Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

7. 1. 2013

Reforma trapistického kláštora v Mariawalde


Trapistický kláštor v nemeckom Mariawalde sa v roku 2008 ako prvý a zatiaľ jediný vrátil k výlučne predkoncilovej liturgii. Opát Dom Josef Vollberg poskytol nedávno rozhovor pre Paix Liturgique, časť ktorého tu uverejňujeme:

Aké boli vaše pohnútky pre prijatie a aplikáciu motu propria Summorum Pontificum a návrat k mimoriadnej forme, ktorú ste vo vašom opátstve urobili koncom roka 2008?

Dom Josef: V našej komunite sme nevideli žiadne ovocie zmien, ktoré priniesol Druhý vatikánsky koncil a náš počet sa drasticky zmenšil. Medzi rokmi 1965 a 2011 veľa mníchov opustilo kláštor a mali sme potvrdené len dve povolania.
A tak, vystavení antropocentrickým tendenciám novej liturgie, zrodila sa v nás túžba vrátiť Boha spät do centra života nášho kláštora. Tak ako strom žije len ak čerpá energiu skrze svoje korene, tak aj mních, ale nie len mních, potrebuje čerpať múdrosť zo stáročia starého pokladu, aby obnovil svoj život v Cirkvi.
Liturgia v Mariawalde nie je úplne totožná s Rímsky rítom. Má svoje vlastné rysy, má svoj kalendár, svoju Eucharistickú liturgiu a svoj Breviár.

Aké zmeny to prinieslo pre váš náboženský život?

Dom Josef: Obnova kladie na duchovný život mnícha väčšie nároky. Porozumenie starej liturgii si vyžiadalo príslušné dovzdelanie. Spievať gregoriánsky spev je umenie, ktoré tiež potrebuje zvláštny tréning. Latinčina, ako vlastný jazyk bohoslužby potrebuje pevnú vôľu a vytrvalosť. Recitovať Breviár trvá dlhšie a začiatok Offícia o tretej hodine ráno si žiada skutočné odhodlanie premôcť sám seba. Všetky tieto obety sú ale odmenené doteraz nepoznaným bohatstvom.

Služba pri oltári tiež potrebuje príslušnú prípravu a aj samotní veriaci potrebujú poučenie o liturgii slúženej versus Deum. Celebrovanie versus Deum namiesto versus populum vyžaduje od veriacich iný typ “aktívnej účasti”, vačšinou oveľa sústredenejšej. Príjmanie na jazyk vedie k hlbšej adorácii. Mimochodom pápež v Novus Ordo tiež dáva príjmanie na jazyk a tak dáva príklad toľko potrebnej reformy reformy.

Aký dopad to malo na kvalitu vášho rehoľného života?

Dom Josef: Štyridsať rokov novej liturgie spôsobilo, že prijať zmeny bolo, najmä pre starších bratov, veľmi ťažké. Dnes sa ale už všetko niekdajšie napätie zmiernilo a situáciia je pokojnejšia. Otvorenosť neprerušenej tradícií Cirkvi a oveľa intenzívnejší duševný život pomaly prináša prvé ovocie, najmä čo sa týka povolaní. Netrpezlivosť nie je namieste. Ak mám použiť obraz jedného z nášich priateľov, reforma Mariawaldu je ako otočenie zaoceánskej lode plávajúcej plnou parou. Potrebuje čas. Mariawald potrebuje čas a modlitby všetkých.

Čo si o tej zmene myslíte dnes? Mala nejaký účinok na počet povolaní, ktoré ste pritiahli ?

Dom Josef: Ak chcete počuť môj názor, tak hovorím: Spravil by som to znova, bez ohľadu na mnohé, niekedy veľmi záludné, problémy. Od reformy v roku 2008 sme mali a máme veľa kandidátov pre vstup do Mariawaldu, štyridsať až päťdesiat. Väčšina z nich nezostala kvôli mimoriadnym požiadavkám a prísnej reholi, ktorú zachovávame. To reflektuje všobecný fenomnén dneška, neschopnosť zaviazať sa na dlhší čas. Vidieť to aj na čoraz menšom počte manželstiev, všeobecnom zvyku žiť v konkubináte a rastúcom počte rozvodov. Tento strach zo záväzku zasiahol všetky rehoľné rády a nesúvisí s našou reformou. V roku 2008 nás bolo v kláštore dvanásť. Dvaja bratia odvtedy zomreli. Dnes nás je tu desať vrátane brata, ktorý nedávno zložil slávnostné sľuby (jeden, ktorý sa nebojí záväzku). Máme novica a privítame budúci rok postulanta. Tiež máme dvoch, alebo troch veľmi vážnych záujemcov. Máme ešte troch bratov čo žijú mimo kláštor.

z rorate-caeli.blogspot.com

Preložil Jozef Duháček