Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

22. 10. 2012


Úžernícky štát

Branislav Michalka

Povaha systému, v ktorom sa ráči jeho veličenstvo ľud, suverénny to pán a vládca nad svojim demokratickým osudom ( pomni, že všetka moc pochádza z ľudu!), momentálne nachádzať, bola dojímavo dokumentovaná tlačovou správou zo dňa 21. októbra r.P. 2012. Redaktorské ťululum a ohreblo v jednej osobe, patentovaný žľab na ideové splašky tečúce zhora nadol, nám s bohorovným kľudom oznamovalo, že ceny tepla a energií sa budú od nového roku predsa len zvyšovať. Primárna radosť nad tým, že svojimi ničotnými peniazmi podoprieme stĺpy na chráme Demokracie, bola následne prehlušená veselosťou nad zdôvodnením onoho kroku: ceny tepla sa budú zvyšovať preto, lebo klesla spotreba energií následkom toho, že ľudia šetria, menej kúria, item zatepľujú svoje domy.

Ó, ty skvelá a krásna bohyňa Demokracie! Aké krásne je prebývať v tvojom stane. Nič to, že ťa ohovárali takí treťotriedni škrabáci ako Platon, Aristoteles, Herakleitos, Aristofanes, sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský, Dante, Suarez, Hobes, Leibnitz, Goethe, Schopenhauer a ešte pár ďalších vrtákov, nebudeme to naťahovať, to nič, nás hreje pocit, že mocne jarmíme vládu vo svojich rukách. Vôľa ľudu je svätá.

Je to krása! Úžernícka svetová aj lokálna banda je rozhodnutá z vás tie peniaze prosto vyžmýkať, aj keby vám mali spoplatniť každé zakopnutie na chodníku. Veď oni vám ukážu trucovať. Šetriť sa vám zachcelo, rozvratníci! A či vy neviete, že ekonomiku treba naštartovať? A, že bez neustáleho konzumu to nepôjde? Chcete snáď, aby nám naša drahá Únia padla? Alebo aby súdružka bankárka nemohla ísť otláčať svoje polovičky do piesku na Riviére? A čo nový masseratti? To si ho má súdruh manažér kupovať na splátky, alebo čo? A súdružka poslankyňa Flašíková-Beňová, má snáď v europarlamente sedieť zadarmo? Demokraciu si rozvracať nedáme! Však vy došetríte. Vaša pohodlnosť, znemravnelosť a degenerácia sú toho najlepšou zárukou, že bude čo spoplatnovať.

Je to také roztomilé. Najprv vám nabulíkajú, že máte obkladať domy polystyrénom, s dovetkom koľko tým ušetríte, založia si firmy na zateplovanie a výrobu umelohmotných gebuzín, no a keď už sa nabalili na vašej hlúposti, tak vám oznámia, že žiadne šetrenie nebude.

Arogancia s akou dávajú naší liberálno-demokratickí vládcovia (a to nemáme na mysli len alebo práve politikov, tí sú skôr dobre platenými figúrkami) najavo svoje úmysly, ktoré sa skvejú svojim úžerníckym pozadím, nás informuje o ich žulovom sebavedomí. Posadení tuho na vrchu tejto kopy hnoja, ktorá na seba necháva pokrikovať Demokracia, keď šlape chodník okolo pekelného bordelu, pevne veria, že ich nič nemôže ohroziť, že pyramída kanálií porastie až do neba. Svoje zisky si ustrážia, troška pritiahnu lis a čo si brble do piva daňová ovca, z toho si ukrútia kornút na grganie.

Čo nám oznamujú podobnými zvesťami? Vždy to isté. Jemnou monotónnou melódiou, ktorá zvoní, spievajú svoju pieseň finančnej bludičky: nám neuniknete, nám neuniknete ... Omotali sme chápadlami svet, budeme vás vysávať pomaly, tolerantne, humánne, slobodne a bratsky. Aký hnev, aké vrásky? Či ste si to všetko samy slobodne nezvolili? Časy patriarchálnej starostlivosti sú preč. Predsa nechcete aby vás niekto vodil za ručičky. Nejaký nedemokratický vládca, ktorému by ste sa museli ponížene klaňať. Ukradol by vám slobodu, zničil vašu osobnosť, začlenil vás do národa, stavu, rodiny a iných strašných otročín. Buďte slobodní - a plaťte.   

Nie je to pravda nič nové. Je za tým ten starý, obohraný a zároveň večne zelený protestsong nazývaný dedičný hriech. Protestuje sa samozrejme proti Bohu a za sladkú slobodienku. Končí sa to otroctvom. Bolo to tu tisíckrát; starý Rím mal krásne vypracovaný systém úžery. Platobná neschopnosť sa finalizovala stratou slobody a prepadnutím do otroctva ručiteľa. Kresťanstvo nám to trošku narušilo. Otroctvo sa nám akosi vytratilo. Legitímneho dediča, zlepšovateľa a reformátora pohanskej úžery, blúdiaceho Žida, krátiaceho si čas čakania na antikristovského mesiáša finančným kartáčovaním kresťanov, Cirkev trošku vytlačila na okraj spoločnosti. Avšak evidentne nie dostatočne. Ale posledné osvietené storočia nás priviedli späť ku kýženej pohanskej slobode. Je tu však tá nutnosť platiť, spolu s vyhliadkou na veselo nám mávajúce otroctvo v hmlistých diaľavách. V 21. storočí? Otroctvo? To sa nemôže predsa stať. Pokrok, humanita, tolerancia, láska ...

Táto kombinácia slobody a úžerníctva má samozrejme aj v strednej Európe dlhodobú tradíciu. Kresťan mal zakázané požičiavať na úrok. Potom si do Uhorska pozval levantinskych školiteľov, neskôr renesanciou osvietených Talianov a reformáciou povzbudených Nemcov. To boli však len prvé lastovičky. Masovo k nám úžera zavítala až s osvietenectvom. Už koncom 18. storočia sa hromadne spúšťali z Haliče do Uhorska prví židovskí pionieri, aby nám zvestovali svoje sladké evanjelium slobody a úžery. Mentalita drogového dílera slávila svoj prvý triumf. Je to jednoduché: dávate najprv niečo zadarmo, prípadne za dampingové ceny. Keď si ovce zvyknú a nedokážu bez toho žiť, vtedy im zdvihnete ceny. Samozrejme, že tomu môže, či musí, predchádzať nejedna kampaň alebo sociálny otras, ktorého účelom je zničiť patriarchálny a agrárny spôsob života. Ten je vôbec nepriateľom pokroku. A úžery. Robí človeka nezávislým na distribúcií potravín, neumožňuje vytrhnúť ho z komunity, rodiny, stavu a hnať ho s ostatným planktónom do papule leviathana. Opak je však cieľom. Človek slobodný, osamotený, bezprízorný, navyknutý na všetky omamné látky demokracie, hekajúci nad každým obmedzením svojich pudov, migrujúci z jedného urbanistického megapelechu do druhého, ten musí byť na konci nášho snaženia. Opojený slobodou svojich prasačín a zapletený do nerozmotateľných kľučiek utekania pred Bohom a Prikázaniami, je donútený platiť. A platí. Návrat k Bohu a Rádu, by bol taký ťažký, že je bôľno čo i len zapremýšľať o ňom. Nezostáva teda iné než platiť.

Po prvých hebrejských pionieroch prišli kresťanskí učni. Pilne sa učili, všetko pochopili, majstrov nezradili. Solovjevové slová o tom, že doba je židovská nie preto, lebo židia sú mocní, ale preto, že kresťania zožidovšteli, vrhajú záplavu svetla na dnešné časy. Z tohto pohľadu rozumieme aj tomu nekonečnému volaniu po zmierení so "staršími bratmi", ako nám ho servírujú korifeji koncilovej idolatrie. Akéže tu nezmierenie, keď duša, srdce i rozum pištia jednohlasne a rozpoznávajú skutočne "brata" v úmysloch, túžbach i skutkoch. Majster si podržal vysoké učenie, však učňa podrobne zasvätil. Miriády malých úžerníčkov sa nám rozutekali do sveta. Vymysleli nám liberálnu demokraciu, mäkký rošt, na ktorom nás pomaličky opekajú, chladený hrami a uctievaním rozkroku.

Genialita tohto koktailu spočíva v jeho prirodzenosti. Akceptuje všetky ľudské túžby, v celej ich pluralite, tolerantne vás pošle rovno do Pekla a chce len vaše peniaze. Čo by ste mu chceli vyčítať? Veď vás oslobodil. Vzbura je nemožná. Povedzme, že budete chcieť potrieť túto sladkú slobodienku zbraňou. Kto vám ju bude dodávať? Kto to bude všetko platiť? A čo bude za to chcieť, až bude po všetkom? Tých revolúcií čo sme videli a prevratov. A keď hladina opadla, vždy zase ten starý úžerníček sa vynoril ako pozlátený nautilus. Protiví sa vám násilie, ó nežný pacifista, a chcete bojovať jedine zbraňou ducha? A kto bude propagovať tie vaše duchovné šplechty? Kto kolportovať? Kto zoženie klaku, ktorá sa utlieska k smrti na mávnutie za oponkou? Tvrdíte, že ste mazaní, že s nimi potom zatočíte, až bude po všetkom? Nuž, len sa pozrite ako s nimi všetci zatočili - a chystajte si peniaze na nové ceny tepla a energií. Chceli by ste, tak ako vám to našepkáva vaša pohanská dušička, len trošku sa povŕtať v štátnej mašinke, niečo tam zreformovať a odrazu úžerníček sa sám rozplynie pod lúčmi pokroku? Ale čo už sa v tej ojazdenej kraksni navŕtali všelijakí univerzitní švábi, červi, ohlodávači teórii, pôrodní asistenti receptov na hromadné vylepšovanie ľudstva. A výsledok? Banková únia vás srdečne zdraví s prianím hojného zdravia a platobnej schopnosti.

Len jednej veci sa boja, ako vidno z ich priehľadných reakcií - zastavenia škrečka konzumu v jeho nekonečnom otáčaní kolesom. Môžete tliapať čo chcete, len kupujte, konzumujte, užívajte. Aj to kresťanstvo vám doprajú, to sladké, sentimentálne, tolerantné, neškodné. Veď už vyše 150 rokov patria k hlavným producentom devocionálii práve židovské firmy. Vidíte aká tolerancia. Doprajú vám ten ruženec, medailku, krížik, aj keď tým pohŕdajú, ale musíte zaplatiť. To bolo kriku pred dvoma rokmi keď Kúria vydala nariadenie, aby pri chráme sv. Petra v Ríme nebol trpený predaj devocionálií, lebo je to sakrálny priestor. Stánky sa museli stiahnuť až za námestie. A kto protestoval? Rímska Židovská náboženská obec. Že je to diskriminácia. Kto by to tušil koľko anonymných ctiteľov ruženca máme medzi nekatolíkmi, to by aj doktori Rahner a de Lubac valili oči.

Nie, je len jediná cesta: obmedziť sa, prestať konzumovať, siahnuť si na pohodlíčko. Len tak zlomíte moc úžery. Kroky, ktoré budú chceť následne prijať, aby odvrátili kolaps svojho úžerníckeho štátu, nebudú stíhať. Nezvládli by masovú askézu. Reťazová reakcia krachov by na seba nedala čakať. Dušička ale piští, vzpiera sa, nechce sa jej do toho kresťanstva, do tej askézy. Bez toho to ale nepôjde. Pravdepodobnosť niečoho takého sa pravda blíži nule. S takým materiálom, aký dnes behá okolo nás, sa dá vziať útokom akurát tak nový supermarket. S útokom ľahkej kavalérie nákupných vozíkov na čele.

Ale nech sa nikto nemýli, že by v boji proti úžere išlo o boj za Slobodu. Nie. Človek má na výber len medzi dvoma formami otroctva: buď budeme slúžiť Bohu svojmu Otcovi a ten sa k nám bude chovať ako otec, láskavý, ale aj prísny a spravodlivý, alebo budeme otročiť diablovi a jeho úžerníckym nohsledom. Obdobné je to aj vo svetskom štáte. Buď budeme mať patriarchálneho kresťanského vládcu, alebo prešpekulované diablovo kopyto a plieskanie jeho chvosta na poháňanie osla našich pudov. Pudov pravda oslobodených, len s tým maličkým zádrhelom, že neovládateľných. A ovládajúcich. Tak si vyberte.