola podporovaná aj darmi Svätého ducha. Darom múdrosti prenikla hlboko do zjavených tajomstiev, hlboko až k ich vnútorným významom, ich harmónii, ich náležitosti a ich dôsledkom. Bola mimoriadne obdarená chápaním tajomstiev, v ktorých sama hrala dôležitú úlohu, ako bolo panenské počatie Krista, Jeho vtelenie a celá ekonómia spásy..... To bolo umocnené aj tým, že Mária bola potvrdená v milosti a zachránená od všetkých nedostatkov - nedostatku dôvery, rovnako ako aj domýšľavosti. "

Bl. Simon Cassia: "Zatiaľ čo smútila tak sa radovala, že obeť bola ponúknutá na vykúpenie všetkých a Ten, ktorý sa hneval, bol ňou zmierený."

Pápež Benedikt XV: "Ponúkla svojho Syna na obetu pre uspokojenie Božej spravodlivosti tak veľkoryso, že možno odôvodnene povedať, že s Kristom na záchrane ľudského pokolenia spolupracovala."

Arnold z Bonneval: "Kristus bol pohnutý svojou láskou k Matke. V tom okamihu mali Kristus aj Mária len jednu vôľu a obaja rovnako obetovali jeden celopal Bohu: ona krv svojho srdca, On krv svojho tela."

Alain de Lille: "Viera učeníkov" zlyhala, ale sila viery Panny Márie sa nezmenšila''.

Prevzaté a upravené z www.remnantnewspaper.com

Preložil Jozef Duháček