Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

20. 3. 2013

Obradoslovie - Život so Svätou Cirkvou IV.

Matej Zaťko

Cintorín

1. Miesto pochovávania. Prví kresťania veľmi prísne zachovávali pohrebnú obyčaj a pochovávali svojich zomrelých do zeme. Pochovávali ich alebo v rodinných hrobkách, na verejných pohrebiskách, alebo v katakombách. Neskoršie sa zaužíval zvyk pochovávať okolo chrámu, aby bola naznačená príslušnosť zomrelých ku kresťanskej obci. Terajšie zákony najmä zo zdravotných dôvodov nedovoľujú zakladať cintoríny v blízkosti chrámov, ale na odľahlejších miestach.

2. Kríž. Uprostred cintorína je veľký kríž s obrazom ukrižovaného. Toto znamenie našej spásy je súčasne aj znamením kresťanskej nádej na vzkriesenie z mŕtvych. Tí, čo sú tu pochovaní, s Kristom žili, majú teda nádej, že s ním z mŕtvych vstanú a s ním budú večne žiť.

3. Sväté miesto. Cintorín stáva sa slávnostným svätením svätým miestom, ktoré je Bohu zasvätené. Cintorín svätí biskup, alebo z jeho poverenia aj obyčajný kňaz.

4. Sväté pole. Cintorín sa volá aj sväté pole. Tak ako sa obilné zrná zasievajú na pole, aby na jar vzišli, tak aj telá zomrelých kladú sa do zeme, aby raz z mŕtvych vstali.

5. Vyhradenie katolíckeho cintorína. Katolícky cintorín je vyhradený len pre katolíckych členov, a to len tých, čo zomreli v zmierení s Bohom. Inoverci, tvrdošijní neverci, verejní hriešnici, ktorí zomreli v nekajúcnosti, taktiež aj samovrahovia, ktorí sa zavraždili pri zdravom rozume, na posvätnom mieste katolíckeho cintorína nemajú byť pochovaní.

6. Správanie sa na cintoríne. Na mnohých miestach nevedia si dostatočne uvedomiť  čo je cintorín. Správajú sa na ňom tak, ako hocikde inde. Veľa ráz, najmä samopašná mládež, používa cintoríny na to, aby sa tu schádzala na rozličné nezbednosti: trhá kvety, kradne ovocie, vosk, sviečky, hrá nezbednosti, fajčí, hreší, hrá v karty ap. Z úcty k svätému miestu sa správajme vždy čo najslušnejšie: klobúk dolu, zbytočne nerozprávajme, ale v tichosti sa pomodlime za duše zomrelých: Odpočinutie večné daj im Pane a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen.

Prevzaté z knihy Mateja Zaťka: Obradoslovie - Život so Svätou Cirkvou, Trnava 1948