Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

16. 11. 2013

Neutralita v kultúrnej vojne ?

Patrick J. Buchanan

“Pápež František nechce kultúrnych bojovníkov, nechce ideológov,” povedal biskup Blase Cupich zo Spokane, Washington: “Nuncius povedal, že pápež chce biskupov s pastoračnou citlivosťou, pastierov, ktorí poznajú pach oviec.”Biskup Cupich týmto tlmočil inštrukcie, ktoré z Ríma priniesol pápežský nuncius,  ako pomoc americkým biskupom pri voľbe svojho nového lídra. Vybrali si arcibiskupa Josepha Kurtza z Louisvillu, ktorý promoval v obore sociálnej práce a nahradil arcibiskupa Dolana, ktorého Laurie Goodsteinová z NY Times opísala ako: “výrečného evanjelistu, ktorý sa cítil dobre pred objektívom a ktorý viedol biskupov do veľkého sporu s Obamovou vládou o nariadenie, podľa ktorého musí väčšina zamestnávateľov svojim zamestnancom hradiť zdravotné poistenie, ktoré kryje aj antikoncepciu. ”
Toto nariadenie požaduje, aby zamestnávatelia prispievali na poistenie hradiace aj sterilizácie a prostriedky vyvolávajúce potraty.

Nunciove inštrukcie sú ďalším dôkazom, že Jeho Svätosť sa snaží v kultúrnej vojne o dušu Západu uviesť Cirkev do nebojového stavu, ak nie do úplnej neutrality.
S neutralitou je malý problém, ktorý vystihol Trocký: “Možno sa nezaujímate o vojnu, vojna sa však zaujíma o vás.”Ak sa Cirkev nebude v kultúrnej vojne angažovať, vojnu neukončí, vojnu prehrá. Čo by to znamenalo? Vari to už nevidíme?

V Amerike je rodina zničená. 40% detí bielych robotníkov sa rodí mimo manželstvo. U hispáncov je to 53% a u černochov 73%. Deti z rozvrátených rodín oveľa častejšie opúšťajú školy, berú drogy, vstupujú do gangov, páchajú zločiny, končia vo väzeniach, strácajú svoje duše a plodia  ďalšiu generáciu stratených duší.
Goodsteinová cituje Svätého Otca ako medzi “najväčšími zlami dneška” uvádza „nezamestnanosť mladých ľudí.“ A ako vyzýva katolíkov, aby prestali byť „posadnutí“ potratmi a manželstvami homosexuálov.
Je však nezamestnanosť mladistvých väčším mravným zlom, ako vražda tri a pol tisíca nenarodených denne v štáte, ktorý sme kedysi volávali “God’s Country”?

Pápežské encykliky ako Rerum Novarum a Quadragesimo Anno majú veľa čo povedať o sociálnej spravodlivosti v priemyselnej spoločnosti. Aká je však kvalifikácia Cirkvi v oblasti nezamestnanosti mladých? Uskutočnila snáď kúria nejakú dobrú štúdiu o ekonomickom dopade minimálnej mzdy?
Kultúrna revolúcia, ktorú kázal marxista Antonio Gramsci, postupuje vo svojom „dlhom pochode“ inštitúciami Západu a je úspešná tam, kde násilné revolúcie Lenina a Maa zlyhali.

Uskutočňuje transformáciu všetkých hodnôt. Nezaujíma ju prímerie s Cirkvou pápeža Františka, zaujíma ju len víťazstvo nad touto cirkvou, ktorá je jej najväčším nepriateľom. Po všetkých tých rokoch kultúrnej vojný proti kresťanstvu by snáď Vatikán mohol zauvažovať o stave Viery. Naša civilizácia je odkresťančená. Populárna kultúra je žumpa. Promiskuita a pornografia nadobudli pandemické rozmery. V Európe majú prázdne kostoly, ale plné mešity. V Amerike zakázali v školách Bibliu a modlenie, z verejných priestranstiev odstránili všetky prejavy kresťanstva. Vianoce a Veľká noc úradne neexistujú.
Pápež označuje prozelytizmus za “vrcholný nezmysel”, hovorí Goodsteinová. Ale prozelytizmus je obracanie neveriacich. A keď Kristus nabádal apoštolov “Choďte do celého sveta a učte všetky národy”, a desať z jeho dvanástich pre toto učenie podstúpilo mučenícku smrť, nepodieľali sa snáď títo desiati na skutočnom poslaní Cirkvi – priviesť duše ku Kristovi ?

Pápež František je jezuita.

Preto sa môže niekto pýtať: Urobili slávni jezuiti ako sv. Isaac Jogues a americkí mučeníci, chybu, keď prozelytizovali a krstili, zatiaľ čo sa mali venovať nezamestnanosti mladistvých medzi Mohawkami?
Taliansky ateista cituje pápežov výrok: “Každý má vlastnú ideu dobra a zla” a každý by mal “usilovať o dobro a vzdorovať zlu, ako ich on sám chápe.” Nie je toto snáď podobné  morálnemu relativizmu princa Hamleta, ktorý Rosencrantzovi povedal: “nič nie dobre ani zlé, my to takým robíme vo svojich myšlienkach” ? Nie je teda úlohou Cirkvi rozlišovať dobro od zla a zlo zavrhovať?
“Kto som, aby som súdil,” hovorí František homosexuálom. Nuž je pápež. A dokonca aj najposlednejší farský kňaz musí v spovedelnici vynášať v mravné súdy.
“Od chvíle čo sa stal pápežom je neprestajne chválený, dokonca aj ateisti mu tlieskajú”, hovorí Goodsteinová.

Najmä ateisti.

Hoci zatiaľ František vo svojich rozhovoroch a rozpravách nezmenil žiadnu katolícku doktrínu (na to nemá moc ani keby bol tisíckrát pápežom pozn.prekl.), rozsieva zmätok medzi veriacimi. Vysoká cena za pekné čísla v prieskumoch obľúbenosti.  Ak mi slúži pamäť, Pán povedal “pas moje ovce” a nie “poznaj pach mojich oviec.” A tým iste nemyslel verejné vývarovne pre chudobných, ale duchovný pokrm podstatný pre večný život.

Ale vtedy to boli iní jezuiti. Už je to dávno.

Preložil Jozef Duháček