Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

14. 2. 2013


Obradoslovie – Život so Svätou Cirkvou I.

Matej Zaťko

Liturgia

Liturgia a liturgika. Liturgia je zložené grécke slovo: Leitos-verejný a ergon-úkon, služba. Verejný úkon, čiže služba znamená službu vlasti, službu za ľud a v našom cirkevnom zmysle znamená službu božiu, čiže bohoslužbu. Službami božími rozumieme každý úkon, ktorým prejavujeme nábožné myšlienky a city. Verejné služby božie tiež nazývame obradmi, lebo sa konajú podľa predpísaných pravidiel. Liturgika(obradoslovie)je zase náuka o tom, akým spôsobom sa vykonávajú verejné bohoslužby v Cirkvi.

Načo je toľko obradov? Nepriatelia vyčítajú Cirkvi, že užíva pri svojich bohoslužbách veľa všelijakých obradov, a to je vraj celkom zbytočné. Každý obrad však smeruj k úcte a oslave božej na zemi. Čím je voľakto vzácnejší, tým je aj úcta väčšia a krajšia. Napríklad na kráľovskom dvore, v prezidentskom paláci ap. Keďže v cirkevných obradoch všetko smeruje k Bohu, je celkom rozumné, aby sa mu vzdávala taká úcta, akú len môže človek preukázať.

Kristus Pán a vonkajšie obrady. Keď Kristus Pán vchádzal do Jeruzalema, preveľký zástup prestieral svoje rúcha na cestu; iní zasa rúbali haluze so stromov a stlali ich po ceste a kričali: Hosanna, Synovi Dávidovmu. Kristus túto poctu prijíma s vďačnosťou.
A, Kristus Pán sám konal vonkajšie obrady. Napríklad keď k nemu priviedli hluchonemého a vložil na neho ruky, naslinil si ruky a potrel mu nimi zrak a sluch. Potom riekol: Otvor sa! Chorí ihneď videl, počul a vedel rozprávať.
B, Kristus Pán ustanovil mnohé obrady. Pri ostatnej večeri ustanovil Sviatosť Oltárnu.
C, Kristus Pán nariadil obrady konať.  Nariadil ich konať týmito slovami: „Čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“  A takto Cirkev robila vždy. Jej správcovia sú na to ustanovení: „Kto vami pohŕda, mnou pohŕda“, aby  obrady spravovali a riadili.

Život s Cirkvou. Opravdivý katolík musí s Cirkvou priamo žiť. Urobí to tým spôsobom, že Cirkvou ustanovené sviatky zasvätí, podľa cirkevného nariadenia pristupuje k svätým sviatostiam a usiluje sa vhĺbiť do ducha sviatkov a svätých časov. Keď Cirkev smúti, aby s ňou aj on smútil, keď sa raduje, aby sa aj on s ňou radoval. Pre úprimný život s Cirkvou je potrebné, aby každý katolík poznal bohoslužobné obrady cirkvi katolíckej. Cieľom tejto knižky je, aby nás lepšie naučila poznávať  krásu a hĺbku  našich katolíckych bohoslužieb a význam cirkevných obradov.

Správa Cirkvi. Osoby, ktoré vykonávajú bohoslužbu.

Cirkev je spoločnosť na zemi žijúcich kresťanov-katolíkov, ktorí uznávajú pápeža za viditeľnú hlavu Cirkvi. Cirkev založil Ježiš Kristus. On je neviditeľnou hlavou Cirkvi. Do Cirkvi patria: pápež, kardináli, biskupi, kňazi a veriaci.

Pápež. Pápeža voláme aj svätý otec. Otcom preto, lebo on je duchovným otcom všetkých veriacich, ktorí tvoria vospolok veľkú rodinu, cirkev svätú. Svätým otcom ho voláme aj preto, lebo zastáva svätý úrad. Pápež je najvyššia viditeľná hlava Cirkvi, nástupca sv. Petra na biskupskom stolci rímskom. On má najvyššiu a plnú moc nad celou Cirkvou nielen vo veciach viery a mravov, ale aj vo veciach cirkevnej správy. Jeho moc nezávisí od nijakej svetskej moci.

Kardináli.  Pápežovi v správe Cirkvi pomáha osobitný zbor duchovných radcov, ktorí sa volajú kardináli. Kardinálov vymenúva pápež. Po našom by sme ich volali rímski farári, lebo v Ríme spravujú rôzne chrámy. Rozoznávame tri skupiny kardinálov:
A, Kardináli-kňazi. Povinnosťou niektorých kardinálov je starať sa o bohoslužby v štyroch patriarchálnych rímskych chrámoch.
B, Kardináli-diakoni. Pri vykonávaní posvätných obradov posluhovali sv. Otcovi diakoni z najbližšieho okolia.
C.Kardináli-biskupi. Na výpomoc a zastupovanie v obradoch, ktoré si vyžadujú biskupské svätenie, pápeži si povolávali biskupov tiež z najbližšieho okolia.

Kongregácie a Rímska kúria. Pápež Sixtus V. urobil v správe Cirkvi prenikavú zmenu. Z kardinálov utvoril niekoľko stálych poradných zborov. Každú kongregáciu poveril vybavovaním určitých cirkevných vecí. Keďže kardináli na celú agendu nestačili, zaujali v nich len predsednícke miesta. V niektorých kongregáciách predsedá sám sv. Otec. Ostatnú prácu vykonáva zbor úradníkov, ktorí môžu mať aj nižšie svätenia. Všetkých kongregácii je jedenásť a volajú sa jedným slovom, Rímska kúria:
Kongregácia Sacrum Officium(svätý úrad) – rozhoduje vo veciach, ktoré sa týkajú viery – bludárstvo, útoky na vieru, knihy, ktoré majú byť zakázané, lebo škodia viere a mravom ap.
Kongregácia konzistoriálna – stará sa o poriadok v správe jednotlivých biskupstiev. Na túto kongregáciu posielajú biskupi  pravidelne správy.
Kongregácia sviatostí – stará sa o náležitú správu siedmych sviatostí.
Kongregácia koncilu – stará sa o zavádzanie  a vykonávanie zmien a nariadení, ktoré boli prijaté na slávnom cirkevnom sneme tridentskom.
Kongregácia reholí – rozhoduje vo veciach rádov a reholí.
Kongregácia Propaganda Fide – kongregácia pre šírenie viery, jej úlohou je rozširovať vieru po celom svete. Stará sa o cirkevné veci v misijných krajoch.
Kongregácia obradov – stará sa o to, aký má byť poriadok, velebnosť, jednota, posvätnosť modlitieb a obradov, ktorými má Boh byť dôstojne uctievaný. Druhov vznešenou úlohou kongregácie je vyšetriť, ktorý služobníci boží majú si zasluhujú, aby boli vradený do počtu svätých.
Kongregácia ceremónii – má na starosti všetok vonkajší ceremoniál na pápežskom dvore.
Kongregácia pre mimoriadne cirkevné veci – uplatňuje sa vo veciach, o ktorých rozhoduje  štát a Cirkev vzájomnými dohodami.
Kongregácia seminárna a univerzitná – stará sa o seminára a všetky vyššie cirkevné školy, stanovuje ich učebné poradie a podmienky pre dosiahnutie vysokoškolských stupňov.
Kongregácia orientálna – zriadil ju pápež Benedikt XV., sústreďuje pre východnú cirkev všetky práce, ktoré vykonávajú pre latinskú cirkev menované kongregácie.
Celý tento stroj cirkevnej správy sa zdá byť zložitý. Je však taký účelný a osvedčený, že lepší by sotva kto bol vymyslel.

Voľba pápeža. Po smrti pápeža kardináli majú sa podľa možnosti čím skôr zhromaždiť na novú voľbu, a to do toho mesta, kde pápež zomrel(obyčajne teda do Ríma). Desiaty deň po smrti pápežovej sa kardináli zídu na voľbu
A, Pobožnosti za šťastnú voľbu. Cez celý čas uprázdnenia sv. Stolice všetci kňazi sa modlia pri sv. omši modlitbu za šťastnú voľbu pápeža. Sviatosť Oltárna je vyložená skoro vo všetkých rímskych chrámoch ako pri štyridsaťhodinovej pobožnosti. K Sviatosti Oltárnej sa schádza všetko svetské, ako i rehoľné duchovenstvo s veriacimi, aby si v úprimných modlitbách a vzývaním Ducha Svätého vyžiadali šťastný priebeh voľby nového pápeža
B, Konkláve. Voľba pápeža je veľmi dôležitý úkon. Aby kardinálov nikto v tomto úkone nevyrušoval, zhromaždia sa v nejakej väčšej budove, ktorej vonkajšie chodby sa zatvoria, takže sú úplne odlúčení od vonkajšieho sveta. Konlkáve – sieň, ktorá sa môže zamknúť.
C, Konklávisti. Okrem kardinálov sú v konkláve prítomný tzv. konklávisti. Sú to služobníci kardinálov; tajomník kardinálskeho zboru, spovedníci, lekári a rozliční iní služobníci.
D, Prísna tajnosť. Všetci v konkláve pod prísahou musia zachovať o všetkom tajnosť. Kto by tajne vkročil do konkláve, hneď by stratil všetky vyznamenania, stupne, úrady, dôchodky. Akékoľvek sľuby a dohody o pápežskej voľbe sú neplatné, zakázané a trestné.
E, Trojaký spôsob voľby. Voľba sa môže konať trojakým spôsobom. Prvý spôsob je jednohlasné vyhlásenie niekoho za pápeža na  návrh niektorého kardinála. Pri druhom spôsobe sa vzájomne dohodnú, že skupine kardinálov(trom, piatim, najviac siedmim) odovzdajú svoje volebné právo, aby zvoli pápeža podľa úprav, ktoré im dal kardinálsky zbor. Tretí spôsob je voľba tajným písomným hlasovaním. Tento spôsob sa užíva najčastejšie. Zvolený je ten, kto dostane aspoň dve tretiny hlasov.
F, Priebeh voľby. Ak je voľba bezvýsledná, hlasovacie lístky vhodia do zvláštnej pece, do ktorej súčasne vhodia aj trošku vlhkého sena. Modrastý dym, ktorý vystupuje z komína je pre ľudí znamením, že voľba sa nepodarila. Ak sa voľba šťastne skončila, lístky sa spália bez primiešania vlhkého sena, takže s komína vystupuje slabo biely dym.
G, Po voľbe. Kto je právoplatne zvolený, musí vyhlásiť, či voľbu prijíma, alebo nie. Ak ju prijíma, musí oznámiť ako sa chce volať. Novozvolený pápež prijíma nové meno na pamiatku, že Kristus Pán dal rybárovi Šimonovi meno Peter, keď ho povolal za apoštola. Potom najstarší kardinál-diakon ohlási z balkóna ľudu, kto bol zvolený. V tej chvíli sa rozhlaholia zvony, ktoré zvestujú, že voľba pápeža sa vykonala. Medzitým si nový pápež oblečie pápežské rúcho, vyjde na balkón a udelí zhromaždenému ľudu požehnanie Urbi et orbi.

Korunovácia pápeža. V najbližšiu nedeľu, alebo vo sviatok sa koná  korunovácia nového pápeža. Nového pápeža nesú v slávnostnom sprievode na prenosnom tróne do chrámu sv. Petra. Pritom jeden s duchovných tri razy pred ním zapáli kúdeľ a hovorí: „Svätý Otče, tak pominie sláva sveta.“ Potom slúži tzv. korunovačnú sv. omšu. Na začiatku omše sa traja najstarší kardináli-biskupi modlia nad pápežom a prosia Ducha Svätého, aby naň zostúpil svojou milosťou. Pápež po sv. omši si znovu sadne na prenosný trón pred oltárom, kde mu najstarší kardinál-diakon nasadí trojnásobnú korunu(tiaru) na hlavu.

Pápežské vojsko. Pápež má právo na vlastné vojsko. Z toho však dnes ostali len gardy, ktoré majú iba obrannú úlohu, nie útočnú. Pápežské gardy sú tieto: šľachtická garda, švajčiarska garda, palatínske vojsko a pápežskí žandári.

Rady a vyznamenania.  Pápež má právo udeľovať rady a vyznamenania, a to: Rad Kristov, rad Zlatej ostrohy, tzv. Milícia Pána Ježiša Krista a Milícia Zlatá. Rad Kristov je najvyšším pápežským radom, ktorý udeľuje výlučne za náboženské zásluhy a má jedinú triedu rytierov, ktorí majú kríž a zlatú reťaz. Jeho nositeľov je len dvanásť. Ďalej je rad Pia IX. na modrej stužke s červenými okrajmi, rad sv. Silvestra na červenej stužke s čiernym okrajom. Ďalej sú vyznamenania: záslužný kríž Pro Ecclesia et Pontifice a Bene merenti(záslužná medaila). K vyšším radom patrí tiež uniforma, podobná uniformám diplomatov. Okrem toho pápež udeľuje tiež šľachtické tituly: baróna, grófa, markíza, kniežaťa a vojvodcu. Udeľuje tituly svetských a duchovných komorníkov.

Svätá stolica.  Úrad, alebo úradná moc pápeža sa volá svätá Stolica, alebo Stolica Petrova. Toto pomenovanie je preto, že sv. Peter podľa židovského zvyku pri vykonávaní učiteľského úradu a pri službách božích sedával na stolici, alebo na tróne. Táto stolica sv. Petra sa ešte aj dnes ukazuje vo svätopeterskom chráme.

My a Svätý otec. Už dvetisíc rokov veriaci všetkých vekov s najväčšou úctou hľadeli a hľadia na nástupcu sv. Petra. On má najvznešenejší a najzodpovednejší úrad, lebo je námestníkom samého Ježiša Krista. On dáva smernice v závažných otázkach života kresťana. Tam sa rozuzľujú všetky spory. On je naším otcom a preto k nemu máme také isté povinnosti ako k svojim rodičom. Svätý otec dostáva všetko, od najmenších vecí až po automobil a rádio od svojich veriacich. Tak prejavuje kresťanský svet lásku k sv. Otcovi. To sú však len vonkajšie prejavy. Kto by vedel spočítať všetky modlitby, obete, ktoré vychádzajú s úprimných kresťanských sŕdc na úmysly sv. Otca? K tejto podpore v jeho ťažkých úlohách pripájajme sa i my úprimnými  modlitbami a dobrými skutkami. Netreba nám pripomínať, že sme povinní plniť všetky rozkazy sv. Otca, a to aj také, ktoré sa nám zdajú nepríjemné. Dobrý a starostlivý Otec vie, čo nám slúži k dobrému a čo nám môže poškodiť.

Prevzaté z knihy M. Zaťka: Obradoslovie, Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1948