Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

29. 1. 2013

Úvahy o Francúzsku ( 1.)

Joseph de Maistre

1. O revolúciách

Všetci sme pripútaní k trónu Najvyššej Bytosti pružnou reťazou, ktorá nás zväzuje, ale nezotročuje. Vo všeobecnom usporiadaní vecí nie je nič obdivuhodnejšie, ako čin slobodnej bytosti, vykonaný pod Božím dohľadom. Slobodní otroci, konajúci dobrovoľne a z donútenia zároveň, robia to, čo sami chcú, ale bez toho, aby tým dokázali narušiť vyšší zámer. Každá z týchto bytostí okupuje stred vlastnej sféry aktivity, ktorej priemer sa mení podľa vôle Najvyššieho Geometra, ktorý vie rozšíriť, obmedziť, kontrolovať, alebo usmerňovať slobodnú vôľu bez toho, aby zmenil jej prirodzenosť. V skutkoch človeka je všetko také chatrné a biedne, ako ich autor. Vhľad je obmedzený, nástroje nevhodné, motívy rigidné, hnutia bolestné a výsledky jednotvárne. V božích skutkoch sa bohatstvá nekonečnosti prejavujú aj v tej najmenšej veci. Jej moc sa uskutočňuje bez námahy, všetko voľne spočíva v jej rukách, nič jej nevzdoruje a všetko, dokonca aj prekážky, je pre ňu prostriedkom k cieľu. Nezrovnalosti spôsobené účinkovaním slobodne pôsobiacich činiteľov zapadajú do univerzálneho poriadku. Ak si predstavíme hodinky, ktorých pružiny sa líšia silou, hmotnosťou, rozmerom, tvarom a umiestnením a napriek tomu neomylne ukazujú presný čas, získame hrubú predstavu o tom, v akom vzťahu je činnosť slobodných bytostí k zámerom Stvoriteľa.

V politickom a morálnom svete, tak ako aj vo svete fyzickom, je zavedený istý poriadok a jestvujú výnimky z tohto poriadku. Zvyčajne pozorujeme, že tie isté príčiny majú tie isté následky. V istých obdobiach dejín však vidíme, že príčiny sú ochromené, následky sú, alebo pozdržané, alebo úplne rozdielne.
Zázrak je výsledok pôsobenia božských, alebo nadľudských príčin, ktorý prekonáva, alebo protirečí pôsobeniu zvyčajných príčin. Ak uprostred zimy a tisícky svedkov niekto rozkáže stromu aby sa obsypal ovocím a strom poslúchne, každý by to označil za zázrak a klaňal sa divotvorcovi. Francúzska revolúcia a to, čo sa teraz deje v Európe, je svojím spôsobom rovnako zázračné, ako náhle zarodenie jablone v januári. Nie sme však ohromení, vyzeráme inak. Alebo mlčíme.

V takom svete, kde človek nehrá úlohu hlavnej príčiny, celkom ochotne obdivuje to, čomu nerozumie. Ale vo sfére jeho vlastnej aktivity, kde má človek pocit, že je slobodne konajúcim činiteľom, ho jeho vlastná pýcha vedie pocitu, že ak je účinok jeho pôsobenia narušený, či pozdržaný, tak je niečo v neporiadku. Pri zvyčajnom chode vecí, tie isté prostriedky, ktoré má človek vo svojej moci, opakovanie vyvolávajú rovnaké účinky. Ak človek nedosiahne svoj cieľ, tak alebo vie, prečo ho nedosiahol, alebo si myslí, že to vie. Pozná prekážky, vie ich odhadnúť a nič ho neprekvapí. Ale v čase revolúcie je reťaz, ktorá púta človeka, veľmi skrátená, jeho skutky stratili veľa zo svojej, účinok vyvolávajúcej moci a jeho prostriedky a nástroje ho klamú. Je unášaný neznámou silou a to ho rozčuľuje. Ale namiesto toho aby bozkával ruku, ktorá ho drží, ju alebo ignoruje, alebo ju uráža. „Vôbec tomu nerozumiem“ je obľúbená fráza. Bola by to zmysluplná reakcia, ak by viedla k Prvej príčine, ktorá práve predvádza ľuďom také ohromné divadlo, je to ale vyslovená hlúposť, ak vyjadruje hnev, alebo bezmocnú malomyseľnosť. „Ako je možné“, narieka sa na všetkých stranách, že „najväčší lotri celého vesmíru víťazia?“  Ohavná kráľovražda sa im podarila tak, ako dúfali. Po celej Európe je monarchia ohrozená. Jej nepriatelia dokonca sedia na trónoch. (1) Zlí žnú všade úspechy. (2) Najgigantickejšie projekty sa im darí bez ťažkostí uskutočniť, zatiaľ čo dobrým sa nedarí nič z toho, o čo sa pokúsia. (3) Vernosť je prenasledovaná po celej Európe. (4) Najdôležitejší štátnici sa neprestajne mýlia. (5) Najväčší generáli sú pokorení.

Najdôležitejším predpokladom pre ordinovanú Revolúciu bez pochybný je, aby to, čo jej môže zabrániť nejestvovalo a aby tí, ktorí ju chcú prekaziť v ničom neuspeli. Ale nikdy nie je božský poriadok viditeľnejší, nikdy nie je Prozreteľnosť hmatateľnejšia, ako keď pôsobenie vyššej Bytosti nahradí ľudské skutky a tá účinkuje len sama.
Najúžasnejšia vec na Francúzskej revolúcií je tá všetko prevyšujúca sila, ktorá odstraňuje každú prekážku. Podobná víchrici, ktorá strhne ako steblo trávy všetko, čo jej ľudská snaha postavila do cesty. Nikto ju bez trestu nezastaví v jej pochode. Čisté motívy môžu dať opozícii voči tejto sile cnostný charakter, ale nič viac a táto žiarlivá sila postupuje priamo k cieľu a zavrhuje rovnako Charetta, Dumourieza aj Droueta. (6) Veľmi správne niekto povedal, že Francúzska revolúcia vedie, ľudí a nie ľudia revolúciu. Tento postreh je absolútne správny a hoci to isté sa dá viac či menej povedať o každej veľkej revolúcii, nikdy to nebolo očividnejšie ako dnes. Samotní buriči, ktorí navonok pôsobia ako vodcovia Revolúcie, nie sú viac, ako obyčajné nástroje a hneď ako sa pokúsia Revolúciu ovládnuť, padnú.  Tí, čo založili Republiku, urobili to bez toho, aby to chceli, bez toho, aby vedeli čo robia. Viedli ich udalosti a ich predchádzajúce vlastné plány zlyhali. Robespierre, Collot či Barere nikdy neplánovali zavedenie revolučnej vlády, alebo Vlády teroru. (7) Bez toho, aby si to uvedomili, viedli ich okolnosti, aké viac neuvidíme. Títo mimoriadne podpriemerní muži vládli nad vinným národom tou najhroznejšou tyraniou v dejinách a som si istý, že sami boli svojou mocou prekvapení viac, ako ktokoľvek iný v tomto kráľovstve. (8)
Ale v tej istej chvíli, v ktorej títo opovrhnutia hodní tyrani naplnili mieru svojich zločinov nutnú pre danú fázu Revolúcie, boli zvrhnutí. (9)
Ich nesmierna moc, pred ktorou sa triaslo Francúzsko aj Európa, nevydržala prvý úder a pretože v tejto kompletne zločinnej revolúcii nebolo nič veľké, nič vznešené, Prozreteľnosť chcela, aby ten prvý úder zasadili Septembristi, (10) aby tak bola ponížená aj samotná spravodlivosť. (11) Často nás udivuje, že najpodpriemernejší muži bývajú lepšími sudcami Francúzskej revolúcie, ako prvotriedne talenty, pretože oni v Revolúciu bezvýhradne veria, zatiaľ čo skúsení politici jej neverili vôbec. Práve viera je charakteristická pre túto Revolúciu, pretože ona mohla uspieť len v rozsahu a moci revolučného ducha, alebo povedzme to inak, len vierou v Revolúciu. Takže ignoranti a muži bez akéhokoľvek nadania veľmi zručne riadili to, čomu sa hovorí revolučný záprah. Nemajúc obavy z kontrarevolúcie, odvážili sa urobiť čokoľvek, kráčali vždy vpred a neobzerali sa späť a všetko čo podnikli sa podarilo, pretože boli len obyčajnými nástrojmi moci, ktorá dokázala viac ako oni. Vo svojej revolučnej kariére nerobili chyby z toho istého dôvodu, pre ktorý Vaucansonov flautista nikdy nezahrá falošný tón. (12) Revolúcia sa postupne uberala odlišnými smermi, preberajúc smer, ktorý v tom či onom momente udávali najviditeľnejší muži Revolúcie, ktorí práve poživali nejaký druh moci a verejného vplyvu. Akonáhle sa pokúsili Revolúcii postaviť, či iba vystúpiť z rozbehnutého voza, alebo pracovali príliš sami pre seba, boli odstránení z javiska. Pozrite na Mirabeaua, ktorý bol veľkou postavou Revolúcie. Na počiatku bol kráľom trhoviska. Zločinmi, ktoré spáchal a knihami, ktoré napísal, podporoval verejné hnutie. Postavil sa za davy, ktoré už boli uvedené do pohybu a tlačil ich už vytýčeným smerom. Jeho moc nikdy nesiahala ďalej. S iným hrdinom Revolúcie (13) sa delil o schopnosť vyburcovať davy bez toho, aby ich ovládal, čo v období politických rozbrojov predstavuje neodškriepiteľnú známku pravej podpriemernosti. Buriči, menej nadaní, ale v skutočnosti oveľa schopnejší a mocnejší než on, využili jeho vplyv pre seba. Z tribún vrhal hromy, blesky a pritom bol len zneužitým hlupákom. (14) Na smrteľnej posteli povedal, že keby mohol, zozbieral a polepil by trosky monarchie a pritom vo chvíli, keď mal najväčší vplyv túžil po úrade, od ktorého ho jeho poskoci odohnali ako dieťa. (15)
Skrátka, čím viac analyzujeme najaktívnejšie osoby Revolúcie, tým viac v nich nachádzame niečo pasívne a mechanické. Nemôžeme dosť často opakovať, že nie ľudia vedú Revolúciu, ale že Revolúcia využíva ľudí. Majú pravdu, keď hovoria „ide to samé od seba.“  Božstvo sa nikdy v žiadnych ľudských záležitostiach zreteľnejšie neukázalo. Ak sú do veci zainteresované tie nstrašnejšie prostriedky, cieľom trestu je znovuzrodenie.


1. Pravdepodobne odkaz na pruských a španielskych panovníkov, ktorí uzavreli s Francúzskom v roku 1795 separátny mier.
2. Pravdepodobne odkaz na Bonaparteho taliansku kampaň v roku 1796
3. Pravdepodobne odkaz na fiaská rojalistov ako vylodenie v Quiberone v roku 1795
4. Ľudovít XVIII, brat zavraždeného kráľa a po smrti Ľudovíta XVII neuznaný pretendent trónu bol Benátčanmi v roku 1796 vyhostený z Verony, odmietnutý Rakúskom našiel útočisko Blankeburgu, v Brunšvickom vojvodstve. Direktórium tiež požiadalo Švajčiarsku konfederáciu o vyhostenie emigrantov a mnoho nemeckých miest vyhlásilo, že ich nechce prijať.
5. Pravdepodobne odkaz na Williama Pitta, vodcu protifrancúzskej koalície
6. Charette sa neúspešne pokúsil vyslobodiť Ľudovíta XVI z Tuileries, neskôr sa stal jedným z kapitánov vo Vendée. Dumouriez, minister zahraničia v roku 1792 urobil všetko preto, aby vyvolal vojnu s Rakúskom a tak donútil Francúzov postaviť sa za kráľa. Neskôr ako veliteľ severnej armády sa neúspešne pokúsil zvrhnúť Jakobínov. Drouet, poštár zo Saint-Menéhould spoznal v júni 1791 na úteku Ľudovíta XVI. a bol príčinou jeho uväznenia vo Varennes.
7. Všetci boli vo vedení komisie pre verejnú bezpečnosť
8. Pôvodný text pridával: “Táto tyrania bola spravodlivým trestom pre národ, ktorý zločinným spôsobom prahol po slobode a ktorého trestuhodné úsile viedlo k nahroznejšej kráľovražde.
9. Narážka na thermidorové udalosti a Robespierrov pád
10.Billaude-Varenne a Tallien, ktorí boli ministrami Parížskej komúny v období Septembrových masakier (1792) prispeli k pádu Robespierra 9. thermidora .
11. Z toho istého dôvodu bola zneuctená česť. Jeden novinár vtipne ale oprávnene poznamenal: „Veľmi dobre viem, ako depanthéonizujú Marata, ale neviem si predstaviť ako by mohli demaratizovať Panthéon.“ Panthéon bol pôvodne kostolom sv. Genoviévy, ale po Mirabeauovej smrti bol premenený na chrám slávy a zostáva hrobkou francúzskych národných hrdinov. Marat, zavraždený v júli 1793 bol o rok neskôr slávnostne vnesený do Panthéonu ako mučeník. O rok neskôr ho ako symbol revolučného zverstva vyniesli von a pochovali na neďalekom cintoríne.
12. Vynálezca Jacques de Vaucanson vyrobil v roku 1737 mechanického flautistu
13. Lafayette
14. Mirabeau, tak ako dnešní politici, využíval skupinku neznámych autorov aby mu písali reči, ktoré potom prednášal v Konštitučnom zhromaždení. Pretože niektorí z nich boli talentovaní, bohatí a ambiciózni, otázkou je, kto bol vlastne hlupákom.
15. Na prelome rokov 1790-91 sa Mirabeau pokúšal o zriadenie ministerstva, ktoré malo zadržať Revolúciu. Nedôverovali mu ani jeho najbližší, ani kráľ a jeho plán sa nepodaril.Zomrel prirodzenou smrťou krátko po tomto nezdare.


pokračovanie: 2. Pôsobenie Prozreteľnosti vo Francúzskej revolúcii

Preložil Jozef Duháček