Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

23. 11. 2012

Bod zlomu 

Christopher A. Gawley

Ako veterán americkej kultúrnej vojny som už zažil viacero volieb, ktoré ma sklamali. Voľby v roku 2012, v ktorých bol vyzývateľom úradujúceho prezidenta mormonský neokonzervatívec ma však napĺňajú vážnou obavou. Opätovné zvolenie Obamu a mnohé ďalšie porážky hnutia pro-life a pro-marriage ma zasiahli ako rana päsťou. Nie že by som čakal, že sa americký národ cez noc stane cnostným, ale aj tak ma to šokovalo. Tri veci významne odlišujú tieto voľby od tých, ktoré sme mohli počas nášho strmhlavého kultúrneho a religiózneho pádu zažiť:

1.vojna o dušu nášho národa je stratená
2.verní kresťania sa stali terčom verejného pohŕdania a výsmechu zo strany elít, hollywoodskych exponentov a médií
3.v americkej katolíckej cirkvi vypukla de facto otvorená schizma

Keď raz naši pravnuci opíšu naše dejiny, rok 2012 označia za začiatok konca kresťanskej spoločnosti v Amerike. Bude chápaný ako zrodenie novej totality. Spomínam si na jednu z prvých scén pôvodných Hviezdnych vojen, kde guvernér Tarkin vyhlásil: “posledné zvyšky starej republiky boli rozmetané.”
Sú aj iné dôležité dátumy. 1865, v ktorom sa pod maskou ústavného dodatku o občianskej vojne zrodila centralizovaná moc federálnej vlády, 1932, v ktorom sa programom New Deal zrodil americký socializmus a zomrel americký zlatý štandard, 1973, keď Najvyšší súd povolil neobmedzené vraždenie amerických detí priamo v materniciach. Tieto udalosti boli viac menej predurčené zakladajúcimi dokumentmi Únie, pričom tie boli samozrejme pankhartami Osvietenstva.

Kým tradiční katolíci nie sú fanúšikmi amerického politického systému, apologéti posledného koncilu ho oslavujú ako Bohom ustanovený. Musíme pripustiť, že to čo ho vo všeobecnosti robí lepším v porovnaní s takmer každou jeho dnešnou alternatívou je jeho spirituálna i praktická nemohúcnosť. Inak povedané, zatiaľ či americký ústavný model nepredpokladá Pravdu, tých čo sa Pravde zasvätili necháva na pokoji.

Tie dni sa dnes končia.

S mohutnou a úplnou porážkou pro-life a pro-marriage hnutia boli porazené tie najzákladnejšie prvky umožňujúce vybudovať civilizovanú spoločnosť: život, rodina a manželstvo. Tieto prehry nebude možné v budúcich voľbách napraviť z dvoch dôvodov:

1. To, čo  guvernér Romney povedal o závislosti 47% Američanov na štáte a teda aj ich kolektívnemu  odporu k myšlienke menšieho štátu a  väčšej osobnej zodpovednosti bolo politicky nákazlivé, ale nepresné. Platónova kritika demokracie bola naozaj prorocká: väčší a väčší počet ľudu sa živí zo štedrého vládneho válova a svoj stále sa zvyšujúci počet využíva, aby svoj pohodlný životný štýl na úkor iných ešte viac vylepšil. Hodnota a sebaúcta tohoto davu sa úmerne jeho závislosti vytráca. Dosiahli sme bod zlomu a ktorákoľvek strana pri moci bude demagogickým spôsobom pokračovať v upevňovaní tejto dekadentnej symbiózy.

2. Republikánska strana je stranou bielych a demografia hovorí, že väčšinovo biela strana ťažko opäť získa väčšinový status. A je tiež na nešťastie pravda, že ani hispánski katolíci, ani čierni baptisti nevolia politikov, ktorí obhajujú život a manželstvo, ale rasový aspekt preváži všetky iné ohľady.

Čo ma uvádza do úžasu je, že len pred pár rokmi bola sodomia trestná a dnes si sodomitské “vzťahy” nárokujú rovnosť so vzťahom muža a ženy, otca a matky, spojených posvätným manželstvom. Je to len štyridsať rokov, čo pokútnych vykonávateľov potratov zatvárali ako zločincov. Dnes sú títo vrahovia oslavovaní ako hrdinovia občianskych práv a bojovníci za slobodu. To, za čo pred tridsiatimi rokmi zatvorili  Larryho Flinta, je teraz voľne dostupné v káblových televíziách v miliónoch domácností a materiál tisíckrát zhýralejší je na vyžiadanie v každom hoteli v tejto krajine. Konflikt medzi silami dobra a zla trvá už roky,  rok 2012 ale odlišuje minulosti to, že sily zla - prinajmenšom v sekulárnom a politickom zmysle – zvíťazili. Táto krajina už nikdy nepostaví potrat mimo zákon a homosexuálne zväzky povýši na úroveň manželstva v celej americkej spoločnosti. Trestné stíhanie za obscénnosť sa stáva minulosťou. Väčšina detí sa narodí ilegitímne. Menej a menej heterosexuálov sa bude unúvať s manželstvom a bude žiť len v konkubináte. Tých pár detí, ktoré zostanú na adopciu sa podelí medzi homosexuálov a bezdetné heterosexuálne manželské páry. Bože, odpusť nám!

Prehra v kultúrnej vojne znamená, že víťazi, vo vskutku totalitárnom duchu, prestanú tolerovať odbojníkov. Táto ideologická čistka bude samozrejme všestranná, ale rozhodovať bude postoj k homosexualite. Ekonomická perzekúcia pre tých, čo o homosexualite hovoria pravdu, bude podporená modernými prevýchovnými tábormi (tj. povinnými školeniami o diverzite pre zamestnancov a školákov). Dni, v ktorých sú ešte články ako tento tolerované, sa blížia ku koncu. Nastáva prenasledovanie rodičov. Domáca škola, posledný zvyšok odporu proti sekulárnemu vzdelávaciemu monopolu, sa stane terčom útoku. Práva rodičov, samotné puto medzi matkou, otcom a dieťaťom sa behom generácie zásadne redefinuje. Štát sa stane spolurodičom a ochrancom dieťaťa pred jeho vlastnými rodičmi. Rozširovanie náboženských názorov, ktoré odporujú víťaznej ideológii, bude postavené mimo zákon.

Nemiestne preháňanie? Prosím vás! Pred štyridsiatimi piatimi rokmi bola antikoncepcia v niektorých štátoch nelegálna a v niektorých vyhradená len pre manželské páry. Dnes sú katolícke inštitúcie nútené platiť antikoncepciu svojim zamestnancom, pretože podľa nášho prezidenta je to veľké spoločenské dobro.

Prvou obrannou líniou proti takýmto útokom by mala byť Cirkev. Ale tu je problém: piata kolóna v Cirkvi súhlasí s mnohými týmito zmenami. Chápu socialistické šialenstvo, ktoré ovládlo národné hospodárstvo, ako logické vyústenie Pánovho sociálneho učenia. Akceptáciu homosexuality vidia ako plod kresťanskej lásky. Vyhýbajú sa kriminalizácii potratov na základe náboženského pluralizmu.
Zbabelí moderní biskupi nechávajú svoje stádo napospas vlkom.

Čo dnes potrebujeme viac, ako kedykoľvek predtým, je nekompromisný hlas Cirkvi. Potrebujeme biskupov, ktorí hlásajú celé Evanjelium a nezapodievajú sa ohlupujúcim dialógom s tými, čo tvrdošijne zotrvávajú v blude. Potrebujeme biskupov, ktorí budú všade hlásať, že mimo svätú rímsku a katolícku cirkev niet nádeje ani spásy. Potrebujeme biskupov, ktorí exkomunikujú verejných činiteľov, ktorí zaviedli “zákonné” vraždenie nevinných detí.

Ak hľadáte jasný dôkaz totálneho zlyhania “otvorenosti svetu”  ohlasovanej posledným koncilom, tak
je to kompletný kolaps katolicizmu v Spojených štátoch. Ako môže nejaký katolík oslavovať päťdesiate výročie spúšťača vlastnej smrti? To je ako keby obyvatelia Drážďan oslavovali bombardovanie ako verejnoprospešné práce.

Deň odplaty pre Cirkev, ktorá svoje stádo sýti nemastnou liturgiou a vyžmýkaným evanjeliom sentimentálnych žvástov sa blíži. Už sme stratili dve generácie. Výsledky sú jasné – väčšina katolíkov volila prezidenta, ktorý núti katolícke organizácie platiť za antikoncepciu. Prešli sme kus cesty. Dve tisícročia katolíckej autority boli zničené počas dvoch generácií. Neuveriteľné.
 
De facto schizma, medzi našimi zbabelými biskupmi a mnohými kňazmi povedie k situácií podobnej, francúzskej revolúcií, keď boli dva druhy kňazov. Štátom schválení a nezákonní. Odpadlíci a katolíci. Už to môžeme pozorovať. Kanadskí kňazi sú súdení pre akékoľvek parafrázovanie biblickej výstrahy pred homosexualitou. Dejiny sa opakujú. Pred osemdesiatimi rokmi sa presne toto dialo v Mexiku,  pred šesťdesiatimi vo Východnej Európe a dnes sa to deje v Západnej Európe.

I naše “kresťanské” rodiny sú rozdelené v otázkach náboženstva a morálky, Rozhodnutie mať viac detí je chápané ako nezodpovedné dokonca i starými rodičmi. Domácu školu považujú za bizarný nápad susedia, priatelia i príbuzní. Zbožnosť sa chápe ako svätuškárstvo, konzervatívne spoločenské názory sú problematické a samozrejme považované za bigótne.

Pre to všetko ale máme precedens. Ak máme byť prenasledovaní kvôli Pánovi, tak budeme. Tak ako naši predchodcovia v podobných obdobiach, vychováme kresťanských bojovníkov, ktorí zvíťazia v bitkách, ktoré my považujeme za nemožné vyhrať. Zhromaždime sa okolo tých kňazov a tých rehoľníkov, ktorí hovoria Pravdu a vydržíme.

Prínosom každého veľkého prenasledovania je odstránenie šedých oblastí. Priatelia a nepriatelia Boží sa vtedy ľahko rozlíšia. Rozlíšime, ich a nebudeme v tom boji osamelí. Modlime sa teda a sľúbme si, že sa nevzdáme boja za nenarodených, za deti, za starých, za mrzákov. Každý deň  budeme robiť všetko  čo len vládzeme, aby sme vybudovali kresťanské zväzky, ktoré nám pomôžu týmto celým prejsť. Spolu spätí vierou a modlitbou, budeme ostatných katolíkov chápať ako širokú rodinu. Vybudujeme celé komunity ekonomicky sebestačných tradičných katolíkov.  Znova objavíme svoje spojenie s pluhom a pôdou. 
Je toho veľa, ale s vierou a nádejou to ustojíme.

Preložil Jozef Duháček

18. 11. 2012


Malý počet spasených

Sv. Leonard z Porto Mauricio

(Žijeme v zlej dobe. Útoky na pravdy našej svätej a katolíckej viery prichádzajú zo všetkých strán a čoraz častejšie zvnútra, od prominentných členov hierarchie. Tu počujeme od jedného kardinála, že Peklo bude nakoniec prázdne, tam iný dôležitý arcibiskup spochybňuje Nepoškvrené panenstvo a Pravú prítomnosť, inde zasa počujeme kardinála, ktorý hovorí, že Adam a Eva sú len bájky, tam zasa Rímsky biskup vo svojej knihe tvrdí, že vinu za Kristovu smrť nesmieme pripisovať Židom, iný kardinál zas hovorí, že ani Židom ani kacírom netreba konvertovať na katolícku vieru, tam sa zas biskupská konferencia kedysi dôležitého kresťanského národa chystá na spoločnú ekumenickú oslavu výročia reformačnej vzbury toho arcilotra Luthera, inde biskupské konferencie rušia katolícke sviatky, ale zavádzajú dni židovstva, na opačnom konci sveta sa usporadúvajú cirkevné dni slobodomurárstva, v Afrike zasa počúvame istú biskupskú konferenciu, ako požaduje odstrániť z ústavy štátu zmienku o tom, že je kresťanský.  V Cirkvi to vyzerá ako v časoch proroka Jeremiáša. ktorý povedal: “ Hrôza a ošklivosť šíri sa v krajine. Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť; môj ľud však má toto rád. Ale čo spravíte, keď tomu bude koniec?“ Milučké historky o nekonečnom a všetko odpúšťajúcom milosrdenstve nášho Stvoriteľa a nádherná istota všeobecnej spásy – však nerobím nič zlé, tak čo? – sa stávajú základnou dogmatickou výbavou mnohých, osvietene zmýšľajúcich katolíkov.  Táto situácia nie je úplne nová a  Cirkev ju v minulosti zažila a zvládla, Cirkev našťastie netvorí len hierarchia a laici, Cirkev je Kristovo mystické Telo a nie je možné aby podľahla, hoci to tak môže vyzerať.  So všeobecným presvedčením, že spasení budú všetci, resp. veľká väčšina úspešne bojoval napríklad sv. Leonard de Porte Mauricio.  Plamenný františkánsky kazateľ a veľký misionár 18. storočia svojou presvedčivou a predovšetkým pravdivou, na Písme a Tradícií pevne postavenou náukou zachránil množstvo duší.  Sv. Leonard bol františkánsky brat, z kláštora Sv. Bonaventúru.. Kázaval denne na námestiach, lebo kostoly boli primalé pre početné davy poslucháčov. Jeho svätosť a výrečnosť boli také mimoriadne, že keď konal dvojtýždňovú misiu v Ríme, počúvať ho chodil pápež aj s celým kolégiom kardinálov. Jeho témy boli najmä Nepoškvrnené počatie, adorácia Najsvätejšej Sviatosti, úcta k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a bohoslužba krížovej cesty. Jeho najslávnejšia kázeň sa volá „Malý počet spasených“ a bola, tak ako iné jeho diela podrobená kanonickému skúmaniu počas jeho svätorečenia. Pripomínam, že v tej dobe bol proces svätorečenia mimoriadne dôkladným a podrobným vyšetrovacím procesom, v ktorom sa veľmi starostlivo pátralo po akejkoľvek, čo i tej najbezvýznamnejšej drobnosti, ktorá by mohla svätorečenie zastaviť. Dnešné beatifikačné a kanonizačné rýchlovky (viď napríklad akciu s Escrívom, alebo Jánom Pavlom II) sa s tým nedajú ani zdaľeka porovnať. Tento vynikajúci preslov bol hlavným nástrojom sv. Leonarda, ktorým obrátil veľa hriešnikov a  presvedčivosť položených argumentov mu pomohla získať cirkevnú aprobáciu.  JD.)

Úvod

Vďaka Bohu,  počet Spasiteľových učeníkov je dosť veľký, aby zloba zákonníkov a farizejov nemohla nad nimi zvíťaziť. A hoci sa usilujú ohovárať nevinných, zvádzať davy a klamnou sofistikou znevažujú učenie a charakter nášho Pána, nachádzajúc škvrny aj na slnci, mnohí Ho i tak považujú za pravého Mesiáša a bez ohľadu na hrozby a príkoria sa verejne hlásia k Jeho dielu. 
Idú ale všetci tí, čo Krista nasledovali tu na zemi, za ním aj do večnej slávy? Tu sa skláňam pred hlbokým tajomstvom a bez slova ctím všetko prenikajúce rozhodnutia Božej prozreteľnosti a v tak dôležitej veci nerobím unáhlené výroky.
Vec, o ktorej sa dnes chystám pojednať je nesmierne dôležitá, triasla i stĺpmi Cirkvi, najväčších svätcov plnila hrôzou a púšť zaľudnila pustovníkmi. Cieľom tejto kázne je vypátrať, či počet spasených kresťanov je väčší. alebo menší ako počet kresťanov, ktorí sú zatratení.  Dúfam, že to vo vás prebudí spasiteľný strach z Božieho súdu. Bratia, pretože vás milujem, chcel by som vás uistiť v tom, že každý z vás má istú večnú blaženosť. Že každý z vás sa s určitosťou dostane do raja, že väčšina kresťanov je spasených a vy tiež budete.  Ale ako by som vám mohol dať túto sladkú istotu, keď sa otvorene búrite proti Božím prikázaniam rovnako ako Jeho najhorší nepriatelia? V Bohu pozorujem úprimnú snahu vás spasiť, ale vo vás nachádzam rozhodný príklon k zatrateniu.  Takže ak dnes budem hovoriť úprimne, čo vám poviem? Nepoteším vás, ale ak by som vám to nepovedal, zarmútil by som Boha.
Vec rozdelím na dvoje. Najskôr vás naplním strachom, keď nechám teológov a cirkevných otcov aby vyložili dôvody, pre ktoré je viac dospelých kresťanov zatratených ako spasených a v tichom rozjímaní nad týmto tajomstvom si svoju vlastnú mienku nechám pre seba. V druhom kroku sa pokúsim obrániť Božiu dobrotu i a ukážem, že tí čo sú zatratení, zatratení sú svojou vlastnou zlobou, pretože zatratenie chceli.
Takže tu máme dve dôležité pravdy. Ak vás tá prvá desí, neobviňujte ma, ako by som ja chcel spraviť cestu do neba užšou, ja som v tejto veci nestranný.  Radšej uznajte, že teológovia a cirkevní otcovia túto pravdu do vašich sŕdc vtlačili silou rozumových dôkazov. Ak vás tá druhá pravda zbavila ilúzií,  ďakujte za to Bohu, lebo jediné čo od vás chce je, aby ste Mu dali celé svoje srdcia .  Nakoniec, ak chcete aby som vám povedal to čo si o tom myslím ja sám, tak to pre vás urobím.

Učenie cirkevných otcov

Nie márnou snahou, ale spásnym napomínaním, je  kázať z pulpitu isté pravdy, ktoré  skvelo pomáhajú proti ľahostajnosti liberálov, ktorí vždy rozprávajú o Božom milosrdenstve a o tom ako sa tí, čo žijú v najrôznejších hriechoch a pochodujú po ceste do pekla, môžu ľahko a bez ťažkostí obrátiť. Aby som ich vyviedol z omylu a prebudil zo spánku, preskúmajme teraz túto veľkú otázku. Je viac kresťanov spasených alebo zatratených?
Zbožné duše, môžete odísť, lebo táto kázeň nie je pre vás.  Táto kázeň chce rozbiť pýchu libertínov, ktorí zo svojich sŕdc vyhnali svätý strach pred Bohom a spojili sa s pekelnými mocnosťami, ktoré podľa Eusebia vedú duše do záhuby tým, že ich upokojujú. Vyložme teraz mienku cirkevných otcov, bok po boku gréckych aj latinských a tiež aj mienku najvzdelanejších teológov a najerudovanejších historikov a do centra položme Bibliu, aby na ňu každý ľahko videl. Teraz počúvajte nie, čo ja hovorím, lebo ako som už spomenul nechcem teraz hovoriť v tejto veci sám, ale  čo si o tom mysleli títo veľkí učenci, tieto majáky Božej Cirkvi, ktorí svietia iným aby nezablúdili na ceste do neba. Takto, vedení trojakým svetlom – viery, autority a rozumu dokážeme túto ťažkú vec s istotou rozriešiť. Pričom teraz nehovoríme o ľudskej rase ako celku, ani o všetkých katolíkoch bez rozdielu, ale sústreďujeme sa na dospelých katolíkov, ktorí majú slobodnú vôľu a sú tak schopní výrazne sa podieľať na svojej spáse.
Najskôr sa pozrime na teológov, ktorí sa preslávili podrobným a dôkladným skúmaním vecí a ktorí sa vo svojom učení dôsledne vyhýbali akýmkoľvek výstrednostiam a preháňaniu. Dvaja erudovaní kardináli, Caetanus a Bellarmin učia, že väčšina dospelých katolíkov skončí v pekle a keby som mal priestor uviesť všetky dôvody, ktoré menujú, aj vy by ste boli o tom okamžite presvedčení. Budem tu citovať iba Suareza, ktorý po tom, ako preštudoval všetkých teológov a vykonal starostlivé skúmanie tejto otázky napísal: “Najrozšírenejšou mienkou je, že medzi kresťanmi je viac zatratených než predurčených duší.”
K tomu pridajme gréckych a latinských otcov a zistíme, že takmer všetci hovoria to isté. Rovnaký názor má sv. Teodor, sv. Bazil, sv. Efrém, sv. Ján Chryzostom. Podľa Baronia sa medzi Grékmi všeobecne verí, že táto pravda bola priamo  zjavená sv. Simeonovi Stylitovi a po tomto zjavení sa Simeon, v snahe zabezpečiť si spásu,  usadil na vrchole stĺpa a štyridsať rokov bičovaný vetrom, dažďom a slnkom sa stal modelom kajúcnika a svätca pre každého. Teraz latinskí otcovia.  Sv. Gregor  hovorí jasne: “ Veľa prijalo vieru, ale len pár dosiahne nebeské kráľovstvo.” Sv. Anzelm hovorí tiež jasne : “Len málo je spasených.” Sv. Augustín ešte jasnejšie: “ V porovnaní s tými, ktorí sú zatratení, je spasených len málo.” Najstrašnejší je sv. Hieronym, ktorý na konci svojho života, v prítomnosti svojich žiakov povedal: ”Medzi sto tisícmi nájdete sotva jedného, hodného ospravedlnenia. ”

Slová Písma Svätého

Prečo ale hľadať medzi teológmi, keď samotné Písmo v tejto veci jednoznačne hovorí?  V Starom i Novom Zákone je množstvo obrazov, symbolov i pasáží, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti zachytávajú túto pravdu: len veľmi málo je spasených. V časoch Noema boli všetci zmetení  potopu, len osem ľudí  bolo zachránených.  Sv. Peter hovorí, že Noemova Archa je predobrazom Cirkvi a sv. Augustín pridáva: ” A týchto osem spasených ľudí znamená, že len veľmi málo kresťanov bude spasených,” pretože je len málo tých čo sa zrieknu sveta a “ tí čo sa zrieknu sveta len slovami nepatria do mystéria predstavovaného touto Archou.”  Biblia tiež hovorí, že z dvoch miliónov Židov, čo opustili Egypt len dvaja prišli do Palestíny a že len štyria unikli ohňu čo strávil Sodomu a ostatné mestá. Všetko toto znamená, že počet zatratených, ktorí budú vrhnutí do ohňa ako slama, je oveľa väčší ako počet tých, ktorých nebeský Otec zhromaždí v sýpke ako vzácnu pšenicu.. Ak  by som mal ukázať všetky miesta Sv. Písma ktoré potvrdzujú túto pravdu, asi by som tak rýchlo neskončil.  Uspokojme sa teda s tým, čo nám povedala Vtelená Múdrosť. Čo odpovedal náš Pán podľa evanjelia, keď sa ho zvedavý muž  spýtal : “Pane, bude len málo spasených?“ Mlčal snáď? Či odpovedal polovičato? Skryl svoje myšlienky v obave z davu? Nie. Na otázku jedného odpovedal celému davu: „Usilujte sa prejsť úzkou bránou, lebo hovorím vám, je mnoho tých, čo budú chcieť vojsť, ale nebudú môcť.“ Kto to povedal? Syn Boží, Večná Pravda, ktorý pri inej príležitosti ešte jasnejšie riekol: „Veľa je povolaných, ale málo vyvolených.“ Nepovedal, že všetci sú povolaní a zo všetkých je len niekoľko vyvolených, ale že povolaných je veľa. Ako sv. Gregor vysvetľuje, to znamená, že zo všetkých ľudí je veľa povolaných k Pravej Viere, ale z nich je len niekoľko spasených. Bratia, toto sú slová Ježiša Krista. Sú jasné? Sú pravdivé. A teraz mi povedzte, môžete mať vieru a pritom sa v srdci netriasť od strachu?

Spása v rozličných životných stavoch

Ach, teraz vidím, že ak hovorím takto všeobecne, stráca sa pointa. Tak aplikujme teda túto pravdu na rozličné životné okolnosti a uvidíte, že alebo musíte opustiť logiku, skúsenosti a zdravý rozum, alebo priznáte, že väčšina katolíkov je zatratených. 
Je snáď nejaký stav viac naklonený nevinnosti, v ktorej sa spása zdá ľahšie dosiahnuteľná a o ktorom majú ľudia vyššiu mienku ako sú kňazi, Boží dôstojníci? Na prvý pohľad by snáď každý povedal, že väčšina z nich je nie len dobrá, ale dokonalá a mňa aj tak zachváti hrôza, keď si spomeniem na slová sv. Hieronýma, že hoci svet je plný kňazov, sotva jeden zo stovky žije podľa svojho stavu, keď počúvam tohoto Božieho služobníka, zjavením poučeného, že také ohromné množstvo kňazov padá do pekla každý deň že sa mu zdá nemožné, aby na zemi ešte nejakí zostali, keď počúvam sv. Chryzostoma, so slzami volajúceho: “Neverím, že je veľa spasených kňazov. Verím v opak, že zatratených je väčšina.” Pozdvihnite zrak a hľaďte na prelátov Svätej Cirkvi, pastierov zodpovedných za duše. Je medzi nimi viac zatratených, alebo spasených?
Počujte jeden príbeh od Tomáša z Cantimpre a sami si spravte záver. V Paríži sa konala synoda a veľa prelátov a pastierov zodpovedných za duše sa zúčastnilo. Kráľ a kniežatá prišli tiež, aby dodali zhromaždeniu svojou prítomnosťou lesk, bol pozvaný slávny kazateľ. Keď si pripravoval kázeň, zjavil sa mu ohavný démon a povedal: “Odlož knihy nabok. Ak chceš kázať tak, aby z toho kniežatá a preláti mali osoh, stačí, ak im namiesto nás povieš  - My, vládcovia temnoty ďakujeme vám, kniežatá, preláti a dušpastieri, že ste svojou nedbanlivosťou obrovský počet veriacich duší priviedli do zatratenia.  Za túto láskavosť pre vás schovávame odmenu, ktorú vám odovzdáme, keď prídete za nami do Pekla. ” 
Beda tým, čo vládnete ostatným. Ak vašou vinou toľkí skončia v Pekle, čo sa stane s vami? Ak len málo z tých, čo v Cirkvi zaujímajú prvé miesta dosiahne spásu, čo sa stane s vami?  Zoberte si všetky stavy, obe pohlavia: manželov, manželky, vdovy, mladé ženy, mladíkov, vojakov, kupcov, remeselníkov, bohatých, chudobných, šľachtu i plebs. Čo povedať o týchto ľuďoch, čo tak mizerne žijú?  Sv. Vincent Ferrer zaznamenal takýto príbeh: Istý arcidiakon z Lyonu sa vzdal svojich povinností a utiahol sa na pusté miesto, kde konal pokánie a zomrel v ten istý deň a hodinu ako sv. Bernard. Po smrti sa zjavil svojmu biskupovi a povedal mu: “Monsignor, v tú hodinu ako som zomrel, zomrel aj iných tridsaťtri tisíc ľudí. Z toho počtu sme Bernard a ja išli do neba, traja do očistca a ostatní skončili v Pekle.”
Naše kroniky uvádzajú ešte strašnejší  prípad. Jeden z našich bratov, známy vďaka učenosti a svätosti, kázal v Nemecku. Tak mocne opísal ohavnosť hriechu nečistoty, že istá žena od ľútosti pred všetkými zomrela. Potom opäť ožila a povedala: “Keď som predstúpila pred Boží tribunál, šesťdesiat tisíc iných tam prišlo so mnou zo všetkých končín sveta a z nich len traja sa zachránili v Očistci, zvyšok bol zatratený. ” Ó nepreskúmateľná hĺbka Božích súdov.  Z tridsiatich troch tisícov len päť spasených. A zo šesťdesiatich tisícov len traja išli do neba! Vy, hriešnici čo ma počúvate, kam chcete byť pripočítaní? Čo poviete? Čo myslíte?
Vidím, že takmer všetci kloníte hlavy a ste naplnení strachom a úžasom. Odložte svoju malátnosť, prestaňte si lichotiť a skúste z toho strachu získať nejaký úžitok.  Nevedú snáď do neba dve cesty – nevinnosť a pokánie? Ak vám teraz ukážem, že len hŕstka sa vydala po jeden z týchto ciest, ako rozumní  ľudia uznáte, že len hŕstka je spasená. Ak chcete dôkaz: v akom veku, zamestnaní či stave platí, že počet zlých nie je stotisíc krát väčší ako počet dobrých? Dnes možno povedať presne to, čo Salvianus povedal o svojej dobe: “ Je ľahšie nájsť nespočetné množstvo hriešnikov utápajúcich sa vo všetkých druhoch neprávosti, než pár nevinných mužov.” Koľko služobníkov je celkom čestných a verných v plnení  svojich povinností? Koľko kupcov je poctivých a spravodlivých vo svojom obchode? Koľko remeselníkov poctivých a pravdovravných? Koľko predavačov nezaujatých a úprimných? Koľko mužov zákona neopustilo spravodlivosť? Koľko vojakov nešliape po nevinných? Koľko pánov nezadržiava nespravodlivo mzdu svojim sluhom, alebo neusiluje sa ovládnuť slabších od seba? Všade je dobrých málo, ale zlých veľký počet.
Kto nevie, že dnes je toľko libertínstva medzi dospelými mužmi, slobody medzi mladým dievčatami, márnivosti medzi ženami, samopašnosti medzi nobilitou, úplatnosti v strednej triede, rozpustilosti medzi ľudom, drzosti medzi chudobnými, že možno povedať to, čo Dávid o svojej dobe:”Všetci zblúdili....nie je ani jeden, čo by konal dobro, ani jeden.”
Vyjdi na ulicu, na námestie, do paláca či domu, do mesta i na vidiek, na súd či dokonca do Božieho chrámu. Kde nájdeš cnosť? “Beda!” volá Salvianus “okrem veľmi malého počtu, ktorý unikol zlu, čo iné je zhromaždenie kresťanov ako žumpa nerestí?” Všade nachádzame sebectvo, ctžiadostivosť, obžerstvo a chtíč. Vari nie je väčšina ľudí poškvrnená nečistotou a mýli sa sv. Ján keď hovorí “Celý svet leží v zlom.” Nie som sám, kto vám to hovorí. Aj rozum vás núti veriť, že z tých čo takto zle žijú len pár bude zachránených.
Možno poviete: “Či pokánie nedokáže nahradiť stratenú nevinnosť?” Súhlasím, máte pravdu. Ale tiež viem, že konať pokánie je veľmi ťažké ak sme úplne stratili zvyk a že je tak strašne zneužívané hriešnikmi, že už to samé stačí aby vás presvedčilo, že len niektorí sú touto cestou zachránení.
Och, aká strmá, úzka, tŕnistá, strašná na pohľad a ťažko schodná je táto cesta. Kam sa len pozrieme vidíme stopy krvi a vecí, ktoré vracajú smutné spomienky. Veľa nádejných kajúcnikov sa zrúti len pri pohľade na túto cestu, mnohí ustúpia hneď na začiatku, iní padnú únavou uprostred a mnohí sa biedne vzdávajú na konci. Ako málo je tých, ktorí ju až do smrti zachovávali. Sv. Ambróz hovorí, že je ľahšie nájsť nevinného človeka ako niekoho, kto vykonal dostatočné pokánie.
Ak uvažujete o sviatosti pokánia, je tak veľa falošných spovedí, tak veľa učených výhovoriek, tak veľa falošných ľútostí, tak veľa neúprimných sľubov, neúčinných predsavzatí, neplatných rozhrešení.  Považujete za platnú spoveď niekoho, kto sa spovedal z hriechu nečistoty no stále si zachováva príležitosť opäť ho spáchať? Alebo niekoho, kto sa spovedá z nespravodlivostí a nemá úmysel ich napraviť? Alebo niekoho, kto stále padá do rovnakých neprávosti, hneď ako sa vrátil zo spovede? Aké strašné zneužitia tejto ohromnej sviatosti! Jeden sa spovedá, aby sa vyhol exkomunikácii, iný aby získal povesť kajúcnika. Jeden sa zbaví hriechov aby utíšil výčitky svedomia, iný ich z hanblivosti utají. Jeden sa zo zlého úmyslu spovedá nedokonale, iný zatajuje hriechy zo zvyku. Jeden nemyslí na skutočný cieľ tejto sviatosti, iný nemá nutnú ľútosť a iný pevné predsavzatie. Biedni spovedníci, ako sa to usilujete priviesť viac kajúcnikov k ozajstným predsavzatiam a ľútosti, bez ktorých je spoveď svätokrádežná, absolúcia je zatratením a pokánie len ilúziou?
Kde sú teraz tí, čo tvrdia, že počet spasených kresťanov je väčší ako počet zatratených a svoj názor odôvodňujú takto: väčšina katolíkov zomiera na posteli vybavení sviatosťami Cirkvi, takže väčšina z nich je spasených ? Aké skvelé odôvodnenie! Opak musíte tvrdiť. Väčšina dospelých katolíkov sa spovedá zle aj pred smrťou, takže väčšina je zatratených.  Hovorím to so stále väčšou istotou, lebo zomierajúca osoba,  ktorá sa spovedala zle aj keď bola zdravá,  na smrteľnej posteli, s ťažkým srdcom, nestálou a zmätenou mysľou bude mať veľké ťažkosti vyspovedať sa dobre. Navyše jej v tom bránia stále živé prekážky a okolnosti, získané návyky a predovšetkým diabli, ktorí robia všetko preto, aby ju vrhli do pekla. K tomu pridajte všetkých falošných kajúcnikov, potom tých čo zomreli náhle, či pre lekárovu ignoranciu alebo chybu príbuzných, otrávených, zasypaných pri zemetrasení, alebo porazených, spadnutých, zabitých vo vojne či bitke, zabitých bleskom, prepadnutých, utopených, zhorených, nenúti vás to uznať, že väčšina dospelých kresťanov je zatratených? Toto je uvažovania sv. Chryzostoma. Tento svätec hovorí, že väčšina kresťanov kráča počas celého života po ceste do Pekla. Prečo ste potom prekvapení, že väčšina kresťanov je zatratených? Aby ste prišli ku dverám, je treba kráčať cestou, ktorá k nim vedie. Akú odpoveď máte na takýto argument?
Odpoviete mi, že milosrdenstvo Božie je veľké. Áno, ale ako hovorí  prorok, pre tých čo sa ho boja.  Ale veľká je aj jeho spravodlivosť pre tých čo sa ho neboja a On zatratí všetkých zatvrdlivých hriešnikov. Pre koho je potom raj, pýtate sa, ak nie pre kresťanov? Samozrejme, že je pre kresťanov, ale pre tých, čo nezneucťujú svoj charakter a žijú ako kresťania. Naviac, ak k počtu dospelých kresťanov, ktorí zomreli v milosti Božej pridáte bezpočet detí, čo zomreli medzi krstom a dosiahnutím rozumu, nebudete sa čudovať, že sv. Ján povedal: “Videl som veľké zástup, ktorý nik nemohol spočítať.”
A toto zvádza tých, čo predstierajú že počet spasených kresťanov je väčší ako počet zatratených. Ak k tomu počtu pridáte ešte tých, ktorí si v dospelosti zachovali nevinnosť, alebo tých ktorí poškvrnu zmyli v slzách pravým pokáním, je zrejmé že to bude veľké množstvo, ako hovoril sv. Ján: “Videl som veľký počet,” a slová nášho Pána “Mnohí prídu od východu aj od západu a budú s Abrahámom, Izákom a Jakubom hodovať v nebeskom kráľovstve” a ako uvádzajú iné miesta citované pre podporu tohto tvrdenia. Ale ak hovoríte o dospelých kresťanoch, skúsenosť, rozum, autorita, rozvaha a Písmo sa zhodujú v tom, že väčšina bude zatratených. Nemyslite si, že preto bude Raj prázdny, naopak, je to veľmi ľudnaté kráľovstvo. A ak je zatratených “ako piesku v mori” spasených je “ako hviezd na nebi”, čo znamená že obe skupiny sú nesmierne početné, hoci vo vzájomne veľmi rozdielnom pomere.
Sv. Ján Chryzostom raz kázal v konštantínopolskej katedrále a  porovnávajúc tieto množstvá sa zachvel hrôzou a zvolal: “Koľko si myslíte, že z tohoto početného národa bude spasených?” Nečakajúc odpoveď dodal “Medzi toľkými tisícmi by ste nenašli ani stovku spasených a aj o nej pochybujem.” Strašné! Tento veľký svätec veril, že z tak veľkého národa sa sotva stovka zachráni a aj o tom pochyboval. Čo sa stane s vami, ktorí ma počúvate? Veľký Bože, neviem na to ani pomyslieť aby som sa pri tom nezachvel.  Bratia, otázka spásy je veľmi ťažká vec.  A podľa väčšiny teológov, keď si cieľ žiada veľké úsilie, dosiahnu ho len niekoľkí.
Preto sv. Tomáš, anjelský učiteľ, pri zvažovaní dôvodov pre a proti vo svojej nesmiernej erudícií vec uzatvoril tak, že väčšina dospelých katolíkov bude zatratená. Hovorí: “Pretože večná blaženosť presahuje prirodzený stav a to najmä od chvíle čo bol zbavený pôvodnej milosti, len malý počet bude spasený”
Odhoďte teda klapky sebalásky zo svojich očí , zahoďte falošné predstavy o Božej spravodlivosti a prijmite zrejmú pravdu. “ Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám” povedal náš Pán. Nepovedal „ Všemohúci Otče, Milosrdný a dobrý Otče“. Povedal „ Spravodlivý Otče“  aby sme pochopili, že zo všetkých Božích vlastností  si ľudia najmenej uvedomujú Jeho spravodlivosť a to preto, lebo nechcú veriť tomu čoho sa obávajú.  Zložte si klapky z očí a so slzami volajte: “Beda! Väčšina katolíkov, väčšina tých čo to žijú, možno aj z tých čo sú tu zhromaždení pôjde do zatratenia.” Je ešte niečo, čo treba viac oplakávať?
Keď Xerxes stál na vrchu a hľadel na svoju nastúpenú stotisícovú armádu, pomyslel na to,  že o sto rokov nikto z nich už nebude na svete, neudržal slzy. Nemáme väčší dôvod nariekať nad toľkými katolíkmi čo skončia v Pekle?
Nespôsobili snáď tieto úvahy to, že z očí sa nám rinú potoky sĺz, či aspoň v srdci nevyvolali súcit, ktorý pocítil ctihodný Marcellis od Sv. Dominika? Keď raz rozjímal o večnom utrpení, zjavil sa mu Pán a ukázal mu koľko duší končí v Pekle a ukázal mu širokú cestu, po ktorej sa dvadsaťdva tisíc spustlíkov rútilo do priepasti, vrážajúc jeden do druhého. Boží služobník bol týmto pohľadom ohúrený a zvolal: “Aké množstvo! Aké množstvo! A stále prichádzajú noví. Ó Ježišu, ó Ježišu! Aké šialenstvo!” Dovoľte mi spolu s Jeremiášom povedať : “Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz: oplakával by som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ľudu”
Úbohé duše. Prečo sa len tak náhlite v ústrety peklu?  Pre Božie milosrdenstvo, zastavte sa a počúvajte ma chvíľu.  Chápete, čo to je byť večne spasený a večne zatratený?  Ak to chápete a napriek tomu nechcete zmeniť svoj život, dobre sa vyspovedať, odvrhnúť svet a vykonať všetko, aby vás započítali medzi malý počet spasených, tak vám hovorím, že nemáte vieru.  Ak tomu nerozumiete, tak vás možno skôr ospravedlniť, pretože zjavne nie ste pri zmysloch. Byť spasený alebo zatratený po všetky veky a nevykonať všetko aby ste dosiahli to prvé a vyhli sa tomu druhému, to je niečo nepredstaviteľné.

Dobrota Božia

Možno stále neveríte týmto hrozným pravdám, ktoré som vám práve vysvetlil.  Ale skrze mňa k vám prehovorili najváženejší teológovia a najjasnejší Cirkevní otcovia . Dokážete vzdorovať ich argumentom a mnohým výrokom Písma o tejto veci? Ak váhate, či sa dokonca kloníte k inému názoru, nebojíte sa? Asi vám na vašej spáse nezáleží. Rozumný človek je v tejto dôležitej veci citlivejší na čo i ten najmenší náznak ohrozenia jeho večnej spásy než na zaručene prichádzajúce katastrofy v iných veciach priamo nesúvisiacich s jeho dušou. Jeden z našich bratov, blahoslavený Giles, zvykol hovoriť, že i keby len jediný človek mal skončiť v Pekle, urobí všetko čo môže aby sa uistil, že to nebude on sám.
Takže čo my, ktorí vieme že väčšina ľudí a nie len z katolíkov, bude zatratená, máme robiť? Čo musíme robiť? Pevne sa rozhodnúť, že chceme patriť medzi hŕstku spasených. Poviete : “ Ak ma chce Kristus zatratiť, tak načo ma vôbec stvoril?” Mlč, nečistý jazyk! Boh nikoho nestvoril pre zatratenie, ale každý zatratený je zatratený lebo to sám chcel.  Preto teraz budem brániť Božiu dobrotu a očistím ju od každej žaloby. To bude cieľ druhej časti tejto kázne.
Skôr ako pôjdem ďalej, zhromaždime na jednej strane všetky knihy a bludy Luthera, Kalvína a ostatných, bok po boku s bludmi pelagiánov a semipelagiánov a spáľme ich. Jedni ničia milosť, iné slobodu, iné sú plné omylov,  tak ich vrhnime do plameňov.  Na všetkých zatratených platí Ozeášovo: “Tvoje zatratenie prichádza od teba”, takže chápte, že ktokoľvek zatratený,  je zatratený skrze vlastnú zlobu a pretože to sám chcel.
Sú dve nepopierateľné pravdy. Boh chce spasiť každého a všetci potrebujú Božiu milosť.  Ak dokážem, že Boh chce spasiť každého a za týmto účelom  dá každému toľko milosti a ostatných nevyhnutných prostriedkov, koľko je na to treba, budete musieť uznať,  že každý zatratený musí len svojej vlastnej zlobe ďakovať za svoje nešťastie.  “Tvoje zatratenie prichádza od teba, tvoja spása odo Mňa.”

Boh túži spasiť každého

Na stovke miest v Písme Boh hovorí, že si želá spasiť všetkých: “Ako žijem, hovorí Pán Boh, neželám si smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.”  Ak si niekto veľmi niečo želá, hovorí sa metaforicky, že zomiera túžbou. Boh si našu spásu želal a želá tak veľmi, že zomrel túžbou naozaj, že pretrpel smrť, aby sme mohli žiť.  Táto túžba spasiť všetkých preto nie je len nejaký afekt, nejaká vonkajšia či len na povrchu prejavená náklonnosť. Je to skutočná, účinná a dobročinná vôľa, pretože On nám dáva všetko, čo potrebujeme ku spáse.  Nedáva nám to preto, aby sme spásu nemohli dosiahnuť, dáva nám to nato, aby sme spásu naozaj získali. Ak niektorí spásu nedosiahnu, Boh je tým urazený.  I tým, čo budú zatratení prikazuje používať všetky prostriedky vedúce ku spáse. Nabáda ich, povzbudzuje, zaväzuje ich k tomu a ak to nečinia, hrešia. Pretože mohli tak urobiť a dosiahnuť spásu.  Oveľa viac, pretože Boh vidí , že my nie sme  ani schopní prostriedky spásy, ktoré nám dal bez jeho pomoci používať, pomáha nám aj v tom a ak sú občas neúčinné, je to len naša vina. Pretože jeho pomoc niekto zneužíva a je tak zatratený, iný ju správne použije a bude spasený.  Ba môže byť spasený s ďaleko menšou pomocou, než dostal nejaký zatratenec. Áno, môže sa stať, že prepadneme Peklu zlým zaobchádzaním s ďaleko väčšou milosťou, zatiaľ čo iný, ktorý spolupracuje, hoci len so zlomkom milosti akú sme dostali my, bude spasený. 
Sv. Augustín vyhlasuje: “ Ak sa teda niekto odvráti od spravodlivosti, vedený svojou slobodnou vôľou, vedený vlastnou žiadostivosťou, je podvedený sebou samým.” Pre tých, čo teológii nerozumejú, hovorím: Boh je taký dobrý, že keď vidí hriešnika rútiaceho sa do skazy, beží za ním, volá ho a sprevádza ho až k pekelnej bráne. Niet nič čo by nespravil aby ho obrátil.  Zosiela na neho dobré vnuknutia, sväté myšlienky a ak z nich hriešnik neprofituje, hnevá sa a napomína ho. Zahubí ho?  Nie. Odpustí mu.  Ale hriešnik sa neobracia. Boh na neho zošle smrteľnú chorobu. Zdá sa, že je úplne po ňom. Nie bratia, Boh ho uzdraví. Hriešnik však zostáva tvrdošijný vo svojej zlobe a Boh vo svojom milosrdenstve hľadá iný spôsob. Ponúkne mu inú cestu a keď prejde rok, dá mu zasa inú možnosť na záchranu. Ale hriešnik stále túži vrhnúť sa do záhuby a čo urobí Boh? Opustí ho? Nie. Zoberie ho za ruku a zatiaľ čo on je jednou nohou v Pekle, stále ho napomína, stále na neho nalieha, aby prestal zneužívať Jeho milosť. A teraz sa vás pýtam, ak je tento človek nakoniec zatratený, nie je zatratený napriek Božej vôli a len preto, že to sám chce?  Skúste sa ma teda ešte raz spýtať: ” Keď ma Boh chcel zatratiť, prečo ma potom stvoril?” 
Nevďačný hriešnik, pochop už, že ak skončíš v Pekle, nie je to Boh, ktorého treba viniť, si to len a len ty sám.  Presvedči sa o tom, zostúp do priepasti a ja ti privediem jednu z tých biednych duší horiacich v Pekle, nech ti vysvetlí túto pravdu. Tu je jedna z nich :

- Kto si?
- Som biedny modlár narodený v neznámej krajine. Nikdy som nepočul o Pekle ani o utrpení ktoré podstupujem.
- Úbožiak, choď preč, teba nehľadám. Tu je druhý.
- Kto si?
- Som schizmatik s hlbín Tartaru. Žil som v barbarskom štáte a skoro nič nevedel o Bohu.
- Ani teba nehľadám, vráť sa. Tu ide ďalší.
- Kto si?
- Som kacír zo severu. Narodil som sa neďaleko pólu a nikdy nevidel svetlo slnka ani svetlo viery.
- Ani teba nehľadám, vráť sa do pekla ”

Bratia, srdce mi puká, keď vidím týchto úbožiakov, ktorí nikdy ani nespoznali pravú vieru, medzi zatratencami. A napriek tomu bolo proti nim vyrieknuté: “ Tvoje zatratenie prichádza od teba.” Zatratení boli preto, lebo sami chceli byť. Dostali od Boha toľko pomoci  ku spáse! Nevieme aká pomoc to bola, ale oni to veľmi dobre vedia a teraz nariekajú “Ó Pane, Ty si spravodlivý ... a Tvoje výroky sú správne.”
Bratia, musíte predsa vedieť, že najstaršia viera je Boží zákon a že my všetci ho máme vpísaný do sŕdc, takže ho možno spoznať aj bez učiteľa a že stačí svetlo rozumu, aby sme poznali príkazy Zákona. I pohania sa skrývajú, keď spáchajú hriech, pretože vedia, že urobili zle. Zatratení sú, pretože nezachovávali prirodzený zákon písaný v ich srdciach. Ak by ho zachovávali, Boh by spravil zázrak a nezatratil ich.  Učinili sa ale nehodnými Božej pomoci, keď nežili v zhode s vlastným svedomím, ktoré ich bezpečne varovalo pred zlom ktorému sa mali vyhýbať a viedlo ich k dobru, ktoré mali konať.
Ich vlastné svedomie ich obžalovalo pred Božím Tribunálom a v Pekle im nepretržite opakuje: “Tvoje zatratenie pochádza od Teba.” Nemajú na to odpoveď a vedia, že si svoj osud zaslúžili. Ak niet ospravedlnenia pre týchto pohanov, vari je nejaké pre katolíkov, ktorí mali toľko sviatostí, počuli  toľko kázaní a toľko Božej pomoci ich sprevádzalo? Ako sa potom odvažujú pýtať: “ Keď ma Boh chcel zatratiť, prečo ma teda stvoril? ” Ako sa odvažujú hovoriť takýmto spôsobom, keď dostali od Boha toľko spásnej pomoci? Pokračujme ďalej.

- Vy, ktorí trpíte v hlbinách, odpovedzte! Sú medzi vami nejakí katolíci?
- Samozrejme sú!
- Koľko? Nech jeden príde ku mne!
- To nie je možné, sú príliš hlboko a bolo by treba postaviť Peklo na hlavu. Radšej zastav nejakého, ktorý práve do Pekla prichádza.”

Hovorím k vám, čo žijete v smrteľnom hriechu, v nenávisti, v nečistote, ktorí sa každým dňom blížite k Peklu. Zastavte sa a obráťte. Volá vás Ježiš, so svojimi ranami a hovorí vám: ” Syn môj, ak skončíš v záhube, si si sám na vine. Tvoje zatratenie pochádza od teba.” Pozri na všetky tie milosti, ktorými som ťa zasypal aby som ti poistil spásu. Mohol som ťa nechať narodiť sa niekde pralese medzi barbarmi, ako toľkých iných, ale ja som ťa nechal narodiť v katolíckej viere. Dal som ti dobrého otca a skvelú matku s najčistejšou náukou a návodom, ako ťa vychovať. Ak si napriek tomu zatratený, koho je to chyba? Tvoja, syn môj, tvoja vlastná. Mohol som ťa vrhnúť do pekelného ohňa hneď, ako si spáchal prvý smrteľný hriech, tak ako som vrhol mnohých iných, ale mal som s tebou trpezlivosť, čakal som dlhé roky a stále čakám na tvoje pokánie. Ak si napriek tomu všetkému zatratený, koho je to vina?  Tvoja, syn môj, tvoja vlastná. Videl si mnohých zomrieť a ísť do zatratenia. To bolo varovanie. Videl si koľko iných som vrátil na správnu cestu. To bol dobrý príklad. Pamätáš si, čo ti povedal onen skvelý spovedník? Ja som mu to dal povedať. Nenabádal ťa, aby si zmenil svoj život a vykonal dobrú spoveď? Ja som mu to vnukol. Spomínaš na tú kázeň, čo sa ťa tak veľmi dotkla? To som bol Ja. A to čo sa vtedy stalo medzi Mnou a tebou v skrytosti tvojho srdca, na to nikdy nemôžeš zabudnúť. Tie vnuknutia, to jasné poznanie, neprestajné výčitky svedomia, odvážiš sa to poprieť? Všetko to bola pomoc Mojej milosti, lebo som ťa chcel zachrániť. Mnohým som toľko nepomohol, ale tebe áno,  teba som veľmi miloval. Syn môj, syn môj, ku mnohým som hovoril tak láskavo, ako k tebe teraz a koľkí sa vrátili na správnu cestu. A ty, ty si sa mi otočil chrbtom. Počúvaj moje posledné slová. Zaplatil som za teba svojou Krvou a ak chceš byť napriek Krvi, ktorú som za teba vylial skončiť v Pekle, neviň Mňa, musíš viniť seba samého a vo večnosti nezabudni, že si zatratený napriek Mne, lebo si zatratený byť chcel: “Tvoje zatratenie pochádza z teba.”
Dobrý Ježišu, kamene pukajú, keď počujú tieto slová, tieto láskavé vety. Je tu snáď niekto, kto chce byť zatratený majúc toľko milosti a požehnania? Ak áno, nech ma počúva a nech mi oponuje, ak môže. Baronius uvádza, že Julián po svojej neslávnej apostáze pojal takú zúrivú nenávisť ku krstu, že dňom i nocou hľadal spôsob, ako ten svoj zmazať. Kúpal sa preto v kozej krvi, dúfajúc, že táto nečistá krv obetovaná Venuši odstráni posvätný znak, ktorý mu krst vtlačil do duše.  Možno sa ti to zdá odporné, ale ak by Juliánov zámer vyšiel, trpel by dnes v Pekle oveľa menej.  Hriešnici, rada ktorú vám chcem dať sa bude zdať čudná, ale hádam pochopíte a uvidíte, že je motivovaná súcitom s vami. Na kolenách vás prosím, pre Kristovu Krv a Máriino srdce, zmeňte svoje životy, vráťte sa na cestu do neba a urobte všetko preto, aby vás započítali medzi nemnoho spasených. Ak ale chcete kráčať ďalej na ceste do záhuby, nájdite spôsob ako zmazať krst. Beda vám, ak vás v Pekle prichytia s menom Ježiša Krista a krstným znakom vtlačeným v duši, budete oveľa viac trpieť. Choďte za kňazom, nech zmaže vaše meno v matrike a proste Anjela strážcu, aby vymazal vaše meno z knihy, kde sú zaznamenané všetky dary, ktoré ste dostali. Beda vám, ak ich pri súde spomenú!
Povedzte Bohu, aby vzal späť vieru, krst a sviatosti.
Desíte sa na to čo len pomyslieť? Tak na kolená a s plačom a skrúšeným srdcom proste Ježiša Krista: “Pane, vyznávam, že doposiaľ som nežil ako kresťan. Nie som hodný byť pripočítaný medzi Tvojich vyvolených. Uznávam, že zaslúžim byť zatratený. Ale Tvoje milosrdenstvo je veľké a plný dôvery v Tvoju milosť Ti hovorím, že chcem spasiť svoju dušu, aj  keby ma to malo stáť majetok, česť i samotný život, len nech som spasený.  Bol som doposiaľ neverný, ale ľutujem, pohŕdam a nenávidim svoju neveru a ponížene prosím o odpustenie. Odpusť mi a posilni ma dobrý Ježišu, aby som mohol byť spasený. Neprosím Ťa o bohatstvo, pocty ani prosperitu. Prosím Ťa len o to, aby si spasil moju dušu.”
A ty Ježišu, čo povieš? Ó dobrý pastier, zhliadni na stratenú ovcu, čo sa vrátila ku Tebe, prijmi kajúceho hriešnika, požehnaj jeho slzy a vzdychy, a tiež požehnaj tento ľud, ktorý je tak dobre disponovaný a netúži po ničom len po spáse. Bratia pri nohách Nášho Pána,  vyznajme, že chceme len spásu duše, nech to stojí  čokoľvek. Spoločne volajme so slzami v očiach: “Dobrý Ježišu, chcem spasiť svoju dušu.” Požehnané slzy, požehnaný plač!

Záver

Bratia, chcem všetkých vás poslať domov upokojených. Ak sa teda pýtate na môj náhľad na počet spasených, tu je: Či už je spasených málo, alebo veľa, hovorím, že kto spasený chce byť, spasený bude a kto nechce byť zatratený, nebude zatratený.  A ak je pravda, že je málo spasených, je to preto, že len málo ľudí žije správne. Nakoniec, porovnajte tieto dve hypotézy. Prvú, že je zatratená väčšina katolíkov a druhú, ktorá tvrdí opak, že väčšina katolíkov je spasená.
Nech si každý z vás predstaví  že Boh zoslal Anjela, aby potvrdil prvý názor, že nie len že väčšina katolíkov, ale aj väčšina z tohoto zhromaždenia, až na jedného jediného muža bude zahubená. Ak si zachovával Božie prikázania, nenávidel skazenosť sveta, prijal kríž Ježiša Krista v duchu kajúcnosti, práve ty si ten spasený.
Teraz si predstavte, že ten istý Anjel prichádza potvrdiť druhú mienku. Povie, že väčšina katolíkov a všetci z tohoto zhromaždenia, okrem jedného človeka budú spasení. Ak potom budeš pokračovať s úžerou, pomstami, zločinmi, nečistotou, potom práve ty si zatratený.
A aký  je vlastne úžitok z  poznania, či je spasených málo alebo veľa?  Sv. Peter hovorí: ” Usilujte sa dobrými skutkami potvrdiť svoje vyvolenie.” Sestra Tomáša Akvinského sa ho raz spýtala, čo má robiť aby bola spasená a on povedal “Ak chceš byť spasená, tak budeš.” Hovorím vám to isté a aj to dokážem. Nikto nie je zatratený, ak nespácha smrteľný hriech. To je dogma.  A nikto nespácha smrteľný hriech, ak nechce. To je nevyvrátiteľná teologická propozícia. Takže nikto, kto nechce, v Pekle neskončí. To je samozrejmý dôsledok. Utešilo vás to? Plačte nad minulými hriechmi, dobre sa vyspovedajte a už nehrešte a budete spasení. Je isté, že musíte spáchať smrteľný hriech, aby ste prišli do Pekla a aby ste spáchali smrteľný hriech, musíte to chcieť. Teda do Pekla idú len tí, čo chcú.  To nie je len hypotéza, to je nepopierateľná a upokojujúca pravda. Nech Boh dá, aby ste ju pochopili a nech Vás žehná.   
Amen.


Preložil Jozef Duháček


7. 11. 2012

Zákon o stavovskom zriadení v Slovenskom štáte



 













Časť prvá


Všeobecné ustanovenia.

§ 1.
(1) Osoby a ich sdruženia (osoby právnické, obchodného práva, society — v ďalšom texte,, osoby" (podľa svojho povolania alebo funkcie) v ďalšom texte ,, povolania") soskupujú sa povinne do týchto stavov:
a) poľnohospodárstva,
b) priemyslu,
c) obchodu a živnosti,
d) peňažníctva,
e) slobodných povolaní,
f) verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov.
(2) Stavy sú právnickými osobami (3) Stavy uvedené pod bodmi a) až e) skladajú sa zo skupiny zamestnávateľov a zamestnancov.
(4) Skupiny sú právnickými osobami (5) Povinnosť uvedená v ods. l nevzťahuje sa na povereníkov cudzích štátov a na ich pridelencov, pokiaľ títo nie sú občanmi Slovenskej republiky.
§ 2.
(1) Každý je príslušníkom toho stavu, do rámca ktorého svojím povolaním zapadá.
(2) Príslušník stáva sa členom prijatím (3) Včlenenie hlavy rodiny zahrňuje v sebe aj manželku a rodinných príslušníkov, ak títo nemajú od nej rozdielne a samostatné povolanie
§ 3.
(1) Osoba, ktorá má súčasne viac povolaní, zapadajúcich do rámca niekoľkých stavov, velení sa do stavu, podľa svojho hlavného povolania.
(2) Osoba takáto môže vzhľadom na svoje vedľajšie povolanie pristúpiť dobrovoľne za člena toho stavu, do ktorého jej vedľajšie povolanie zapadá.
(3) Osoby, ktoré na základe povolania sú včlenené do niektorého zo stavov, môžu byť nakoľko to štatút dovolí, včlenené aj vzhľadom na ich predbežné vzdelanie do odborov skupiny stavu slobodných povolaní.
§ 4.
Osoby bez slovenskej štátnej príslušnosti a osoby podľa § l vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z., ak sú usadené na území Slovenskej republiky a vykonávajú povolanie, zapadajúce do niektorého zo stavov, započatím povolania povinné sú prihlásiť sa za člena stavu, avšak bez stavovských práv.
§ 5.
Osoby právnické a obchodného práva včleňujú sa do stavu prostredníctvom zákonného zástupcu a society prostredníctvom zmocnenca.
§ 6.
Osoby nespôsobilé k právnym činom a vôbec osoby, ktoré pre akýkoľvek iný dôvod majú zástupcu, zastúpené sú v stave prostredníctvom tohto ich zástupcu.
§ 7.
(1) Do stavu nemôžu sa včleniť:
a) vojenské osoby z povolania,
b) podniky vojenskej správy, pokiaľ svojou funkciou splňujú výlučne alebo prevažne potreby branného výcviku a pohotovosti štátu,
c) osoby konajúce prezenčnú službu,
d) rodinní príslušníci vôbec, nakoľko nemajú samostatné povolanie, ako aj pomocníci v domácnosti,
e) osoby do roku, v ktorom dovŕšia 21. rok svojho veku, pokiaľ prv nemajú samostatné povolanie,
f) študujúci na učilištiach verejných alebo s právom verejnosti, i keď prechodne počas svojho teoretického štúdia ako jeho súčiastku vykonávajú činnosť, zapadajúcu svojím obsahom do rámca niektorého zo stavov.
(2) Ak osoby uvedené pod c), d), e), f) patria do skupiny zamestnávateľov, sú v stave zastúpené prostredníctvom ich zástupcu.
§8.
Členstvo v stave zaniká:
a) smrťou,
b) trvalým vysťahovaním za hranice Slovenskej republiky,
c) u osôb právnických, obchodného práva a societ dňom ich zániku, alebo zmenou skutočností, ktoré boly podmienkou ich členstva,
d) u dobrovoľných členov odhláškou ku koncu kalendárneho roku
§ 9.
Príslušníci národnostných skupín môžu sa soskupovať do dobrovoľných spolkov podľa právnych predpisov o spolkoch, týmto však nie sú dotknuté ich povinnosti, vyplývajúce z tohto zákona.
§ 10.
Stavy usmerňujú ľudskú činnosť v duchu §§ 62, 79 a 87 Ústavy, jak pre blaho jedincov, tak aj v záujme všeobecnom, a preto menovite:
a) starajú sa o uplatnenie sociálnej spravodlivosti v duchu kresťanského učenia,
b) dbajú, aby kapitál plnil sociálnu funkciu a aby vlastníkovi jeho dostalo sa zisku len v pomere významu kapitálu,
c) dbajú o ochranu ľudskej dôstojnosti zamestnanca a jeho práce, aby bol účastným mzdy primeranej pracovnému výkonu a rodinným jeho pomerom,
d) dbajú o harmonickú spoluprácu zamestnávateľa a zamestnanca,
e) starajú sa o také organizovanie hospodárskeho života, aby občanom dostalo sa všetkých dobrodení, ktoré prácou z bohatstva štátu možno zabezpečiť.

Časť druhá. 

Organizácia stavov.

§ 11
Každý stav vykonáva svoju pôsobnosť prostredníctvom ústrednej rady, prípadne v medziach štatútom určených prostredníctvom obvodových a miestnych rád.
§ 12.
(1) Ústredná rada skladá sa zo 6 delegátov skupiny zamestnávateľov a zo 6 delegátov skupiny zamestnancov.
(2) Skupina za každého delegáta stanoví jedného náhradníka.
(3) O zriadení a složení obvodových a miestnych rád, ako aj o ich právnej osobnosti rozhodne štatút.
§ 13.
(1) Členstvo v stavovskej rade je funkciou čestnou.
(2) Členovia majú nárok na náhradu cestovného a na náhradu skutočných výloh z prostriedkov stavu.
(3) Funkčné obdobie delegátov je 4 roky.
(4) Delegáti vykonávajú svoju funkciu i po uplynutí funkčnej doby, pokiaľ nenastúpia nástupci vyslaní alebo menovaní.
§ 14.
Delegáti a ich náhradníci ujímajú sa svojej funkcie vykonaním nasledovnej prísahy do rúk plnomocníka ministerstva vnútra:
"Prísahám na Boha všemohúceho a vševedúceho, že budem svedomite plniť svoje povinnosti a budem zachovávať zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj!"
§ 15.
Funkcia delegáta stavovskej rady zaniká:
a) uplynutím obdobia uvedeného v ods. 3, § 13,
b) vzdaním sa,
c) odvolaním,
d) rozpustením rady,
e) pozbavením.
§ 16.
(1) Ústredná rada stavu pozbaví na návrh výboru skupiny člena, ktorý napriek upozorneniu predsedníctva skupiny bezdôvodne neplní svoje povinnosti, alebo vo vykonávaní svojej funkcie je trvalé hatený.
(2) Za pozbaveného člena nastupuje náhradník.
§ 17.
(1) Do pôsobnosti Ústrednej rady náleží:
a) vyslať zástupcu stavu do štátnej rady,
b) voliť predsedníctvo stavu,
c) usnášať sa na štatúte a rokovacom poriadku,
d) dozerať nad činnosťou skupín, obvodových a miestnych rád,
e) na dožiadanie vyjadriť sa k chystaným zákonným osnovám a dávať podnety k nim,
f) hospodáriť s majetkom stavu, g) usnášať sa na rozpočte stavu,
h) prerokovať záverečné účty stavu, ch) usnášať sa na stavovskom programe,
i) rozhodovať o veciach, ktoré jej boly právnymi normami prikázané.
6.
(2) Pôsobnosť obvodových a miestnych rád upravuje štatút.
§ 18.
(1) Rada stavu zvolí z lona svojho predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu a najviac troch podpredsedov. K platnosti voľby je treba, aby bolo prítomných 3/4 všetkých členov rady stavu a aby voľba stala sa nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov.
(2) Skupinám prislúcha v predsedníctve paritné zastúpenie tak, že — kde sú traja podpredsedovia — funkcie predsedu a tretieho podpredsedu náležia jednej skupine a funkcie prvého a druhého podpredsedu náležia druhej skupine.
§ 19.
Predsedníctvo je výkonným orgánom stavovskej rady, prevádza úkoly stavu, ak tieto neboly sverené rade.
§ 20.
Predseda a za jeho zaneprázdnenia podpredseda zastupuje stav na vonok, prevádza usnesenia rady a predsedníctva, podpisuje spolu s tajomníkom všetky písomnosti v mene stavu
Listiny o právnych konaniach, ktorými sa stav zaväzuje, musia byť podpísané predsedom a tajomníkom.
§ 21.
(1) Pre vybavenie prác stav zriadi úradovňu, prednostom ktorej je tajomník stavu a v jeho neprítomnosti alebo iného zaneprázdnenia jeho zástupca ustanovení radou.
(2) Úradníkom stavu prislúchajú pri vykonávaní ich činnosti povinnosti a ochrana úradníkov verejných.
(3) Na úradníkov stavu nevzťahuje sa úprava platových pomerov štátnych zamestnancov.
(4) Organizáciu úradovne, služobné i disciplinárne pomery zamestnancov stavu upravuje štatút.
§ 22.
(1) Skupiny sú povinnými soskupeninami zamestnávateľov, poťažne zamestnancov, vykonávajúcich povolania zapadajúce svojím obsahom do rámca niektorého zo stavov.
(2) Zamestnávateľom podľa tohto zákona je každá samostatne hospodáriaca osoba (podnikateľ) a zamestnancom osoba, ktorej povolanie zakladá sa na služobnom pomere.
§ 23
Skupiny starajú sa o potreby a záujmy svojich príslušníkov, nakoľko tieto nie sú obstarávané stavom, najmä:
a) starajú sa o vylúčenie ničivej súťaživosti medzi členmi toho istého stavu,
b) starajú sa o organizovanie svojpomoci u členov skupín a ich príslušníkov,
c) starajú sa o zvýšenie sociálnej úrovne svojich členov,
d) starajú sa o výchovu dorastu,
e) spolupôsobia pri všetkých druhoch sociálneho poistenia a pri sprostredkovaní práce,
f) rozhodujú o veciach, ktoré im boly právnymi normami prikázané.
§ 24.
Skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť prostredníctvom:
a) valného shromaždenia,
b) výboru,
c) predsedníctva.
§ 25.
(1) Funkciu v skupine môže mať len organizovaný príslušník politickej strany,
(2) Funkčné obdobie je 4 roky.
(3) Podrobnosti o vyslaní funkcionárov a o ich pôsobnosti upravuje štatút.
§ 26.
(1) K odstráneniu obvodových a miestnych potrieb môžu skupiny utvoriť obvodové poťažne miestne sdruženia.
(2) K obstarávaniu zaujímavých potrieb členstva môžu sa títo soskupiť do odborov.
(3) O vzniku a o organizácii sdružení a odborov, ako aj o ich právnej osobnosti rozhodne štatút.
§ 27.
(1) Pre vybavenie prác skupina zriadi sekretariát.
(2) Ustanovenia ods. 2 až 4, § 21 platia tu obdobne.
§ 28.
(1) K obstarávaniu potrieb viac skupín rozličných stavov, môžu tieto utvoriť spoločné ustanovizne alebo zariadenia v medziach ustanovení štatútov.
(2) Ustanovenia ods, 2, § 27 platia tu obdobne.

Časť tretia

Medzistavovská rada.

§ 29.
Ústredné rady všetkých stavov uvedených v § l zriadia si v mieste ich sídla medzistavovskú radu.
§ 30.
Medzistavovská rada je složená z predsedu a prvého podpredsedu každého stavu (reprezentanti stavu).
§ 31.
(1) Reprezentanti stavov zvolia z lona svojho nadpolovičnou väčšinou všetkých členov predsedu a podpredsedu.
(2) Funkčné obdobie predsedu je jeden rok,
(3) Medzistavovská rada síde sa, keď bola predsedom, v jeho zastúpení podpredsedom svolaná, inak — na návrh ústrednej rady ktoréhokoľvek stavu.
§ 32.
Medzistavovská rada:
a) usmerňuje záujmy medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi,
b) skúma, posudzuje hospodárske a sociálne pomery a podáva o nich zprávy a návrhy,
c) usnáša sa na svojom rokovacom poriadku.
d) vysiela zástupcov do pracovných, rozhodčích súdov, do sociálno-poisťovacích ústavov stavom spoločných a všade tam, kde podľa platných noriem náležalo doterajším záujmovým a odborovým organizáciám vysielať zástupcov.

Časť štvrtá

Stavovské súdy.

§ 33.
(1) Stavy utvoria:
a) rozhodčie súdy pre riešenie kolektívnych pracovných sporov,
b) disciplinárne súdy pre riešenie vecí dotýkajúcich sa stavovskej cti, súťaže a morálky.
(2) Organizáciu týchto súdov a ich právomoc upravuje štatút.
(3) Proti rozhodnutiu rozhodčieho súdu možno podať odvolanie do 15 dní ministerstvu vnútra; proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu možno podať odvolanie do 15 dní k Najvyššiemu súdu.

Časť piata.

Štátny dozor.

§ 34.
Štatúty stavov a ich zmeny schvaľuje vláda.
§ 35.
(1) Funkcionárov ústrednej rady (§ 11), a predsedníctva (§ 18) stavu, ako aj funkcionárov výboru a predsedníctva (§ 24) skupiny potvrdzuje vláda.
(2) Funkcionárov obvodových a miestnych rád (ods. 2, § 12), obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek (§ 26) potvrdzuje úrad vnútornej správy verejnej určený štatútom.
§ 36.
Stav, skupiny, ako aj ich nižšie složky čo do organizácie, vzniku, ustrojenia, činnosti po stránke formálneho pokračovania podliehajú dozoru ministerstva vnútra; čo do obsahu a plnenia ich stavovskej funkcie podliehajú dozoru príslušných odborných ministerstiev
§ 37.
(1) Vláda môže rozpustiť orgány stavov a ich skupín, ak opätovne nedbalý ustanovení právneho poriadku, alebo ak svojím pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(2) Ministerstvo vnútra môže z moci vlastnej pozbaviť funkcie jednotlivých funkcionárov ústrednej rady a predsednícka stavu a jednotlivých funkcionárov výboru a predsedníctva skupiny, ak títo opätovne nedbali právneho poriadku, alebo ak svojim pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(3) Úrady vnútornej správy verejnej môžu rozpustiť jak orgány ako celky, taktiež pozbaviť funkcie aj jednotlivých funkcionárov obvodových a miestnych rád stavov, obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek, ak tieto opätovne nedbaly právneho poriadku, alebo ak svojim pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(4) Vláda, ministerstvo vnútra, poťažne úrady vnútornej správy dosadia najviac na dobu 6 mesiacov dočasného správcu za rozpustený orgán, na ktorého prechádza právomoc rozpustených orgánov.
(5) Na miesto pozbavených funkcionárov nastúpia ich náhradníci.
(6) Podrobnosti o výkone štátneho dozoru upravuje štatút.
§ 38.
(1) Rozpočet stavov a skupín schvaľuje vláda.
(2) Záverečné účty stavov a skupín preskúmava Najvyšší účtovný kontrolný úrad.
(3) Rozpočty a záverečné účty obvodových a miestnych rád stavu, obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek, schvaľujú a preskúmavajú príslušné úrady vnútornej správy verejnej.
§ 39.
(1) Zásady pokračovania orgánov stavov a skupín v obore ich vlastnej pôsobnosti upravuje štatút.
(2) Zásady správneho pokračovania orgánov stavov a ich skupín v obore prenesenej pôsobnosti upraví vláda nariadením.
(3) Proti konečnému rozhodnutiu orgánov stavu a jeho složiek možno podať sťažnosť k Najvyššiemu správnemu súdu.
(4) Stav a jeho složky, ako aj vinný orgán stavu (tiež zamestnanec) ručí za škodu, spôsobenú nezákonným pokračovaním.
(5) Podrobnosti upravuje štatút.

Časť šiesta.

Úhrada nákladov stavovských orgánov.

§ 40.
Rozpočet stavov a ich složiek je uhradený:
a) u stavov:
z príspevkov skupín, z poplatkov,
z vlastného majetku a iných štatútom predvídaných príjmov,
b) u skupín:
z povinných príspevkov príslušníkov, z poplatkov,
z vlastného majetku a iných štatútom predvídaných príjmov,
c) u obvodných a miestnych stavovských jednotiek, u sdružení, odborov a ich nižších složiek z príjmov, stanovených štatútom.
§ 41.
Skupiny môžu sa v medziach svojich štatútov usniesť na vyberaní príspevkov a poplatkov
§ 42.
(1) Príspevky sú povinní platiť všetci príslušníci stavu svojim stavovským skupinám.
(2) Povinnosť platiť príspevky nie je závislá na tom, či výrub nadobudol moci práva.
(3) Zamestnávatelia sú povinní vyberať príspevky od príslušníkov skupiny zamestnancov u nich zamestnaných, srážkou z platu za stanovené platebné obdobia. Zamestnávateľ, ktorý príspevky nesrazil, je tieto povinný uhradiť zo svojho.
(4) Zamestnávateľ hradí zo svojho príspevky osôb u neho zamestnaných, ktoré nepožívajú plat v hotovosti.
§ 43.
Za príspevky spolu s úrokami zo zameškania a s poplatkami exekučnými ručia spoločne a nerozdielne:
a) osobne ručiaci spoločníci za príspevky predpísané spoločnosti, poťažne za príspevky, ktoré podľa ods. 3 a 4, § 42 náleží uhradiť zamestnávateľovi,
b) manželia za príspevky, a príslušenstvá, ktoré sa stály splatnými v dobe vedenia ich spoločnej domácnosti.
§ 44.
Nedoplatky príspevkov s úrokami zo zameškania a poplatkami exekučnými, ktoré sa stály splatné v posledných troch rokoch, požívajú prednostné právo v pokračovaní exekučnom, konkurznom a vyrovnávacom v poradí po nedoplatkoch daní verejných spolu s príspevkami sociálneho poistenia.
§ 45.
Stavy a ich organizačné složky v medziach štatútu oprávnené sú vyberať poplatky, buď ako náhradu za užívanie ich zariadení, buď ako protihodnotu úkonov svojich orgánov.
§ 46.
(1) Právo vymerať príspevky a poplatky premlčuje sa v troch rokoch odo dňa ich splatnosti.
(2) Právo vymáhať príspevky a poplatky s úrokami zo zameškania a s exekučnými poplatkami, premlčuje sa v troch rokoch po tom, kedy osoba povinná platiť bola o výrube príspevkov vyrozumená. Doručenie upomienky alebo exekučný výkon toto premlčanie prerušuje.
§ 47.
(1) Príspevky a poplatky včas nezaplatené vymáhajú sa aj s úrokami a exekučnými poplatkami exekúciou administratívnou, ak ide o nehnuteľnosti — exekúciou súdnou.
(2) Potvrdený výkaz o nedoplatkoch tvorí exekučný titul.

Časť siedma.

Finančné úľavy.

§ 48.
(1) Stavy a ich složky, medzistavovská rada, zariadenia a ustanovizne zriadené na základe tohto zákona alebo štatútov sú oslobodené od poplatkov v rozsahu stanovenom v sadzobníku položka 36/85 čís. l poplatkových pravidiel.
(2) Úkony a listiny, ktorých treba k založeniu, upraveniu a prejednaniu právnych pomerov medzi stavmi, ich složkami a ich príslušníkmi, poťažne členmi, ako aj úkony a listiny v pokračovaní pred stavovskými súdmi nepodliehajú ani štátnym poplatkom kolkovým, ani iným štátnym dávkam. Použitie listín podmienečne oslobodených od poplatkov u orgánov, ustanovizní alebo zariadení stavov a ich složiek nezakladá ich poplatkovú povinnosť.
(3) Právne úkony stavov a ich složiek uzavreté osobou, ktorá nie je oslobodená od poplatkov podľa ods. 2 alebo s osobou, ktorá nepožíva osobného oslobodenia podľa ods. l tohoto paragrafu alebo podľa iného právneho predpisu, platí táto, ak je povinná platiť poplatok rukou spoločnou a nerozdielnou, iba polovicu poplatku, bez rozdielu či ide o poplatok stupnicový alebo percentný.
(4) Stavy, ako aj složky a ustanovizne, potažne zariadenia (ods. 1), podliehajú poplatkovému ekvivalentu v rozsahu stanovenom pre sväzky samosprávy územnej (ods. l, § l zákona č. 76/1938 Sb. z. a n. ).
(5) Podania na stavy a ich složky a na medzistavovskú radu nepodliehajú štátnym poplatkom kolkovým.
ČASŤ ÔSMA. Ustanovenia trestné.
§ 49.
Priestupku sa dopustí:
a) kto včas nevyhovie povinnosti ohlašovacej alebo odhlašovacej,
b) kto porušuje stavovskú disciplínu, alebo iné hodnoty stavovského zriadenia
§ 50.
(1) Priestupky podľa predchádzajúceho paragrafu trestajú na návrh orgánov stavu a štatútom určených složiek okresné úrady ako policajné trestné súdy peňažným trestom od Ks 10. — do Ks 1000. —, ktorý sa má v prípade nedobytnosti premeniť na zavretie do 14 dní.
(2) Trestnosť priestupku podľa ods. l pominie:
a) ak odčinil páchateľ trestnú závadu skôr, než sa dozvedel, že proti nemu bolo zavedené trestné pokračovanie,
b) premlčaním.
(3) Peňažné tresty za priestupky podľa § 49 pripadnú stavu.
§51.
(1) Činy a opomenutia, ktoré môžu zmariť predpísanie alebo vyrubenie príspevku, poplatku, alebo spôsobiť ich vyrubenie nižšou sumou, než ktorú je treba platiť, trestá okresný (štátny policajný) úrad na návrh skupiny poriadkovou pokutou do 100. 000 Ks, alebo až do výšky trojnásobku skráteného príspevku alebo poplatku.
(2) Pokuta pripadne skupine.
ČASŤ DEVIATA. Prechodné a záverečné ustanovenia.
§52.
(1) Prvá ústredná rada vytvorí sa tým, že:
a) za stav poľnohospodársky:
1. za skupinu zamestnávateľov: Zemedelská rada,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a
Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
b) za stav priemyslu:
1. za skupinu zamestnávateľov: Ústredné sdruženie slovenského priemyslu, Obchodná a priemyselná komora v Bratislave,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
c) za stav obchodu a živnosti:
1. za skupinu zamestnávateľov: Obchodná a priemyselná komora v Bratislave, Sväz slovenských remeselníkov a obchodníkov,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
d) za stav peňažníctva a poisťovníctva:
1. za skupinu zamestnávateľov: Sväz slovenských bánk, Slovenská poisťovňa úč. spol., Sväz slovenských sporiteľní, Obchodná a priemyselná komora v Bratislave,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
e) za stav slobodných povolaní:
1. za skupinu zamestnávateľov: Advokátska, verejno-notárska, lekárska, zverolekárska, lekárnická a inženierská komora,
2 za skupinu zamestnancov: Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
f) za stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov: Sväz štátnych a verejných zamestnancov, Sväz slovenských železničiarov, Sväz obecných a obvodných notárov, Spolok profesorov Slovákov, Krajinský učiteľský spolok a Spolok slovenských poštárov,
navrhne vláde do 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona k menovaniu za skupinu zamestnávateľov 18 príslušníkov a za skupinu zamestnancov 18 príslušníkov.
(2) Z navrhnutých príslušníkov menuje vláda 12 funkcionárov a 12 náhradníkov prvej ústrednej rady pre každý stav zvlášť.
(3) Ak v ods. l menované organizácie do 15 dní návrh nepodajú, menovanie

funkcionárov do prvej ústrednej rady prevedie vláda bez návrhu.
§ 53.
(1) Prvá ústredná rada je povinná predložiť do troch mesiacov od menovania štatút stavu pod osobnou zodpovednosťou menovaných funkcionárov ústrednej rady.
(2) Ak ústredná rada povinnosť v predchádzajúcom odseku uvedenú v stanovenej lehote nesplní, vydá vláda štatút nariadením.
§ 54.
(1) Prvá ústredná rada postará sa o rozčlenenie, soskupenie a pretvorenie doterajších odborových a záujmových organizácií (korporácií) do stavov a ich složiek najneskôr do 31. decembra 1940.
(2) Dňom, kedy stavy, skupiny, odbory a nižšie složky vzniknú, prejde na ne príslušná čiastka pôsobnosti záujmových a odborových organizácií ale najneskoršie dňom 31. decembra 1940 doterajšie odborové a záujmové organizácie (korporácie) zaniknú, s výnimkou organizácií, ktoré sa pretvoria so súhlasom ministerstva vnútra podľa § 9.
§ 55.
(1) Ústredná rada, v spornom prípade medzistavovská rada (§ 29) rozhodne dohodou o prevzatí členov, zamestnancov, majetku a záväzkov doterajších odborových a záujmových organizácií (korporácií) príslušným stavom, skupinou, odborom, poťažne nižšími složkami najneskôr do 31. decembra 1940.
(2) Ak nedojde k dohode, rozhodne vláda.
§ 56.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho vláda.

Dôvodová zpráva.

Časť všeobecná.

Vláda sa ujala jednej zo svojich najdôležitejších a najzodpovednejších úloh, keď dala pripraviť vládny návrh zákona o stavoch. Stavovské zriadenie s hľadiska štátoprávneho je reformou hospodársko-sociálneho poriadku a funkčnej decentralizácie štátnej moci a má zameniť liberalistickú sústavu, ktorá potrebám spoločenského telesa štátu už nevyhovovala a bola škodlivou jak pre upravenie hospodárskosociálnych pomerov, tak aj pre utváranie osobností človeka.

Reforma organizačnej úpravy hospodársko-sociálnych pomerov zakladá sa na uskutočnení princípu, podľa ktorého tí, ktorí náležia k tomuže druhu povolania, soskupia sa obligatórne do samosprávnych sväzkov, t. zv. stavov, k tomu účelu, aby tieto vlastnými štatútmi upravily hospodársko-sociálne pomery svoje v duchu kresťanského učenia.

Reforma funkčnej decentralizácie štátnej moci zakladá sa na uskutočnení princípu, podľa ktorého zúži sa terajšia extenzita úloh štátu tým, že ponecháva veci menšieho významu ako aj starosti, ktoré by ho pri svojej malichernosti príliš zaneprázdňovaly, samosprávnym sväzkom zvaným stavmi, aby takto s voľnosťou a intenzitou tým väčšou mohol sa venovať primérnym úlohám jemu patriacim.

Pri uskutočňovaní stavovského zriadenia spôsobom v osnove uvedeným vláda — po stránke metodickej — volila postup evolučný, lebo hospodárske a sociálne momenty spoločenského telesa štátu pri svojej povahovej citlivosti neznesú revolučné otrasy bez ohrozenia eminentných štátnych záujmov, lebo osnova usiluje sa o prechod z liberalistickej sústavy do stavovského zriadenia so zachovaním právnej kontinuity, lebo stavovské zriadenie nie je len momentom organizačným, ale tiež a hlavne momentom mravným, predpokladajúcim prevychovanie mravných náhľadov človeka, spoločenského telesa a štátu.


Vláda preto predkladá návrh ako vyriešenie stavovského zriadenia v prvej etape, usilujúcej sa prevážne o prechod z doterajšej liberalistickej sústavy do stavovského zriadenia tým, že usmerní a pretvorí doterajšie organizácie záujmové i odborové, vykonávajúce funkcie hospodárske, na stavy a ich skupiny, ďalej tým, že uvedie do života obligatórne včlenenie príslušnosťou povinných subjektov do stavov a očakáva, že takto položené základy umožnia životnej dynamike ďalší, pre štátnu pospolitosť požehnaný vývoj stavovského zriadenia.

Časť zvláštna.

Časť prvá obsahuje všeobecné ustanovenia.

K § 1: Obsah je prevzatý po legislatívno-technickej úprave z ods. l, § 60 Ústavy.
Stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov nemá skupín a je sám o sebe uceleným stavom, prečo ustanovenia §§ 22—28 vládneho návrhu na tento stav sa nevzťahujú.
K § 2, ods. 1: Včlenenie stavovskou príslušnosťou povinných subjektov je včlenením ipso iure.
Povolanie s hľadiska tohto zákona je činnosť alebo funkcia v národohospodárskom smysle slova, ktorej podstatu náleží vykladať podľa obecného pojmu, obsahu, činnosti alebo funkcie.
K § 2, ods. 2: Vládny návrh zavádza dva pojmy pre osobný substrát stavov, a to pojem príslušnosti a pojem členstva. Príslušníkom je každý ipso iure, členom sa stáva však prijatím. Bude vecou štatútov stavov, aby si tieto dva pojmy usporiadaly a menovite, aby ustanovily podmienky prijatia za člena a práv, spojených s členstvom.
K § 2, ods, 3: Pri pojednávaní návrhu osnovy bolo nadhodené rozličné riešenie otázky rodinných príslušníkov, z ktorých vláda akceptovala tento spôsob, lebo tento spôsob je administratívne najjednoduchší a zabezpečuje najďalekosiahlejšie solidaritu rodinných príslušníkov so stavovskou príslušnosťou hlavy rodiny.
K § 3: za hlavné treba pokladať ono povolanie, ktoré v porovnaní s inou súčasne vykonávanou činnosťou (funkciou) stavovskou príslušnosťou povinného subjektu je s hľadiska hospodárskeho a sociálneho povahy hlavnej, poťažne prevážnej.
K § 3, ods. 2: Návrh zákona tu pamätá hlavne na lekárov, zverolekárov, inženierov, lekárnikov a podobných zamestnancov vo verejných alebo iných službách. Títo intelektuáli vzhľadom na ich obrnedzený počet a sociálne úlohy budú musieť z dôvodov kultúrnej sebestačnosti okrem povinností, uložených im stavom podľa ich zamestnania určeným, plniť a vykonávať aj povinnosti, súvisiace s ich teoretickoodbornými znalosťami (odborná tlač, výcvik a pod. ), k čomu návrh zákona pripúšťa výnimočne ich účelové medzistavovské soskupovanie do odborov.
K § 4: Osoby v tomto paragrafe menované sú tiež príslušníkmi stavu (§ 2), sú teda povinné prispievať k výdavkom stavovskej samosprávy a podliehajú tiež stavovskej právomoci, pričom však oproti príslušníkom riadnym nepožívajú individuálnych stavovských práv.
K § 5: Subjekty tu menované sú rovnako príslušníkmi, ak vykonávajú "povolanie" na území Slovenskej republiky.
Paragraf 60 Ústavy hovorí o občanoch. Tento termín nemožno vzhľadom na obsah tohto zákona vykladať ináč, než, že pod slovom "občan" treba rozumieť nielen osoby, ale aj ich sdruženia tak, ako to normuje návrh zákona. Opačný výklad slova"občan" prieči sa intenciám pojmu stavovského zriadenia, nakoľko stavovská politika a právomoc môžu byť úspešne prevádzané len pri obligatórnom zachytení všetkých faktorov výroby.
Pod slovom "zástupca" poťažne "zmocnenec" rozumie sa osoba, ktorá podľa všeobecných právnych noriem takouto môže byt a ktorá podľa zákonného alebo zvláštneho zmocnenia je za činy alebo opomenutia zastúpeného subjektu trestne i civilnoprávne zodpovedná.
K § 6: pod výrazom "vôbec osoby" treba rozumieť všetky osoby, ktoré musia mať alebo môžu si ustanoviť zástupcu na pr. osoby odpykávajúce trest na slobode, osoby nezvestné atp.
K § 7, ods. 1: Ústava v § 61, ods. 2 zmocňuje zákon, aby určil 'výnimky zo všeobecnej povinnosti stavovsky sa organizovať. Tento paragraf taxatívne vypočítava osoby, ktoré podľa povahy ich zamestnania alebo iných skutočností v ich osobe väziacich nemôžu byť členmi stavu.
K § 7, písm. d) viď poznámku § 2, ods. 3.
K § 7, písm. e): Vláda pri určení vekovej hranice rozhodujúcej pre príslušnosť do stavu uvažovala veľmi úzkostlivo a podrobne. Boly tu návrhy, aby ipso iure príslušnosť bola daná už vekom od 14 rokov, podľa iného návrhu 16 a podľa iného návrhu 18 rokov. Vláda sa rozhodla pre vek
21. rok, lebo stavovská príslušnosť a činnosť pred touto vekovou hranicou ešte veľmi kolíše, ďalej preto, lebo stavovská príslušnosť predpokladá určitú mravnú vyspelosť, ktorú všeobecne nemožno očakávať od osôb vo veku pod 21. rokom. I okolnosť, že stavovská príslušnosť v tomto veku je prerušená prezenčnou vojenskou službou, hrala pri rozhodovaní vekovej hranice moment, ku ktorému sa prihliadlo.
K § 7, ods. 2: Nakoľko stavovská politika a právomoc môžu byť úspešne vykonávané len, ak je obligatórna zachytená príslušnosť všetkých faktorov výroby, bolo nutné, aby za osoby v predchádzajúcom odseku vymenované boly zastúpené v stavu prostredníctvom ich zástupcu. Ohľadom pojmu zástupcov odkazuje sa na poznámku k § 5.
K § 8: Tento paragraf vypočítava právnické skutočností, ktorými včlenenie do stavu zaniká.
K § 9: Nakoľko Ústavou (§§ 91—95) majú národnostné skupiny u nás zabezpečené ďalekosiahle práva, musel sa dať týmto právam výraz aj v stavovskom zriadení, a to" formou v tomto paragrafe uvedenou. Pri pojednávaní osnovy padly hlasy domáhajúce sa vyhranenejšieho zabezpečenia národnostných práv v rámci stavu, a to vo forme samostatných národnostných sekcií. Vláda dospela však k záveru, že táto požiadavka nenachádza opory v Ústave, lebo § 60 Ústavy predpokladá iba včlenenie pospolitosti bez ohľadu na národnostnú príslušnosť, takže princíp národnostných sekcií v stavoch a ich skupinách nie je v intenciách Ústavy a ich zavedenie znamenalo by nežiadúci rozpor s vyščitovaným paragrafom Ústavy.
§ 10 normuje príkazy, ktorými sa dáva obsahová náplň stavovskému zriadeniu. Výpočet tento je demonštratívny.

Časť druhá obsahuje ustanovenia o organizácii stavovského zriadenia.

§ 11 odpovedá zásade princípu samosprávy stavov normovanej v ods. l, § 63 Ústavy.
Ústredná rada každého stavu je obligatórnym orgánom stavovskej samosprávy, obvodové (župné, okresné) a miestne rady sú fakultatívnymi orgánmi stavovskej samosprávy.
K § 12: Počet delegátov ústredne) rady bol určený vzhľadom na výsledky bádania vedeckého organizovania práce, podľa ktorých sbor väčší 10—12 osôb nie
je schopný koncentrovanej práce a nemôže byť tiež ovládaný.
§§ 13—16 obsahujú všeobecné organizačné normy.
§ 17: Vypočítava taxatívne pôsobnosť Ústrednej rady. V pôsobnosti uvedenej pod písmenom c) je zahrnutá aj pôsobnosť utvoriť obvodové (župné, okresné) a miestne stavovské rady, ako tiež aj pôsobnosť ustáliť ich obvod a sídlo.
§§ 18—20 normujú složenie predsedníctva stavu a pôsobnosť predsedníctva, poťažne predsedu stavu.
K § 21: Nakoľko stavy sú článkami verejnej správy, bolo potrebné pri Ústrednej rade zriadiť obligatórnu úradovňu.
K § 21, ods. 3: Z radov praktikov organizátorov (poslanec dr. inž. Zaťko, poslanec Čavojský) bola uplatňovaná požiadavka, aby stavy platové pomery svojho úradníctva mohly si upraviť samostatne bez ohľadu na platové pomery štátnych zamestnancov, lebo úradník stavu bude mať odchylný pracovný obor, a aby preto stavy si mohly platiť svojich úradníkov celkom individuálne podľa osobných schopností podľa hodnoty služby. Vláda týmto paragrafom požiadavku akceptovala.
Verejný záujem proti prípadným prehmatom v tomto smere je dostatočne chránený všeobecnou dozorčou mocou vlády.
§§ 22—24 prejednávajú matériu o skupinách a složení ich orgánov.
§ 25, ods. l je v súlade s ustanovením § 61 Ústavy.
U § 26, ods. l platia obdobne dôvody uvedené pri poznámke k § 21 tiež vzhľadom na skupiny.
K ods. 2, § 26: Vláda tu akceptovala praktickú požiadavku, aby pre obstarávanie záujmových potrieb príslušníkov stavu tej istej skupiny mohli sa príslušníci, o potrebu ktorých ide, soskupiť v rámci skupiny do odborov. Záujmovými potrebami sú oné stavovské potreby, ktoré pre ich špeciálnu povahu nemôžu byť stavom ani skupinou prakticky obstarávané, na pr. záujmové potreby tabačiarov, pestovateľov liečivých rastlín, včelárov u skupiny stavu poľnohospodárskeho, záujmové potreby priemyslu chemického, textilného atď. u skupiny stavu priemyslu atď.
K § 27: Tento paragraf sa zásadne shoduje s § 21.
K § 28; Vláda akceptovala tu požiadavku z kruhu zástupcov zamestnanec-
kých, aby pre vybavenie potrieb spoločných pre viac skupín rozličných stavov mohly sa utvoriť spoločné ustanovizne alebo zariadenia. Takýmito potrebami sú obstarávanie všeobecnej administratívy, tlač, zriadenie spoločných zdravotných a telovýchovných zariadení, na pr. sanatória ozdravovne, športové ihriská atď.
Tieto spoločné zariadenia nesmú sa však priečiť zásadám stavovského zriadenia.

Časť tretia obsahuje ustanovenia o medzistavovskej rade.

§§ 29 a 32 prejednávajú matériu o organizácií a složení medzistavovskej rady, ktorá v súlade s ustanovením § 62 Ústavy je povolaná starať sa "o vyrovnávanie a usmerňovanie záujmov medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi"
Medzistavovská rada je orgánom občasným.
Pri prejednávaní osnovy opätovne bola nadhodená myšlienka, či medzistavovská rada nemá byť orgánom stálym. Vláda sa rozhodla pre medzistavovskú radu s charakterom orgánu občasného, lebo chcela predísť tomu, aby sa z tohto orgánu vytvoril orgán stavom hierarchicky nadriadený, keďže existencia takéhoto orgánu by bola v rozpore s Ústavou. Mimo toho občasnosť medzistavovskej rady dodá tej vážností a nestrannosti rozhodčieho.

Časť štvrtá obsahuje ustanovenia o stavovských súdoch.

§ 33 vyčerpáva matériu časti štvrtej a rámcové podáva normy o utvorení, složení a pôsobnosti stavovských súdov.

Časť piata obsahuje ustanovenia a štátnom dozore.

§§ 34—38 vypočítavajú taxatívne obsah dozorčej moci štátu, ako aj spôsob a výpočet tých orgánov, ktorými má dozor vykonávať. Vláda si je vedomá, že ustanovenia tieto sú prísne, ale nemôžu v tejto prvej etape stavovského organizovania prenechať vybavovanie tak dôležitého úseku verejnej správy, akým je pôsobnosť stavov, bez možnosti prísneho dozoru. Prirodzene vláda a štátne orgány budí! zakročovať len v prípade odôvodnenom.
§ 39 je rámcovým ustanovením administratívneho pokračovania stavov a ich orgánov.
Odsek 4 tohto paragrafu je v súlade s ustanovením § 74, ods. 2 Ústavy.

Časť šiesta obsahuje ustanovenia o úhrade výdavkov stavovskej samosprávy

K § 40: Stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov, nakoľko tento nemá skupín, bude vyberať príspevky a poplatky priamo — teda nie prostredníctvom skupín, ako je to u ostatných stavov,
K §§ 41—47s Obsahujú predpisy o príspevkoch, poplatkoch, o vymeriavaní a vyberaní týchto, o premlčaní a o exekučnom ich vymáhaní.
Vláda uvažovala tiež o otázke výdavkov stavovského zriadenia a dospela ohľadom nej k záveru, že štátne financie stavovským zriadením, organizovaným spôsobom v tomto návrhu uvedeným, nebudú vôbec dotknuté, lebo stavy ako samosprávne jednotky budú sa financovať neodvisle od štátnych financií z prostriedkov vlastných. Pokiaľ štátne financie sú dotknuté poskytnutím finančných úľav pre stavy (§ 48), ide o nepatrnú obeť, obvyklú u verejných samospráv.
S hľadiska verejných tiarch vôbec stavovské zriadenie neznamená podľa názoru, vlády väčšie zaťaženie spoločenského telesa štátu, lebo týmto zákonom vleje sa asi 5. 000—6. 000 organizácií do stavovského zriadenia, orgány ktorých budú nahradené pomerne menším počtom orgánov stavovského zriadenia. Podľa aproximatívneho odhadu stavovské zriadenie neodčerpá viac z financií spoločenského telesa štátu, než doterajšie už uvedené organizácie.
Mimo tejto úvahy pokladá vláda otázku výšky finančných výdavkov stavovského zriadenia za vnútornú vec stavov. Každý stav bude vykonávať svoje úlohy v takcm rozsahu a intenzite, aký bude úmerný jeho finančným možnostiam.

Časť siedma obsahuje ustanovenia o finančných úľavách

K § 48: Nakoľko stavy, ich skupiny a nižšie složky stavovské sú zariadením verejného práva, vykonávajúcim verejnú právomoc, je odôvodnené, že tieto budú odbremenené v najširšej miere od finančných tiarch.

Časť ôsma obsahuje ustanovenia trestné.

K § 49: Prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť je odvodzená z ustanovenia § 2 Pre nesplnenie tejto povinnosti zdalo sa byť účelným určiť policajné tresty.
Pod výrazom "stavovská disciplína alebo iné hodnoty stavovského zriadenia" treba rozumieť ochranu jak tohto zákona taktiež aj štatútov vládou schválených.
K § 50: Priestupky sú deliktami návrhovými, t. j., že štátny orgán môže zakročiť len na návrh stavu alebo jej skupiny, poťažne oného stavovského orgánu, ktorý k podaniu takéhoto návrhu bude oprávnený.
K § 50: Toto ustanovenie bolo treba vsunúť, aby sa vyhlo, poťažne predišlo defraudáciám stavovských príspevkov. Najvyššia hranica Ks 100. 000 vzhľadom na povahu týchto deliktov je odôvodnená.

Časť deviata obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia.

§§ 52—53 ustanovujú, akým spôsobom sa utvorí prvá stavovská rada. Pritom treba poznamenať, že Slovenská poisťovňa uč. spol., je predsedajúcou spoločnosťou pripravovaného,, sväzu" súkromných poisťovní.
§§ 54—56 sú ustanoveniami záverečnými.

Vláda odporúča uzákonenie návrhu zákona o stavoch v znení ako tu predkladá.

Dr. Vojtech Ťuka v. r.,
predseda vlády
                               
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,                          
minister vnútra a zahraničných vecí