Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

23. 12. 2012

Rozjímanie o bolesti narodeného Ježiša Krista, Nášho Pána.

sv. Alfonz de Liguori

Ježiš Kristus zjavil ctih. Agáte z Kríža, že ho za jeho pobytu v živote Panny Márie zo všetkých múk najviac bolela ztvrdlivosť ľudských sŕdc, keď budú i po vykúpení pohŕdať milosťami, ktoré prišiel vyliať na zem. A tento svoj bôľ už prv vyjadril ústami Dávida uvedenými slovami, ktoré sv. Otcovia jednomyseľne vykladajú v tomto zmysle: "Aký bude úžitok z mojej krvi, keď i zostúpim v porušenie?" Keď totiž zostúpim - vysvetľuje sv. Izidor posledné slová - aby som prijal ľudskú prirodzenosť, porušenú neprávosťami a hriechmi. Otče môj, tak sa zdá Slovo Božie rozprávať, už sa idem priodieť ľudským telom a potom hodlám všetku svoju krv vycediť za ľudí. Lenže "aký bude úžitok z mojej krvi?" Ľudia väčšinou nebudú dbať o moju krv a budú ma i ďalej urážať, ako by som vôbec nič nebol urobil z lásky k nim. Tieto muky boli  ten trpký kalich, za ktorého odvrátenie prosil Pán Ježiš svojho Otca: "Otče môj ... nech ma minie tento kalich." (Mat. 26, 39.) Ktorý kalich? Toto zhrdnutie jeho láskou, ktoré predpovedal. Preto zaúpel na kríži: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil (Mat. 27, 46.) Svätej Kataríne Sienskej zjavil Pán, že to bola tá opustenosť, nad ktorou nariekal, keď musel vidieť, ako jeho Otec dopustil, aby jeho umučením a láskou pohrdlo toľko ľudí, za ktorých umieral.

A hľa, tie isté muky trápili Božské nemluvňa v živote Panny Márie, keďže už vtedy videl tak ohromné bolesti, potupy, krv a tak ukrutnú a nečestnú smrť, - a tak nepatrný úžitok. Sväté nemluvniatko už vtedy videlo vyplnenie apoštolových slov, že veľký, ba väčší diel ľudí bude šliapať po jeho krvi a pohŕdať jeho milosťou, ktorú im vydobyla táto krv: "O koľko horší trest zasluhuje ten, kto pošliapal Božieho Syna a za nečistú považoval krv zmluvy, ktorou bol posvätený a potupil ducha milosti?" (Žid. 10, 29.) Ak sme však i my patrili k týmto nevďačníkom, nezúfajme! Keď  sa Pán Ježiš narodil, priniesol pokoj ľuďom dobrej vôle, ako dal ohlásiť anjelmi prespevujúcimi: "A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle." - Zmeňme teda svoju vôľu, ľutujme za svoje hriechy v pevnom úmysle, že budeme milovať toho dobrého Boha a tak nájdeme pokoj, totiž, Božie priateľstvo.

***

Uvažuj, že večné Slovo je ten nekonečne blažený Boh, ktorý je blažený sám sebou, tak, že jeho blaženosť nemôže byť ani väčšia; ani spasením všetkých ľudí mu jej nemôže pribudnúť, alebo ubudnúť. A predsa toľko urobil a toľko trpel, aby nás, biedne červy, spasil, že, keby jeho blaženosť - hovorí sv. Tomáš - bola závisela od spasenia človeka, nebol by mohol viacej urobiť, ani viacej trpieť. "Ako by bez neho nemohol byť blažený."

A naozaj, keby blaženosť Ježiša Krista bola bývala závislá od nášho vykúpenia, či by sa bol mohol viacej pokoriť, ako sa pokoril, keď sa znížil až k dieťaťu a naše krehkosti a biedy ľudského života a takú ukrutnú a potupnú smrť vzal na seba? Jedine Boh nás mohol tak preveľmi milovať, nás úbohých hriešnikov, ktorí sme boli nehodní jeho lásky.

Istý nábožný spisovateľ hovorí: " Keby nám Ježiš Kristus bol dovolil prosiť ho o najväčšie prejavy lásky, či by sa ho niekto osmelil žiadať, aby sa stal rovným dieťaťu, aby sa priodel všetkými našimi biedami; ba aby sa dokonca urobil zo všetkých najchudobnejším, najopovrženejším a najsužovanejším; aby konečne umrel pod rukami katov v hrozných mukách na potupnom dreve, prebodnutý a od všetkých opustený, aj od svojho samého Otca, ktorý opustil Syna, aby nás nemusel opustiť v našom nešťastí?

A hľa, to na čo by sme si neboli trúfli nikdy ani pomyslieť, tým sa Syn Boží zaoberal v myšlienkach a to urobil. Už od malička sa za nás podvolil mukám, opovrhnutiam a smrti. "Miloval nás a vydal seba samého za nás." Miloval nás a daroval sa nám z lásky k nám, aby sme ho na zadosťučinenie za svoje hriechy obetovali Otcovi a aby sme pre jeho zásluhy obdržali od Božej dobrotivosti všetky milosti, ktoré si žiadame. On je zaiste omnoho príjemnejšou obetou Bohu, ako keby všetci ľudia a anjeli, koľko ich len je, položili svoj život v obeť. Neprestávajme teda obetovať Bohu zásluhy Ježiša Krista, aby sme skrze neho žiadali a úfali všetko dobré.

Prevzaté z knihy: sv. Alfonz de Liguori - Vianočná novéna a rozjímania na každý deň v advente a cez dobu vianočnú ..., nakl. LEV, Ružomberok 1935