Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

30. 4. 2013

Obradoslovie - Život so Svätou Cirkvou V.

Matej Zaťko

Bohoslužobné rúcho

A.      Odev Duchovných 

1. Odev pri rozličných príležitostiach. Keď ideme na nejakú slávnosť, podľa možností obliekame sa do najkrajších šiat, aby sme už svojím pekným vonkajškom prispeli k slávnostnému rázu. Tí, čo zastávajú dôležité úrady (ako sudcovia, rektori a dekani vysokých škôl ap.) pri slávnostných úkonoch obliekajú sa do zvláštnych historických šiat, aby si uvedomovali vážnosť a dôstojnosť svojho úradu.

2. Odev duchovných. Keďže už pri svetských úradoch kladú takú veľkú váhu na to, aby pri dôležitých úkonoch obliekali si zvláštne rúcho, tým viac sa vyžaduje, aby tí, čo vykonávajú služby božie, svetskí duchovní, obliekali dôstojné rúcho. Za otvoreného prenasledovania kresťanov, kňazi môžu chodiť v úplnom civilnom obleku. Ináč v pokojných časoch rúchom duchovných je dlhé rúcho až po členky, ktoré sa volá reverenda - rúcho dôstojnosti. Reverenda je čiernej farby. Biskupi a a niektorí iní cirkevní hodnostári nosia reverendy fialové, kardináli červené a pápež nosí bielu. Okrem reverendy nosia ešte zvláštni golierik, tzv. kolár.

Duchovní sa o nás starajú. Vedú nás od malička až po hrob, preto si zaslúžia, aby sme ich mali v úcte. Kedykoľvek teda zbadáme po vonkajšom rúchu duchovného, pozdravíme ich: Pochválený buď Ježiš Kristus, alebo latinsky: Laudetur Jesus Christus! 

B.      Bohoslužobné rúcho


3. Bohoslužobné rúcho. Kňaz si ku sv. omši oblieka: humerál, albu, cingulum, manipul, štólu a ornát. Toto rúcho označuje jeho dôstojnosť, ako zástupcu Ježiša Krista a prostredníka medzi nebom a zemou.

4. Humerál je dlhá biela šatka, ktorou sa ovinie krk. Význam humerála je zvýraznený v modlitbe, ktorú sa kňaz modlí pri obliekaní. Najprv sa dotkne temena hlavy a hovorí: „Polož, Pane, na moju hlavu prilbicu spasenia, aby som odrazil všetky diabolské útoky.“

5.  Alba je biele rúcho s rukávmi, ktoré siaha až po zem. Znamená čistý, bezúhonný život, s akým má kňaz pristupovať k oltáru. Preto sa kňaz pri obliekaní alby modlí za očistenie svojej duše.

6. Cingulum, je povrázok, ktorým si podpáše albu, aby mu nezavadzala pri pohyboch. Cingulum upamätúva kňaza na čistotu duše i tela, aby Baránka Božieho obetoval Bohu s čistým srdcom a čistými rukami.

7. Manipul je pozostatok z ozdobnej vreckovky, ktorú nosili vyšší rímski úradníci v ľavej ruke a slúžila im na utieranie potu. Zo svetskej obyčaje manipul prešiel do liturgie. Manipul je zhotovený z tej istej látky ako ornát a navlieka sa na ľavú ruku. Je odznakom kňazskej horlivosti, obetavosti a práce za spásu nesmrteľných duší.

8. Štóla je dlhý pás z tej istej látky ako ornát. Strednú čiastku dá si kňaz na krk a dva konce spustí na prsia. Štóla je odznakom kňazskej hodnosti a úradu, ďalej znamená jarmo Kristovo, ktoré má kňaz z radosťou niesť.

9. Ornát bo pôvodne dlhý plášť, ktorý siahal až po zem. Toto rúcho nemalo rukávov, ale po stranách sa vyhrňovalo. Ornát tiež pripomína kňazovi, aby s radosťou vzal na seba jarmo Pánovo. Pretože ornát prikrýva všetko ostatné rúcho, značí tiež lásku k Bohu a blížnemu, ktorá prikrýva všetky poklesky.

10.  Biret. Hlavu si kňaz zakrýva trojrohovou alebo štvorrohovou čiapkou, ktorá sa volá biret, alebo kvadrát.

Iné bohoslužobné rúcha

11. Superpelícia. K ostatným bohoslužobným úkonom si kňaz oblieka superpelíciu (superku). Je to vlastne skrátená alba, ktorá siaha po kolená. Znamená toľko, čo alba: čistotu srdca, ktorá má ozdobovať kňazovo srdce.

12. Rocheta je výhradné rúcho biskupov a prelátov a s osobitným dovolením ho môžu nosiť aj kanonici. Dnes už niet nijakého rozdielu medzi rochetou a superpelíciou, lebo dnešná rocheta je staršia forma superpelície. Biskupská rocheta má úzke rukávy.

13. Pluviál (z latinského pluvia-dážď) je široký, dlhý plášť bez rukávov, ktorý sa spína na prsiach kovovou sponou. Pluviál bol pôvodne obyčajný, veľký čierny plášť, ktorý kňaz nosil mimo kostola, keď pršalo. Na prikrývanie hlavy bola na ňom prišitá kapucňa. Keď bol v roku 1000 zavedený k bohoslužobným úkonom, na zadnej strane miesto kapucne mal prišitý trojhranný štít, neskoršie okrúhly, obyčajne so strapcom. V takejto podobe sa zachoval až po dnes, Pluviál nás upamätúva na veľké milosrdenstvo a nekonečnú lásku, s ktorou Pán Ježiš Kristus objal všetkých ľudí.

14. Velum je dlhé, biele, obdĺžnikové rúcho, do ktorého kňaz chytá monštranciu so Sviatosťou Oltárnou, alebo keď požehnáva s ciboriom. Inač velumom menujeme každú prikrývku, ktorou niečo zahaľujeme(obrazy, kríže, sochy, drahocenné veci, kalich pri sv. omši). Velum je akýmsi pozostatkom opony jeruzalemského chrámu.

15. Baldachýn. Keď kňaz nesie Sviatosť oltárnu v monštrancii pri verejných procesiách, nesú nad ňou striešku, ktorá sa volá baldachýn.

16. Dalmatika. Keď pri sv. omši, alebo pri iných bohoslužbách asistujú iní kňazi, vtedy nosia na sebe rúcho, ktorému hovoríme dalmatika. Dalmatika preto, lebo pochádza z Dalmácie. Široké rukávi na dalmatikách pripomínajú štedrosť a láskavosť, ktorú sluhovia boží, kňazi, majú preukazovať chudobným, pretože za časou apoštolských prvou povinnosťou diakonov bolo rozdávať almužnu chudobným.

17. Tunicella je napodobnením dalmatiky pre subdiakonov. Pôvodne sa líšila od dalmatiky len dlhšími a užšími rukávmi. Dnes už niet rozdielu medzi dalmatikou a tunicellou.

Prevzaté z knihy Mateja Zaťka: Obradoslovie - Život so Svätou Cirkvou, Trnava 1948