Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

23. 11. 2012

Bod zlomu 

Christopher A. Gawley

Ako veterán americkej kultúrnej vojny som už zažil viacero volieb, ktoré ma sklamali. Voľby v roku 2012, v ktorých bol vyzývateľom úradujúceho prezidenta mormonský neokonzervatívec ma však napĺňajú vážnou obavou. Opätovné zvolenie Obamu a mnohé ďalšie porážky hnutia pro-life a pro-marriage ma zasiahli ako rana päsťou. Nie že by som čakal, že sa americký národ cez noc stane cnostným, ale aj tak ma to šokovalo. Tri veci významne odlišujú tieto voľby od tých, ktoré sme mohli počas nášho strmhlavého kultúrneho a religiózneho pádu zažiť:

1.vojna o dušu nášho národa je stratená
2.verní kresťania sa stali terčom verejného pohŕdania a výsmechu zo strany elít, hollywoodskych exponentov a médií
3.v americkej katolíckej cirkvi vypukla de facto otvorená schizma

Keď raz naši pravnuci opíšu naše dejiny, rok 2012 označia za začiatok konca kresťanskej spoločnosti v Amerike. Bude chápaný ako zrodenie novej totality. Spomínam si na jednu z prvých scén pôvodných Hviezdnych vojen, kde guvernér Tarkin vyhlásil: “posledné zvyšky starej republiky boli rozmetané.”
Sú aj iné dôležité dátumy. 1865, v ktorom sa pod maskou ústavného dodatku o občianskej vojne zrodila centralizovaná moc federálnej vlády, 1932, v ktorom sa programom New Deal zrodil americký socializmus a zomrel americký zlatý štandard, 1973, keď Najvyšší súd povolil neobmedzené vraždenie amerických detí priamo v materniciach. Tieto udalosti boli viac menej predurčené zakladajúcimi dokumentmi Únie, pričom tie boli samozrejme pankhartami Osvietenstva.

Kým tradiční katolíci nie sú fanúšikmi amerického politického systému, apologéti posledného koncilu ho oslavujú ako Bohom ustanovený. Musíme pripustiť, že to čo ho vo všeobecnosti robí lepším v porovnaní s takmer každou jeho dnešnou alternatívou je jeho spirituálna i praktická nemohúcnosť. Inak povedané, zatiaľ či americký ústavný model nepredpokladá Pravdu, tých čo sa Pravde zasvätili necháva na pokoji.

Tie dni sa dnes končia.

S mohutnou a úplnou porážkou pro-life a pro-marriage hnutia boli porazené tie najzákladnejšie prvky umožňujúce vybudovať civilizovanú spoločnosť: život, rodina a manželstvo. Tieto prehry nebude možné v budúcich voľbách napraviť z dvoch dôvodov:

1. To, čo  guvernér Romney povedal o závislosti 47% Američanov na štáte a teda aj ich kolektívnemu  odporu k myšlienke menšieho štátu a  väčšej osobnej zodpovednosti bolo politicky nákazlivé, ale nepresné. Platónova kritika demokracie bola naozaj prorocká: väčší a väčší počet ľudu sa živí zo štedrého vládneho válova a svoj stále sa zvyšujúci počet využíva, aby svoj pohodlný životný štýl na úkor iných ešte viac vylepšil. Hodnota a sebaúcta tohoto davu sa úmerne jeho závislosti vytráca. Dosiahli sme bod zlomu a ktorákoľvek strana pri moci bude demagogickým spôsobom pokračovať v upevňovaní tejto dekadentnej symbiózy.

2. Republikánska strana je stranou bielych a demografia hovorí, že väčšinovo biela strana ťažko opäť získa väčšinový status. A je tiež na nešťastie pravda, že ani hispánski katolíci, ani čierni baptisti nevolia politikov, ktorí obhajujú život a manželstvo, ale rasový aspekt preváži všetky iné ohľady.

Čo ma uvádza do úžasu je, že len pred pár rokmi bola sodomia trestná a dnes si sodomitské “vzťahy” nárokujú rovnosť so vzťahom muža a ženy, otca a matky, spojených posvätným manželstvom. Je to len štyridsať rokov, čo pokútnych vykonávateľov potratov zatvárali ako zločincov. Dnes sú títo vrahovia oslavovaní ako hrdinovia občianskych práv a bojovníci za slobodu. To, za čo pred tridsiatimi rokmi zatvorili  Larryho Flinta, je teraz voľne dostupné v káblových televíziách v miliónoch domácností a materiál tisíckrát zhýralejší je na vyžiadanie v každom hoteli v tejto krajine. Konflikt medzi silami dobra a zla trvá už roky,  rok 2012 ale odlišuje minulosti to, že sily zla - prinajmenšom v sekulárnom a politickom zmysle – zvíťazili. Táto krajina už nikdy nepostaví potrat mimo zákon a homosexuálne zväzky povýši na úroveň manželstva v celej americkej spoločnosti. Trestné stíhanie za obscénnosť sa stáva minulosťou. Väčšina detí sa narodí ilegitímne. Menej a menej heterosexuálov sa bude unúvať s manželstvom a bude žiť len v konkubináte. Tých pár detí, ktoré zostanú na adopciu sa podelí medzi homosexuálov a bezdetné heterosexuálne manželské páry. Bože, odpusť nám!

Prehra v kultúrnej vojne znamená, že víťazi, vo vskutku totalitárnom duchu, prestanú tolerovať odbojníkov. Táto ideologická čistka bude samozrejme všestranná, ale rozhodovať bude postoj k homosexualite. Ekonomická perzekúcia pre tých, čo o homosexualite hovoria pravdu, bude podporená modernými prevýchovnými tábormi (tj. povinnými školeniami o diverzite pre zamestnancov a školákov). Dni, v ktorých sú ešte články ako tento tolerované, sa blížia ku koncu. Nastáva prenasledovanie rodičov. Domáca škola, posledný zvyšok odporu proti sekulárnemu vzdelávaciemu monopolu, sa stane terčom útoku. Práva rodičov, samotné puto medzi matkou, otcom a dieťaťom sa behom generácie zásadne redefinuje. Štát sa stane spolurodičom a ochrancom dieťaťa pred jeho vlastnými rodičmi. Rozširovanie náboženských názorov, ktoré odporujú víťaznej ideológii, bude postavené mimo zákon.

Nemiestne preháňanie? Prosím vás! Pred štyridsiatimi piatimi rokmi bola antikoncepcia v niektorých štátoch nelegálna a v niektorých vyhradená len pre manželské páry. Dnes sú katolícke inštitúcie nútené platiť antikoncepciu svojim zamestnancom, pretože podľa nášho prezidenta je to veľké spoločenské dobro.

Prvou obrannou líniou proti takýmto útokom by mala byť Cirkev. Ale tu je problém: piata kolóna v Cirkvi súhlasí s mnohými týmito zmenami. Chápu socialistické šialenstvo, ktoré ovládlo národné hospodárstvo, ako logické vyústenie Pánovho sociálneho učenia. Akceptáciu homosexuality vidia ako plod kresťanskej lásky. Vyhýbajú sa kriminalizácii potratov na základe náboženského pluralizmu.
Zbabelí moderní biskupi nechávajú svoje stádo napospas vlkom.

Čo dnes potrebujeme viac, ako kedykoľvek predtým, je nekompromisný hlas Cirkvi. Potrebujeme biskupov, ktorí hlásajú celé Evanjelium a nezapodievajú sa ohlupujúcim dialógom s tými, čo tvrdošijne zotrvávajú v blude. Potrebujeme biskupov, ktorí budú všade hlásať, že mimo svätú rímsku a katolícku cirkev niet nádeje ani spásy. Potrebujeme biskupov, ktorí exkomunikujú verejných činiteľov, ktorí zaviedli “zákonné” vraždenie nevinných detí.

Ak hľadáte jasný dôkaz totálneho zlyhania “otvorenosti svetu”  ohlasovanej posledným koncilom, tak
je to kompletný kolaps katolicizmu v Spojených štátoch. Ako môže nejaký katolík oslavovať päťdesiate výročie spúšťača vlastnej smrti? To je ako keby obyvatelia Drážďan oslavovali bombardovanie ako verejnoprospešné práce.

Deň odplaty pre Cirkev, ktorá svoje stádo sýti nemastnou liturgiou a vyžmýkaným evanjeliom sentimentálnych žvástov sa blíži. Už sme stratili dve generácie. Výsledky sú jasné – väčšina katolíkov volila prezidenta, ktorý núti katolícke organizácie platiť za antikoncepciu. Prešli sme kus cesty. Dve tisícročia katolíckej autority boli zničené počas dvoch generácií. Neuveriteľné.
 
De facto schizma, medzi našimi zbabelými biskupmi a mnohými kňazmi povedie k situácií podobnej, francúzskej revolúcií, keď boli dva druhy kňazov. Štátom schválení a nezákonní. Odpadlíci a katolíci. Už to môžeme pozorovať. Kanadskí kňazi sú súdení pre akékoľvek parafrázovanie biblickej výstrahy pred homosexualitou. Dejiny sa opakujú. Pred osemdesiatimi rokmi sa presne toto dialo v Mexiku,  pred šesťdesiatimi vo Východnej Európe a dnes sa to deje v Západnej Európe.

I naše “kresťanské” rodiny sú rozdelené v otázkach náboženstva a morálky, Rozhodnutie mať viac detí je chápané ako nezodpovedné dokonca i starými rodičmi. Domácu školu považujú za bizarný nápad susedia, priatelia i príbuzní. Zbožnosť sa chápe ako svätuškárstvo, konzervatívne spoločenské názory sú problematické a samozrejme považované za bigótne.

Pre to všetko ale máme precedens. Ak máme byť prenasledovaní kvôli Pánovi, tak budeme. Tak ako naši predchodcovia v podobných obdobiach, vychováme kresťanských bojovníkov, ktorí zvíťazia v bitkách, ktoré my považujeme za nemožné vyhrať. Zhromaždime sa okolo tých kňazov a tých rehoľníkov, ktorí hovoria Pravdu a vydržíme.

Prínosom každého veľkého prenasledovania je odstránenie šedých oblastí. Priatelia a nepriatelia Boží sa vtedy ľahko rozlíšia. Rozlíšime, ich a nebudeme v tom boji osamelí. Modlime sa teda a sľúbme si, že sa nevzdáme boja za nenarodených, za deti, za starých, za mrzákov. Každý deň  budeme robiť všetko  čo len vládzeme, aby sme vybudovali kresťanské zväzky, ktoré nám pomôžu týmto celým prejsť. Spolu spätí vierou a modlitbou, budeme ostatných katolíkov chápať ako širokú rodinu. Vybudujeme celé komunity ekonomicky sebestačných tradičných katolíkov.  Znova objavíme svoje spojenie s pluhom a pôdou. 
Je toho veľa, ale s vierou a nádejou to ustojíme.

Preložil Jozef Duháček