Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

23. 2. 2013

Obradoslovie - Život so Svätou Cirkvou II.

Matej Zaťko

B. Biskup, arcibiskup, kňazi a veriaci.

1. Biskup. Okrem pápeža a kardinálov na spravovaní Cirkvi veľkú účasť majú biskupi. (Biskup-episkopus-dozorca). Biskup spravuje istú čiastku územia, ktorú mu vyznačil pápež. Toto územie sa volá biskupstvo, alebo diecéza.
2. Arcibiskup – hlavný dozorca, je biskup, ktorému je podriadené niekoľko iných biskupstiev.
3. Svätiaci biskup. Vo väčších biskupstvách býva okrem biskupa a arcibiskupa ešte jeden, alebo niekoľko iných biskupov, ktorí pomáhajú riadnemu biskupovi v rozličných biskupských úkonoch. Taký biskup sa volá svätiacim biskupom, pretože vykonáva rozličné biskupské svätenia, ako napríklad birmovanie, svätenie kňazov, chrámov, predmetov(kalichy) ap. Svätiacemu biskupovi dáva sa ako titul meno niektorého z biskupstiev vo východných krajinách, ktoré zanikli, keďže tieto zeme opanovali neverci.
4. Pomocníci biskupov. Biskupom pomáhajú v úrade kňazi. Kňazi majú iba čiastku biskupskej moci a smú zastávať svoj úrad len natoľko, nakoľko sú splnomocnení od biskupa. Takéto plnomocenstvo sa volá cirkevné poslanie.
5. Kapitula. Niektorých kňazov povoláva biskup k sebe za svojich poradcov. Zbor týchto kňazov sa volá kapitula. Jednotliví členovia kapituly sa volajú kanonici. Na čele kapituly stojí veľprepošt. Bezprostredným biskupovým pomocníkom je generálny vikár.
6. Farári. Kňazi, ktorým biskup trvale odovzdal správu istého obvodu sa volajú farári. Určený obvod sa volá farnosť.
7. Dekani. Viac farností sa volá dekanát. Farári, ktorých biskup postavil do čela dekanátu sa volajú dekani. Títo v mene biskupa dozerajú na farárov a sú prostredníkmi medzi biskupom a duchovenstvom svojho dekanátu.
8. Pomocníci farárov. Kňazi, ktorí pomáhajú farárom sa volajú kapláni. Učiteľský úrad v školách a služby božie pre školskú mládež vykonávajú  farári, kapláni, alebo iní pridelení kňazi, ktorí sa volajú katechéti.
9. Stav duchovný a laici. Predstavení Cirkvi so svojimi pomocníkmi tvoria stav duchovný alebo klérus (z gréckeho slova kléros-podiel), t.j. tí, ktorým je Boh, čiže služba božia údelom. Ostatní veriaci sa volajú laici (z gréckeho slova láos-ľud).
10. Učiaca Cirkev. Pápež a s ním zjednotení biskupi tvoria učiacu Cirkev. Táto vykonáva trojaký úrad: učiteľský, pastierskykňazský. Veriacich učí, spravuje a posväcuje. Zhromaždenie biskupov celej Cirkvi pod predsedníctvom pápeža, alebo jeho vyslancov, na ktorom sa rozhoduje o otázkach viery a mravov, menujeme všeobecným cirkevným snemom. Uznesenia snemu sú len vtedy platné, keď ich potvrdí pápež. Učiaca Cirkev je neomylná v učení viery, poriadku a mravov. Táto neomylnosť vyplíva odtiaľ, že Kristus Pán a Duch Svätý je stále s Cirkvou.
11. Poslúchajúca Cirkev. Tvoria ju veriaci, ktorých v mene biskupov učia: dekani, farári, kapláni a katechéti.

C. Rehoľníctvo

1. Túžba po dokonalejšom živote. Mnohí kresťania túžili po tom, aby mohli celý svoj život zasvätiť Bohu. Lenže v pospolitom živote ťažko sa mohli venovať výlučne službe božej. Uťahovali sa teda do lesných samôt a na pustatiny. Tu, vzdialení od hluku sveta, trávievali svoj čas modlitbách, čítali sv. Písmo, rozjímali o pravdách božích, konali telesnú prácu a skutkami milosrdenstva pomáhali chudobným a trpiacim.
2. Prvý veľký pustovníci, ktorí viedli naozaj bohumilí život sú: sv. Pavol Tébsky, sv. Anton, sv. Pachomius a sv. Benedikt. Posledný menovaný napísal aj pre svojich nasledovníkov pravidlá spoločného života. Tieto pravidlá sa nazývajú regule. Od toho dostali aj svoje pomenovanie rehoľníci.
3. Evanjeliové rady. Rehoľníci sľubom sa zaväzujú, že okrem prikázaní budú zachovávať aj: dobrovoľnú chudobu, večitú čistotu, dokonalú poslušnosť. To sú tzv. tri evanjeliové rady.
4. Tretia rehoľa sv. Františka. Terciári. Zakladateľom rehole je sv. František z Asissi. Je to rehoľa pre ľudí vo svete žijúcich, ktorí sa chcú spravovať rehoľnými pravidlami. Mnohí sa ochotne podvoľujú  vedeniu františkánov, a tak sa venujú skutkom kajúcnosti a milosrdenstva. Do tejto rehole sa prihlásili nielen jednoduchí ľudia, ale aj pápeži a panovníci. Povinnosti terciárov sú: denne sa modlievať 12 Otčenášov, Zdravasov a Sláva, alebo malé hodinky ku cti Nepoškvrnenej Panny Márie. Každý mesiac pristupovať ku sv. sviatostiam a zúčastňovať sa na mesačných zhromaždeniach. Okrem vlastného posvätenia venujú sa terciári aj nábožensko-kultúrnej práci. Konajú skutky milosrdenstva a sú nápomocní miestnym duchovným v ozdobe chrámu božieho, v šírení katolíckej tlače a vôbec v katolíckom apoštoláte. Do tretej rehole môžu vstúpiť muži aj ženy, keď dovŕšili 14. Rok svojho veku.
5. Predstavení reholí. Každá rehoľa má svojho predstaveného, ktorý sa volá generál. On so svojim poradným zborom spravuje celú rehoľu. Rehole sa rozdeľujú na provincie. Hranice jednej provincie bývajú zvyčajne totožné s hranicami toho-ktorého štátu. Na čele provincie stojí predstavený, ktorý má pri rozličných reholiach aj rozličné mená. Predstavený provincie u františkánov sa volá provinciálny minister. U jezuitov, dominikánov, piaristov, redemptoristov, školských bratov je provinciál. U milosrdných bratov sa volá delegát. Spoločnosť Božieho slova má regionála, saleziáni inšpektora. Každá  ženská rehoľa má tiež predstavenú, ktorá sa volá generálna predstavená, ale len máloktorá má sídlo v Ríme. Na čele ženských rehoľných provincií stojí provincionálna predstavená.
6. Predstavení kláštorov. Vo františkánskych kláštoroch je predstavený quardián (strážca). U jezuitov, dominikánov, piaristov, redemptoristov je rektor(riaditeľ). V ženských kláštoroch je predstavená kláštora,
7. Kňazi a bratia-frátri. Každá mužská rehoľa má okrem kňazov aj laických bratov-frátrov, ktorí nosia rehoľné rúcho ako rehoľní kňazi. Úlohou frátrov je ručnou prácou a modlitbou, telesnými službami pomáhať apoštolským prácam kňazov.
8. Noviciát. Koho prijmú do kláštora, neskladá hneď sľuby, ale najprv sa podrobí prísnym skúškam rehoľného života. Skúšobný čas trvá rok, alebo dva roky a volá sa noviciát. Len po tomto čase môže zložiť sľub.
9. Sľuby sú alebo dočasné, alebo večné. Večné sú alebo jednoduché, alebo slávnostné. Len ten sľub je slávnostným, ktorý Cirkev za taký uznávam ináč je jednoduchý. V závažných prípadoch členovia môžu dostať oslobodenie od sľubov a vrátiť sa do civilného života. Od jednoduchých večných sľubov oslobodzuje predstavený, od slávnostných svätá Stolica.
10. Rehole a kongregácie. Rehole, v ktorých členovia skladajú slávnostné sľuby, sa volajú rehoľami. Také sú napr. františkáni, dominikáni jezuiti. Také sú napr. františkáni, dominikáni jezuiti. Rehole, v ktorých členovia skladajú len jednoduché, či dočasné , či večné sa volajú rehoľnými kongregáciami. Napr. saleziáni, školský bratia, redemptoristi ap.
11. Rehoľný stav. Kto žije v reholi, má oveľa väčšiu duševnú spokojnosť a šťastie než ten, čo žije vo svete.

1. Rehoľník žije čistejšie, lebo všetko robí z poslušnosti. Naše skutky kazí svojvoľnosť.
2. Rehoľník zriedkavejšie klesá. Nemá toľko príležitostí k hriechu.
3. Rehoľník rýchlejšie povstáva častou spoveďou a napomínaním predstavených a príkladom iných členov rehole.
4. Rehoľník opatrnejšie kráča, lebo mnohí nad ním bedlia a upozorňujú ho na chyby.
5. Rehoľník rýchlejšie povstáva častou sv. spoveďou.
6. Rehoľník sa častejšie posilňuje nebeskou rosou, ktorou je každodenné rozjímanie, modlitby a sv. prijímanie.
7. Rehoľník dôvernejšie umiera, on sa zriekol sveta pre Krista. Umieranie mu je sladkou nádejou.
8. Rehoľník sa rýchlejšie očisťuje. Chyby napráva zbožnými a kajúcimi skutkami, ktoré denne koná. Ani duša rehoľníkova nemusí dlho zostávať v očistci, lebo mnohé sv. omše, ktoré za neho po smrti slúžia, modlitby rehole a jednotlivých členov ju skoro odtiaľ vyslobodia. 
9. Rehoľník dostane hojnejšiu odplatu. Kto všetko opustí pre Ježiša, má prisľúbené, že už v tomto živote
dosiahne stonásobnú odmenu a na druhom svete večnú blaženosť.

12. Voľba povolania. Mnohí mladíci a dievčatá uvažujú a váhajú, či majú ostať vo svete a či ísť do rehole. Sú nespokojní a nevedia jasne rozoznať čo je vôľa božia. Ak chceme poznať, či nás Boh povoláva k dokonalejšiemu rehoľníckemu životu, alebo nie, iďme na uzavreté duchovné cvičenie. V tichu samoty duchovných cvičení poznalo už  mnoho tisíc mladých ľudí vôľu božiu. Dobre je, keď sa poradíme o našom úmysle s duchovným otcom, ktorí nám dá ďalšie pokyny pre voľbu nášho povolania.
Modlievajme sa často za kňazské a rehoľné povolania.

Prevzaté z knihy M. Zaťka: Obradoslovie, Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1948