Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

4. 3. 2013

Obradoslovie - Život so Svätou Cirkvou III.

Matej Zaťko

Chrám a jeho čiastky

1.Katolícky chrám je dom boží, lebo prebýva v ňom sám Boh. Boh je síce všade prítomný, ale v najsvätejšej Sviatosti Oltárnej pod spôsobom chleba a vína prebýva v katolíckom chráme. Boha môžeme hľadať v prírode, v umení, vo vedách. Tam ho len tušíme, ale v chráme sa ho učíme poznávať a milovať. Na oltári je náš Boh. Tu je Boh, ktorý stvoril nebo a zem. Tu je Boh, ktorého oslavujú zástupy anjelov a cherubínov. Tu je Boh, ktorý stvoril aj nás, aby sme ho ctili a milovali. Katolícky chrám je bránou nebeskou, lebo tu prebýva náš Spasiteľ a vo sviatostiach tu rozdáva svoje milosti, ktoré keď obsiahneme, ľahko môžeme prísť do kráľovstva nebeského.
A. Vonkajšok chrámu. Naše chrámy už svojou mohutnou a zvláštnou výstavbou upútajú každého človeka. Kresťanský duch od začiatku prejavoval neobyčajnú vynachádzavosť, keď išlo o oslavu živého Boha na zemi. Katolícky chrám učí každého už aj svojim vonkajškom.
B. Veža vypína sa nad ostatné ľudské príbytky. Je akoby prstom, ktorý neprestajne každému pripomína so sv. Pavlom(Kol 3,1-2): „Hľadajte, čo je tamhore, kde Kristus sedí na pravici Božej.“ Tak ako veža stojí pevne na svojich základoch, tak mocne má zotrvávať i kresťan vo svojej viere.
C. Kríž na veži je umiestnený na guli. Guľa znamená svet, kríž naše spasenie. Kristus vykúpil svet na kríži. Tak ako veža pyšne vynáša kríž spasenia do veľkej výšky, tak každý kresťan bez hanby a obáv ma vyznávať pred svetom svojho Ukrižovaného.
D. Kohút na veži znamená bedlivosť a čulosť. Týmito vlastnosťami má byť vyzbrojený každý človek, aby vedel hneď v zárodku odporoval pokušeniam a nástrahám zlého ducha.
E. Hodiny hovoria k nám veľmi významnou rečou. Tak ako sa ručičky neprestajne pohybujú dopredu a nikdy sa nevracajú späť, tak aj čas, ktorý sa pominul, nikdy sa nevráti. Každý úder na zvon vežových hodín ako by sa nás pýtal: Ako sme využili na svoje spasenie hodinu, ktorá práve pominula?
F. Zvony na vežiach našich chrámov majú ten cieľ, aby vyjadrovali našu radosť, aby živých volali do chrámu božieho a aby mŕtvych oplakávali.

Druhy chrámov

A. Bazilika. Týmto menom volali chrámy, ktoré boli stavané v slohu bazilikovom. U starých Rimanov znamenalo toto meno nádhernú kráľovskú budovu. Meno bazilika patrí niektorému chrámu len rozhodnutím sv. Stolice, alebo zvykom od nepamäti. Skutočné baziliky sú len štyri: Sv. Petra, sv. Pavla, sv. Jána a Panny Márie Snežnej. Ostatné majú len titul bazilík. Tzv. menšie baziliky (minores).
B. Katedrálny chrám je hlavný chrám biskupstva, obyčajne je v sídle biskupa. Katedrálny sa volá preto, lebo v ňom je trón (katedra) biskupský.
C. Metropolitný chrám je ten, pri ktorom je sídlo arcibiskupa, alebo metropolitu.
D. Kapitulský chrám. Pri každom arcibiskupskom a biskupskom chráme je zbor (kapitula) kanonikov, ktorý má svoj kapitulský chrám.
E. Iní chrámy. Chrám, pri ktorom je farár, volá sa farský. Iné chrámy, ktoré sú v tej farnosti, ktoré nemajú svojho osobitného duchovného správcu a v ktorých farské duchovenstvo len občas odbavuje bohoslužby sa volajú filiálne chrámy. Sú ako dcéry materského, farského chrámu. Chrámy pri ktorých je kláštor sa volajú kláštorné, alebo aj opátske, ak je predstavený kláštora opát. Menšie chrámové budovy sa volajú kaplnky

Vnútro chrámu

1. Predsieň. Do chrámu vchádzame tzv. predsieňou chrámovou. V predsieni stávali v prvých kresťanských časoch kajúcnici, konajúci verejné pokánie a katechumeni, t.j. tí, čo sa pripravovali na sv. krst. V predsieni boli do 8. Storočia veľké nádoby s vodou. Tu si veriaci umývali ruky, lebo sv. hosti im kňaz dával na dlaň.
2. Svätenička, ktorá je umiestená v predsieni, upozorňuje nás na čistotu duše, s ktorou máme vstupovať do chrámu. Prv než by sme prekročili prah vlastného chrámu spomeňme si, čo povedal Pán Boh v horiacom kríčku Mojžišovi: „Vyzuj svoju obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš je sväté!“ Aj my, keď sa žehnáme svätenou vodou, vyzujme sa z obuvi hriechov, otrasme svetský prach a pozdvihnime svoje srdcia. Premeňme ich na chrámy slzami ľútosti nad svojimi hriechmi.
3. Loď chrámová. Z predsiene vojdeme do lode chrámovej. Tu sa zhromažďujú veriaci. Loď chrámová je rozdelená občas stĺporadím na tri, alebo päť lodí.
4. Chór. V hlavnej lodi, proti hlavnému oltáru, býva umiestnený chór(zbor). Je to vyvýšené miesto, kde sa schádzajú pri bohoslužbách zborový speváci. Nespeváci a deti nemajú prístup na chór.
5. Sakristia je miestnosť, v ktorej sa chovávajú rúcha a rozličné iné veci potrebné pri bohoslužbách.
6. Kazateľnica je vyvýšené miesto, odkiaľ kňaz hlása božie slovo. Kazateľnica je ozdobená napríklad holubicou. To znamená, že kazateľa osvecuje Duch Svätý. Niekde je zase kríž, čo znamená, že kňaz z tohto miesta má hlásať len Krista ukrižovaného.
7. Krstiteľnica je pre nás veľavýznamným miestom. Tu sme sa zrodili pre kráľovstvo nebeské. Tu sme sľubovali, že si zachováme čistotu srdca a že ostaneme verní Bohu a svätej Cirkvi.
8. Svätyňa je oddelená od chrámovej lode jedným, alebo dvoma stupňami a zábradlím. Toto je najvzácnejšie miesto, lebo v svätyni býva na hlavnom oltári umiestnený svätostánok, v ktorom prebýva živý Spasiteľ vo Sviatosti Oltárnej.
9. Večné svetlo horí pred svätostánkom, v ktorom je ukrytý pod spôsobom chleba Ježiš Kristus. Večné svetlo nám pripomína živú vieru, s akou sa máme Spasiteľovi vo Sviatosti Oltárnej klaňať. Tak ako večné svetlo neprestajne horí, taká má byť aj naša láska k nemu, nesmie v srdciach nikdy vyhasnúť.
10. Oltár je stredisko katolíckych bohoslužieb. Hlavný oltár je umiestnený vo svätyni, bočné oltáre sú v bočných lodiach.
11. Sochy a obrazy nemajú len ten cieľ, aby ozdobovali steny chrámu,  ale aby nám boli povzbudením k pravej nábožnosti. Obrazy budú vždy knihou, z ktorej sa viac naučíme ako zo skutočných kníh. Obrazom a sochám sa neklaniame, ale uctievame len tých, ktorých nám obrazy predstavujú.
12. Zástavy znamenajú boj, ktorý Cirkev ako bojujúce vojsko musí viesť za česť a chválu božiu a za spásu nesmrteľných duší.
13. Spovednica je pre náš duševnou lekárňou. Tu nachádzame rozhrešením kňazovým uľavenie v duševných ťažkostiach.

Oltár

1. Oltár. Obeta omše svätej musí sa konať na posvätnom mieste, ktorým je oltár.
2. Prvým oltárom bol stôl, na ktorom Kristus pán založil eucharistiu, čiže slúžil prvú svätú omšu.
3. Za prenasledovania v katakombách obetný stôl postavili alebo k hrobu mučeníkov, alebo priamo nadeň, takže hrob mučeníkov slúžil ako oltár
4. Katolícky oltár sa skladá z troch čiastok: a, oltárnej dosky, b, oltárneho podstavca, c, hrobu s pozostatkami svätých.
Oltárna doska znázorňuje Krista, ktorý povedal o sebe, že je uholným kameňom. Preto musí byť z jedného kusa. Do nej je vyryté päť krížov: v rohoch po jednom a jeden uprostred.
Oltárny podstavec, na ktorom je upravená doska, môže sa skladať so stĺpikov, čím oltár dostáva podobu stola, alebo celá čiastka pod oltárnou doskou je vyplnená kamením a tehlami, čím dostáva podobu hrobky.
Nad oltárom býva obraz, socha, prípadne len farebné okno, ktoré nahradí obraz titulára chrámu, alebo obrancu, patróna miesta, či farnosti.
Hrob s pozostatkami svätých je priehlbinka, do ktorej sa vloží kovová schránka s pozostatkami svätých mučeníkov. Tieto pozostatky sa môžu dať do oltárnej dosky, alebo priamo do oltárneho podstavca. Tieto pozostatky pripomínajú, že v prvých časoch sa svätá omša slúžievala na hroboch sv. mučeníkov.
5. Viditeľnosť oltára. Oltár má byť na vyvýšenom mieste, aby ho všetci videli. Veriacim má pripomínať Krista, má ich povznášať k nebu, aby túžili po vyšších veciach. Podľa možností oltár má byť obrátený na východ, lebo odtiaľ vychádza slnko a naším slnkom spravodlivosti je Kristus.
6. Prenosný oltár sa skladá zo štvorhrannej kamennej dosky (tak veľkej, aby sa na ňu mohol položiť kalich s hostiami), v ktorej sú uložené pozostatky svätých mučeníkov. Takéto prenosné oltáre sa užívajú pri poľných sv. omšiach, napríklad vojaci či táboriaca mládež.
7. Výzdoba oltára – plachty. Podľa predpisu oltár má byť prikrytý troma bielymi plátennými prikrývkami. Vrchná prikrývka má splývať po oboch stranách až na zem. Druhé dve majú byť kratšie. Ak je druhá prikrývka preložená, tretia už nemusí byť. Oltárne plachty pripomínajú tie plachty, do ktorých bolo zahalené Kristovo telo, keď ho uložili do hrobu. Tri plachty značia aj trojakú cirkev: víťaznú, bojujúcu a trpiacu. Biela farba týchto plachiet značí čistotu srdca a nevinnosť života.
8. Kríž. Aby sa aj navonok označilo, že oltár je miesto, na ktorom sa obnovuje kalvárska obeta, musí byť na ňom viditeľne umiestnený kríž s telom Ukrižovaného.
9. Svätostánok. Na hlavnom oltári býva umiestnený svätostánok alebo tabernákulum. Je to ozdobná skrinka s dvierkami, vo vnútri obtiahnutá hodvábnymi látkami, a tu je uložená Sviatosť Oltárna pod spôsobom chleba.
10. Sviečky. Po oboch stranách svätostánku umiestnené sú svietniky, na ktorých sú sviece. Omša sv. sa nesmie slúžiť bez horiacich sviečok. Už prví kresťania používali svetlá pri sv. omši, nielen preto, aby si posvietili v tme, ale aby označili aj radosť, ktorá naplňuje každú dušu pri najsvätejšej obeti. Svetlo na oltári označuje Ježiša Krista, ktorý z lásky k nám hriešnikom seba samého obetuje pri omši svätej. Horiaca sviečka nám dáva ešte jedno pekné ponaučenie. Stravuje sa v službe božej. Tak sa máme pre Boha aj my obetovať. Svetlo sviečky sa nezmenšuje, aj keď z nej ubúda. Tak aj naša duša si nemá zúfať, keď musí niečo obetovať, keď  na ňu príde voľajaké trápenie. Naša láska musí byť stále tá istá, musí žiariť až do konca.
11. Tabuľky. Na oltári vidíme ešte tri tabuľky, na ktorých sú niektoré omšové modlitby. Majú ten cieľ, aby podporovali pamäť kňaza.
12 Pulpit. Aby kňaz mohol pohodlnejšie čítať z omšovej knihy, dáva si ju na podstavec, ktorý sa volá pulpit.
13. Kvety. Oltáre ozdobujú kvetmi. Tie majú ten cieľ, aby zvyšovali lesk slávnosti a povznášali mysle veriacich, Svojimi nádhernými farbami a príjemnou vôňou sú odleskom krásy a dobroty Božej. Povzbudzujú nás k tomu, aby sme zo svojho srdca vytvorili v teple najsvätejšej obety záhradu kvetov čností, aby v nej s radosťou prebýval Kristus. Nezabúdajme najmä v letných mesiacoch ozdobovať peknými kvetmi naše oltáre. 

Prevzaté z knihy M. Zaťka: Obradoslovie, Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1948