Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

16. 12. 2012

Cirkev je pravda

Antoine Blanc de Saint-Bonnet

Cirkev je pravda. Čím je svet bez pravdy? Trvá už šesť tisíc rokov a stále hľadá pravdu: a tomu sa hovorí filozofia? Cirkev, hovorím, je pravda, a pravda je poznanie človeka, jeho postavenia v lone bytia, jeho pomeru k Tomu, ktorý tvorí bytie, poznanie Spoločnosti a jej účelu, ako aj najvyššie vysvetlenie života. Prečo je človek stvorený, aký má účel? Viera je osou veškerej sústavy. Ostatné otázky, ako myšlienka, mravnosť, právo a politika sa o ňu opierajú. Cirkev je pravda ...

Veľkí duchovia vidia jednotu. Stvorenie je jedno, je jednotou, ktorú treba obsiahnuť. A namiesto toho dobro, tento svet, Boh, spravodlivosť úplne miznú z myslí. Je možné podať dôkaz o živúcej inteligencii, o podivuhodnej obraznosti a nenapodobiteľnom talente. Ale napriek tomu je človek len "zuniacim zvoncom", ak nemá jednotu. Odkiaľ by pochádzala praktickosť ľudí? Je to celok, čo existuje a čo je potrebné obsiahnuť. Cirkev je pravda ...

A pretože ju stratili, ich duch, domnievajúci sa, že má svetlo, upadol do akejsi detinskosti. Zabúdajú na večné idei pre trochu sena alebo prachu, ktorý leží pri ich nohách. Veda zničila myšlienku. Duch človeka sa nebude môcť ubrániť analýze, ktorá ho rozkladá. A už aj mizne veda, tento prach myšlienky, v panteizme, v ktorom sa už stratili, aj veda, aj múdrosť Východu. Jedine katolicizmus zachránil rozum pred stroskotaním. Prehovára k ľuďom: kde by zostala pravda za šesťtisíc rokov, čo svet stojí? A nikto sa nezmôže na odpoveď. Cirkev je pravda ...

V konečnom dôsledku ľudstvo vo svojich najlepších mysliteľoch, vo svojich najstatočnejších srdciach a najvznešenejších národoch, nám ukázalo svojou vierou, že sa dá veriť a svojim napredovaním, že sa dá postupovať! V prítomnosti nebies, tejto prekvapujúcej harmónie, aký by mal zmysel tento svet, ktorý nás naplňuje obdivom, ak by bol cieľ vzdialený a tu na zemi neznámy? Byť katolíkom, na to sú potrebné dve veci: Cnosť a Poznanie. Poznanie mravné sa nedá oddeliť od akéhokoľvek poznania iného. Cirkev je pravda ...

Nie je možné poznať veci z pohľadu odporujúceho Bohu. Dobro nám vraví, v ktorom bode je svetlo. Ale, ako by človek, ktorý neuvažuje, že Nekonečno mu dáva v každom okamihu bytie, mohol pomyslieť, že od Nekonečna prijíma pravdu? Ľudstvo ako dieťa nevie kto ho drží. A pritom zo všetkých strán sa k nemu vzťahujú ruky: je tu rodina, výchova, príklady, láska; tam zase Autorita, ochrana, spravodlivosť, mier a nakoniec pravda. Cirkev je pravda ...

To znamená, že Cirkev rozširujúc pravdu medzi ľuďmi a nastoľujúc svedomie, slobodu a rozum, všetky tri prvotným pádom človeka kruto oslabené a znovu získavajúc ľuďom Milosť a Lásku, tieto nadprirodzené bohatstvá, ktoré prichádzajú prirodzenosť nie zničiť, ale doplniť, že Cirkev založila pravú Civilizáciu, založenú na skutočnom rozvoji ľudskej prirodzenosti. Cirkev je matafyzickou príčinou trvania a trvanlivosti Civilizácie medzi nami. A ako kresťanské národy postupne vzišli z Cirkvi, tak budú chátrať v tej miere, ako sa budú od nej vzďaľovať. Takto môže postupne zahynúť celé kresťanstvo. Cirkev bude žiť až do konca. V agónii naše údy ochromejú jeden po druhom, kým srdce ešte bije. Ale všetko by odumrelo, akonáhle by prestalo biť aj srdce. A človek by zmizol zo zeme zároveň s pravdou ...

A vy, či sa nebojíte Boha? Včera ste sa usilovali o to, aby zákony boli ateistické a dnes chcete aby Cirkev podľahla. Ak zraňujete Cirkev, Boh bude biť svet. Zahrnie ľudstvo do svojich trestov. Ak prenasledujete Cirkev, obávajte sa o svoju Civilizáciu! Strachujte sa sami o seba. o svoje vlastné pokolenie, ak vyháňame Tú, ktorá nás vychovala. Ak Európa chce vlastnými rukami zahrdúsiť Tú, ktorá ju zrodila, jej nehanebnosť prekoná nehanebnosť Židov a tento národ, nateraz vzbúrený, bude pozdvihnutý k Bohu. Bojme sa, aby sme za to nezaplatili svojou dušou, aby sme nerozpútali na seba hlas posledného súdu a neurýchlili hodinu sveta, ktorá trvá len pre svätcov!

Či ľudia necítia, že ak budú chcieť obetovať Cirkev, Boh ich už nebude počuť? Ľudia ukrižovali jeho Syna, napriek tomu, že svojou láskou k nim a svojim srdcom bez pýchy dokázal, že je Bohom. Avšak mohli povedať, že ho napriek výstrahám Prorokov nepoznali. Ale či budú môcť povedať o Cirkvi, ktorá ich zahrnula svojim dobrodením, že ju nepoznali? K čomu ju môžu prirovnať tu na zemi? Ukrižované Slovo odpúšťa ľuďom, "lebo nevedia čo činia", ale či nepočujete hlas volajúci za Cirkev, že im neodpustí, pretože vedeli čo činia?

Svet, "ktorý chce vládnuť a veseliť sa", má nenávisť pýchy k Tej, ktorá ho žiada, aby sa podrobil a trpel. Preto je Cirkev postrachom pre svet, ktorý triumfuje. Ale svet bude zničený, ak bude chcieť zasadiť poslednú ranu Cirkvi. Svet zahynie, keď jeho osudná nenávisť nebude už môcť zniesť Cirkev, pretože Cirkev nebude už môcť zachrániť svet. Deň, v ktorom vládcovia a národy, múdri aj nemúdri, v ktorom celý tento svet, ktorého útoky boli až doteraz čiastočné, sa pozdvihnú, aby dokonali vo svojej nenávisti smrť, tento deň bude posledným. Človek nemôže byť bez Cirkvi: Cirkev je pravda.

Preložil G.F.

Prevzaté zo zborníku Archy 3/1946